Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoPr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111205471
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111205471.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne V. A., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, so sídlom Hlavná 19, Prešov, proti
žalovanej Obec Žehňa, so sídlom Obecný úrad Žehňa 21, 082 26 Žehňa, právne zastúpená advokátom
JUDr. Danielom Boľanovským so sídlom Slovenská 69, Prešov, o vyplatenie odstupného s prísl., o

odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/54/2011-179 zo dňa 23.12.2016,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania pod sp.zn. 17CoPr/2/2017 v plnom rozsahu voči
žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Prvoinštančnýsúdsvojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobkyňažiadala,aby súdrozhodolopovinnosti
žalovanej zaplatiť jej sumu 1.830 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.7.2009 do
zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

Nárok žalobkyne bol právoplatne zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C 54/2011-112,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoPr/5/2014-136.
Zrušený ostal výrok o trovách konania, kde odvolací súd nariadil aplikovať popri pôvodne aplikovanom
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. aj ust. § 150 O.s.p.
Prvoinštančný súd v prejednávanej veci použil už nový procesný predpis, a to ust. § 470 ods. 1, 2, 3 CSP.
Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok. Ustanovenie § 257 CSP však je ekvivalentné pôvodnému ust. § 150 O.s.p., ktoré bol povinný
vyhodnotiť možnú aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.
Prvoinštančný súd zistil, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vo veci úspešnej
žalovanej nemala byť priznaná náhrada trov konania.
Žalobkyňa si uplatnila nárok na vyplatenie odstupného, avšak jej žaloba bola zamietnutá a rozhodnutie
bolo potvrdené odvolacím súdom. Ani osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery žalobkyne

neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP, hoci je starobnou dôchodkyňou.
Žalobkyni uznesením prvoinštančného súdu č.k. 16C 54/2011-46 zo dňa 27.7.2011 nebolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Prvoinštančný súd aj pri rozhodovaní o trovách konania v tomto štádiu konania opätovne skúmal pomery
žalobkyne a zistil, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX, ktorý je zapísaný na LV č.
XXX, k.ú. Ž.. Ďalej je podielovou spoluvlastníčkou mnohých nehnuteľností charakterizovaných ako orná

pôda, trvalý trávnatý porast a lesný pozemok, z ktorých môže poberať rôzne výnosy. Žalobkyňa ďalejvlastní nákladné vozidlo značky Praga V3S. Poberá starobný dôchodok vo výške 495,50 eur a vdovský
dôchodok vo výške 47,70 eur.
V priebehu konania žalovaná ponúkla žalobkyni možnosť vziať žalobu späť na pojednávaní dňa

13.3.2014 s tým, že si voči žalobkyni nebude uplatňovať náhradu trov konania. Tým jej poskytla zmierčie
riešenie sporu pri svojom právnom názore o nedôvodnosti žaloby. Žalobkyňa túto možnosť nevyužila,
svojim postojom deklarovala vôľu, aby vo veci rozhodol súd. Preto takéto správanie vylučuje možnosť
aplikácie ust. § 257 CSP. Žalovaná sa v konaní úspešne bránila, pretože jej majetkové pomery by mohli
byť pri dôvodnosti žaloby výrazne dotknuté tým, že by žalobkyni musela vyplatiť požadované odstupné.

Preto prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP priznal úspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala
rozhodnutie prvoinštančného súdu s tým, že ukončenie pracovného pomeru nebolo zo strany
zamestnávateľa korektné. V konaní bolo preukázané, že zo strany obce jej nebola doručená žiadna

listina o spôsobe ukončenia pracovného pomeru a so starostom sa na ukončení pracovného pomeru
dohodli. Vznik sporu zapríčinil žalovaný, teda obec, najmä však bývalý starosta, ktorý ukončil jej
pracovný pomer neštandardným spôsobom.
Naviac, je starobná dôchodkyňa a náhrada trov konania by mala pre ňu negatívny finančný dopad. Kvôli
úhrade trov konania nie je ochotná vzdať sa strechy nad hlavou, pretože by nemala kde ísť bývať.

Je pravdou, že v priebehu konania jej žalovaný ponúkal späťvzatie žaloby, avšak nebolo stanovené,
akýmspôsobombolukončenýjejpracovnýpomerapretopotrebovalamaťurčitúprávnuistotuospôsobe
ukončenia pracovného pomeru. Preto je potrebné vec zhodnotiť zo širšieho aspektu a tieto okolnosti
je možné vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno priznať úspešnému
žalovanému náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu
potvrdiť.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Prvoinštančný súd správne vyhodnotil v prejednávanej veci zodpovednosť žalobkyne za vzniknuté trovy
v priebehu konania a pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust. § 257 CSP a vyhodnotil
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobkyňa za vzniknuté trovy v spore, ktorý prehrala,

nemusela uhradiť.
Zásadne platí, a bolo to aj v minulosti (§ 142 ods. 1 O.s.p.), že za vzniknuté trovy v sporovom
konaní zodpovedá strana sporu, ktorá nemala v spore úspech. V prejednávanej veci žalobkyňa
tak, ako to správne uviedol prvoinštančný súd, nemala úspech. Je potrebné prihliadnuť na to, že
predmetom konania žalobkyne je úhrada odstupného vo výške 1.830 eur, nie určenie neplatnosti

ukončenia pracovného pomeru, resp. spôsobu ukončenia pracovného pomeru, resp. určenie dátumu, ku
ktorému bol ukončený pracovný pomer, prípadne iná určovacia žaloba. Teda žalobkyňa nepotrebovala
v svojom žalobnom návrhu ustáliť tak, ako to tvrdí v odvolaní, spornosť spôsobu ukončenia pracovného
pomeru, vzhľadom na tvrdené neštandardné správanie starostu obce, resp. na uzatvorenú dohodu,
ktorá nemala písomný charakter, ale priamo žiadala od obce finančnú náhradu bez toho, aby mala

sama vyhodnotené, či k ukončeniu pracovného pomeru došlo alebo nedošlo po hmotnoprávnej stránke
zákonným spôsobom. Predmet sporu bol vyslovene určený na plnenie finančných prostriedkov, nie na
odstránenie spornosti spôsobu ukončenia pracovného pomeru.
Naviac, prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, že žalobkyňa je povinná na úhradu súdneho
poplatkuzbaviťsanehnuteľnosti,vktorejbýva.Toniejeúčelomskúmaniajejpomerovaanitátookolnosť

nie je predmetom hodnotenia jej majetkových pomerov v súvislosti s poskytnutím výhody vyplývajúcej
z ust. § 257 CSP a nepriznaní náhradu trov konania žalovanej ako úspešnej účastníčke konania. Táto
okolnosť len dokresľuje skutočnosť, že žalobkyňa okrem nehnuteľnosti, v ktorej býva, má aj ďalšie
nehnuteľnosti, ktoré majú iný charakter, než nehnuteľnosti určené na bývanie. Z týchto nehnuteľností
(nemusí ich predávať) pri riadnom hospodárení môže získať výnosy, má finančné zdroje, z ktorých môže

pokryť finančné výdavky v súvislosti s vedeným sporu a zodpovednosťou za trovy konania.
Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nákladného motorového vozidla, čo
predstavuje určité náklady v súvislosti s jeho prevádzkou. To, že žalobkyňa drží takéto motorové vozidlo,
svedčí o tom, že má dostatok finančných prostriedkov, aj napriek svojmu sociálnemu postaveniu naprevádzku nákladného motorového vozidla, na jeho údržbu. Keďže nejde o osobné motorové vozidlo
určené na prepravu osôb, ale ide o nákladné motorové vozidlo, z jeho prevádzky môže mať žalobkyňa
taktiež zisk, ktorý jej umožní hradiť trovy konania bez vplyvu na jej životnú a sociálnu situáciu.

Žalobkyňa v priebehu konania mala možnosť spor o zaplatenie 1.830 eur riešiť zmierom, prípadne
mimosúdne, resp. zobrať žalobu na základe ponuky žalovanej späť bez zodpovednosti za vzniknuté
trovy. Žalobkyňa aj napriek uvedenej ponuke v priebehu prvoinštančného konania, ale ani následne po
tom, čo sa stala neúspešnou v tomto konaní, neupustila od bránenia sa zodpovednosti za vzniknuté
trovy a aj napriek neúspechu v spore a aj napriek tomu, že v minulosti boli preskúmavané jej pomery a

nebolo zistené, že sú splnené podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Ani po tom, čo
opätovne neboli zistené okolnosti odôvodňujúce priznanie žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov, sa domáha neúspešne svojich práv nielen na prvoinštančnom, ale aj odvolacom súde a tým
sú spôsobené ďalšie výdavky úspešnej strane sporu. Je preto namieste, aby žalobkyňa znášala trovy,
ktoré jej v súvislosti s uplatňovaním jej nároku na zaplatenie odstupného od žalovaného vznikli. Taktiež
je zodpovedná na predchádzajúce trovy odvolacieho konania tak, ako to rozhodol prvoinštančný súd.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštačného súdu podľa § 387 CSP ako správne potvrdil.
Otrováchodvolaciehokonania,ktoréodvolaciekonaniejevedenépodsp.zn.17CoPr/2/2017(odvolanie
proti uzneseniu prvoinštančného súdu č.k. 16C 54/2011-179) rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods.1
CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu tohto odvolacieho konania úspešnej
žalovanej výrokom podľa § 262 ods. 1 CSP.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.