Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/172/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222956
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112222956.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545,
o zaplatenie 279,88 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č.k. 31Cb/138/2012-69 zo dňa 18.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/138/2012-69 zo dňa
18.09.2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 279,88 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % od 04.02.2012 do zaplatenia
a trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým,
že dňa 22.01.2012 okolo 14:00 hod. došlo na ulici Slov. Partizánov v Považskej Bystrici k škodovej
udalosti, tak že spod kolesa motorového vozidla EČV: SB 235 AZ odskočil kameň, ktorý poškodil čelné
sklo na motorovom vozidle EČV: PB 893 BI patriace p. P., pričom bola na tomto vozidle spôsobená škoda
v celkovej výške 346,27 Eur. K škodovej udalosti dňa 22.01.2012 došlo motorovým vozidlom, povinne
zmluvne poisteným u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. 6808700920 pre povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škodová udalosť bola
riadne oznámená na základe predloženej Správy o nehode. Žalobca si uplatnil poistné plnenie vo výške
279,88 EUR u žalovaného. Z oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 03.02.2012 žalovaný oznámil
žalobcovi, že v danej veci neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, nakoľko nebol
predložený jednoznačný dôkaz, že za vznik škody zodpovedá žalobcom uvedený prevádzkar.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sporným bolo posúdenie nároku žalobcu s ohľadom na právnu
kvalifikáciu konania poisteného žalobcu s ohľadom na preukázanie zodpovednosti za škodu. V danom
má súd za to, že ustanovenia § 427 - 431 Obč. zákonníka upravujú zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov, pričom ide o osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti
založenej na objektívnej zodpovednosti, teda nevyžadujúcej zavinené konanie. Podľa ustanovenia §
427 Občianskeho zákonníka, pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je základnou podmienkou, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Podľa judikatúry

(R 20/1975) „za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa
súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia
s prevádzkou dopravných prostriedkov.“ Ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a spôsobenou škodou musí
existovať príčinná súvislosť. Platí, že riziko prevádzky v záujme ochrany tretích osôb sa prenáša výlučne
na prevádzkovateľa, ktorý je zo zákona povinne zmluvne poistený pre prípad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z.z.), čím je zmiernené
riziko následkov. Podstatným znakom je aj termín osobitná povaha prevádzky, ktorá nie je definovaná
v OZ, avšak z konštantnej judikatúry vyplýva, že ide o vplyv na okolie tak že zdrojom zvýšeného
nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku a tomuto nebezpečenstvu
nemožno zabrániť vhodnými prostriedkami ani dodržiavaním pravidiel cestnej premávky. Teda zdrojom
zvýšeného nebezpečenstva sú skutočnosti, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič motorového vozidla
nemôžu vplývať - z rozsudku sp.zn. 15 C/111/2012 Okresného súdu Bratislava I. Súd prvej inštancie v
súlade s vyššie uvedeným má za to, že vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového
vozidla, teda v dôsledku rotácie kolies motorového vozidla a v tejto súvislosti vzniknutá škoda na inom
vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, a preto, nie je prípustná ani liberácia uvedená
v ustanovení § 428 OZ. Ďalej z konštantnej judikatúry vyplýva aj skutočnosť, že za motorové vozidlo
v prevádzke sa považuje stav, keď sa pohybuje, teda v dôsledku pohybu bol vymrštený kamienok,
ktorý patrí k pozemnej komunikácii, a teda vymrštený kamienok, ktorý spôsobil vznik škodovej udalosti
a tým je preukázaná skutočnosť, že škodová udalosť bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke vozidla. Ohľadne osoby zodpovednej za škodovú udalosť, súd prvej inštancie mal za to aj
s ohľadom na judikatúru, že ak priebeh škodovej udalosti zhodne uvádzajú účastníci tejto škodovej
udalosti, jej priebeh je zrejmý a dostatočne preukázaný zhodným tvrdením účastníkov, ktorí priebeh
a okolnosti predchádzajúce vzniku škody spôsobili. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal i na
Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Cpj 5/2014 prijatého dňa
03.06.2014.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému
neprislúcha nárok uzatvoriť predmetnú poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko
žalobca preukázal všetky náležitosti vyžadované uvedenými právnymi predpismi, čo sa týka samotnej
škodovej udalosti, ako aj znakov zodpovednostného vzťahu a škodcu, ktorý sa k uvedenej škodovej
udalosti sám prihlásil a zhodne s poškodeným priebeh udalosti popísal. Súd prvej inštancie nemal
pochybnosť o jeho tvrdení, ani pochybnosť o uplatnenom nároku na poistné plnenie. Navyše neplnením
zo strany žalovaného riadne a včas, sa žalovaný dostal do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca
nárok aj na úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ObZ.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný
úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ust. § 261 ods. 1, 9, § 273 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340
ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, § 427, § 428,
§ 431, § 797 ods. 3, § 789 ods. 2, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4, ods. 1, 2 písm. b), c), d)
a ods. 4, § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že z hľadiska
preukázania uplatneného nároku, resp. vzniku zodpovednostného vzťahu podľa § 427 Občianskeho
zákonníka, nie je postačujúce tvrdenie žalobcu ako poškodeného ani súhlasné tvrdenia žalobcu a
poisteného žalovaného o existencii príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou
škodou vyjadrené v správe o nehode (hlásení), bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré tvrdené
skutočnosti jednoznačne preukazujú. Žalovaný ďalej uvádza, že vo všetkých prípadoch poškodenia
čelného skla škodca (poistený žalovaného) si nie je vedomý poškodenia iného motorového vozidla
odskočením kameňa od jeho vozidla, túto skutočnosť sa dozvie až následne od poškodeného, ktorý ho
zastaví na najbližšej pumpe alebo parkovisku a oznámi mu, že mu poškodil čelné sklo pri predbiehaní
a pod. Vedomosť škodcu sa teda nezakladá na tom, že by on sám videl a bol si vedomý, že poškodil
čelné sklo iného motorového vozidla, ale iba akceptuje tvrdenie poškodeného. Takýto postup je pre
žalovaného neprijateľný, podľa žalovaného škodca (poistený) v takom prípade súhlasí s niečím, o čom
nemá žiadnu vedomosť, nevie si sám overiť pravdivosť tvrdenia poškodeného, pričom podľa žalovaného

by konal inak, ak by zo zodpovednosti za škodu mal poškodeného uhradiť škodu z vlastných finančných
prostriedkov. Žalovaný považuje závery súdu za nesprávne, a preto žiada žalobný návrh zamietnuť.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že
skutkový stav v danej veci bol dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi, a to správou o
nehode zo dňa 22.01.2012, hlásením škodovej udalosti poškodeným zo dňa 23.01.2012 a prehlásením
vinníka p. H. V. zo dňa 09.03.2012 o tom, že si je vedomý poškodenia čelného skla p. P.E..

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 04.04.2017. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, ako poistiteľovi zaplatiť
mu istinu 279,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.02.2012 titulom náhrady škody,
ktoré právo prešlo z poškodeného na žalobcu v dôsledku vyplatenia poistného plnenia z havarijného
poistenia. K poistnej udalosti došlo dňa 22.01.2012, keď od kolies motorového vozidla EČV: SB 235 AZ
odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle EČV: PB 893 BI patriace p. P.E., pričom
bola na tomto vozidle spôsobená škoda v celkovej výške 346,27 Eur. Vlastník motorového vozidla,
ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená p. V., mal v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
Žalobca v danej veci poukázal z havarijného poistenia svojmu poistenému poistné plnenie vo výške
279,88 EUR, po odpočítaní spoluúčasti 66,39 EUR, prevodom na jeho účet dňa 26.01.2012.

13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

14. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného
zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti
bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať
porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je
vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného
prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do
úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky, ktorú Občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody
riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (spravidla jeho vlastník), vždy zodpovedá za škodu podľa
citovaného zákonného ustanovenia.

15. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe
prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé
vyvolať škodu. Hranice okolností, ktoré môže, či nemôže vodič predvídať, nemožno vyvodiť hypoteticky,

ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej dopravnej situácie, ktorá môže byť
charakterizovaná celou radov faktorov.

16. V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody už bolo judikované,
že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového
vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla (najmä
v dôsledku rýchlosti vozidla). Za stret prevádzok sa považuje aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch
prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a
pod.).

17. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

18. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa
takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobná okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke
dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok
uvedených v ustanovení § 428 ods. 1 veta druhá, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa
ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami,
ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

19. Odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Cpj 5/2004 z 3. júna 2014, podľa ktorého „za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri
ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,
riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď
na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna
prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť
sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky,
prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na
strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen
vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového
vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na
údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu
na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve
verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho
pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj
nespoznateľné (napr. R80/1970, R 9/1972, R 3/1984). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o
tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou
vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa,
ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto
prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia
otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k
jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia
kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“

20. K odvolacej námietke žalovaného k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže spôsob hodnotenia,
či už jednotlivých dôkazov alebo ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Z ústavného princípu
nezávislosti súdu vyplýva, okrem iného, i zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo ale neznamená, že
súd môže dôkazy hodnotiť svojvoľne, práve naopak, v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vždy uviesť,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal.
Správny bol preto postup súdu prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zhodných
tvrdení účastníkov dopravnej nehody, t.j. poškodeného a poistníka (resp. vodiča vozidla) s poukazom na
skutočnosť, že žalovaný žiadne dôkazy, ktoré by nepravdivosť nimi opísaného priebehu poistnej udalosti
preukazovali, nepredložil, pričom opomenul, že aj jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby

preukázal, že k vzniku škody nedošlo, resp. nemohlo dôjsť takým spôsobom, ako účastníci dopravnej
nehody, tvrdili.

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu
žiadne nevznikli.

23. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.