Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. júl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414203891
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5414203891.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: B. C., nar. XX. XX. XXXX, a N. M., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín ako opatrovníkom, deti rodičov - matky: M. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom M., V. Z. XXXX/X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. M. O.,
advokátkou so sídlom V. C., P. XXXX, a otca: B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. C., G. XXXX/XX,
zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Tomášom Pukajom, advokátom so sídlom V. C., A. G.
XXXX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca detí proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/93/2014-769 zo dňa 08. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku 1/, ktorým súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky,
s tým, že maloleté deti sú oprávnení zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia spoločne, výroku
5/, ktorým súd návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol,
vo výroku 7/ a vo výroku 8/, ktorými bolo rozhodnuté o trovách konania, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch 2/, 3/ a 4/ o výživnom a úprave styku otca s maloletými deťmi,
mení tak, že otec maloletých B. C. je povinný prispievať na výživu mal. B. C., nar. XX. XX. XXXX, sumou
150,- eur mesačne a mal. N. M., nar. XX. XX. XXXX, sumou 150,- eur mesačne, vždy do každého 10.
dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 01. 10. 2014.

Zameškané výživné za obdobie od 01. 10. 2014 do 08. 11. 2016 na mal. B. C., nar. XX. XX. XXXX v
sume 920,- eur a na mal. N. M., nar. XX. XX. XXXX v sume 820,- eur je otec maloletých detí povinný
zaplatiť k rukám matky detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec B. C. je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi B. C., nar. XX. XX. XXXX, a N. M., nar. XX.
XX. XXXX,
- každý párny kalendárny týždeň v mesiaci vždy od štvrtku od 15:00 hod. do piatku do 18:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci vždy od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných školských prázdnin vždy od prvého dňa jarných školských
prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa jarných školských prázdnin do 18:00 hod.,
- každý párny rok počas jesenných školských prázdnin vždy od prvého dňa jesenných školských prázdnin
od 09:00 hod. do posledného dňa jesenných školských prázdnin do 18:00 hod.,
- každý párny rok počas letných školských prázdnin v čase od 01. 07. od 09:00 hod. do 15. 07. do 18:00
hod. a od 01. 08. od 09:00 hod. do 15. 08. do 18:00 hod.,
- každý nepárny rok počas letných školských prázdnin v čase od 16. 07. od 09:00 hod. do 31. 07. do
18:00 hod. a od 16. 08. od 09:00 hod. do 31. 08. do 18:00 hod.
- každý párny rok počas vianočných sviatkov od 29. 12. od 09:00 hod. do 03. 01. nasledujúceho roka
do 18:00 hod.,
- každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23. 12. od 09:00 hod. do 29. 12. do 18:00 hod.,

- každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do
18:00 hod.,
pričom v určenom čase si otec maloleté deti vyzdvihne a tieto po ukončení styku matke opäť odovzdá v
mieste bydliska maloletých detí. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

Rozsudok okresného súdu vo výroku 6/, ktorým bol návrh matky vo zvyšnej časti zamietnutý, zostáva
nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 2P/93/2014-769 zo dňa 08. 11. 2016 mal. deti B. C., nar.
XX. XX. XXXX, a N. M., nar. XX. XX. XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok sú naďalej oprávnení obaja rodičia spoločne (výrok 1/). Otcovi
maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu mal. B. C. sumou 180,- eur mesačne a mal. N.
M. sumou 150,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí, počnúc
dňom 13. 08. 2014 (výrok 2/). Zameškané výživné na mal. B. C. za obdobie od 13. 08. 2014 do 08. 11.
2016 v sume 1.026,- eur a na mal. N. M. za obdobie od 13. 08. 2014 do 08. 11. 2016 v sume 481,- eur
uložil otcovi maloletých detí zaplatiť k rukám matky detí do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
3/). Zároveň upravil styk otca s deťmi tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý
nepárny kalendárny týždeň v mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny
kalendárny rok počas jarných školských prázdnin od prvého dňa jarných školských prázdnin od 09:00
hod. do posledného dňa jarných školských prázdnin do 18:00 hod., každý párny rok počas jesenných
školských prázdnin od prvého dňa jesenných školských prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa
jesenných školských prázdnin do 18:00 hod., každý nepárny rok počas letných školských prázdnin od
01. 07. od 09:00 hod. do 15. 07. do 18:00 hod., každý párny rok počas letných školských prázdnin od 01.
08. od 09:00 hod. do 15. 08. do 18:00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 29. 12. od
09:00 hod. do 03. 01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. a každý nepárny rok počas vianočných sviatkov
od 23. 12. od 09:00 hod. do 29. 12. do 18:00 hod., s tým, že v stanovenom čase si otec maloleté deti
vyzdvihne v bydlisku matky a na rovnakom mieste ich matke odovzdá (výrok 4/). Návrh otca na zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd zamietol (výrok 5/), vo zvyšnej
časti zamietol i návrh matky (výrok 6/). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal
(výrok 7/). Otcovi detí súd uložil uhradiť trovy, ktoré vznikli štátu v sume 316,12 eur na účet Okresného
súdu Dolný Kubín do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok 8/).
V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 13. 08. 2014 sa otec domáhal zverenia
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale jedného týždňa, s osobitnou
úpravou počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov.
Dňa 06. 10. 2014 bol súdu doručený návrh matky, ktorým žiadala zverenie maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti s uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. B. a mal. N., na každého sumou 200,-
eur mesačne, vždy do každého 5. dňa v mesiaci vopred. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými
deťmi.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 31. 03. 2015 tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, pričom osobitne upravil výkon starostlivosti počas
sviatkov a prázdnin. Tento rozsudok bol na základe odvolania matky uznesením Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 8CoP/43/2015 zo dňa 30. 10. 2015 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že otec je vlastníkom šesťizbového bytu v centre V. C.,
ktorý je rozdelený na dve bytové jednotky. V štvorizbovom byte býva otec detí a dvojizbový prenajíma.
Celkové náklady na bývanie v celom byte sú 334,- eur, nájomník prispieva sumou 280,- eur. Otec platí
nájomné 281,15 eur mesačne, poplatok za internet 10,95 eur mesačne, elektrinu 44,- eur mesačne,
životné poistenie 154,68 eur ročne, poistenie bytu 90,88 eur ročne, poistenie mal. B. 337,33 eur ročne,
mal. N. 319,60 eur ročne. Otec detí je živnostníkom od 01. 08. 1999, podľa daňového priznania k dani z
príjmov fyzickej osoby za rok 2013 bola jeho daňová povinnosť 424,87 eur, za rok 2015 v sume 278,07
eur. Podľa výpisov z bankového účtu otca vedeného v E. otec vkladá na tento účet rôzne hotovostné
platby (vo februári 2014 sumu 1.500,- eur, v apríli 2014 sumu 1.500,- eur, v júni 2014 sumu 2.500,- eur,
v júli 2014 sumu 2.000,- eur, v auguste 2014 sumu 1.000,- eur, v septembri 2014 sumu 1.000,- eur, v

októbri 2014 sumu 2.000,- eur, v decembri 2014 sumu 1.500,- eur, v januári 2015 sumu 3.500,- eur),
pričom pôvod týchto súm označil ako pôžičky od svojej matky. Ďalej je vlastníkom nehnuteľností v obci
Z. C., jedná sa o rodinný dom so zastavanou plochou 327 m2 a záhradou o výmere 967 m2. Za dodávku
elektriny do tejto nehnuteľnosti platí mesačne 61,50 eur a ročný poplatok za vodné a stočné 93,80 eur,
daň z nehnuteľnosti ročne 12,58 eur.
Matka detí ukončila pracovný pomer v spoločnosti Visteon Electronics Slovakia s. r. o., Námestovo ku
dňu 31. 03. 2015, v súčasnosti pracuje v spoločnosti MAR SK, s. r. o., Sučany, s mesačným čistým
príjmom vo výške 968,38 eur. Od 09. 12. 2015 má prihlásený trvalý pobyt aj s maloletými deťmi v M., kde
vlastní byt. Mesačné výdavky matky predstavujú poistné so sporením 39,53 eur, splátky hypotekárneho
úveru 253,90 eur, poplatok za internet 16,90 eur, plyn 13,- eur, elektrinu 32,- eur mesačne. Platí školné
za tanečný a výtvarný krúžok mal. N. v sume 60,- eur polročne.
Súd o návrhoch rodičov maloletých detí rozhodol aplikujúc ust. § 24 ods. 2, 4, § 36 ods. 1, § 62 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z. z.“),
§ 111 písm. b/, § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“).
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zverenie mal. detí do striedavej
osobnej starostlivosti nie je dôvodný, keď takýto model starostlivosti nie je v záujme maloletých detí, čo
skonštatoval znalec. Nosným dôvodom pre takýto postup súdu bola skutočnosť, že deti žijú s matkou
v M. a model striedavej osobnej starostlivosti by nebol v ich najlepšom záujme, nakoľko maloletý B.
je predškolákom a podľa znalca je nevyhnuté, aby v predškolskom detskom kolektíve trávil pobyt celý
deň a rozvíjal svoje sociálne kontakty. Od septembra 2017 bude žiakom prvého ročníka základnej školy
a v prípade modelu striedavej osobnej starostlivosti by bol veľmi zaťažovaný denným cestovaním do
základnej školy v čase, kedy by bol v osobnej starostlivosti otca. Z uvedeného dôvodu súd návrh otca
na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju vykonávala aj doposiaľ. Aj vzhľadom na návštevu predškolského zariadenia
a do budúcna základnej školy, súd rozhodol o tom, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý
nepárny kalendárny týždeň v mesiaci vždy od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., ktorý
rozsah stretávania je v záujme mal. detí a rešpektuje právo druhého rodiča na osobný styk s maloletým
dieťaťom. Osobitne súd upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi počas sviatkov a školských
prázdnin, kedy taktiež rešpektoval právo oboch rodičov na osobný styk s dieťaťom, trávenie sviatkov a
dlhšieho obdobia počas školských prázdnin. Pri určení výživného súd zohľadnil vek maloletých detí, ich
odôvodnené potreby, výdavky, ktoré matka má so zabezpečením osobnej starostlivosti o maloleté deti,
príjmy a majetkové pomery otca a dospel k záveru, že výživné v sume 180,- eur na mal. B. a v sume
150,- eur na mal. N. je postačujúce a zohľadňujúce všetky uvedené atribúty. Otec je vlastníkom viacerých
nehnuteľností a podľa výpisov z jeho účtov v dobrej finančnej kondícii, je schopný zabezpečovať
dovolenky, rôzne výlety a taktiež sa starať o svoju novú rodinu, preto výška výživného z pohľadu súdu
je primeraná. Zameškané výživné na mal. B. za obdobie od 13. 08. 2014, teda odo dňa podania návrhu
na súd do 08. 11. 2016, kedy súd vo veci vyhlásil rozsudok, bolo vypočítané v sume 1.026,- eur a
predstavuje rozdiel medzi určeným výživným v sume 180,- eur mesačne a výživným plateným zo strany
otca do nariadenia predbežného opatrenia, taktiež zohľadnil skutočnosť, že otec platí ročné poistenie
so sporením pre mal. B. v sume 337,33 eur. U mal. N. bolo zameškané výživné za uvedené obdobie
vyčíslené v sume 481,- eur, pričom zohľadnilo taktiež doposiaľ zaplatené výživné a skutočnosť, že otec
platí ročné poistenie so sporením pre mal. N. v sume 319,60 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 57, § 58 C. m. p.
Pokiaľ ide o trovy štátu, obaja rodičia zložili preddavok na úhradu trov znaleckého dokazovania po
250,- eur. Uznesením zo dňa 12. 01. 2015 bola znalcovi priznaná odmena a náhrada paušálnych
výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 436,56 eur, časť odmeny vo výške 218,28
eur bola vyplatená zo zálohy zloženej otcom a časť odmeny vo výške 218,28 eur zo zálohy zloženej
matkou maloletých detí. Uznesením zo dňa 14. 04. 2016 bola znalcovi priznaná odmena a náhrada
paušálnych výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku zo dňa 21. 03. 2016 vo výške 347,84 eur,
pričom časť odmeny vo výške 31,72 eur bola vyplatená zo zálohy zloženej otcom mal. detí a suma
316,12 eur z výdavkového účtu súdu. Z uvedeného dôvodu potom súd uložil otcovi povinnosť uhradiť
trovy, ktoré vznikli štátu v sume 316,12 eur na výdavkový účet Okresného súdu Dolný Kubín, nakoľko
znalecký posudok bol vypracovaný na posúdenie vhodnosti ním navrhovaného modelu striedavej
osobnej starostlivosti.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal otec maloletých detí prostredníctvom
splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

Namietal, že napadnutým rozsudkom došlo k neprimeranému obmedzeniu jeho práv, a to podieľať sa
na výchove jeho detí, pričom obmedzenie jeho styku s deťmi súd ani riadne neodôvodnil. Podaným
návrhom sa domáhal určenia striedavej starostlivosti k vlastným maloletým deťom najmä z dôvodu, aby
mohol s nimi tráviť viac spoločného času, podieľať sa na ich výchove a byť im vzorom otca. S poukazom
na znalecký posudok vyhotovený PhDr. Oľgou Filkovou uviedol, že mu nerobí problém presťahovať sa
do M., aby deti neboli vytrhnuté z kolektívu svojich rovesníkov. Súd zamietnutie jeho návrhu na striedavú
starostlivosť zamietol najmä z dôvodu, že v prípade jej určenia by bol mal. B. odtrhnutý od kolektívu,
neprihliadal však na jeho ochotu presťahovať sa do M., nebral do úvahy ani to, že striedavá starostlivosť
by fungovala na princípe každodenného vozenia detí do predškolského a školského zariadenia.
Bolo preukázané, že o deti sa riadne stará, má s nimi vybudovanú citovú väzbu a vytvoril im vhodné
podmienky na bývanie. Poukázal tiež na to, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, a teda svoj
pracovný čas dokáže prispôsobiť výchove a starostlivosti o deti.
Rozhodnutie okresného súdu je unáhlené, nepremyslené a hlavne poškodzuje jeho ako otca maloletých
detí. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu o úprave styku s deťmi je dokonca v rozpore s rodičovskou
dohodou uzatvorenou ešte pred samotným konaním, keď na základe tejto dohody mal možnosť stretávať
sa s deťmi aj v priebehu týždňa. Ak súd nechcel určiť striedavú starostlivosť, mal zachovať taký stav,
aký bol zaužívaný.
Namietal tiež obmedzenie jeho styku s deťmi, keď počas dvoch mesiacov letných prázdnin, kedy deti
nenavštevujú predškolské zariadenia, je oprávnený stretávať sa s nimi iba dva týždne.
Rozhodnutie okresného súdu považuje za nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne aj vo vzťahu k
vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že matka detí podala svoj protinávrh, ktorým žiadala určiť výživné
(počnúc dňom 05. 10. 2014) dňa 06. 10. 2014. Okresný súd ho napriek tomu zaviazal na zaplatenie
zameškaného výživného od 13. 08. 2014, t. j. takmer dva mesiace pred podaním návrhu. Namietal tiež,
že určenie výšky výživného nie je primerané výške jeho príjmu, keď súd nezohľadnil jeho starostlivosť o
deti. Súd pri určení výšky výživného poukázal iba na jeho majetkové pomery, pričom stanovenú výšku
žiadnym spôsobom dôkladnejšie nerozoberal. Nie je možné rozhodnúť o vysokom výživnom len na
základe skutočnosti, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ale treba sa zamerať skôr na jeho čistý
mesačný príjem. Napriek tomu, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností, nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby rozpredal svoj majetok a tým zabezpečil vysokú životnú úroveň svojim deťom. Nemá
záujem ukrátiť svoje deti, ale vytvoriť im rezervy aj do budúcna. Ako rozumnejšie sa mu preto javí cesta
primeraného výživného, ktoré sa dá zabezpečiť aj nižším výživným a v ostatnej časti odkladania financií
na osobný účet každého dieťaťa. Súd tiež nezobral do úvahy, že sa sám podieľa na zaobstarávaní
ošatenia, pomôcok, športových potrieb a iných vecí, ktoré deti potrebujú. Ak sa vezme do úvahy, že
na základe daňového priznania za rok 2013, kedy jeho čistý príjem v roku dosiahol priemerne 462,27
eur a za rok 2014 priemerne 748,22 eur mesačne, je súdom určené výživné neprimerane vysoké. Z
rozhodnutia okresného súdu nemá vedomosť na základe akého prepočtu a z akého príjmu súd pri
určovaní výšky výživného vychádzal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé či sa súd
pri určovaní výživného zaoberal aj skutočnosťou, že deťom platil poistky so sporením v sume cca 337,33
eur.
Namietal tiež postup okresného súdu, pokiaľ pri výpočte zameškaného výživného pre obe maloleté deti
započítal zaplatené poistné za jeden kalendárny rok, pričom súdne konanie sa vedie od roku 2014,a
teda súd mal zobrať do úvahy doterajšiu starostlivosť a platenie poistného so šetrením minimálne za
tri kalendárne roky.

3. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy, ktoré
by mali vplyv na zmenu rozhodnutia prvoinštančného súdu.

4. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
V celom rozsahu sa stotožnila s napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ako aj jeho odôvodnením.
Mala za to, že súd prvej inštancie dôkladne preskúmal skutkový stav a v odôvodnení rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Rozhodnutie súdu podľa nej vychádza z modelu, ktorý ako ideálny označila práve znalkyňa PhDr. Oľga
Filková, resp. model striedavej osobnej starostlivosti neodporučila ako ideálne riešenie pre mal. deti z
dôvodu, že by pre ne predstavovala nadmernú emočnú záťaž, a to s ohľadom na veľmi zlú komunikáciu
medzi rodičmi a až nepriateľský postoj rodičov voči sebe navzájom. Znalkyňa skutočnosť, že otec a deti
žijú v rozdielnych mestách označila len ako jednu z prekážok striedavej starostlivosti, nie však jedinú,
resp. najdôležitejšiu.

V ďalšom matka uviedla, že si nevie predstaviť ako by model striedavej starostlivosti fungoval za
predpokladu, že samotná družka otca, s ktorou trvalo žije v spoločnej domácnosti s takýmto modelom
nesúhlasí, čo sama vyjadrila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29. 09. 2016. Otec ani jeho družka
voči nej neprechovávajú priateľský postoj a neuznávajú, resp. až znevažujú jej kvality a schopnosti
vychovávať deti.
Odmietanie striedavej osobnej starostlivosti zo strany partnerky otca, negatívny až nepriateľský postoj
otca a jeho družky voči nej, jej znevažovanie a nerešpektovanie jej výchovy a starostlivosti o deti, veľmi
zlá komunikácia rodičov a neschopnosť dohodnúť sa považuje za závažné problémy, resp. za oveľa
závažnejšie prekážky striedavej osobnej starostlivosti než samotnú vzdialenosť bydlísk a cestovanie detí
z M. do V. C.. Uvedené skutočnosti podľa nej predstavujú neodstrániteľné prekážky striedavej osobnej
starostlivosti, ktoré by sa ani zmenou bydliska otca presťahovaním do M. neodstránili.
Nesúhlasila ani s vyjadrením otca o obmedzení jeho kontaktu s deťmi. Právo otca na pravidelný kontakt
s deťmi rešpektuje a súhlasila s tým, aby mal otec zabezpečený relatívne široký rámec stretávania sa
s deťmi a nijakým spôsobom mu v kontakte s deťmi nebránila. Je zrejmé, že súd upravil stretávanie sa
otca s deťmi v dostatočne širokom rozsahu, avšak s prihliadnutím na záujem mal. detí súd predovšetkým
zrušil jednodňové prespávanie detí u otca v priebehu pracovného týždňa, a to s ohľadom na cestovanie
detí z M. do V. C., ktoré v priebehu pracovného týždňa deti nadmerne zaťažovalo a zasahovalo im do
rôznych záujmových aktivít a krúžkov.
Nestotožnila sa ani s tvrdením otca, v zmysle ktorého mal súd pri určovaní výšky výživného vychádzať
z jeho minimálneho príjmu, ktorý deklaroval súdu, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynuli
skutočnosti preukazujúce, že jeho majetkové pomery sú nadštandardné a jeho deklarovaný príjem
nezodpovedá jeho nadštandardnej životnej úrovni. Otec sám uviedol, že nemusí pracovať, je vlastníkom
viacerých nehnuteľností slúžiacich na bývanie a tieto dokonca prenajíma, a teda si dokáže zabezpečiť
pasívny príjem z ich prenájmu. Sám vykonáva funkciu člena dozornej rady akciovej spoločnosti, hoci
tvrdí, že túto činnosť vykonáva bezodplatne, je tak zrejmé, že sa bez relevantného dôvodu sám vzdáva
potencionálneho príjmu. Otec sám uhrádza všetky spoločné náklady na spoločnú domácnosť, v ktorej
žije s družkou a jej synom, teda sám dobrovoľne uhrádza životné náklady na ďalšie osoby, voči ktorým
nemá vyživovaciu povinnosť. Otec má nadštandardné výdavky - zahraničné dovolenky a pod., pričom o
prebytku finančných prostriedkov svedčí aj výpis z jeho bankového účtu. Výška výživného tak zodpovedá
majetkovým možnostiam a schopnostiam otca.
Nesúhlasila ani s návrhom otca, aby ju súd zaviazal, aby časť výživného odkladala na tvorbu úspor
detí, keď výživné má spotrebný charakter a využíva ho predovšetkým na úhradu bežných výdavkov
detí. Takýto režim by hrubo poškodil právo detí na primerané výživné a rozhodne by nebol v najlepšom
záujme mal. detí, nakoľko by takto bola nútená väčšinu bežných nákladov mal. detí hradiť celkom sama.
V súvislosti s argumentáciou otca, že súd nebol oprávnený rozhodovať nad rámec podaného návrhu
poukázala na to, že priamo dikcia zákona oprávňuje súd, aby vo veciach starostlivosti o maloleté deti
rozhodoval a konal bez návrhu, resp. v takýchto konaniach nie je súd podaným návrhom viazaný, pričom
súd môže rozhodnúť aj mimo rámca návrhu, ako to uvádza ust. § 40 C. m. p.

5. Otec maloletých detí v reakcii na vyjadrenie matky (v tzv. replike) uviedol, že má za to, že práve model
striedavej osobnej starostlivosti má zabezpečovať deťom primeraný kontakt s oboma rodičmi, keď deti
v takomto prípade vidia, že ich rodičia majú rovnocenné postavenie. Je presvedčený, že v prípade,
ak by deti trávili rovnaký čas u matky a rovnaký čas u otca, bola by zároveň posilnená aj vzájomná
komunikácia medzi rodičmi, nakoľko by boli nútení vzájomne riešiť každodenné problémy týkajúce sa
detí a odovzdávať si navzájom všetky potrebné informácie. Nie je pravdou, že by striedavá starostlivosť
akýmkoľvek spôsobom enormne zaťažovala deti. Samotné deti chcú tráviť čas nielen s matkou, ale aj s
otcom. Je neprijateľné aby mu bol nedôvodne odopieraný styk s deťmi, napriek tomu, že o ich výchovu
preukazuje enormnú snahu. Ak sú vytvorené všetky predpoklady na to, aby fungoval model striedavej
starostlivosti o deti a on ako otec spĺňa predpoklady na dobrú výchovu detí, nevidí dôvod, prečo by súd
mal striedavú starostlivosť zamietnuť.
Poukázal tiež na to, že predal svoj byt v V. C. a kúpil byt v M., preto neexistuje žiadny dôvod, ktorý by
odôvodňoval zamietnutie jeho návrhu na určenie striedavej starostlivosti. Týmto krokom dostatočným
spôsobom preukázal, že mu záleží jedine na deťoch, kvôli ktorým bol ochotný obetovať aj domov,
ktorý budoval niekoľko rokov. V byte v M. bude zároveň bývať sám, bez družky, ktorá zostane so
svojim synom v V. C.. Vzhľadom na to, že sa presťahoval do M., deti nebudú odobraté z prostredia
predškolského zariadenia. Za daného skutkového stavu už neexistuje žiadna prekážka na určenie
striedavej starostlivosti.

Pokiaľ ide o postoj jeho družky k matke, na pojednávaniach bolo jasne preukázané, že ani matka sa k
jeho družke nesprávala ukážkovo, dokonca bola za to priestupkovo riešená.
K tvrdeniu matky o jeho nadštandardných majetkových pomeroch uviedol, že pri určení rozsahu
výživného je potrebné zásadne vychádzať z pomeru schopností, možností a majetkových pomerov
oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletých deti. Odôvodnené potreby detí treba posúdiť z
hľadiska ich veku, formy prípravy na ich budúce povolanie, stupňa vzdelania, ako aj z hľadiska
zdravotného stavu detí. Je presvedčený, že súd pri určení výšky výživného nevychádzal zo zisteného
skutkového stavu veci. Súdom určená výška výživného je neprimeraná k výške jeho príjmu. Súd
nezohľadnil, že svojim deťom pravidelne kupuje oblečenie, stravu, športové potreby, pomôcky a iné
potreby. Chodí s nimi na výlety, dovolenky, kupuje im darčeky. Neprimerane vysokým výživným sa
dosiahne jedine to, že okrem platenia výživného nebude môcť svojim deťom poskytovať žiadne vedľajšie
výdavky a kupovať im veci, ktoré im doteraz kupoval.
V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa presťahuje do M., už nebude mať náklady na spoločnú domácnosť
s družkou, ale na svoju domácnosť. Čo sa týka dovoleniek a nadštandardných výdavkov, takýmto
správaním neboli jeho deti ukrátené. Pokiaľ ide o jeho príjem, tento je v súčasnosti dostatočný na
to, aby deťom zabezpečil dostatočnú, nie nadštandardnú životnú úroveň. Deti je potrebné učiť jednak
finančnej gramotnosti, ale motivovať ich aj k snahe o vlastný úspech. Nehnuteľnosti, ktoré vlastní nie
sú vo vyhovujúcom stave a na to aby ich mohol prenajímať je potrebné vynaložiť vysoké náklady, čím
by sa ich hodnota zvýšila tak, že reálny kupec nehnuteľností by sa nenašiel. Opätovne pritom poukázal
na skutočnosť, že maloleté deti prichádzajú do úvahy v prípade dedenia ako dedičia prvej dedičskej
skupiny, a tak by po nadobudnutí majetku po ňom boli zabezpečené v budúcnosti.
Upriamil tiež pozornosť na jeho daňové priznanie z roku 2015, z ktorého vyplýva, že za toto obdobie
vykazuje daňovú stratu.

6. Dňa 04. 04. 2017 bolo odvolaciemu súdu doručené doplnenie vyjadrenia otca, ktorým otec maloletých
preukazoval zabezpečenie vhodného prostredia na bývanie detí u neho v byte v M. s tým, že deti s ním
už trávili čas v tomto byte, pričom nové prostredie im neprekáža a adaptovali sa naň.
Tiež predložil fotografie, ktoré boli nájdené na USB kľúči, ktorý doniesol maloletý B. od svojej matky, na
ktorom kľúči sa okrem rozprávok pre maloletého nachádzali aj fotografie obsahujúce materiál nevhodný
pre osoby mladšie ako 18 rokov, ku ktorým sa tak mohol dostať aj maloletý.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca (v tzv. duplike) uviedla, že sa s vyjadrením otca nestotožňuje. Nie
je pravda, že by otec nemal primeraný kontakt s deťmi. Otec má s deťmi zabezpečený pravidelný kontakt,
nijako mu nebráni v stretávaní. Vždy rešpektovala rodičovskú dohodu, resp. rozhodnutie súdu ohľadne
stretávania otca s deťmi, dokonca umožňovala otcovi kontakt s deťmi aj nad ich rámec. Poukázala na
to, že v minulosti otec s deťmi v prípade potreby nevyhľadal lekára a toto nechal výlučne na ňu, prípadne
ju o problémoch detí neinformoval. Mal. deti sú v domácnosti otca vychovávané v neúcte k nej.
Opätovne poukázala na závery znaleckého posudku, ako aj nie bezproblémový vzťah detí s družkou
otca. Zotrvala tak na svojom stanovisku a nesúhlase so striedavou osobnou starostlivosťou.
V ďalšom uviedla, že dňa 19. 12. 2016 začalo proti otcovi exekučné konanie pod č. EX 1349/2016,
ktorého predmetom je vymáhanie zameškaného a bežného výživného, nakoľko otec opakovane neplnil
riadne a včas svoju vyživovacou povinnosť, nerešpektoval rodičovskú dohodu, ani predbežné opatrenie
súdu či vykonateľné súdne rozhodnutie. S ohľadom na prebiehajúce súdne konanie a skutočnosť,
že otec svojvoľne nedodržiava rozhodnutie súdu a deťom odmietol výživné riadne plniť, považuje za
arogantné jeho vyjadrenie o motivovaní detí a učení ich finančnej gramotnosti.
Poukázala na to, že bola nútená si zobrať pôžičku od svojej sestry, aby bola schopná hradiť základné
náklady spojené s výchovou a výživou mal. detí, napr. v predškolskom zariadení uhradiť vzniknutý
nedoplatok. Majetkové pomery otca sú nadštandardné, otec predal byt v V. C. za 150.000,- eur, napriek
tomu však od decembra 2016 do januára 2017 neuhradil žiadne výživné. Správanie sa otca podľa nej
evokuje dojem, že jediným a skutočným dôvodom, pre ktorý žiada striedavú osobnú starostlivosť, nie je
najlepší záujem mal. detí, ale neplatenie výživného.
Ďalšou novou skutočnosťou, ktorá nastala od rozhodnutia súdu vo veci je, že otec zakúpil ďalší byt v
M., v ktorom sa však v skutočnosti nezdržiava, nemá tu trvalý ani prechodný pobyt, resp. obvyklý pobyt
a fyzicky sa stále zdržiava v V. C., kde žije naďalej spolu so svojou družkou a jej synom.
Vo svetle nových skutočností, ktoré sa vyskytli v štádiu odvolacieho konania, nakoľko majetkové pomery
otca odôvodňujú zaviazať otca k povinnosti prispievať mal. deťom aj na tvorbu úspor navrhla matka
maloletých detí pripustiť zmenu návrhu v odvolacom konaní a osobitným výrokom súdneho rozhodnutia

zaviazať otca detí prispievať mal. deťom na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne pre každé z detí,
na osobitný sporiaci účet zriadený v prospech detí.

8. Dňa 21. 06. 2017 bolo odvolaciemu súdu doručené stanovisko matky k vyjadreniu otca detí
(doplneniu repliky) v ktorom matka zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach. Namietala tiež zákonnosť
fotodokumentácie pripojenej k doplneniu vyjadrenia otca, keď ide o súkromné fotografie, ktoré sa
nachádzali v jej súkromnom počítači a boli z jej bytu neoprávnene odcudzené. Uvedená udalosť je v
súčasnej dobe predmetom trestného stíhania. Poukázala tiež na to, že otec detí ju informoval o tom,
že predmetné fotografie má vo svojej dispozícii a vyhrážal sa jej, že tieto zverejní nielen súdu, ale aj v
predškolskom zariadení, ktoré mal. deti navštevujú. Konanie otca detí spočívajúce vo zverejnení a šírení
neoprávnene získaných jej súkromných fotografií, a to napriek jej výslovnému nesúhlasu, predstavuje
hrubý zásah do jej súkromia a svedčí o osobnej nevyrovnanosti a bezcharakternosti otca detí. Je
toho názoru, že predmetný dôkazný prostriedok nemožno akceptovať ako zákonný dôkaz. Predloženú
fotodokumentáciu zároveň nemožno považovať za preukaznú, nakoľko z tejto nemožno odvodiť žiadne
závery vo vzťahu k otázke zverenia alebo nezverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá
je predmetom konania.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C.
m. p. a napadnutý rozsudok vo výrokoch 1/, 5/, 7/ a 8/, ktorými bolo rozhodnuté o osobnej starostlivosti
o maloleté deti a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch
2/, 3/ a 4/ o výživnom a úprave styku podľa § 388 C. s. p. zmenil, keď neboli splnené podmienky pre
potvrdenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci už v minulosti rozhodol rozsudkom zo dňa
31. 03. 2015, ktorým maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových
intervaloch s osobitne upravenou starostlivosťou počas vianočných, veľkonočných, jarných, zimných a
letných prázdnin. Súd rodičom maloletých detí uložil aj povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
za účelom zlepšenia schopnosti navzájom komunikovať o výchove detí a s cieľom naučiť sa akceptovať
úlohu druhého rodiča vo výchove. Rodičom uložil tiež povinnosť navzájom sa informovať o zdravotnom
stave maloletých detí a podávať si správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa
maloletých detí. Výživné počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov neurčil. Krajský súd v Žiline ako
súd odvolací uvedený rozsudok okresného súdu na základe odvolania matky maloletých detí zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania vo vzťahu ku kvalite
výchovného prostredia maloletých detí, vrátane posúdenia vzťahu ďalších osôb žijúcich v spoločnej
domácnosti toho - ktorého rodiča, vo vzťahu k psychickým, emočným, rozumovým možnostiam a
schopnostiam detí prijať striedavú výchovu a vo vzťahu k ich vnímaniu konfliktov medzi rodičmi.

11. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom
zo dňa 08. 11. 2016 tak ako je uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia. Odvolací súd po preskúmaní
tohto rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd po predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v prejednávanej veci vo vzťahu k osobnej starostlivosti o
maloleté deti zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho
podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.
Odvolanie otca detí čo do zverenia maloletých detí matke a zamietnutia návrhu otca na striedavú
starostlivosť nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd, vychádzajúc zo
znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne na pojednávaní, výpovedí účastníkov konania a listinných
dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie, rovnako ako súd prvej inštancie nepovažuje model
striedavej starostlivosti v danom prípade za vhodný. Model striedavej starostlivosti síce možno vo
všeobecnosti považovať za model starostlivosti, ktorý je v záujme maloletých detí, ako to odvolací súd
konštatoval už aj vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, neplatí to však absolútne. I keď striedavá
starostlivosť má svoje pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi, je nutné uvedomiť
si, že prináša aj zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov. Prináša zvýšené
nároky na ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa na jednotnom postupe vo výchove

dieťaťa a na riadnom zabezpečení jeho potrieb. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá,
môže mať okrem pozitívnych vplyvov aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie
ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže
odraziť aj na ich psychickom vývine. Z uvedeného dôvodu je potrebné náležite skúmať, či sú splnené
zákonné predpoklady na striedavú starostlivosť o dieťa, predovšetkým či je uvedené v záujme dieťaťa.

13. Vzhľadom na nízky vek detí a problematickú komunikáciu rodičov, a to aj pokiaľ ide o
starostlivosť o deti (napriek otcom prezentovanej schopnosti komunikovať ohľadne detí), ktorá je
nevyhnutným predpokladom pre uľahčenie adaptácie dieťaťa na striedavú starostlivosť v záujme
riadneho zabezpečenia jeho potrieb a vývoja, nepovažuje odvolací súd striedavú starostlivosť za
súčasného stavu za vhodnú. I keď znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že obaja rodičia
majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu detí a majú k nim dobrý vzťah, samotná schopnosť
rodiča zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ani dobrý vzťah dieťaťa k rodičovi nepostačuje na záver o
vhodnosti striedavej starostlivosti rodičov. Samotná znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že
rodičia nedokážu medzi sebou konštruktívne komunikovať, dohodnúť sa o základných potrebách detí,
keď komunikácia medzi nimi nespĺňa ani základné charakteristiky slušnosti, čo nakoniec vyplýva i z
listinných dôkazov založených v spise. Znalkyňa ďalej konštatovala, že ideálna by bola pozícia, ak
by deti mali jedno prostredie, v ktorom sú vychovávané, pričom uvedené znalkyňa konštatovala v
čase, keď obaja rodičia bývali v V. C.. Samotná skutočnosť, že sa matka následne odsťahovala do
M. preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúca, keď jednak sa odvolací súd stotožňuje
s konštatovaním otca, že vzdialenosť 36 km medzi bydliskami rodičov nemôže predstavovať vážnu
prekážku pri možnostiach dopravy maloletých detí autom, rovnako tak ale je bez zásadného významu
pre posúdenie vhodnosti striedavej starostlivosti aj následné presťahovanie sa otca do M.. Je zrejmé,
ako to vyplýva i zo znaleckého posudku či výpovede znalkyne na pojednávaní, že obe deti citlivo
vnímajú napätie a konflikty medzi rodičmi. Negatívny vzťah medzi rodičmi už v súčasnosti vplýva na
mal. B., tento sa bojí povedať svoje prežívanie, čo môže mať následky v budúcnosti. Práve za účelom
stabilizácie výchovného prostredia, vzhľadom na neschopnosť rodičov v tomto smere sa dohodnúť (čo
je zrejmé z komunikácie rodičov ohľadne zdravotného stavu mal. N.), odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie považuje v záujme mal. detí ich zverenie do výchovy len jedného z rodičov, a to matky,
v ktorej starostlivosti sú deti i v súčasnosti, a v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky.

14. V nadväznosti na odvolacie námietky otca, že práve striedavá starostlivosť môže zlepšiť komunikáciu
rodičov, odvolací súd uvádza, že obaja rodičia mali doteraz dostatok času, aj vzhľadom na rozsah
styku otca s deťmi, naučiť sa konštruktívne komunikovať aspoň pokiaľ ide o mal. deti. Z listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise však vyplýva, že rodičia dosiaľ neboli schopní postupovať pri
starostlivosti o mal. deti rovnako (pokiaľ ide o tetovačky u mal. N. či odporúčania lekárov pri zisťovaní
tráviacich problémov maloletej), títo si robia schválnosti (zníženie výživného poskytovaného zo strany
otca, komunikácia matky s otcom v anglickom jazyku), z ktorého dôvodu nemožno predpokladať, že
by len nariadenie striedavej starostlivosti malo viesť rodičov k zlepšeniu ich komunikácie. Pokiaľ však
otec (keďže tento sa domáha nariadenia striedavej starostlivosti) preukáže snahu o jednotný postup
pri výchove detí a snahu o konštruktívnu komunikáciu s matkou detí, nemôže prípadnému nariadeniu
striedavej starostlivosti do budúcna prekážať ani prípadné úmyselné sabotovanie komunikácie rodičov
zo strany matky.

15. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a zamietnutí návrhu otca na striedavú
starostlivosť ako vecne správne potvrdil. Ako vecne správne potvrdil odvolací súd aj výroky o trovách
konania, keď výrok o trovách konania medzi účastníkmi konania zodpovedá ust. § 52 C. m. p. Pokiaľ
ide o rozhodnutie súdu, ktorým otcovi maloletých detí uložil povinnosť nahradiť štátu trovy súvisiace so
znaleckým dokazovaním, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti je logické, preto odvolací
súd, stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti, napadnutý rozsudok potvrdil
aj čo do výrokov o trovách konania, keď otec maloletých detí v tomto smere ani neprodukoval žiadne
odvolacie námietky spochybňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

16. Ako dôvodné však odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky otca maloletých detí, pokiaľ ide o
úpravu jeho styku s deťmi. Právo styku detí s rodičmi vychádza z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 41 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky), rovnako vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (čl.
7, čl. 8, čl. 9 a iné). Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že je

v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich
koreňov, resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a
prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku druhého rodiča. Kontakt rodičov
s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou
súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Styk rodiča s maloletým
dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie
citového puta k obom rodičom, je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa.

17. Nakoľko maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, má otec detí možnosť výchovne
pôsobiť na deti práve počas ich styku, preto odvolací súd, stotožniac sa v tomto smere s odvolaním
otca, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a styk otca s deťmi rozšíril. Nakoľko
otec detí v priebehu odvolacieho konania nadobudol byt v M. (podanie otca, ktorým uvedenú skutočnosť
oznámil súdu, bolo riadne doručené splnomocnenej zástupkyni matky, ktorá mala možnosť sa k týmto
novým skutočnostiam a tvrdeniam v rámci odvolacieho konania vyjadriť, čo i urobila), kde prezentoval
vytvorenie podmienok pre deti, odvolací súd nevidel dôvod, aby styk otca s deťmi bol obmedzený len na
každý druhý víkend v mesiaci, najmä keď vzťah otca s deťmi je dobrý. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
okrem stretávania sa otca počas víkendu v nepárnom týždni upravil stretávanie sa otca s deťmi aj každý
párny týždeň, od štvrtku do piatku. Počas styku s deťmi v týždni zároveň bude môcť otec prezentovať
svoju zodpovednosť tak voči deťom (pokiaľ ide o mimoškolské, záujmové aktivity detí, ale vzhľadom na
nástup maloletého B. od septembra 2017 do školy aj vo vzťahu k plneniu si školských povinností) ako aj
voči ich matke ako druhému rodičovi, čo môže byť do budúcnosti predpokladom pre určenie striedavej
starostlivosti. Rovnako súd rozšíril styk otca s deťmi počas letných prázdnin, keď nevidel dôvod, aby
v čase neplnenia si školských povinností bol jeho styk s deťmi oproti matke obmedzený a styk otca s
deťmi upravil odvolací súd aj počas Veľkonočných sviatkov.

18. Ako čiastočne dôvodné vyhodnotil odvolací súd odvolanie otca detí aj čo do výživného, keď
nepovažoval za dôvodné určiť výživné na mal. deti odlišne. Obe deti zatiaľ navštevujú materskú školu,
pričom vekový rozdiel medzi nimi je len 2 roky. Pokiaľ by aj vzhľadom na vek mal. B. prichádzali do
úvahy vyššie výdavky, tieto sú na druhej strane u mal. N. zvýšené vzhľadom na jej zdravotný stav -
potreba používania mastí, časté ekzémy, dietetické problémy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd určil
na obe deti výživné v rovnakej výške, a to 150,- eur mesačne. Odvolací súd mal za to, že takto určené
výživné zodpovedá pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, keď s takto určenou
výškou výživného otec detí súhlasil aj pred podaním návrhu na nariadenie striedavej starostlivosti a v
takejto výške i prispieval. Nie je preto na mieste odvolacia námietka otca o neprimeranosti takto určeného
výživného, ktoré pred podaním návrhu za primerané (potrebám detí) zrejme považoval. Odvolací súd
pritom prihliadal aj na skutočnosť, že mal. deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom
z obsahu spisu vyplýva, že životná úroveň otca tomuto umožňuje platiť výživné na mal. deti v takto
určenej výške. I keď otec detí v odvolaní namietal, že súd mal pri určení výšky výživného vychádzať
primárne z jeho príjmu, nie je jeho odvolacia námietka dôvodná. Samotný príjem otca totiž nemôže byť
pri určení výšky výživného smerodajný, keď napriek nízkemu príjmu môže ostatná majetková situácia
výživou povinného rodiča odôvodňovať určenie vyššej vyživovacej povinnosti. I keď otec maloletých detí
v odvolaní poukázal na to, že za rok 2015 vykázal stratu, uvedené nepreukázal. Odvolací súd zároveň
poukazuje na skutočnosť, že napriek príjmu 462,27 eur v roku 2013 (vychádzajúc z tvrdenia otca v
odvolaní), otec s matkou maloletých detí vo februári 2013 uzavreli rodičovskú dohodu, v rámci ktorej
sa otec zaviazal platiť výživné na každé z detí vo výške 200,- eur, z čoho je zrejmé, že príjem otca je
v skutočnosti vyšší než je príjem vykazovaný na účely zdanenia. Z vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie vyplýva, že otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností, mimo iného je vlastníkom dvoch
rodinných domov, v minulosti vlastnil dva byty v V. C., v súčasnosti vlastní byt v M., pričom v období,
keď býval v V. C. s priateľkou, hradil všetky výdavky domácnosti bez toho, aby požadoval, aby sa jeho
partnerka na týchto podieľala. Nemožno tiež neprihliadať na skutočnosť, že otec je členom dozornej rady
spoločnosti RUFIN, a. s., Ružomberok, a to bez nároku na odmenu, čo predstavuje nedôvodné vzdanie
sa majetkového prospechu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je i podľa odvolacieho súdu zrejmé, že
je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí v určenej výške.

19. Ako dôvodné súd uznal odvolanie otca aj pokiaľ ide o určenie začiatku vyživovacej povinnosti, keď
matka sa návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti od 05. 10. 2014. Z uvedeného dôvodu
súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživné mal. detí od 01. 10. 2014, t. j. počnúc prvým dňom

mesiaca, v ktorom matka návrh podala, a to aj vzhľadom na prebiehajúce konanie. Zameškané výživné
potom na mal. B. predstavuje 820,- eur [ako rozdiel medzi výživným, ktoré mal otec platiť 150,- eur
x 25 mesiacov (október 2014 až október 2016) = 3.750,- eur a výživným, ktoré platil 150,- eur x 14
mesiacov (október 2014 až november 2015) + 30,- eur za december 2015 + 80,- eur x 10 mesiacov
(január až október 2016) = 2930,- eur] a mal. N. 920,- eur [ako rozdiel medzi výživným, ktoré mal otec
platiť 150,- eur x 25 mesiacov (október 2014 až október 2016) = 3.750,- eur a výživným, ktoré platil
150,- eur x 14 mesiacov (október 2014 až november 2015) + 30,- eur za december 2015 + 70,- eur
x 10 mesiacov (január až október 2016) = 2930,- eur]. Odvolací súd zameškané výživné určil ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, keď rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné,
a teda už rozhodnutie súdu prvej inštancie predstavovalo vykonateľné rozhodnutie v časti výživného.
Odvolací súd pritom vychádzal aj zo skutočnosti, že výživné za november 2016 bolo splatné do 10.
11. 2016, a teda otec mal možnosť výživné za november uhradiť do tohto dátumu. Pokiaľ ide o úhrady
otca maloletých detí na poistenie detí so sporením, odvolací súd tieto na zameškané výživné nazarátal,
keď výživné, ako správne poukázala matka, má spotrebný charakter, a teda úhrady otca na poistné
maloletých detí nemožno započítať na výživné, ktoré je určené na spotrebu.

20. Pokiaľ sa matka v odvolacom konaní domáhala pripustenia zmeny návrhu spočívajúcu v zaviazaní
otca na tvorbu úspor, odvolací súd o tomto návrhu osobitne nerozhodoval, keď v danej veci ide o vec
starostlivosti súdu o mal. deti, v ktorom konaní súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, a teda sám
ex offo skúmal i splnenie podmienok pre tvorbu úspor maloletých detí. Vzhľadom na sporenie otca, ktoré
deťom platí (spolu s poistením), ako aj rozsah styku otca s mal. deťmi, počas ktorého je starostlivosť o
mal. deti úlohou otca, ako aj skutočnosť, že otec deťom poskytuje i ďalšie plnenie (kupuje im oblečenie,
športové pomôcky a pod.) odvolací súd mal za to, že v súčasnom štádiu konania nie je dôvodné uložiť
otcovi zvlášť prispievať na tvorbu úspor.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58,
§ 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.