Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215204524
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215204524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu: O., proti žalovanému K. o zaplatenie 3.071,50 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa
15.júna 2016, č.k. 6C/358/2015-77, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 3 071,50 Eur s
príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 02.07.2008
uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanému úver 322.000,- Sk (10.688,44 Eur). Žalovaný sa zaviazal úver splatiť
v 48 splátkach, pričom posledná splátka bola splatná dňa 02.07.2012. Úver bol určený na financovanie

osobného motorového vozidla K. a bol zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k
tomuto vozidlu. Z dôvodu omeškania žalovaného vyhlásil žalobca úver za splatný ku dňu 29.03.2012. V
rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva žalobca vozidlo predal a vystavil žalovanému finančné
vyúčtovanie. Súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe
zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, keď zo zmluvy podľa jej obsahu, výšky

úveru, jeho splatnosti a postavenia zmluvných strán je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver. Na základe tejto zmluvy poskytol
žalobca žalovanému úver vo výške 322.000,- Sk na financovanie osobného motorového vozidla. Podľa
žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania a dlhuje žalobcovi istinu vo výške 3.071,50 Eur. Úver bol
však podľa zmluvy splatný najneskôr dňa 02.07.2012, t.j. viac ako tri roky pred začatím konania a
už dňa 03.07.2012 mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde. Dňa 04.07.2012 (správne 2015) tak
uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobca podal žalobu dňa 25.11.2015, teda v čase,

keď bol jeho nárok v celom rozsahu premlčaný. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania
dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať
ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k
nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným,keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť
prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný
charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia bol konajúci súd povinný aplikovať

toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné
priznať mu uplatnený nárok, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ustanovenie Všeobecných
zmluvných podmienok číslo 02/08 k zmluve o predlžení premlčacej doby na 10 rokov (čl. XIV Záverečné
ustanovenia) považoval súd za neplatné z dôvodu, že takéto ustanovenie je v rozpore s dobrými
mravmiazároveňneprijateľnoupodmienkouspotrebiteľskejzmluvy,keďdodávateľ(veriteľ)sámpripravil

zmluvné podmienky (individuálne dojednanie preukázané nebolo), ktorých obsah spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť, pričom tieto sú nastavené tak, že poskytujú neprimerané a nedôvodné výhody dodávateľovi
na úkor spotrebiteľa, a to v tom, že má niekoľko násobne viac času na uplatnenie svojich nárokov,
než by mal podľa zákona, čo mu umožňuje získať aj značné finančné prostriedky napr. na úrokoch z
omeškania. Priemerný spotrebiteľ tak po niekoľkých rokoch môže nadobudnúť dojem, že žalobca svoj
nárok už uplatňovať nebude, no tento len zámerne necháva plynúť čas z dôvodu zvyšovania sumy

úroku z omeškania (prípadne aj úroku), ktorá by mu mala patriť, čím si žalobca môže sám zámernou
nečinnosťou privodiť na úkor spotrebiteľa značný finančný prospech. Ak by to aj neurobil, alebo to nerobil
s týmto zámerom, nepoctivá a v zjavnom rozpore s dobrými mravmi je už len existencia tejto možnosti,
vychádzajúca zo zmluvy. Je pravdou, že žalobca vyhlásil aj predčasnú splatnosť úveru, no v konaní
nebolo preukázané, či toto vyhlásenie bolo platným a účinným, nakoľko z predloženej doručenky nie

je zrejmé, kedy sa zásielka dostala do sféry dispozície žalovaného. Podľa uvedeného listu však mala
predčasná splatnosť nastať skôr, než splatnosť podľa zmluvy, a preto aj v tom prípade by bol nárok
žalobcu premlčaný. Pokiaľ žalobca vyhotovil aj ďalšie listiny, ktorými vyzýval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy po realizácii zabezpečovacieho práva, pričom v nich určil ďalšiu lehotu, dokedy má žalovaný
dlžnú sumu uhradiť, je uvedený postup irelevantný a nič to nemení na premlčaní nároku, pretože úver

bol splatný najneskôr v júli 2012 v zmysle zmluvy a pokiaľ sa žalobca domáha podľa neho neuhradenej
istiny, tak táto bola splatná najneskôr v júli 2012 a nie neskôr na základe akýchkoľvek výziev žalobcu.
Z dôvodu premlčania nároku žalobcu na vrátenie istiny poskytnutého úveru sa súd ďalšími okolnosťami
nezaoberá, pretože by to bolo neúčelné a nehospodárne. Na uplynutie termínu splatnosti úveru a tým
aj na uplynutie premlčacej doby nemá vplyv ani realizácia zabezpečovacieho práva. Právne vec posúdil

aj podľa § 101 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže
si ju neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej

inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stotožnil sa so záverom súdu o aplikácii ust. § 101
Občianskeho zákonníka a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Mal však za to, že
súd nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty, keď konštatoval, že úver bol podľa
zmluvy splatný najneskôr dňa 02.07.2012, t.j. viac ako tri roky pred začatím konania a už dňa 03.07.2012

mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde. Doznal, že posledná splátka vyplývajúca zo zmluvy o úvere
sa stala splatnou dňa 02.07.2012, avšak žalobca určil ešte pred týmto dňom predčasnú splatnosť
spotrebného úveru písomným oznámením ku dňu 29.03.2012 a začal s výkonom zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva. Žalovaného listom z 29.03.2012 - oznámením o určení predčasnej
splatnosti, okrem tohto oznámenia informoval, že eviduje voči nemu pohľadávku vo výške 4.717,58

Eur a po ukončení predaja predmetu financovia bude žalovanému oznámená konečná pohľadávka
vyplývajúca zo zmluvy o úvere. Avšak žalobca v čase určenia predčasnej splatnosti spotrebného úveru
objektívne nemohol uplatniť právo na zaplatenie nedoplatku zo spotrebného úveru na príslušnom
súde, nakoľko mu nebola známa konečná suma predmetného nedoplatku. Končenú dlžnú sumu mohol
žalobca objektívne určiť až po realizácii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu

financovania a následne ponížení pohľadávky vyčíslenej v oznámení o určení predčasnej splatnosti
úveru o výťažok z predaja predmetu financovania. K realizácii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva došlo dňa 15.10.2012 a žalobca vykonal konečné vyúčtovanie zmluvy o spotrebnom úvere dňa
25.10.2012, pričom zistil, že nedoplatok predstavuje sumu 3.463,70 Eur (pričom žalobou sa
domáha zaplatenie sumy 3.071,50 Eur). Oznámením o ukončení realizácie zabezpečovacieho prevodu

vlastníckeho práva zo dňa 25.10.2012 žalobca informoval žalovaného o predmetnom nedoplatku a
vyzval ho na jeho dobrovoľnú úhradu v lehote do 09.12.2012. Mal za to, že žalobca mohol svoj nárok
po prvýkrát uplatniť na súde až po uplynutí lehoty na dobrovoľné uhradenie konečnej dlžnej sumy, t.j.
dňa 10.12.2012. Z toho dôvodu bol toho názoru, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 10.12.2012 auplynula dňa 10.12.2015. Žaloba bola podaná na súd dňa 25.11.2015, teda v rámci premlčacej lehoty.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CPS (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem), v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných

ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle
tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p.
účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že úver bol podľa
zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXX splatný najneskôr dňa 02.07.2012, t.j. viac ako tri roky pred
začatím konania a už dňa 03.07.2012 mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde. Dňa 04.07.2015 tak
uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobca podal žalobu dňa 25.11.2015, teda v čase,

keď bol jeho nárok v celom rozsahu premlčaný. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania
dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca vyhotovil aj ďalšie listiny, ktorými vyzýval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy po realizácii zabezpečovacieho práva, pričom v nich určil ďalšiu

lehotu, dokedy má žalovaný dlžnú sumu uhradiť, je uvedený postup irelevantný a nič to nemení na
premlčaní nároku, pretože úver bol splatný najneskôr v júli 2012 v zmysle zmluvy a pokiaľ sa žalobca
domáha podľa neho neuhradenej istiny, tak táto bola splatná najneskôr v júli 2012 a nie neskôr na
základe akýchkoľvek výziev žalobcu. Žalobca vyhlásil aj predčasnú splatnosť úveru, no v konaní nebolo
preukázané, či toto vyhlásenie bolo platným a účinným, nakoľko z predloženej doručenky nie je zrejmé,

kedy sa zásielka dostala do sféry dispozície žalovaného. Podľa uvedeného listu však mala predčasná
splatnosť nastať skôr, než splatnosť podľa zmluvy, a preto aj v tom prípade by bol nárok žalobcu
premlčaný.

7. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj

odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Podľa žalobcu začiatok premlčacej doby v danej veci začal plynúť od 10.12.2012, t.j. až oznámením o
ukončení realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a výzvou žalovaného na zaplatenie

nedoplatku vo výške 3.463,70 Eur v lehote do 09.12.2012.

9. Začiatok premlčacej doby určený ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka je spojený s
okamžikom, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz, t.j. keď vznikne možnosť podať na jeho
základe žalobu. Takto objektívne určený začiatok plynutia premlčacej doby vo väčšine prípadov nastáva

splatnosťou dlhu, ktorá môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu.

10. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že úver bol podľa zmluvy o spotrebnom úvere č.
XXXXXXX splatný poslednou splátkou najneskôr dňa 02.07.2012, t.j už od 03.07.2012 začala plynúť
žalobcovi premlčacia doba na uplatnenie svojho právo voči žalovanému podaním žaloby na súde. V

uvedenom čase mal už žalobca vedomosť o nesplácaní úveru žalovaným a aj o výške dlhu. Preto
námietka žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až od 10.12.2012, po oznámení ukončenia
realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vozidla a výzvou žalovaného na zaplatenie
presne špecifikovaného nedoplatku vo výške 3.463,70 Eur v lehote do 09.12.2012, nie je opodstatnená.Žalobca podal žalobu na súd dňa 25.11.2015 po uplynutí trojročnej premlčacej doby, teda jeho nárok
je premlčaný.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,

nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).