Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713214976
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713214976.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcov: 1/
D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 2/ G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., D. XX/XX, obaja zastúpení
splnomocneným záastupcom Ing. G. A., nar. X.X.XXXX, bytom O. D., U. XXXX/X, proti žalovaným: 1/
Ing. Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom Y., H. XX, 2/ X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D., G. XX, t.č. P. A. X, E.
X, Česká republika, obaja právne zastúpení JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom v D., J.
U. X, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 5C/258/2013-343 zo dňa 9. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e.

Žalobcovia majú voči žalovaným n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ (každému v 1-ici) k
novovytvoreným pozemkom z parcely registra E-KN parc. č.417/57 o výmere 9414 m2 - trvalé trávnaté
porasty, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie Y. a ktorého časť je
zameraná geometrickým plánom č. 85/2013 spoločnosti Georex s.r.o., ako parcela registra C-KN č.
726/117 o výmere 8827 m2 - trvalé trávne porasty, z parcely registra E-KN č. 417/57 o výmere 587 m2

- trvalé trávne porasty, ktorá je zameraná geometrickým plánom č. 86/2013 spoločnosti Georex s.r.o.,
ako (novovytvorené) parcely registra C-KN parcely č. 726/126, 726/127, 726/128, 726/129 a 726/130,
z parcely registra E- KN č. 425/5 o výmere 3131 m2 - trvalé trávnaté porasty, ktorá je zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Y., ktorej časť je zameraná geometrickým plánom č. 85/2013 spoločnosti
Georex s.r.o., ako novovytvorená parcela registra C-KN č. 726/118 o výmere 2897 m2 - trvalé trávne
porasty a napokon z parcely registra E-KN č. 425/5 o výmere 234 m2 - trvalé trávne porasty, ktorá
je zameraná geometrickým plánom č. 86/2013 spoločnosti Georex s.r.o., ako novovytvorené parcely

registra C-KN č. 726/131, 726/132 a 726/133.
2.Súd prvej inštancie na základe žalobcami tvrdeného duplicitného stavu evidencie sporných
nehnuteľnosti pristúpil k znaleckému dokazovaniu, pričom stranám sporu uložil formulovať otázky
pre znalca. Nadväzne vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, s ktorým sa sporové strany
stotožnili uviedol, že pozemky, ktoré sú predmetom súdneho konania sú vyznačené v grafickej prílohe
znaleckého posudku. Na časti vysporiadaných parciel stojí stavba, ktorá nie je zapísaná na LV.
Pozemky sa podľa zistenia znalca nachádzajú na totožnom mieste ako sú umiestnené a zakreslené v

rámci geometrického plánu č. 86/2013 (doloženého žalobcami). Pri vyznačení duplicity nie je možné
vyznačiť duplicitné pozemky aj na inom mieste, než to vyznačil geodet v geometrickom pláne č.
86/2013. Môžu byť len minimálne rozdiely v presnosti určenia lomových bodov na predmetných
parcelách s prihliadnutím na kvalitu pôvodného analógového podkladu. V prípade zákresu vlastníckychhraníc parciel podľa geometrického plánu č. 200/2005 sa však jedná o zásadný rozpor v grafickej
identifikácii predmetných parciel v porovnaní s pôvodným grafickým podkladom. Konkrétne miesto, resp.
časti pozemku, na ktorom sa vyznačí duplicita, vyznačuje autorizovaný geodet podľa ním vykonanej

identifikácie právneho stavu za pomoci geodetického zamerania identických bodov a najkvalitnejších
dostupných grafických číselných podkladov danej zálomovej lokality. Jednotnosť technických podkladov
predložených žalobcami, najmä geometrický plán č. 86/2013 a 85/2013 a vytyčovací náčrt č. 15/2003
nemožno porovnávať, nakoľko geometrické plány riešia pôvodné parcely P-KN č. 425/5 a 417/57,
zatiaľ čo vytyčovací náčrt rieši priebeh hranice medzi parcelami č. 422/1,2,3 a parcelami P-KN č.

422/6,7,8, pričom tieto hranice parciel vzájomne nesusedia. Orientácia polohy umiestnenia parciel v
týchto grafických podkladoch však súvisí na rozdiel od smerovej orientácie umiestnenia parciel PKN
podľa geometrického plánu č. 200/2005.
3.Ustanovený znalec dospel k záveru, že možno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť,
že na pozemkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu existuje duplicita. Nesúhlasil s identifikáciou
právneho stavu dotknutých pozemno-knižných parciel tak, ako bola vykonaná v geometrickom pláne

č. 200/2005. Vlastníctvo P-KN parciel č. 422/6, 422/7 a 422/8 bolo v celom rozsahu zapísané na
podklade geometrického plánu č. 200/2005 do súboru registra C-KN a v súbore evidencie E-KN už tieto
vlastnícke vzťahy zanikli. Všetky platné dostupné mapové podklady, ktoré boli k dispozícií k sporným
častiam pozemkov, riešených týmto znaleckým posudkom si znalec vyžiadal z technickej dokumentácie
Okresného úradu, odbor katastrálny v Martine, náležite ich posúdil a o iných podkladoch nevedel a

ani z katastra neboli poskytnuté. Obnova katastrálneho operátu novým mapovaním podľa dátumových
informácií pri analógových katastrálnych mapách, bola vykonávaná približne okolo roku 1969. Pri tejto
obnovenebolivyšetrovanéanigeodetickyzameranévlastníckehranicepredmetnýchpôvodnýchparciel,
dotknutých týmto znaleckým posudkom. Zápisu parciel do súboru E-KN nepredchádzalo mapovanie
terénu. Podľa názoru znalca obnova hraníc pôvodných parciel do súboru E-KN podľa ROEP bola

vykonávaná správne s presnosťou adekvátnou pôvodným grafickým podkladom. Priebehy vlastníckych
hraníc pôvodných pozemkov evidované a zakreslené informatívne v grafických mapových podkladoch,
ktoré vznikli pri ROEP nie sú záväzné, nakoľko ich určeniu nepredchádzalo geodetické meranie v teréne.
Upresnenie priebehu týchto vlastníckych hraníc sa vykonáva až na podklade geodetického zamerania
v teréne a následne vyhotoveného geometrického plánu zapísaného do katastra.

4.Súd prvej inštancie na základe opísaného uzavrel, že po posúdení listinných dokladov, z ktorých
za najzávažnejší považoval vypracovaný znalecký posudok, žalobe o určenie vlastníckeho práva k
predmetným pozemkom vyhovel.

5.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným
žalobcom priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

6.Samostatným výrokom priznal (§ 259 CSP) Slovenskej republike nárok na náhradu nákladov
znaleckého dokazovania v rozsahu, v ktorom neboli kryté zloženou zálohou.

7.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a domáhali sa vrátenia veci súdu prvej inštancie
na nové konanie a vyslovenia záväzného právneho názoru v zmysle odvolacích tvrdení, alternatívne
zamietnutia žaloby o určenie vlastníckeho práva. Primárne okresnému súdu s poukazom na
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR vytýkali nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

keď zdôraznili, že predložili „rovnako právne kvalitné listiny“, ktoré osvedčujú ich vlastnícke právo, súd
sa však nevysporiadal so skutočnosťami nimi deklarovanými. Z odôvodnenia rozhodnutia totiž nie je
zrejmé ako právne súd vyhodnotil argumentáciu žalovaných a z akého dôvodu sa priklonil výlučne k
záverom znalca bez toho, aby po právnej stránke vyhodnotil vlastnícke tituly žalovaných, preukázané
a osvedčené v konaní listinnými dôkazmi predstavujúcimi neprerušený rad právnych titulov, ktorými ich

právni predchodcovia nadobúdali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
8.Ďalej odvolatelia namietali proces/spôsob hodnotenia dôkazov, keď sa okresný súd podľa nich vôbec
nezaoberal sudcovským hodnotením predloženého znaleckého posudku, napr. z pohľadu, či sa znalec
javí v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám správneho
myslenia a či vychádza zo zistených skutočností. Nadväzne napadnutý rozsudok nie je výsledkom

rozhodovania súdu, ale ide o znalecké rozhodnutie, bez toho, aby súd vykonal právne vyhodnotenie
záverov znaleckého posudku, ako jedného z vykonaných dôkazov.
9.Napokon, pre prípad, že sa odvolací súd stotožní s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne
určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcov, argumentovali odvolatelia závermi aplikačnej činnostiNajvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých v rámci riešenia kolízie princípu
ochrany práv pôvodného vlastníka a ochrany dobrej viery nadobúdateľa možno ochranu skutočného
vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než sám má“ prelomiť ochranou

dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa
práva nadobudol, resp., že ak v prípadoch, ak tretí súčasný vlastník odvodzuje svoje vlastnícke právo
predávajúceho, ktorý v čase prevodu bol vlastníkom nehnuteľnosti, kupujúci sa stáva vlastníkom danej
nehnuteľnosti. S princípom právnej istoty je v rozpore taký výklad, podľa ktorého stráca vlastník riadne
nadobudnuté vlastnícke právo len v dôsledku toho, že dodatočne odpadol právny dôvod, na základe

ktorého nadobudol vlastnícke právo ktorýkoľvek z jeho právnych predchodcov.

9.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcovia uviedli, že k argumentácii predostretej v odvolaní sa
už opakovane vyjadrovali písomne i v rámci prednesu a na pojednávaniach. Dodali, že žalovaní okrem
slovného a písomného spochybňovania neoznačili a nepripojili žiadne listiny, alebo iný dôkaz, ktorým
by uniesli bremeno tvrdenia. Navyše to, že stavali zrub načierno, bez predchádzajúceho stavebného

povolenia a prekonzultovania ich stavebného zámeru s vlastníkmi susedných pozemkov, u nikoho
nemôže determinovať, resp. prejudikovať dobromyseľnosť jeho konania. O duplicite vedeli žalovaní od
začiatku konania, resp. aj pred podaním žalobného návrhu žalobcami zo dňa 15.10.2013. Týmto prestali
byť dobromyseľní a bolo prerušené plynutie vydržacej doby, ktorá mala údajne začať plynúť od doby
2.7.2004, ak vôbec plynúť začala.

10.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11.Vo všeobecnosti je správnym stanovisko/názor odvolateľov, že k znaleckému posudku je potrebné
pristupovaťtakakokinémudôkazu,t.j.nienekritickyhoprevziať,alehodnotiťhozhľadiskajehoúplnosti,
správnosti vymedzenia východísk, logickej konzistentnosti záverov, ich vnútornej ne/rozpornosti a pod.
V okolnostiach súdenej veci však ani odvolací súd (v zhode s okresným súdom) po oboznámení sa

s dotknutým znaleckým posudkom nezistil skutočnosť spôsobilú kvalifikovane spochybniť postup a
jednotlivé závery znalca. Za takýchto okolností je potom plne legitímnym, ak konajúci súd odborné
závery formulované znalcom prevezme. Podstatou/zmyslom znaleckého dokazovania je (predsa) práve
situácia/potreba, že pre posúdenie určitých otázok sú nevyhnutné špecifické odborné znalosti, ktorými
súd nedisponuje (nemôže disponovať) a ktoré (závery) si preto následne môže osvojiť (inak - ak by

súd nemohol zo záverov znalca vychádzať - by znalecké dokazovanie nemalo zmysel). Z tohto pohľadu
je teda síce náležitou poznámka odvolateľov, že ide o akési „znalecké„ rozhodnutie, to však plne
korešponduje relevantnej procesnej úprave (koncepcii a vzájomnej väzbe znaleckého dokazovania a
rozhodovania súdu) a súčasne nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu. Pre úplnosť krajský
súd poukazuje na záverečnú reč právneho zástupcu žalovaných (č.l. 324 spisu), v zmysle ktorej závery

znalca rešpektujú.

12.Nadväzne, čo sa týka zásadnej odvolacej námietky - o nezohľadnení „rovnako právne kvalitných
listín“ - je plne výstižnou úvaha žalovaného 1/, prezentovaná na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016,
keď uviedol, že „v podstate obidvaja (strana žalobcov i žalovaných - pozn. odvol. súdu) sme obete

niekde zakliesnené a musíme z toho nejako vonka. Krajský súd tu zdôrazňuje, že takýmto (žalovaným 1/
požadovaným) riešením existujúcej/nežiadúcej situácie duplicitného zápisu vlastníckeho práva k tej istej
nehnuteľnosti je práve zistenie pôvodu/príčiny nesprávneho (dvojitého) zápisu vlastníckeho práva, tak
ako to vykonal súdom ustanovený znalec, ktorý jednoznačne pomenoval, že pochybenie (spôsobujúce
duplicitu) sa týka právneho titulu (odpoveď na otázku v čl. 1 bod 1.1.8, č.l. 185 spisu), od ktorého

svoje vlastníctvo odvodzujú žalovaní. Tento určujúci záver žalovaní žiadnym spôsobom nevyvrátili a nič
na ňom nemení ani „neprerušený rad právnych titulov“ (ktorým na svoju obranu argumentujú) práve
z dôvodu, že je odvodený od prvotnej nesprávnosti. Tým je súčasne dané/vykonané aj vyhodnotenie
„rovnako kvalitných právnych listín“, ktorého sa domáhali odvolatelia a súčasne uvedené opodstatňuje
záver okresného súdu o určení vlastníckeho práva žalobcov.

13.Napokon je bezpredmetnou odvolacia argumentácia obsiahnutá v bode 9 odôvodnenia tohto
rozsudku. Týka sa totiž (skutkovej a právnej) situácie dodatočného odpadnutia právneho dôvodu/titulu nadobudnutia vlastníckeho práca (napr. pre odstúpenie od kúpnej zmluvy), nie (odlišnej) otázky
duplicitného zápisu vlastníckeho práva.

14. Na základe opísaného dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku
a pristúpil k jeho potvrdeniu.
15.Relevantnej procesnej úprave zodpovedajú i závislé výroky o trovách prvoinštančného konania a o
poplatkovej povinnosti žalovaného.

16. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolatelia/žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešný, preto im
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške
týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.