Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/259/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113211810
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113211810.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s. so sídlom
v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Štefanovičova 12, proti žalovaným: 1/ V. B., I.. XX.XX.XXXX, I. Z. O. N., K. X, t.č. na
neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou F. B., I.. X.XX.XXXX, Z. O. N., B. X, X/ Y. B., I..
XX.X.XXXX, Z. O. N., K. X, B. Z. O. L., L. XXX, v konaní o zaplatenie 15.500,22 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20. marca 2015 č.k.
15C/191/2013 - 83 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku
vo výške 930 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia a vyslovil,
že žalobcovi zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu nevracia.

V odôvodnení uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 20. 2. 2015 vzal v celom rozsahu späť

žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 15.500,22 eura s príslušenstvom a
náhrady trov konania, žiadal vrátiť súdny poplatok a konanie zastaviť z dôvodu, že došlo k uspokojeniu
celej jeho pohľadávky, príslušenstva a trov právneho zastúpenia.

Výrok o zastavení konania odôvodnil aplikáciou § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a existenciou dispozitívneho

úkonu žalobcu.

Otrováchkonaniarozhodolpodľa§146ods.2O.s.p.tak,žežalovanýchzaviazalspoločneanerozdielne
na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 930 eur, s
odôvodnením,žežalovanízaplatenímistinyapríslušenstvažalobcovipopodanížalobyprocesnezavinili

zastavenie konania.

Výrok o nevrátení súdneho poplatku žalobcovi odôvodnil použitím § 11 ods. 3 prvá veta zákona č.
71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,vplatnomzneníaskutočnosťou,
že k späťvzatiu žalobného návrhu došlo až po pojednávaní súdu konanom dňa 11. 2. 2014 a dňa 10.

4. 2014.Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný, namietajúc
nesprávne právne posúdenie veci pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania účastníkov. Navrhol

zmeniť uznesenie v jeho napadnutom výroku a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať (... "návrh
žalobcu na priznanie náhrady trov konania zamietnuť"). V dôvodoch odvolania namietol predovšetkým
záver prvostupňového súdu, že žalobu podal žalobca dôvodne a preto sú žalovaní povinní nahradiť
žalobcovi trovy konania tvrdiac, v situácii ak žalobca zobral žalobu späť bez vecného odôvodnenia a
bez predloženia dohody zo dňa 22. 4. 2014, pre takýto záver nemal dostatok relevantných informácií.

Uviedol, že v danom spore sa jednalo o splácanie spotrebiteľského úveru, ktorý žalovaným poskytol
žalobca dňa XX. X. XXXX v čase trvania ich manželstva. Manželstvo žalovaných bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
4.5.2009,čímzaniklobezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.PorozvodemanželstvažalovanídňaXX.
X .XXXX uzatvorili dohodu o vyporiadaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po zániku
manželstva, kde je uvedené, že žalovaná prevezme na seba zostatky úverov: hypotekárny z VÚB, a.s.

a spotrebiteľský úver z ČSOB, a.s., oba poskytnuté v roku 2003 za trvania manželstva, a recipročne
prevezme do svojho výlučného vlastníctva 3-izbový byt na ul. K. X O. N., vrátane príslušenstva a
všetkých hnuteľných vecí. Podľa uvedenej dohody prevzala žalovaná výlučne na seba všetky záväzky
týkajúce sa pohľadávky žalobcu, t.j. okrem nesplatenej istiny úveru aj kompletné príslušenstvo vrátane
úrokov z omeškania, trov právneho zastúpenia a súdnych poplatkov. Z dohody o vyporiadaní ich

majetku zo dňa 22. 4. 2014, ktorú má žalobca k dispozícii, jednoznačne vyplýva, že on sám nemá
v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom žiadne záväzky voči žalobcovi, za čo recipročne
previedol na bývalú manželku svoj spoluvlastnícky podiel na 3- izbovom byte. Pokiaľ žalovaní uzatvorili
dohodu o vyporiadaní majetku, vznikol nový právny stav, ktorý písomným súhlasom akceptoval žalobca,
ktorý zmluvne previedol zostatok spotrebiteľského úveru vrátane príslušenstva výlučne na žalovanú. Z

uvedeného dôvodu mal za to, že z procesného hľadiska nezavinili zastavenie konania a k zastaveniu
konania nedošlo takým spôsobom a za takých okolností, ktoré by odôvodňovali povinnosť žalovaných
nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca si mal preto uplatniť náhradu za súdny poplatok vo výške 930
eur voči žalovanej, a nie voči žalovaným spoločne a nerozdielne.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne. Uviedol, že návrh na začatie konania bol
podaný dňa 1. 4. 2013 a v tom čase ešte medzi žalovanými nebola uzatvorená žiadna dohoda o
vyporiadaní majetku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V dňoch 11. 2. 2014 a 10. 4. 2014 sa

uskutočnili pojednávania, a až následne bola dňa 22. 4. 2014 uzatvorená dohoda o vyporiadaní majetku
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej sa žalovaní dohodli, že pohľadávku voči žalobcovi
uhradí žalovaná. Nakoľko bola následne pohľadávka žalobcu uspokojená, zobral svoj návrh na začatie
konania späť. Podľa názoru žalobcu nebol povinný skúmať ako sa žalovaní dohodli a ani žiadať náhradu
trov konania len od žalovanej, keďže je výlučne právom žalovaných upraviť si medzi sebou vzájomné

záväzky.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo
výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,

že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu uznesenia v jeho napadnutej časti,
ale je ho potrebné v tejto časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa totiž zaťažil konanie a následne rozhodnutie takou
vadou konania, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Všeobecne platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia. Zásada zavinenia sa uplatní v prípade, keď je konanie zastavené. Zmyslom využitia tejto
zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. totiž stanovuje, že akniektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však
pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca. V prípade, že dôvodom zastavenia konania je späťvzatie žaloby, žalobca zastavenie konania

nezavinil, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného. K splneniu druhej
podmienky podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (t.j. späťvzatie žaloby pre správanie žalovaného) spravidla dôjde
vtedy, ak žalovaný po podaní žaloby poskytol žalobcovi plnenie, ktoré po ňom žalobca vo svojom
žalobnom petite požadoval. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného práva, ale z práva procesného, na to, či šlo o dôvodne podanú žalobu (zavinenie v zmysle §

146 ods. 2 O.s.p.) je nutné usudzovať z procesného hľadiska, teda z hľadiska vzťahu výsledku správania
sa žalovaného k požiadavkám žalobcu.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania síce správne aplikoval ust. §
146 ods. 2 O.s.p. v situácii, ak konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, avšak v
situácii,akžalobcasvojprocesnýúkonodôvodniltým,že"došlokdohodeourovnaníceléhodlhu,čímmá

za to, že došlo k uspokojeniu jeho celej pohľadávky s príslušenstvom aj trovami právneho zastúpenia",
avšak bez toho, aby na svoje tvrdenie predložil akýkoľvek dôkaz, je záver súdu prvého stupňa o splnení
podmienky pre aplikáciu ust. § 142 ods. 2, vety druhej O.s.p., predčasný, a preto nesprávny. Navyše
odôvodnenie tejto časti napadnutého výroku o trovách konania nezodpovedá požiadavkám stanoveným
ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, z čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného ustanovenia má odôvodnenie obsahovať (o.i.) stručný a jasný výklad o tom, ktoré
skutočnosti mal súd preukázané a ktoré nie. Svoj výklad musí súd prispôsobiť konkrétnym okolnostiam
každej veci a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. V rámci právneho posúdenia veci súd
vyloží, ktoré ustanovenia zákona alebo iného právneho predpisu aplikoval, ako ich interpretoval, a ako

preto rozhodol. Účastník konania má totiž právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03).

Všeobecné konštatovanie súdu, že "žalovaní zaplatením istiny a príslušenstva žalobcovi po podaní

žaloby procesne zavinili zastavenie konania" je pre rozhodnutie o náhrade trov konania (ich priznaní
žalobcovi) nedostačujúce, navyše ak takýto záver nemá žiadnu oporu v obsahu spisu.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody

sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti
nebudearbitrárny(I.ÚS117/07).Uzneseniestaktonedostatočnýmodôvodnenímznemožňuježalobcovi
i žalovaným právne relevantným spôsobom reagovať na právne závery súdu prvého stupňa, preto
takýmto postupom im bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
vždy dôvod na zrušenie napadnutej časti uznesenia odvolacím súdom.

Predovšetkým a práve vzhľadom na túto vadu konania, pri rešpektovaní zásady dvojinštančnosti
občianskehosúdnehokonania,odvolaciemusúduneostávaloiné,akouznesenievjehonapadnutejčasti
o trovách konania zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (odsek 2 tohto zákonného ustanovenia).

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude o opätovne rozhodnúť po všetkých stránkach
preskúmateľným rozhodnutím (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) o trovách tak
prvostupňového ako aj tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a pri rozhodovaní sa vysporiadaťso všetkými právne významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v tomto zrušujúcom
uznesení, ako i pre rozhodnutie relevantnou argumentáciou účastníkov konania v priebehu konania, i
odvolacieho.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.