Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203915
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203915.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: H. G., bytom
W. XXX, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42
309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka
Kráľa 7, o zaplatenie 136,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 6C/38/2013-103 zo dňa 17.5.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 6C/38/2013-149 zo dňa
5.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 17.5.2016 č. k. 6C/38/2013-103 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 5.4.2017 č. k. 6C/38/2013-149 v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako aj vo výrokoch o náhrade
trov konania.

Sporovým stranám a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., nepriznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 17.5.2016 č.k.

6C/38/2013-103 v spojení s opravným uznesením zo dňa 5.4.2017 č.k. 6C/38/2013-149 rozhodol, že:
„Konanie zastavuje sčasti o uplatnenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Pripúšťa vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166, Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 60,43 eur adresu právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že dňa 28.3.2013 podal žalobca na tamojší
súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V ňom
uviedol, že ako indosátor je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná na
zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,

pričom vystaviteľ zmenky doposiaľ uhradil 92,50 eur, preto žalobca žiadal, aby súd vydal rozsudok,
ktorým uloží žalovanej povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 136,50 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne z jednotlivých čiastkových plnení do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy z
jednotlivých čiastkových plnení do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda0,76 eur a náhradu trov konania. V priebehu konania žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti, a to v
rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v danom konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Keďže žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil sčasti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

3. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmenkou,
ktorá bola prílohou návrhu, s úplným výpisom z Obchodného registra žalobcu, s vyjadrením žalobcu

k veci, s vyjadrením vedľajšieho účastníka k veci a s obsahom pripojeného spisu tamojšieho súdu sp.
zn. 22Er/674/2011. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca spolu s návrhom predložil
fotokópiu zmenky, ktorú vystavila žalovaná v N. dňa XX.X.XXXX. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy
XXXXXXXXX. Je tam uvedená zmenková suma 229,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 2.12.2012.
Tiež je tam text: splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Na opačnej strane zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting,

s.r.o. Súd zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo, ako je
číslo uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia zmenky. V
zmluve je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú má dlžník
zaplatiť a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K predmetnej
zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 14 obsahujú dohodu o

vyplnení zmenky. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola prvostupňovým
súdom zamietnutá.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil

ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola
zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať
predmetnúzmenkuažpoúroveňdohodyovyplňovacompráve. Bolopotrebnépreveriť,čitátodohodaje
zákonná a ak nie, prihliadnuť na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má nárok základ. Vyplýva
to aj z právnej úpravy Smernice č. 93/13 EHS, podľa ktorej sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom

alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
č. C-419/2011 zo 14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a. s. proti Geraldovi Feichterovi/ alebo rozhodnutie ESD
C-76/10, z ktorých vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe

zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa. Samotný Európsky súdny dvor v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa.

5. Súd sa teda oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, súčasťou ktorej boli aj všeobecné podmienky

poskytnutia úveru a mal za jednoznačne preukázané, že v danom prípade zmenka bola vystavená
ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon
je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka
má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným právnym úkonom, ale pre svoju
platnosť, vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť

primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej spotrebiteľskej zmluvy a platnosť
príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorého blankozmenka bola
veriteľom vystavená. Úlohou súdu bolo preto z úradnej povinnosti skúmať platnosť primárneho právneho
úkonu spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
na základe ktorého zmluvné strany uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky v budúcnosti.

6. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil,
že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej
uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou
(na zadnej strane zmluvy) predmetnej Zmluvy o úvere. I keď dlžník formálne v zmluve vyhlásil, že
nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok tento nemal reálnu možnosť
ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopredpripravenom tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju
odmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie úveru nemožno považovať
za individuálne dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda

ani bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú
zmluvnú podmienku (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010). Z článku 14
všeobecných podmienok úverovej zmluvy mal súd preukázané, že v tomto článku sa zmluvné strany
spotrebiteľskej úverovej zmluvy dohodli o vyplnení vystavenej zmenky v budúcnosti. Bez platnej dohody
o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (čl. 4) (rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Obo 161/2007). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje práva
spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok,
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17 zmenkového zákona treba posúdiť, či
takýmto konaním indosatár nekonal na škodu odporkyne ako dlžníčky zo spotrebiteľského úveru.

7. Súd dospel k záveru, že článok 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná podmienka v článku 14
všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom v tejto časti. Neplatným
spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla ako zabezpečovací
právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť považovaná za
platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania neplatnej

dohody o vyplnení zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy.
Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto
ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky
v článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4

písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase
splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa §
53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti

zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí
úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške
0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom
zosplatnenia dlhu. Ide o rozpor so zákonom (§ 4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z.). Zároveň ide o nekalú
podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13

EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou si veriteľ zabezpečil za nesplnenie
záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne (91,25% ročne). Podľa názoru súdu ide o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na § 3
OZ pre rozpor s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ a podľa § 265 Obchodného zákonníka (obchádzanie
zákona o maximálnej úrokovej miere pri spotrebiteľských úveroch podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z. v znení zmien a doplnkov, ktorých výška nepresahuje v priemere úrokovú mieru 10% ročne v
porovnaní so zmenkovým úrokom 91,25% ročne). Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku
14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj
podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona mu uvedené dojednanie
umožnilo obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu

vôbec nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods.
2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001 Z. z., § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a
neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z.
sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade je teda dojednanie v článku 14 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná
podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ,
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265

Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky v
prevyšujúcej časti zamietol.9. Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, vznesenú zo strany žalobcu, majúc na pamäti
dikciu ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, považoval za nedôvodnú, pretože
vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník

na základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho
hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom
spotrebiteľského práva EÚ a SR. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu, boli
teda splnené a preto súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.

10. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi
náhrada trov konania nepatrí a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila, preto jej súd náhradu
trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešnej žalovanej priznal trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 60,43 eur.

11. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o zamietnutí návrhu, o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka
a voči výroku o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Navrhol rozsudok v odvolaním napadnutých častiach zmeniť, návrhu na uplatnenie pohľadávky
v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod
uviedol, že súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. aj

oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a
podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom
či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz svojich

nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej

príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,
aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného.
Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov

konania. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhov žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa
tejto obrany nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v

právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový
súdnavyšeprivydávanírozhodnutiavychádzal,zpodľaneho,nespornýchskutočností.Súdzanesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu

o úvere ako spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z
účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol.
Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a

práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho
vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým
menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej

značky5Obo/3/2008zodňa22.10.2008.Jesíceprípustnézaurčitýchokolnostíuplatňovaťtzv.kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto úlohu prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V danom prípade následkom bolo nesprávnerozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia

vykonané bez návrhu. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.
25Cdo/1839/2000, kde pri rozhodovaní súd vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná
aj v tomto konaní. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 zo dňa
21.11.2013.

12. K pripusteniu vstupu vedľajšieho účastníka do konania doplnil odvolanie aj o argumentáciu,
že predmetné konanie je Európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne
regulované Nariadením EP č. 861/2007, v ktorom je upravený procesný postup súdu a strán odlišne
od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Z.z. (O.s.p.). Právna regulácia označeného
Nariadenia obsiahnutá v článkoch 4 a 5 vedľajšie účastníctvo nepozná a pripúšťa aplikáciu procesných

pravidiel zakotvených v Občianskom súdnom poriadku len výnimočne, a to vtedy, ak sa postupuje
v súlade s príslušným procesným právom, uplatniteľným v členskom štáte. Pre oznámenia o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania, doručené súdu pred 01.01.2015, teda pred účinnosťou zákona č.
353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., je konajúci súd povinný zabezpečiť
si vyjadrenie účastníka, na ktorého stranu vedľajší účastník vstúpil. Len samotné oznámenie vedľajšieho

účastníka o vstupe do konania nemôže automaticky zakladať jeho právo na účasť v konaní, a tak isto,
že osoba, popri ktorej vstúpil do konania, s takýmto úkonom súhlasí. Namietal nesúlad ustanovenia §
93 ods. 2 O.s.p. s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Poukázal na to, že vedľajší účastník získava prístup k
osobným údajom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k takémuto prístupu nedal súhlas. Ide o neoprávnené
zasahovanie do súkromného života účastníka konania. Zároveň dochádza k rozporu s ustanovením § 7

ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý neoprávnené spracovávanie prísne
sankcionuje. Považuje preto namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv. Poukázal taktiež na novelizované
znenie § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od 01.01.2015. Vzťah žalobcu ako nadobúdateľa zmenky a žalovaného
ako vystaviteľa zmenky je právnym vzťahom, ktorého úprava je obsiahnutá v zákone č. 191/1950 Sb.

a ktorá neumožňuje prihliadnuť na kauzálny vzťah medzi indosantom a majiteľom zmenky. Predmetné
konanie teda nie je konaním, v ktorom by na jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné
pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa. Európske konanie s nízkou hodnotou sporu nadobudne atribúty sporového konania až po
podaní odvolania voči rozsudku vydaného príslušným súdom. Až po takomto procesnom úkone môže

byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Svoju argumentáciu doplnil o názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyjadrený vo veci 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.10.2013.

13. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

14. Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázalo na to, že
v zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania, a to
aj v každom druhu konania a to bez výnimky, ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah
s tým, že ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah musí aplikovať právne normy
spotrebiteľského práva. Zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd v konaní preskúmal, je zrejmé, že zmenka,

ktorá bola podkladom žalobného návrhu, slúžila na zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý
nespĺňal zákonné náležitosti a obsahoval viacero neprijateľných podmienok. Už samotným vystavením
blankozmenky, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, si povinný bez akýchkoľvek pochybností
zhoršil svoje zmluvné postavenie. Dojednanie v zmluve, ktoré b y zaväzovalo spotrebiteľa vyplniť
blankozmenku, je v rozpore s dobrými mravmi a je neprijateľnou podmienkou. Má za to, že nový

majiteľ zmenky bol pri jej nadobúdaní v zlej viere, nakoľko právny vzťah pôvodného majiteľa zmenky
a žalobcu vzbudzuje oprávnené pochybnosti, že tento ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovaného
ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi kauzálne námietky. Naďalej má za to, že
zabezpečenie nároku zmenkou je neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku čoho je táto zmenka
absolútne neplatná. Uplatňovanie nároku žalobcom zo zmenky je neplatný právny úkon v dôsledku

obchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka. Záverom poukázal
na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č.
93, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 zo dňa 20.10.2015, ktoré potvrdzuje nímuvádzané závery. Žiadal preto odvolací súd, aby v zmysle § 387 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 30,22 eur.

15. Na vyjadrenie Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z. reagoval žalobca podaním zo dňa 28.9.2016,
v ktorom poukázal na to, že od 1.7.2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
neobsahuje v právnej úprave intervencie podobné ustanovenie ako bolo ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.
Na základe uvedeného právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, pretože nie je možné, aby preukázala právny

záujem na výsledku konania. Zastáva názor, že právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, môže v tomto konaní vystupovať len ako iný subjekt a nie ako
intervenient. Keďže ide o nový inštitút zavedený do právnej úpravy a právnická osoba, ktorej predmetom
činnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu, nemánovýsúhlasžalovaného,mázato,ženemôže
vystupovať v tomto konaní ani ako iný subjekt. Zároveň dal súdu do pozornosti, že šiesta hlava druhej
časti explicitne neupravuje náhradu trov osobitného subjektu v prípade, ak strana, na ochranu ktorej v

konaní vystupoval, bola v konaní úspešná. Na základe uvedeného má za to, že nový CSP neobsahuje
ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné priznať v zmysle nového CSP náhradu trov konania
inému subjektu.

16.Prvoinštančnýsúdpredložilvecodvolaciemusúdunarozhodnutieoodvolanížalobcudňa7.12.2016.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 12.1.2017 č.k. 14Co/86/2016-147 vrátil súdu prvej inštancie
ako predčasne predloženú. Konštatoval, že odvolací súd je povinný prihliadať na vady konania. Takouto
vadou sú aj dva protichodné výroky v preskúmavanom rozhodnutí. Prvoinštančný súd prvým výrokom
rozsudku rozhodol, že žalobu zamieta. Súčasne však tým istým rozsudkom, druhým výrokom vyslovil,
že konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavuje. Tieto dva výroky

napadnutého rozsudku si navzájom odporujú. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu povinnosť v
ďalšom konaní túto zrejmú nesprávnosť odstrániť postupom v zmysle ustanovenia § 224 CSP.

17.Povrátenívecisúdprvejinštancievsúladespokynomodvolaciehosúduvydaldňa5.4.2017opravné
uznesenie č.k. 6C/38/2013-149, ktorým opravil prvý a druhý výrok napadnutého rozsudku na správne

znenie:
„ Konanie zastavuje sčasti o uplatnenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.“

18. Proti tomuto opravnému uzneseniu ani jedna zo sporových strán nepodala odvolanie.

19. Následne Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobcom v zmysle §
ustanovení 378 a nasl. CSP, riadiac sa tým, že
a. podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
b. podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti. Pri preskúmavaní

napadnutého rozsudku bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené. Podľa obsahu podaného odvolania odvolateľ nenamieta výrok o
čiastočnom zastavení konania, preto tento výrok nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

21. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Odvolací súd mal na zreteli i to, že v súlade s článkom
17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu o tom, že na základe procesného

práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17 Nariadenia, podať opravný prostriedok
„odvolanie“ (§ 355 a nasl. CSP) na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom podaným odvolaním
podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd Slovenskej republiky podľa procesného práva
Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).22. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie odvolaním napadnutých výrokov

rozsudku. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z
nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého
rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov.
Rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ustanovenia § 220 CSP a v
podstate dáva odpoveď i na v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.

23. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti je vecne správne, odvolací súd sa
s ním v celom rozsahu stotožňuje a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

26. V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami vo vzťahu k záverom vo veci samej odvolací súd
snáď môže uviesť len nasledovné.

27. Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený
navrhovateľom na základe uvedeného Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní

vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Cieľom prijatia Nariadenia bolo zjednodušenie a zrýchlenie
cezhraničného konania v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4
Preambuly Nariadenia). Cieľom takéhoto konania by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti.
Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu pre nerovnováhu vo fungovaní procesnoprávnych
prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych členských štátoch, vedie k potrebe prijatia právnych

predpisov Spoločenstva zaručujúcich rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov celej Európskej únii
(bod 7 Preambuly Nariadenia). V záujme uľahčenia uznávania a vykonávania rozsudku by sa mal
rozsudok vydaný v jednom členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu
uznať a byť vykonateľný v inom členskom štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek
možnostinamietaťprotijehouznaniu(bod30PreambulyNariadenia).Jemožnečiastočnesodvolateľom

súhlasiť, že konanie podľa uvedeného Nariadenia má v zásade písomnú povahu (viď čl.5 ods.1, čl.
8, čl. 9 ods.1 Nariadenia). Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania ukáže ako potrebná (nutná),
alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci pojednávanie. Nutným je nariadiť
ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo a právne zložitých, v ktorých súd považuje za potrebné
vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Odvolací súd je toho názoru, že ak v predmetnej veci

prvostupňový súd sám i bez procesnej iniciatívy účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnených
zmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, a poskytol
priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili na pojednávaní, nekonal v rozpore s
Nariadením ani v rozpore s vnútroštátnym procesným právom.

28. Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi bola jasným, zrozumiteľným a najmä presvedčivým zdôvodnením napadnutého
rozhodnutia vysvetlená a nemožno označiť za dôvodnú odvolaciu námietku o porušovaní rovnosti
procesných strán v konaní.

29. To, že sa pri takomto postupe súd nedopustil procesného či hmotnoprávneho pochybenia podporujú
aj aktuálne závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého:

„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na

povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť

nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

30. K tomuto odvolací súd tomu dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná
zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí
o tom rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. V tejto súvislosti odvolací súd

podobneakosúdprvéhostupňazdôrazňujeznenie§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo

výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie
tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného
textu teda vyplýva, že predmetná zmenka mohla byť vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia,

k čomu však nedošlo, pretože zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

31. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súd
i pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k

okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a
postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech
niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

32. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.
Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro C-168/05, Godart C-429/05 alebo Oceano
Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/08. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS

zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V tejto súvislosti je treba spomenúť aj rozhodnutie COFIDIS
C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať

a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu
myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady
93/13/EHS.

33. Z uvedených dôvodov správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

34. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku rozsudku, ktorým prvoinštančný súd pripustil do konania
ako vedľajšieho účastníka Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. Tento vedľajší účastník vstúpil do
konania dňa 11.11.2014 s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie rozhodolo pripustení vstupu vedľajšieho účastníka dňa 30.6.2016, t.j. v čase účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (účinného do 30.6.2016).

35. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú. Preto odvolací súd pri preskúmaval napadnuté
rozhodnutie podľa zákonných ustanovení účinných v danom čase.

36. Vzhľadom na to, že v novej procesnoprávnej úprave civilného sporového konania, t.j. v Civilnom

sporovomporiadkuinštitútvedľajšiehoúčastníctvaužniejeupravenýpriprejednávaníodvolaniažalobcu
proti výroku o pripustení vedľajšieho účastníka do konania dospel odvolací súd výkladom ustanovenia §
470 ods. 2 CSP k záveru, že v prejednávanej veci procesné účinky vstupu vedľajšieho účastníka zostali
zachované.

37. Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

38. V prejednávanej veci vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, IČO: 42309166 vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to písomným
oznámením o vstupe združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, doručeným
prvoinštančnému súdu dňa 11.11.2014. Podľa výpisu z registra občianskych združení vedeného
Ministerstvom vnútra SR, je Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,

IČO: 42309166 zapísané v tomto registri v oblasti spotrebiteľských činností.

39. V predmetnom konaní sa žalobca domáha splnenia povinnosti zo strany žalovanej, vyplývajúcej
zo zmenky, vystavenej súčasne s uzavretím Zmluvy o úvere 23.3.2010, predmetom ktorých bolo
poskytnutieúveružalovanej. Keďžeprávnyvzťahmedziúčastníkmikonaniajevzťahomspotrebiteľským

a občianske združenie Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. má ako hlavný predmet činnosti ochranu
práv spotrebiteľov, bol vstup tohto Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
v súlade so zákonnými ustanoveniami, účinnými k dňu jeho vstupu do konania (t.j. ku dňu 11.11.2014).
Je pravdou, že o účinkoch vedľajšieho účastníctva podľa Občianskeho súdneho poriadku (účinného do
30.6.2016) platí, že až právoplatným uznesením o námietke neprípustnosti sa subjekt, ktorý prejavil vôľu

vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva takýmto účastníkom, avšak toto v aktuálnej procesnej
situácii (potvrdenie výroku o vstupe do konania) nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, a to
ani vo vzťahu k priznanej náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka, ktorý bol zastúpený
advokátomastýmtozastúpenímvzniklivýdavky,naktorýchnáhradutitulomúspechuvkonanímáprávo.

40. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani pri rozhodovaní o trovách konania a
preto z vyššie rozpísaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v odvolaním napadnutých
výrokoch, potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

41. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanej preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím

konaním nevznikli. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie
vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej, po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku od 1.7.2016, v konaní nevystupuje ako intervenient, preto mu nemôže byť priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania za úkony advokáta realizované po 1.7.2016. Preto odvolací súd o
trovách odvolacieho konania rozhodol podľa čl. 16 v spojení s čl. 19 Nariadenia a § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 CSP tak, že sporovým stranám a Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).