Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112234173
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112234173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcov: 1. X.. K. K., 2. K.
K., obaja bytom D. XXX XX, D. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Jurajom Mackom, advokátom so
sídlom v Bratislave 821 02 , Ružinovská 1 proti žalovanému : MIDAK s.r.o., so sídlom v Nitre, Spojovacia
30, právne zastúpený: JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom so sídlom v Nitre, Boženy Němcovej 4, o
zaplatenie sumy 1990 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 19C/293/2013 - 83 zo dňa 11.8.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V konaní sa žalobcovia 1/ a 2/ žalobou
zo dňa 4.10.2012 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1990 eur istiny s
príslušenstvom, nakoľko žalovanému poukázali sumu 1990 eur ako cenu za obstaranie zájazdu na
J., ktorý sa neuskutočnil v termíne od 4.10.-14.10.2009 a žalovaný uvedenú sumu prijal a žalobcom
ju nevrátil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 652 ods. 1, § 652 ods.
4, § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalovaný ako

obchodný zástupca uzatvoril Zmluvu o obchodnom zastúpení dňa 14.3.2006 so spoločnosťou PROMO
TRAVEL SLOVAKIA s.r.o. cestovná kancelária na dobu od 1.1.2006 do 31.12.2006, predmetom ktorej
bolo ponúkať a predávať zájazdy a služby cestovného ruchu, uzatvárať zmluvy o obstaraní zájazdu,
dojednávať komplexné cestovné poistenie a preberať od klienta úhrady za predané zájazdy a služby
cestovného ruchu. Zástupcovi za to patrila dojednaná provízia. Zmluvu o obchodnom zastúpení na
ďalšie obdobie a obdobie roku 2009 sa v konaní zabezpečiť nepodarilo. V konaní bolo preukázané, že
žalobkyňa v 2/ rade sa obrátila na konateľku žalovaného so žiadosťou o sprostredkovania zájazdu na

J. a žalovaný ponúkol žalobcom zájazd organizovaný spoločnosťou CK PROMOTRAVEL - Ing. Marta
Šubová, v termíne od 4.10.2009 do 14.10.2009 , o čom svedčí Pozvánka na infocestu na J.. Celková
cena bola 890 eur na osobu. Dňa 19.6.2009 bola na účet žalovaného poukázaná z účtu žalobcu v
1.rade suma 995 eur a dňa 31.7.2009 suma 995 eur. Následne žalovaný dňa 19.6.2009 poukázal sumu
995 eur na účet X..K. C. a dňa 4.8.2009 na účet SKY FLY s.r.o. na základe inštrukcií X.. C. zvyšnú sumu
995 eur. Dňa 2.10.2009 konateľka žalovaného poslala žalobkyni v 2.rade email, v ktorom ju informovala
o zrušení infocesty na J. a o vrátení finančných prostriedkov mali byť informovaní v najbližších dňoch, čo

sa nestalo a zaplatená suma 1990 eur nebola žalobcom vrátená. Na základe vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie konštatoval, že finančné prostriedky v sume 1990 eur boli prijaté žalovaným za
obstaranie zájazdu na J., avšak v konaní nebola súdu predložená zmluva o obchodnom zastúpení
platná na rok 2009, uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou PROMO TRAVEL SLOVAKIA s.r.o.cestovnou kanceláriou, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený uvedené finančné prostriedky
prijať, keďže Zmluva o obchodnom zastúpení, predložená v konaní , bola platná len na obdobie od
1.1.2006 do 31.12.2006. Žalovaný nepreukázal, že finančné prostriedky prijal oprávnene na základe

Zmluvy o obchodnom zastúpení, preto súd mal za to, že žalovaný prijal finančné prostriedky od žalobcov
bez právneho dôvodu. Žalovaný prijaté finančné prostriedky poukázal spoločnosti PROMO TRAVEL dňa
19.6.2009 vo výške 995 eur a spoločnosti SKY FLY s.r.o. dňa 4.8.2009 vo výške 995 eur, preto súd prijal
záver, že žalobcovia boli oprávnení sa domáhať od žalovaného, ktorému finančné prostriedky vyplatili
titulom bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania, na ktorú

súd musel prihliadnuť, nakoľko žalobcovia sa o skutočnosti, že sa infocesta na J. neuskutoční, dozvedeli
dňa 2.10.2009 (z emailu od konateľky odporcu). Týmto dňom im začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia lehota, pričom žalobu na súd podali až dňa 4.10.2012, teda po márnom uplynutí subjektívnej
2 ročnej premlčacej doby. Trojročná objektívna premlčacia lehota začala žalobcom plynúť odo dňa
odovzdania finančných prostriedkov žalovanému ( dňa 19.6.2009 na sumu 995 eur a dňa 31.7.2009 na
sumu 995 eur), teda rovnako márne im uplynula pred podaním žaloby na súd. Na základe uvedeného

súd prvej inštancie žalobu pre premlčanie zamietol. O trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3
OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec

vráti na nové konanie a rozhodnutie. Žalobcovia poukázali na mail žalovaného zo dňa 14.10.2009
adresovaný spoločnosti Sky Fly s.r.o., ktorým X.. C. oznámil, že „zatiaľ ste nás neinformovali o vrátení
finančnej čiastky za zrušenú infocestu a nevieme sa s Vami spojiť ani telefonicky. Klienti ktorí Vám
zaplatili za infocestu zvažujú trestné oznámenie na Vašu osobu, ak im nevrátite peniaze do 18.10.2009.
Veríme, že sa ozvete v čo najkratšej dobe.“ Vychádzajúc z uvedeného tvrdia, že objektívna trojročná

premlčacia lehota sa počíta od 15.10.2009 a nie od odovzdania, resp. poukázania finančnej čiastky na
účet žalovaného. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v oprávnenom očakávaní a v dobrej viere, že po upozornení,
resp. výzve zo dňa 14.10.2009, im bude finančná čiastka vrátená. Nemohli teda predpokladať v skoršom
časovom horizonte, že im bude finančná čiastka vrátená.

3. Žalovaný na základe odvolania žalobcov 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s
názorom žalobcov, že objektívna premlčacia doba začala plynúť až od 15.10.2009, nakoľko v danom
prípade nejde o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý by
odpadol až dodatočne. Právny dôvod na plnenie žalobcov z dôvodu absencie Zmluvy o obchodnom
zastúpení neexistoval už od počiatku, nemožno prihliadať na akúkoľvek dobrú vieru žalobcov, pretože

túto nie je možné oprieť o žiadny relevantný právny titul. Navyše, dobrá viera žalobcov nemôže mať
vplyv na plynutie premlčacej doby. Uviedol, že v danom prípade je evidentná snaha žalobcov oddialiť
okamih začiatku plynutia premlčacej doby, je však zrejmé, že ich vedomosť o zrušení zájazdu sa viaže
na október roku 2009, teda subjektívna premlčacia doba uplynula dávno pred podaním návrhu vo veci
samej a ďalšie plynutie objektívnej premlčacej doby už nie je rozhodujúce.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a

po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil . Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 11.8.2014, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol

Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané žalobcami 1/ a
2/ v podanom odvolaní odvolací súd len dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v roku
2009 mal uzatvorenú Zmluvu o obchodnom zastúpení uzatvorenú medzi žalovaným a CK Promo Travel

Slovakia s.r.o. , ktorá organizovala zájazd na J. v termíne od 4.10.2009 do 14.10. 2009, a ktorá by ho
oprávňovala prijať finančné prostriedky žalobcov na tento zájazd. Súd prvej inštancie správne posúdil
právny vzťah medzi stranami sporu ako právny vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia podľa §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. ide o majetkový prospech získaný žalovaným bez právneho
dôvodu, ktorý je povinný vydať. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu

je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil ( žalobcovia) nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo
že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať ( R/1/1979). Bezdôvodné obohatenie žalovaného
spočívalovtom,žežalobcoviaktoríplnili,predpokladaliprávnydôvod(zmluvuoobchodnomzastúpení),
avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol, zaplatili žalovanú sumu žalovanému bez
existencie právneho dôvodu. Keďže žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, bolo podstatné
posúdiť okamih plynutia premlčacej doby.

7. V ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j.
subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby
začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba (2-ročná) je kratšia, objektívna
premlčacia doba je buď 3-ročná, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo z neúmyselného konania (z

nedbanlivosti), alebo 10-ročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne. Pre začiatok
behu subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) sa vyžaduje skutočná, nie
iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie
a kto ho získal. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti
na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle

ustanovenia § 107 ods. 2 O. z. plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd námietku žalobcov 1/, 2/ ohľadom plynutia premlčacej lehoty dňom
15.10.2009, do ktorého dňa boli žalobcovia v dobrej viere, že im finančné prostriedky budú vrátené,
nepovažoval za dôvodnú. V danom prípade aj súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovia sa
dozvedeli o zrušení zájazdu dňa 2.10.2009 a vedeli, že peniaze poukázali žalovanému, preto im začala

plynúť subjektívna 2 ročná lehota od 2.10.2009 a uplynula dňa 2.10.2011. Objektívna 3 ročná lehota
začala plynúť odo dňa, kedy k obohateniu došlo, a to poskytnutím plnenia žalobcami, keď poukázali na
účet žalovaného najskôr sumu 995 eur dňa 19.6.2009 a následne dňa 31.7.2009 sumu 995 eur, preto
k uplynutiu premlčacej lehoty došlo dňa 19.6.2012 pri sume 995 eur a pri ďalšej sume 995 eur dňa
31.7.2012. Keďže žalobcovia podali na súd žalobu až dňa 4.10.2012, je zrejmé, že došlo k márnemu

uplynutiu premlčacej lehoty.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku, potvrdil.

9. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko súd prvej
inštancie si vymienil o trovách konania rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
podľa § 151 ods. 3 OSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.