Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/445/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205041
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713205041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice,Brno,IČO:26429705,protižalovanejO.N.,U.XXX,ozaplatenie528eursprísl.,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku 20C/193/2013-86 z 1.3.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že návrh zamieta, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 28.3.2013 domáhal

a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že doručil návrh k vyjadreniu žalovanej, ktorá sa k návrhu
nevyjadrila a k nariadeným pojednávaniam sa nedostavila. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovné:
29.3.2010 uzavrela žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. zmluvu o úvere pod č. 905100112,
na základe ktorej bolo žalovanej ako dlžníkovi od veriteľa poskytnutých 250.- eur, ktoré sa žalovaná
zaviazala zaplatiť o príslušný poplatok vo výške 242.- eur v 12-tich mesačných splátkach po 41.- eur
a celkovo mala žalovaná vrátiť 492.- eur, že v ten istý deň bola vystavená zmenka pod č. 905100112
na sumu 528.- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.12.2010, že súčasťou úverovej zmluvy bola

aj dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho z
úverovej zmluvy vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Tieto údaje mal vyplniť remitent najskôr v deň, kedy sa stane splatný celý
dlh v zmysle úverových podmienok, pričom zmenková suma má pozostávať zo sumy všetkých nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Presne nezistený deň bola
zmenka indosovaná na žalobcu. Jedná sa o zahraničnú právnickú osobu so sídlom v ČR, ktorá si
uplatňuje proti žalovanej právo vyplývajúce zo zmluvy. Citoval znenie § 75, § 76 ods.1, § 11 ods.1,

§ 14 ods.1, § 17 zákona č. 191/1950 Zb., § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z., § 39 O. z.. Uviedol, že
v konaní nik nespochybňoval, že žalobca na základe indosamentu si uplatňuje práva vyplývajúce zo
zmenky vystavenej 29.3.2010 žalovanou, a to podľa procesného postupu podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu. Žalobca argumentoval, že pokiaľ nie je vznesená námietka zo strany žalovaného ako
dlžníka tá nie je preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene
vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystavenej zmenky. Práve

abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa o záväzok platobný, ktorý
nie je viazaný na iné vzťahy. Je preto výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného
súdneho konania vzniesol svoje námietky a preukázal, pokiaľ podanie námietok nevylučuje § 17 zákonač.191/1950Zb.Zásadaabstraktnostisazvyšujevprípade,žeremitentvprípadeakoprvýmajiteľzmenky
indosamentom prevedie zmenku na nového majiteľa indosatára. V súvislosti s týmto konaním je možné
vykonať dokazovanie len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní od doručenia tlačiva na návrh

na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní
vzorovú časť tlačiva C, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným spôsobom. Keďže zákon dáva dlžníkovi len
možnosť podať námietku proti majiteľovi a neupravuje, že by takáto listina bola neplatnou zmenkou,
musia žalovaní ako dlžníci namietať a preukázať, že išlo pôvodne o bianko zmenku, ktorá mala byť
vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila a

k pojednávaniu konanému 16.2.2016 a 1.3.2016 sa nedostavila. Uviedol, že z pripojeného exekučného
spisu sp.zn. 7Er/482/2011 vyplynulo, že v tomto konaní si uplatňoval oprávnený - Pohotovosť s.r.o. proti
žalovanejakopovinnejvymoženie528.-EUR,s0,25%-nýmdennýmzmenkovýmúrokomod25.10.2010
do zaplatenia, s 6%-ným ročným úrokom zo sumy 528.- eur od 10.3.2011 do zaplatenia, trovy konania
184,03 eur a trovy exekúcie. V tomto spise sa nachádza i zmluva o úvere pod č. 905100112. Podľa
tejto zmluvy bolo žalovanej ako dlžníkovi od veriteľa poskytnutých 250.- eur, ktoré sa žalovaná zaviazala

zaplatiť o príslušný poplatok vo výške 242.- eur v 12-tich mesačných splátkach po 41.- eur. Celkovo
mala teda žalovaná vrátiť 492.- eur. V ten istý deň bola vystavená zmenka pod č. 905100112 na sumu
528.- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.10.2010. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda
o vyplnení zmenky, na základe ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho z úverovej
zmluvy vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy. Tieto údaje mal vyplniť remitent najskôr v deň, kedy sa stane splatný celý dlh v zmysle
úverových podmienok, pričom zmenková suma má pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že
pojednávanie v tejto veci nie je potrebné nariaďovať lebo sám to považoval za potrebné v zmysle čl.5
ods.1 nariadenia. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením, že v prípade nariadenia pojednávania je potrebné

rozhodnúť uznesením a to i odôvodniť, prečo k nariadeniu pojednávania došlo. Konštatoval, že úverová
zmluva je pod tým istým číslom ako je vystavená zmenka, z ktorej je preukázané, že zmenka kryla
spotrebiteľský úver poskytnutý spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.. Povinnosťou súdu bolo teda posúdiť,
či zmenka bola vystavená v súlade s § 4 ods.6 zák. č. 251/2001 Z.z. Súd sa teda zameral ex-offo na
platnosť zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi. § 4 ods.6 zák. č.258/2001 Z.z., jednoznačne zakazovalo

plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila zabezpečovacia zmenka. V takomto prípade však
nemohla zmenková suma byť vyššia ako aktuálny stav dlhu na úverovej istine a príslušenstvo /vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ vo výške maximálne 30%
z istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami,
veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať, ak ju prijal na požiadanie dlžníka ju musel vrátiť. Z úverovej

zmluvy a zmenky je nepochybné, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.6 zák. č. 258/2001
Z.z. Úver bol poskytnutý vo výške 250.- eur a zmenková suma vrátane príslušenstva, medzi ktoré
patria aj uplatnené zmenkové úroky presahuje dovolenú sumu. Prípustné plnenie zo zmenky by bolo
vo výške 325.- eur /250.- eur istina úveru+30% z istiny úveru 75.- eur /. Žalobca však v zmenke
požaduje viac ako 528.- eur. Navyše je potrebné uviesť, že podľa všeobecných podmienok úverovej

zmluvy a podľa § 52 a násl. OZ, zmenka môže zabezpečovať, iba nároky z úverovej zmluvy. Spoločne
so zmenkovou sumou by preto žalobca nemohol požadovať i zmenkové úroky 0,25% denne, pretože
úverová zmluva ho na takýto nárok neoprávňuje. Jedná sa totiž o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorávýrazneznevýhodňujespotrebiteľa-žalovanú.Poprepočítanítotižročnýúrokpredstavuje91,25%,
podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. takúto zmenku žalobca nesmel prijať. Tým porušil ustanovenie

zákona. Keďže zo zmenky a zo zmluvy o úvere je zrejmé, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver,
žalobca si z takejto zmenky nemohol proti žalovanému uplatňovať žiadne právo, pretože ho zakazuje
spomenuté ustanovenie § 4 ods.6 zák.č.258/2001 Z.z.. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovanému
bol poskytnutý úver. Ten nebol určený žalovanému na podnikanie prípadne jeho zamestnanie. Jednalo
sa teda o spotrebiteľský úver. Úverová zmluva však neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere

nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Ďalej citoval znenie § 4 ods.2 písm.
j, k, ods.3 zák.č.258/2001 Z.z., a uzavrel, že ak v zmysle § 17 zák.č.191/1950 Zb., môže dlžník, teda
vystaviteľ zmenky, uplatniť námietku, ktorá by inak pôsobila voči pôvodnému majiteľovi zmenky, teda
remitentovi, len v prípade preukázania, že terajší majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome a
na škodu dlžníka, takýto prípad v tomto konaní nastal. V zmysle § 17 zák.č.191/1950 Zb; námietka zo

strany dlžníka by mala byť vznesená a ním preukázaná, inak by nemal existovať dôvod, na základe
ktorého by súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce obsahu kauzálnej zmluvy. Žalobca
je nepoctivým nadobúdateľom zmenky. Od remitenta nadobudol práva vyplývajúce zo zmenky, ktoré
neexistovali. Ak totiž citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušení čl.4ods.2písm.j,kpredpokladajú,žeúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,spoločnosťPohotovosť
s.r.o. už v čase uzavretia spotrebiteľského úveru nemala nárok na vrátenie vyššej sumy ako je výška
poskytnutého úveru. Následným indosamentom prevedenie zmenky na nového majiteľa - žalobcu len

obchádza zákon (§ 39 O. z.), ak v zmenke je zmenková suma vyplnená na vyššiu sumu ako istina
úveru. Za tejto situácie, v záujme vyššej procesnej ochrany spotrebiteľa je žiaduce, aby i bez výslovného
protestu a preukázania plnenia zo strany dlžníka, sám súd tieto skutočnosti skúmal, teda či právo
na zaplatenie vyplývajúcej zmenky na strane žalobcu jestvuje, prípadne nie, resp. aká časť zanikla
čiastočným plnením. Z odôvodnenia je teda zrejmé, že zmenková suma preto mohla byť vyplnená

vo výške 325.- eur. Ako bolo uvedené, 0,25%-ný denný zmenkový úrok je vo vzťahu k spotrebiteľovi
neprípustný z dôvodu jeho neprimeranej výšky. Žalobca by mohol mať len právo na 6% úrok v zmysle
§ 48 ods.1 bod 2 zák.č.191/1950 Zb., ale len v prípade platnej zmenky. Nárok uplatnený v návrhu teda
žalobcovinepatrí.Pretonávrhpodľačl.4ods.4nariadeniaakoneprípustnýzamietolzdôvoduneplatnosti
zmenky v zmysle § 39 O. z.. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní bol v celom rozsahu neúspešný
podľa § 142 ods.1 O.s.p., nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná napriek úspechu vo veci trovy

priznať nenavrhla, preto mu súd tieto trovy nepriznal v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p..
3.Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že a) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]; b) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. l písm. f) O. s. p.]; c)

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K
dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. tvrdí, že v prejednávanej vecí došlo zo strany súdu jeho konaním,
ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4,5 a 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej len „Nariadenie"), že
nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v

SR. 2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením
sa s úverovou zmluvou, a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaná
však dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 3. Podľa §120 OSP
dokazovanievsporovomkonaníjeovládanéprejednacouzásadou,čoznamená,žesúdvychádzalenzo
skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada

úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania
vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť
skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel na základe akých okolností účastníkovi
vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol
bremeno tvrdenia. 4. On predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže

táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon
zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych námietok nebolo a preto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie
vo veci. 5. §120 ods.1 OSP in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako

tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Považoval za potrebné uviesť, že súd musí
k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo
k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť.

V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 6. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto
jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nieje možné ničím iným nahradiť.7. Žalovaná mohla na
základe čl.5 ods.3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť

akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §120 ods.1 veta práva
in fine OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdnekonanie. 8. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez jeho legitímneho podnetu na jeho
ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaná
satejtoobranyžiadnymspôsobomnedovolávala,uplatnenúpohľadávkunerozporovala,svojimkonaním

ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil odporcu v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd
teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. 9. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v

právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
či. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 10.
Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok
nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého
rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú žalobca poukazuje v tomto odvolaní a ktorá

má byť súdu známa. 11. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných
skutočností.Súdzanespornépovažovalto,žeodporcasospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.uzatvorili
zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou,
že odporca uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 12. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z

dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Odporca a ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým
by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V zmysle § 120 ods. 3 OSP súd môže pri
rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia
účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto

údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne
je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 13. Súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. 14. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že je názoru, že pre
rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná

dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku a
preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. Zároveň súd uviedol, že nakoľko „zmluva o úvere" uzatvorená
medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. je absolútne neplatná, súd tento návrh zamietol.
15. On uvádza, že súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia. Súd uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia
voči žalovanému tým, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. (jeho právny predchodca) dala vystaviť

predmetnú zmenku, pričom následky (právne účinky) zmenky nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu
úpravu zmenkového a šekového práva žalovanému známe a jasné. Citoval z odôvodnenie v tejto
veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/18/2013 z 28.11.2013.15. Uviedol, že súd
pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných
veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny proces, ako

aj odňatiu možnosti konať pred súdom. 17. On je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda
ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ")

vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 18. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je
výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. On v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok,
čo je neprípustné. 19. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval) a uviedol, že z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne

námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže
tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti
poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval.
20. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v

tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nieje prípustné, aby túto úlohy a
iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nieje oprávnený žalovaného
na nich ani upozorniť (§5 ods.1 OSP). 21. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutievo veci - súd porušil poueovaciu povinnosť súdu prekročením §5 ods.1 OSP, súd porušil ustanovenia
o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané

bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo 22.10.2008. 22. Súd
vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne
námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom je po
indosovaní irelevantný. Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 23. Považuje

za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov.
V tejto súvislosti poukazujeme na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie

len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia „v čase
vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by

vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom
práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí
spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 24.
Súd dospel k záveru, že zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi. 25.
Poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná. 26. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo

3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 27.Poukázal na rozsudok Nejvvššího soudu ČR zo 22.8.2002
sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004), z ktorého
citoval. 28. Vzhľadom na to, že najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej
právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú
vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým

súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,
celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 29. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona
o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom

rozsahu dôvodný. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu. II. S poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce
z 1.3.2016, sp.zn.: 20C 193-2013 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie
a prizná mu trovy konania vo výške: 34,86 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný

paušál.
4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

7.Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vecinevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
8.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v

dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
9.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu

konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10.Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.

11.Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil

správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

13.K odvolaniu žalobcu je nutné konštatovať, že obsahuje tvrdenia a namietané dôvody, ktoré nie sú
napádanom rozsudku uvádzané a na základe ktorých nebolo rozhodnutie vydané.
14.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Vzhľadom na to, že na zmenke
(fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel,
že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi

zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
15.Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015

k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
17.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva lebo jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.