Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cb/212/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110232243
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3110232243.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu ŽIHĽAVNÍK, s. r. o.,

so sídlom Omšenie 462, IČO 34122532, zastúpeného JUDr. Petrom Vráblom, advokátom so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava proti žalovanému Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.
s., so sídlom 1. Mája 11, Trenčín, IČO 36306410, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36837857, o náhradu majetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady majetkovej ujmy vo výške 137.201,53

eur za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov za obdobie od
01.01.2007 do 31.12.2007 spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % zo sumy 137.201,53 eur
od 04.06.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania. Počas konania svoj nárok rozšíril o zaplatenie
majetkovej ujmy za rok 2008 vo výške 96.461,31 Eur, ktorá zmena žaloby bola pripustená uznesením
tunajšieho súdu č. k. 39Cb/212/2010-183 zo dňa 02.03.2012. Svoju žalobu odôvodnil tým, že hospodári
na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. Dolná S.
-2- 39Cb/212/2010

a X., a to na pozemkoch spadajúcich pod ochranné pásma vodných zdrojov 2. stupňa, konkrétne
pod ochranné pásma vodného zdroja skupinového vodovodu R. R.. Ochranné pásma boli
vyhlásené rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva v R. č. S. XXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o vyhlásení PHO pre ochranu výdatnosti,
akosti a zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja skupinového vodovodu R. R.. Uvedeným rozhodnutím
boli stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vo vymedzených ochranných

pásmachpriamehoodberuvody.Poznamenal,žejehoaktívnalegitimáciavychádzaznájomnéhovzťahu
vzniknutého z nájomných zmlúv uzavretých medzi individuálnymi vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich
sa v ochrannom pásme vodných zdrojov 2. stupňa. Dodal, že v zmysle vykonania identifikácie
pôdy obhospodaruje 1.335,0795 ha pozemkov v pásmach hygienickej ochrany. Na základe vyššie
uvedeného rozhodnutia musí dodržiavať opatrenia pri využívaní pozemkov, na ktorých vykonáva svoju
činnosť. Všetky tieto opatrenia boli dodržiavané, o čom svedčia záznamy o každoročne vykonávaných
previerkach orgánmi životného prostredia. Počas jeho hospodárenia na dotknutých pozemkoch nedošlo

k žiadnej ekologickej havárii. V dôsledku dodržiavania opatrení určených rozhodnutím, nemôže
hospodáriť na pozemkoch spadajúcich pod ochranu pásiem hygienickej ochrany s takou intenzitou
a využitím prostriedkov, ktoré by smerovali k zvýšeniu jeho produkcie. V dôsledku dodržiavania
obmedzujúcichopatreníkaždoročnevykazujeznižovanieúžitkovostichovudobytka,výnosovzrastlinnejvýroby a celkovej efektivity hospodárenia. Vyhlásenie pásiem hygienickej ochrany vodných zdrojov
znamená pre žalobcu vyvolávanie viac nákladov a vznik majetkovej ujmy na rastlinnej ako aj živočíšnej
výrobe. Zdôraznil, že doposiaľ neobdržal žiadnu náhradu majetkovej ujmy a nepoberal ani žiadne

dotácie ani finančné prostriedky ohľadne zmiernenia následkov vzniknutej majetkovej ujmy. Žalobca
ďalej uviedol, že nároky a povinnosti vlastníkov resp. nájomcov pozemkov v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov upravuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. Ustanovenie § 32 tohto zákona
priznáva vlastníkom resp. nájomcom pozemkov za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov právo na náhradu majetkovej ujmy v primeranom a

preukázateľnom rozsahu a právo na náhradu nákladov spojených s technickými úpravami na ochranu
vodárenského zdroja od osoby, ktorá odoberá vodu alebo toho kto žiada o povolenie na odber vody z
vodárenského zdroja. Poznamenal, že žalovaný je pasívne legitimovaný z titulu svojho odberu vody z
vodárenského zdroja, pre ktorý je zriadené pásmo hygienickej ochrany 2. stupňa. Dodal, že z dôvodu
dodržiavania obmedzení mu vzniká majetková ujma, ktorá za obmedzenie hospodárenia v období od
01.01.2007 do 31.12.2007 predstavovala sumu 137.201,53 eur. Mal za to, že pre určenie, či nárok na

náhradu majetkovej ujmy má mať len vlastník alebo aj iné subjekty, treba vychádzať zo znenia vodného
zákona. Z ustanovení § 30 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona o vodách jasne vychádza, že nárok na náhradu
majetkovej ujmy má nielen vlastník pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia pozemkov. Ustanovenie
§ 30 špecifikuje určité subjekty, ktoré majú povinnosť z titulu ochrany vodných pomerov a vodárenských
zdrojov. Konkrétne ustanovenie § 30 ods. 1 upravuje tzv. generálnych subjekt, t. j. každý subjekt, kto

vykonávačinnosť,ktorámôžeovplyvniťstavpovrchovýchapodzemnýchvôd.Tietosubjektymajúpotom
povinnosť obhospodarovať pozemky takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na
výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovaniu vodných pomerov, pričom je povinný
-3- 39Cb/212/2010

najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie
pôdnej vody a o zlepšenie retenčných schopností územia. Z uvedeného je zrejmé, že vlastníci,
nájomcovia a správcovia majú určité povinnosti, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre využívanie
pozemkov v prospech kvality vody. V týchto ustanoveniach je uvedená legislatívna skratka v tom zmysle,
že vždy, keď sa v zákone použije výraz „vlastník“ má sa na mysli nielen vlastník, ale aj nájomca a

správca. Z uvedeného je potom vzhľadom na pravidlá využívania legislatívnych skratky zrejmé, že
keď je v zákone uvedené, že „za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach
vodárenskýchzdrojovpatrívlastníkovipozemkovnáhradamajetkovejujmy“,taktátonáhradamajetkovej
ujmy musí patriť nielen vlastníkovi pozemkov, ale aj nájomcom a správcom takýchto pozemkov. Takéto
riešenie je správne aj z toho pohľadu, že určitým povinnostiam, ktoré vyplývajú zo zákona sú v korelácii

určité práva, a teda nie je namieste výklad predkladanými zo strany žalovaného, z ktorého vyplýva,
že nájomca by mal mať len povinností a zároveň by nemal mať nárok na náhradu majetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla z titulu dodržiavania povinností. Nárok na náhradu majetkovej ujmy podľa § 32 ods.
6 je odvodený od povinností, ktoré musí vlastník, správca a nájomca pozemkov dodržiavať podľa
§ 30 ods. 2. Vznik práva na majetkovú ujmu je viazaný na obhospodarovanie pozemkov a nie na

vlastníctvo. Nižšie výnosy z pestovania plodín môžu vzniknúť len užívateľovi pozemkov, nie vlastníkovi,
ktorý svoje pozemky prenajal. Žalobca ďalej podotkol, že aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka
neprichádza do úvahy, nakoľko nárok na náhradu majetkovej ujmy nemožno považovať resp. zaradiť
ho ako časť náhrady škody, a teda nemožno použiť ani ustanovenie § 441 limitujúce výšku náhrady
škody. Vznik tohto nároku nie je daný v súvislosti so žiadnym porušením povinností stanovených

zákonom alebo rozhodnutím. Tento nárok vždy vzniká na základe rešpektovania a plnenia si povinností
vyplývajúcich z obmedzení v hospodárení zo strany žalobcu, pričom tieto obmedzenia sú stanovené
zákonom a príslušným rozhodnutím o vymedzení ochranného pásma. Taktiež tento nárok nevznikol
v príčinnej súvislosti s porušením zákonnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný žiadnu svoju
povinnosť neporušil, a teda nemohol žalobcovi spôsobiť žiadnu škodu. Nárok na náhradu majetkovej

ujmy je samostatným nárokom vyplývajúcim z ustanovenia § 32 ods. 6 zákona o vodách, pričom je
limitovaný len samotným ustanovením zákona, ktoré priznáva náhradu majetkovej ujmy v primeranom
a preukázateľnom rozsahu. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, podľa ktorého si mal uplatniť
zľavu na nájomnom. Uplatnenie nároku na náhradu majetkovej ujmy podľa vodného zákona sa musí
skúmať a posudzovať v zmysle zásady lex specialis podľa vodného zákona. Použitie ustanovení o zľave

z nájomného podľa § 673 a 674 Občianskeho zákonníka nie je možné použiť v prostredí prenájmu
poľnohospodárskych pozemkov. Z platného znenia ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil nemohol prenajatú vec
užívať. Obmedzenia vyplývajúce z vodného zákona ako predpisu verejného práva nemožno považovaťza vadu veci v zmysle občianskeho zákonníka ako predpisu súkromného práva. Na zľavu z nájomného
pri pozemkoch užívaných na poľnohospodárske účely nie je možné aplikovať ustanovenia občianskeho
zákonníka, ale len príslušné ustanovenia zákona číslo 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a

lesných pozemkov. Tento zákon je špeciálnym k občianskemu zákonníku ohľadne vzťahov vyplývajúcich
z nájmu poľnohospodárskych pozemkov a uvedenú situáciu v tomto zákone upravuje § 5,
-4- 39Cb/212/2010

avšak táto situácia je aplikovateľná len v prípade výskytu mimoriadnych okolností. Zdôraznil, že

disponuje živnosťou na výrobu a predaj poľnohospodárskych polotovarov, kde ide o výrobnú činnosť,
ktorá pokrýva výrobu a predaj akýchkoľvek poľnohospodárskych výrobkov, a to tak rastlinnej ako aj
živočíšnej povahy. Žalobca v rámci tejto výrobnej činnosti môže vykonávať súbor nadväzných činností
súvisiacichsozabezpečovanímvýrobyproduktov,pričomjesamozrejmé,ževýrobatakýchtovýrobkovje
úzko spojená s hospodárením na poľnohospodárskej pôde. Domnieva sa, že, keďže žalovaný odoberá
vodu z vodárenského zdroja, je pasívne legitimovaný. K vznesenej námietke premlčania žalobca

uviedol, že premlčanie nemožno posudzovať v zmysle ustanovení o premlčaní nároku na náhradu
škody v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. Zákon o vodách v rámci svojich ustanovení neupravuje
premlčaciu dobu, v rámci ktorej by bolo potrebné uplatniť nárok na náhradu majetkovej ujmy, pričom
možno povedať, že v prípade nároku na náhradu majetkovej ujmy ide o špecifický nárok vyplývajúci
z predpisov verejného práva. Tento nárok však predstavuje určitú ujmu, ktorá vznikla subjektu práva

z titulu dodržiavania zákonných obmedzení. Takýto nárok na náhradu majetkovej ujmy však nemožno
považovať za súčasť náhrady škody. Jednak vznik tohto nároku nie je daný v príčinnej súvislosti so
žiadnymporušenímpovinnostistanovenejzákonomaleborozhodnutím,naopak,tentonárokvždyvzniká
na základe rešpektovania a plnenia si povinností vyplývajúcich z obmedzení v hospodárení zo strany
žalobcu, pričom tieto obmedzenia sú stanovené zákonom a príslušným rozhodnutím o vymedzení

ochranného pásma. Taktiež nárok nevznikol v príčinnej súvislosti s porušením zákonnej povinnosti zo
strany žalovaného. V prípade nároku na náhradu majetkovej ujmy podľa § 32 ods. ods. 6 zákona o
vodách teda absentujú všetky zákonné predpoklady nároku na náhradu škody, nakoľko tu nedochádza
k porušeniu povinnosti, žalobcovi nevzniká škoda, ktorá musí byť vždy striktne spojená s porušením
určitej povinnosti, v prípade nároku na náhradu majetkovej ujmy neexistuje žiadna príčinná súvislosť

medzi vznikom takéhoto nároku a konaním, resp. opomenutím zo strany žalovaného a taktiež nemožno
hodnotiť otázku zavinenia žalovaného, nakoľko neporušil žiadnu zákonnú povinnosť. V prípade, ak je
v rámci určitého zákona legislatívna medzera, je potrebné v zmysle zásady analógie zákona vyplniť
medzeru v legislatíve vodného zákona, a teda je potrebné použiť zákonnú normu pre daný vzťah
najbližšiu. Má za to, že vzťah je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení o premlčaní podľa

Obchodného zákonníka, nakoľko ide o vzťah medzi právnickými osobami. Ak by súd postupoval podľa
občianskeho zákonníka, bolo by potrebné použiť na posúdenie premlčacej doby najbližšiu zákonnú
normu. Keďže nárok na náhradu majetkovej ujmy je nesporne majetkovým právom a ide o nárok, ktorý
je potrebné za účelom jeho uspokojenia uplatniť u povinnej osoby, bolo by potrebné postupovať podľa
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje vymedzenie všeobecnej premlčacej doby.

Špeciálne ustanovenia o premlčacej dobe by bolo možné použiť len vtedy, ak by bolo možné vzťah
náhrady majetkovej ujmy podradiť pod niektorú kategóriu špeciálnej úpravy premlčania. Z ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe začína táto plynúť
okamihom, keď mohol byť nárok žalobcu vykonaný po prvý raz. Právo je možné uplatniť objektívne po
prvý raz v dobe, keď sa stane nárok žalobcu žalovateľný. Z pohľadu nároku na náhradu majetkovej

ujmy podľa § 32 ods. 6 vodného zákona je zrejmé, že tento nárok vzniká za obdobie kalendárneho roka
hospodárenia na pôde. Je teda zrejmé, že právo, resp. nárok, je
-5- 39Cb/212/2010

objektívne žalovateľný v okamihu, keď sa oprávnený subjekt objektívne prvýkrát mohol dozvedieť

skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že mu nárok na náhradu majetkovej ujmy vznikol a ak mu vznikol a v
akej výške tento nárok vznikol. Nárok na náhradu majetkovej ujmy predstavuje rozdiel medzi priemernou
poľnohospodárskou produkciou v danej výrobnej oblasti a skutočne dosiahnutou produkciou v tom
istom roku. Je teda zrejmé, že aby žalobca zistil, či mu z titulu obmedzenia hospodárenia vznikol
nárok na náhradu majetkovej ujmy a ak áno v akej výške, musí poznať priemernú produkciu danej

plodiny v príslušnej výrobnej oblasti a skutočnú (vlastnú) produkciu danej plodiny na strane žalobcu.
Výšku majetkovej ujmy nie je možné zistiť len na základe údajov priemernej produkcie v danej výrobnej
oblasti, z čoho vyplýva, že zákonná úprava výslovne určuje pre posúdenie vzniku majetkovej ujmy
kritérium výrobnej oblasti, pričom Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva v Bratislave je jedinouinštitúciouSlovenskejrepubliky,ktorýposkytujeúdajpriemernejprodukcieprejednotlivévýrobnéoblasti.
Tieto údaje sú zverejňované až v priebehu nasledujúceho roka v po roku, v ktorom majetková ujma
vznikla, čo má výrazný vplyv na začatie plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Ujmu za

obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 si žalobca uplatnil žalobou doručenou na súd dňa 27.12.2010,
pričom nárok mohol byť premlčaný najskôr od 01.01.2011. Premlčacia doba začala plynúť najskôr
01.01.2008, nie však skôr, ako žalobca mohol zistiť svoju skutočnú produkciu plodín za rok 2007 a
mohol sa oboznámiť s priemernou produkciou plodín v príslušnej výrobnej oblasti za rok 2007, čo
nastalo až v priebehu roka 2008. K otázke príčinnej súvislosti uviedol, že príčinná súvislosť medzi

dodržiavaním predmetných obmedzení a vznikom ujmy je daná tým, že žalobca dodržiava obmedzenia
spojené s hospodárením na pozemkoch spadajúcich pod ochranné pásma vodných zdrojov a 2. stupňa
a v príčinnej súvislosti s dodržiavaním týchto obmedzení mu vznikla majetková ujma. Zdôraznil, že
majetková ujma je vypočítaná v zmysle prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z., ktorý objektívne
stanovuje dôsledky zníženia produkcie rastlinnej výroby, pričom samotná majetková ujma je vypočítaná
ako pomer priemernej produkcie plodiny príslušnej výrobnej oblasti a skutočnej produkcie plodiny v

danej výrobnej oblasti. Dôrazne odmietol, že by jeho nárok uplatňovaný v tomto konaní bol zneužitím
výkonu práva a v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobou si nárokuje len
náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu prináleží podľa § 32 ods. 6 Vodného zákona, a to v primeranom a
preukázanom rozsahu. Nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku súdnej právomoci. Mal za to,
že spojkách „a“ má význam „ako aj“.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že
žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko nie je vlastníkom pozemkov. Legislatívno -
technická skratka v § 30 zákona č. 364/2004. Z. z. o vodách je nesprávne použitá, nakoľko ňou nemožno
nahrádzať termín, ktorý už sám v sebe obsahuje „vlastník = vlastník“, ale najmä nemožno ním nahradiť

iný všeobecne zavedený právny inštitút s vlastným právnym vymedzením a obsahom, akým je napr.
nájomca, či správca. Rovnako tak iné inštitúty s užívateľským právnym obsahom, akým je držiteľ, či
vypožičiavateľ pôdy, boli vynechaní spod skratky, čo len nasvedčuje tomu, že v § 32 a nasl. zákona
č. 364/2004 Z. z. o vodách treba za vlastníka považovať iba osobu v zmysle jeho konkrétnej právnej
charakteristiky podľa Občianskeho zákonníka. Inak sa takto použitá skratka vzťahuje len k povinnostiam,

aby mohol zákonodarca dosiahnuť vynútenie plnenia povinnosti aj od správcov či
-6- 39Cb/212/2010

nájomcov. Relatívne práva, t. j. práva odvodené od vlastníckeho práva, sa prednostne musia vyporiadať
na báze občianskeho práva a nie práva administratívneho. Poukázal príkladmo na ustanovenie §

11 ods. 1, 2 v spojení s § 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Zdôraznil, že ak vlastník poskytuje nájomcovi
plne nevyužiteľnú pôdu, mal by tento vlastník niesť občianskoprávnu zodpovednosť za jeho zníženú
produkciu. Ak žalobca obhospodaruje pôdu, ktorú nemôže maximálne poľnohospodársky využiť, lebo
je zaťažená vodohospodárskym, ekologickým obmedzením, mal by si uplatniť zľavu u vlastníkov

pozemkov. Žalobca mal teda spomínanú výhodu sám jednostranne znižovať, ba až vôbec neplatiť
nájomné, čo pri inom type nájmov je v zásade nemožné. Pritom tento nájom nie je tzv. povinný, kedy
by bol žalobca prinútený práve túto pôdu obhospodarovať. Nikto nie je povinný zotrvávať v akomkoľvek
relatívnom právnom vzťahu, a to ani v nájme pôdy. Žalobca teda aj bez uvedenia dôvodu mohol
ukončiť nájomné vzťahy k pôde, z ktorej nedosahoval ním predpokladané výnosy. Naproti tomu sa mal

usilovať vziať do svojho hospodárenia inú pôdu bez zaťaženia, z ktorej by sa pokúsil vyťažiť vyššie
výnosy.. Ak žalobca nevyužil tieto možnosti, malo by sa to považovať za zavinenie poškodeného,
čo je okolnosťou znižujúcou uplatnený nárok analogicky s ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že žalobca s ním neuzavrel dohody o predsúdnom finančnom vyrovnaní. Ničím nepreukázal,
že by vôbec dodržiaval zákazy a obmedzenia stanovené rozhodnutím vodohospodárskeho orgánu.

Nedodržanie čo i len jedného z kumulatívne určených zákazov a podmienok znamená zánik nároku
na ujmu, a to v akejkoľvek výške. Tiež podotkol, že žalobca nevykonáva poľnohospodársku činnosť
a príslušný predmet činnosti (poľnohospodárska a lesnícka výroba vrátane predaja nespracovaných
poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja“ nikdy nemal
zapísaný v predmete podnikania. Vzhľadom k tomu nemôže ani zákonným spôsobom obhospodarovať

poľnohospodárskepozemky,apretosanazrejmeneoprávnenepodnikajúcehonájomcunevzťahuje§30
zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách, ktorý predpokladá výkon legálnej poľnohospodárskej výroby. Žalovaný
ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovaný spĺňa zákonné podmienky povinnej osoby k náhrade
ujmy. Rozhodnutie, o ktoré sa žalobca opiera, bolo vydané v čase, kedy žalovaný vôbec neexistoval,preto na základe tohto rozhodnutia nemôže byť povinným subjektom. Všeobecne je neprijateľné, aby
osoba s oprávnením na odber vody, či žiadajúca o odber, hoci ešte nenadobudla vlastníctvo k tejto vode
a je zatiaľ len jej potenciálnym kupujúcim, mala byť predbežne zaviazaná na jej ochranu. Ustanovenie §

32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách je teda nie len nelogické, ale je v tomto smere aj protiústavné,
v rozpore s rovnakým prístupom k vlastníctvu, podľa povahy subjektu vlastníka. Vlastníkom vody je štát,
ktorý prostredníctvom svojho štátneho podniku túto vodu nielen vlastní podľa čl. 4 Ústavy SR, ale aj
predáva. Štát teda akoby sa tým zbavil povinnosti za predaj tovaru, ktorý vlastní a náklady za jeho kvalitu
prenáša na tretie osoby. V zásade je nespravodlivé, aby kupujúci vody od štátu, t. j. ten kto vodu čerpá,

zodpovedal za jej kvalitu a znášal náklady s tým spojené, pretože ochranné pásma boli vyhlásené v
záujme toho, kto vodu vo vodnom zdroji vlastní, aby ju mohol ako kvalitnú predávať. Žalovaný ďalej
uviedol, že uplatnením majetkovej ujmy sa žalobca domáha náhrady škody vo forme ušlého zisku.
Vyslovil názor, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obdobný právnemu vzťahu škodovému. V
právnom poriadku nie je analogickejšie ustanovenie k právnej situácii ako práve ust. § 420a ods. 2 písm.
c) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je

-7- 39Cb/212/2010

nutné na báze odškodnenia interpretovať právny vzťah medzi dotknutými subjektmi založený podľa
§ 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Do úvahy treba vziať aj ustanovenia o premlčaní. Mal za
to, že trojročná premlčacia lehota už uplynula, odkedy vznikla majetková ujma. Dňa 27.12.2010 došla

žaloba na súd, ibaže v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívna premlčacia lehota
začala plynúť už v okamihu, keď ujma mala vzniknúť, či postupne vznikať. Začiatok jej plynutia je
treba stotožniť s momentom, kedy žalobca určitý istý výnos nedopoestoval v dôsledku dodržiavania
zákazov či obmedzení. Tento okamih však nastáva reálne v roku 2007, za ktorý náhradu požaduje a
nie až v marci roka 2008, kedy sa dala vypočítať. Potom bola žalobcom zmeškaná aj subjektívna 2-

ročná premlčacia lehota, lebo právo sa neuplatnilo v lehote 2 rokov, kedy sa dalo vypočítať. Premlčacia
subjektívna lehota plynula odkedy postihnutý mohol zistiť, že mu mohla v tej istej výške vzniknúť ujma, t.
j.od01.03.2008,kedyjeposlednýtermínpreŠÚSRnazverejňovanieregionálnejprodukčnejvýnosnosti
poľnohospodárskych plodín. Preto najneskôr mal žalobu o nárok z roku 2007 uplatniť k 01.03.2010.
Sporne interpretované ust. § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách nemožno vyňať z komplexného

právneho poriadku a treba ho podradiť k všeobecným občianskoprávnym ustanoveniam o náhrade
škody. Princíp zodpovednosti za škodu, a teda vznik škody ako následku za zákaz či obmedzenie,
treba jednoznačne preukázať. Protiprávnosť sa tu síce vylučuje, ale treba preukázať príčinnú súvislosť
medzi dodržaním obmedzení a zákazov a následkom, ujme na zníženej produkcii. Popri tom musí
žalobca dokázať, že nielen dodržiaval zákazy a obmedzenia stanovené rozhodnutím, ale aj to, či

by vôbec bol schopný uskutočňovať tie činnosti, ktoré mal zakázané či obmedzené, ak by nebolo
rozhodnutia o ich zákaze či obmedzení. Mal zato, že podstata ujmy tkvie v nedostatočne efektívnom
výkone činností žalobcom, kde sú zotreté rozdiely výnosov z dotknutých a obmedzeniami nedotknutých
pozemkov. Dlhodobo pretrváva všeobecný trend, že teraz aj ostatní poľnohospodári sú nútení znížiť
náklady na chemickú ochranu, či podporu na minimum, ba nepostrekujú či nehnoja vôbec. V prípade

žalobcu je evidentné, že by zrejme nebol ani predpoklad, že by naakumuloval prostriedky na hnojenie
nad rámec povolených obmedzení. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že by činnosti, ktoré mal obmedzené
či zakázané, s istotou realizoval, tak priznanie akejkoľvek primeranej ujmy neprichádza do úvahy.
Domnieva sa, že nariadenie vlády č. 438/2005 Z. z., ktoré žalobca použil pre výpočet výšky ujmy,
nedáva odpoveď na otázku, čo by skutočne a konkrétne bol získal žalobca riadnym hospodárením,

nebyť obmedzení a zákazov z titulu ochranného pásma. Pre tieto účely je vždy treba vykonať dôslednú
komparáciu s tým, čo vôbec mohol žalobcovi ujsť, pričom základná nesprávnosť spočíva v tom, že
sa počíta s finančným vyjadrením ujmy. Nariadenie vlády teda pracuje nielen so samotnou výrobou
poľnohospodárskeho podniku, ale aj s následným hypotetickým odbytom nevyrobených produktov,
čo s ochranou vôd absolútne nesúvisí. Vzorce pre výpočet ujmy sú v nariadení vlády nesprávne, o

čom vykonali odborné posúdenie znalci z G. univerzity v C.. R. odborné stanovisko znalcov podrobilo
nariadenie vlády ekonomicko-matematickej kritike a zistilo jeho ekonomickú absurdnosť. Výpočtový
vzorec nariadenia vlády tiež nezohľadnil napríklad poveternostné vplyvy na úrodu, nemotivuje v prípade
sucha zavlažovať na pozemkoch v ochranných pásmach, lebo aj tak sa im rozdiel nariadením vlády
akoby garantuje. Poľnohospodári neplatia žiadne poplatky za odber podzemných vôd na závlahy podľa

§ 79 ods. 3 písm. h) zákona o vodách, čiže už to im patrí ako čiastočná kompenzácia za ochranu vôd
v ochranných pásmach vodných zdrojov. Mieru, akou sa
-8- 39Cb/212/2010podieľajú zákazy a obmedzenia na výnosoch a ktorých iný faktor akým spôsobom prispeje k
nedosiahnutiu očakávaných, aspoň priemerných výnosov plodín, s ohľadom na uvedené okolnosti,
nie je možné reálne objektivizovať a už vôbec nie s použitím výpočtového vzorca nariadenia vlády.

Pokiaľ toto nie je možné, nedá sa rozhodnúť spravodlivo v súlade s dobrými mravmi a základnou
požiadavkou na primeranosť ujmy. Žalovaný ďalej poznamenal že konanie žalobcu sa prejavuje ako
zneužitie výkonu práva, a to na úkor nielen žalovaného, ale aj vlastníkov poľnohospodárskej pôdy ako
i obyvateľstva zásobovaného vodou. Takéto zneužívanie výkonu práva v rozpore s dobrými dverami
a poctivým obchodným stykom na hranici hospodárskej šikany však nemôže požívať súdno-právnu

ochranu. Všeobecne známym javom je, že jestvuje obrovský nepomer medzi žalobcom zaplateným
nájomným vlastníkom pôdy a ujmou, čo žalobca ako nájomca žiada za to, že sa mu neurodilo. Už
len tento samotný neadekvátny pomer medzi vlastníkom a jeho nájomným a nájomcom žiadajúcim
o ujmu je odporujúci dobrým mravom. Zdôraznil že podľa jeho názoru súd nemá právomoc o veci
rozhodovať, nakoľko podľa § 32 ods. 8 zákona o vodách v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o
znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd. Súdna právomoc je daná len na

spoločné rozhodovanie o oboch nárokoch vyjadrené spojku „a“. Žalobca sa však domáha ujmy iba
titulom zníženej produkcie a nie titulom zvýšených nákladov na obhospodarovanie resp. na náhradu
nákladov s technickými úpravami. Pokiaľ je spor obmedzený iba na jednu časť, ako v tomto konaní, nie
je splnená kumulatívnosť právnej normy, a tak chýba právomoc súdu.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozhodnutia Okresného národného výboru R. zo dňa
27.12.1988, technickej správy zo dňa 07.12.2006, súpisu nehnuteľností, žiadostí o náhradu majetkovej
ujmy zo dňa 26.06.2007 a zo dňa 28.05.2008, výpočtovej tabuľky, nájomnej zmluvy č. 1 zo dňa
10.10.2002, nájomnej zmluvy č. 2 zo dňa 10.10.2002, zmluvy, nájomnej zmluvy č. 4303998 zo dňa
15.10.1998, dodatku k nájomnej zmluve č.XXXXXXX zo dňa 10.11.2004 a zistil nasledovný skutkový

stav:

4. Rozhodnutím Okresného národného výboru R. zo dňa 27.12.1988 bolo určené ochranné pásmo I.
stupňa na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov skupinového vodovodu
R. R. a ochranné pásmo II. stupňa. Súčasne boli stanovené obmedzujúce alebo zakázané činnosti

a spôsob hospodárenia v ochranných pásmach vodných zdrojov a uložené opatrenia na odstránenie
nepriaznivých účinkov pri obhospodarovaní pozemkov, pri hospodárskej činnosti a užívaní objektov a
zariadení.

5. Z technickej správy P.. N. S. zo dňa 07.12.2006 vyplýva, že v pásme hygienickej ochrany vodných

zdrojov sa nachádza 860.798 m2 ornej pôdy v k. ú. M. S. a 5450650 m2 trvalého trávnatého porastu. V
k. ú. X. sa nachádza 1826567 m2 ornej pôdy a 5212780 m2 trvalého trávnatého porastu. Tieto pozemky
sú v užívaní žalobcu.

6. Nájomnou zmluvou č. 1 zo dňa 10.10.2002 prenajalo S. V. X. žalobcovi pozemky v k. ú. X. o celkovej

výmere 104.4570 ha, pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Nájomnou zmluvou č. 2 zo dňa
10.10.2002
-9- 39Cb/212/2010

prenajalo S. K. V. X. žalobcovi pozemky v k. ú. X. o celkovej výmere 24.7282 ha, pričom zmluva bola

uzavretá na dobu neurčitú. Zmluvou o nájme poľnohospodárskej pôdy prenajala Q. U. X. žalobcovi
pozemkyvk.ú.M.S.ovýmere60965m2,vk.ú.X.I.pozemkyovýmere18321m2avk.ú.X.IIovýmere
1739 m2. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Nájomnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 10.11.1998
v znení dodatku zo dňa 10.11.2004 prenajal K. pozemkový fond žalobcovi poľnohospodárske pozemky
o celkovej výmere XXXX,XXXX ha v k. ú. X. I, X. II a M. S.. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

7. Podľa § 30 ods. 1, 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, ten, kto vykonáva činnosť, ktorá
môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť
potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len "vlastník")
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom,

ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov;
je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o
udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.8. Podľa § 32 ods. 1, 4, 5, 6, 8 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, na ochranu výdatnosti kvality a
zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy
určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti,

môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre
vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské
zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu.
Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie
na odber vody, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch

vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať vlastník alebo
stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na
určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je odborný hydrogeologický posudok. Rozhodnutím o
určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy
alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú
bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné

opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o
určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa
majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené. Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov
v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v
primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá

vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži
vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú
ujmumožnouhradiťnazákladedohodyourčenívýškyzaročné,prípadnedlhšieobdobiealebodohodyo
jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom

-10- 39Cb/212/2010

9. záujme vyvlastniť. V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými
úpravami rozhoduje súd.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.
Keďže žalovaný namietol právomoc súdu, zaoberal sa súd primárne otázkou právomoci. Z ustanovenia
§ 32 ods. 8 zákona o vodách jednoznačne vyplýva, že súd má právomoc konať o veciach týkajúcich sa
náhrady majetkovej ujmy, preto podľa názoru súdu nemožno pochybovať o tom, že súd má v danom
prípade právomoc o veci konať, t. j. vec spadá do právomoci súdu. Nemožno súhlasiť s názorom

žalovaného, že súd má právomoc konať vo veciach týkajúcich sa ako náhrady majetkovej ujmy, tak
aj znášania nákladov len za predpokladu, že žalobca uplatňuje oba nároky naraz. Takýto výklad súd
považuje za príliš extenzívny, nemajúci oporu v zákonnom ustanovení, nakoľko oba nároky sú od seba
nezávislé a oprávnená osoba si ich môže uplatňovať samostatne.

11. Ďalej sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav
vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. V
danom prípade dospel súd k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
o náhradu majetkovej ujmy, nakoľko nie je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom

pásme. Žalobca nájomnými zmluvami v konaní preukázal, že k dotknutým pozemkom má nájomný
vzťah, avšak tento vzťah nezakladá právo nájomcu (žalobcu) na náhradu majetkovej ujmy. Nárok na
náhradu majetkovej ujmy upravený špeciálnym zákonom (zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách) patrí
výlučne vlastníkovi pozemku. V súvislosti so znením § 32 ods. 6 Vodného zákona a jeho aplikáciou
nemožno aktívnu legitimáciu žalobcu odvodiť poukazom na znenie § 30 ods. 2 Vodného zákona.

Toto ustanovenie patrí k ustanoveniam Vodného zákona, ktoré upravujú všeobecné povinnosti na
ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov. K týmto všeobecným povinnostiam sú povinní nielen
vlastníci poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia poľnohospodárskych
a lesných pozemkov. Z týchto všeobecných povinností nemožno bez právnej úpravy odvodiť právo
žalobcu ako nájomcu na náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu pri užívaní poľnohospodárskych pozemkov

patriacich do ochranného pásma vodárenského zdroja môže vznikať. Vodný zákon ako špeciálny zákon
žalobcovi právo na náhradu majetkovej ujmy nepriznáva, a preto nemožno uzavrieť inak, ako že žalobca
nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Tomuto právnemu názoru nasvedčuje aj § 4d Vodného
zákona, ktorý rieši obdobné práva ako v danom prípade, pričom náhrada podľa tohto ustanovenia patrílen vlastníkovi (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Cob/2/2013 zo dňa 04.12.2013,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1053/2013 zo dňa 11.02.2015).

12. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil žalobu ako podanú neoprávnenou osobou, nezaoberal sa ďalej
ďalšími námietkami vznesenými počas konania.

13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

-11- 39Cb/212/2010

14. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.