Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/128/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010302
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612010302.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 27. februára 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. G. R. N. M. D., nar. X. X. XXXX v G. U., trvale bytom X., D. G. U.

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
hoci bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/157/2011 zo
dňa 16. 1. 2012 na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mal na základe výzvy Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 4. 2012 nastúpiť do 7. 5. 2012, pričom výzvu na nastúpenie do
výkonu trestu prevzal dňa 27. 4. 2012, do výkonu trestu bez vážneho dôvodu nenastúpil, až dňa 13. 6.
2012, keď ho zatkli príslušníci PZ a dodali do výkonu trestu odňatia slobody,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na E. G. obžalobu pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Hlavné pojednávanie sa dňa 27. 2. 2015 vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý ku začatiu
hlavného pojednávania riadne a včas svoju neprítomnosť na hlavnom pojednávaní ospravedlnil a
požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

Na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátora v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného
poriadku prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného na č. l. 4 - 7 zo dňa 10. 9. 2012.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že stíhaný skutok spáchal, a to tak, že osobne prevzal
výzvu na nastúpenie do výkonu trestu dňa 27. 4. 2012 s tým, že nastúpiť má najneskôr do 7. 5. 2012.
Vzhľadom k tomu, že nemal finančné prostriedky na cestu do Žiliny, tak na výkon trestu nenastúpil,
pričom si bol vedomý, že po neho prídu policajti, ktorí ho odvezú do Žiliny.

Súd mal listinnými dôkazmi preukázané, že súd obžalovaného vyzval na nastúpenie do výkonu trestu
odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 2T/157/2011 zo dňa 16. 1. 2012 s tým, že obžalovaný mal nastúpiť na výkon trestu najneskôr do 7.
5. 2012 v Ústave na výkon väzby Žilina. Obžalovaný si predmetnú výzvu zo dňa 20. 4. 2012 prevzal do
vlastných rúk dňa 27. 4. 2012. Na základe príkazu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš na dodanie do výkonu trestu obžalovaného dňa 13. 6. 2012 dodali do výkonu trestu
odňatia slobody príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Hrádok.
Súd na základe vykonaného dokazovania uznal Róberta Lacka vinným zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, lebo nemal žiadne
pochybnosti o tom, že obžalovaný bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody vo
výmere 2 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ktorý mu bol právoplatne uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 2T/157/2011 zo dňa 16. 1. 2012 a na ktorý mal nastúpiť najneskôr do 7. 5. 2012 na
základe výzvy Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 4. 2012, ktorú si osobne prevzal dňa 27.
4. 2012. Okrem priznania obžalovaného usvedčujú aj listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že obžalovaný
nerešpektoval právoplatné súdne rozhodnutia a do výkonu trestu bol dodaný až príslušníkmi polície.

Obžalovaný nie je v mieste svojho trvalého bydliska bližšie hodnotený a v obci nebol priestupkovo
riešený. Doposiaľ bol štyrikrát súdom trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jeho nápravy, a taktiež i rovnováhu
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Trestného zákona, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, a
jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený,
vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného
činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa.

Z hľadiska sledovaného cieľa a účelu trestu, individuálnej a generálnej prevencie, súd považuje za
primeraný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, t. j. v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, čo svedčí o jeho neúcte k

dodržiavaniu právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu, ako aj s poukazom na to, že obžalovaný spáchal
prejednávaný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/140/2010 zo dňa 8. 2. 2012 na trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov, je podmienečný odklad výkonu trestu vylúčený. Nakoľko bol obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.