Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616200443
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616200443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. D., nar.
X.X.XXXX a R. D., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka - Q. C., nar. X.XX.XXXX, bytom K.
XX, N., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Kurucová, s. r. o., so sídlom Hurbanova

486/2, Senica a otec - N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. R. XXXX/XX, I., zastúpený JUDr. Ivanou
Tomšovou, advokátkou, P. Horova 13, Bratislava, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici, o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky detí proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 5. októbra 2016, č.k. 1P/7/2016-259, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného výživného a úpravy styku otca
s maloletým I. p o t v r d z u j ea v napadnutej časti zročného výživného r u š í a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého I. a maloletú R. zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, počnúc od
22.1.2016 a otcovi uložil platiť na výživu maloletého I. 150 eur mesačne a výživu maloletej R. sumu 120
eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc od 22.1.2016,
pričom nedoplatok na zročnom výživnom ma maloletého I. a na maloletú R. za čas od 22.1.2016 do
30.9.2016 v sume 477 eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne splatných spolu

s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Ďalej
súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., ďalej každý pondelok
a štvrtok tak, že v pondelok po vyučovaní otec maloletého vyzdvihne zo školy a v utorok ráno ho do
školy privedie a vo štvrtok po vyučovaní otec maloletého vyzdvihne zo školy a v piatok ráno ho do školy
privedie, ďalej počas prázdnin každoročne od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00
hod. do 7.8. do 18.00 hod., ďalej počas Vianoc každý párny rok dňa 24.12., od 9.00 do 14.00 hod., dňa

25.12. od 9.00 hod. do 14.00 hod., dňa 26.12. od 9.00 hod. do 14.00 hod., každý nepárny rok dňa 24.12.
od 14.00 hod. do 18.00 hod., dňa 25.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., dňa 26.12. od 14.00 hod. do 18.00
hod., ďalej počas Veľkej noci každý párny rok v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v pondelok od 9.00
hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v piatok od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do
18.00 hod. a styk s maloletou R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., ďalej počas Vianoc každý

párny rok dňa 24.12 od 9.00 hod. do 14.00 hod., dňa 25.12. od 9.00 hod. do 14.00 hod., dňa 26.12. od
9.00 hod. do 14.00 hod., každý nepárny rok dňa 24.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., dňa 25.12. od 14.00
hod. do 18.00 hod., dňa 26.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., počas Veľkej noci každý párny rok v sobotuod 14.00 hod. do 18.00 hod. a v pondelok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v piatok
od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloleté
deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase riadne odovzdať v mieste bydliska matky,

prípadne v školskom zariadení, ktoré maloletý I. navštevuje, a otec je povinný maloleté deti matke riadne
a včas vrátiť v určenom čase v mieste bydliska matky, prípadne v školskom zariadení, ktoré maloletý I.
navštevuje, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otcovi detí súd uložil zaplatiť Okresnému súdu Senica
náhradu trov konania štátu v sume 887,04 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1, 2 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 36
ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom I., nar. X.X.XXXX a R., nar. X.X.XXXX bol podaný dôvodne. V
konaní mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí spolu od marca 2016 nežijú a nehospodária, a

keďže sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nedohodli, obrátila sa
matka maloletých detí s návrhom na súd. Z výsledkov vykonaného dokazovania následne jednoznačne
vyplynulo, že maloleté deti je vhodné zveriť do osobnej starostlivosti matky, a to najmä s poukazom na
ich vek a vzájomné súrodenecké väzby. Maloletá R. má ešte len 2 roky a niekoľko mesiacov, čo je vek
príliš nízky na to, aby bolo na prospech jej riadnemu vývinu až dvojtýždňové pravidelné odlúčenie od

matky, keďže dieťa v takomto veku potrebuje v prvom rade materinskú lásku a starostlivosť. Tým súd
nijako nespochybňuje a ani nedegraduje potrebu lásky a starostlivosti o dieťa tiež zo strany otca, avšak
táto sa plne rozvinie a uplatní až v neskoršom období života dieťaťa, keď jeho závislosť od matky stratí
na svojej intenzite. Pokiaľ ide o maloletého I., tento má už 8 rokov a striedavá osobná starostlivosť by sa
v jeho prípade uplatniť dala, no sám maloletý sa v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania vyjadril,

že chce zostať s matkou, ktorú aj podľa znalkyne maloletý mierne preferuje. Zároveň nie je vhodné,
aby sa nariadením striedavej osobnej starostlivosti u maloletého pretrhli silné súrodenecké väzby medzi
maloletými deťmi, I. má svoju sestru veľmi rád a nechce byť bez nej dlhšiu dobu, na čom nič nemení
ani skutočnosť, ak by táto emocionálna závislosť maloletého na sestre bola prílišne podnecovaná zo
strany matky. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd rozhodol o zverení detí do osobnej starostlivosti matky,

je fakt, že je matka v súčasnosti s maloletou R. na rodičovskej dovolenke, a teda má čas a priestor
sa o obe deti nepretržite osobne starať. Súd nepochybuje o tom, že taktiež otec sa vie o maloleté
deti riadne postarať a v rámci svojich možností sa im plne venovať, avšak vzhľadom na svoje dve
zamestnania by to určite bolo v menšej miere, než je tomu u matky, pričom pre deti je pre ich osobný
vývoj a rast najpodstatnejším práve čas, ktorý im ich rodičia venujú. Súd preto pokladal za najlepší

záujemmaloletýchdetíichzvereniedoosobnejstarostlivostimatke,sprihliadnutímnaichvek,vzájomné
väzby i osobné pomery obidvoch rodičov. Čo sa týka styku otca s maloletými deťmi, otec tento žiadal
upraviť veľmi obšírne tak, ako je to uvedené v bode číslo 9. odôvodenia napadnutého rozsudku. Matka s
takoutoúpravoustykusúhlasilaibačiastočneavyjadrilaobavynajmäztoho,akobysauskutočňovalstyk
otca s maloletým I. v pracovných dňoch počas bežného kalendárneho týždňa, keďže by vzhľadom na

odovzdávanie dieťaťa otcom priamo do školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje, stratila prehľad
o tom, či sa dieťa do školy naozaj v poriadku dostalo. Vzhľadom na návrhy oboch rodičov, ďalej na
to, akým spôsobom sa styk uskutočňoval na základe predbežného opatrenia súdu doposiaľ, ako aj s
prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, súd potom upravil styk otca s maloletým deťmi tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd najmä ponechal úpravu styku otca s obomi deťmi

počas párnych víkendov tak, ako sa tento styk bez väčších problémov v súčasnosti aj realizuje, a pridal
k tomu u maloletého I. dva dni v bežnom týždni spolu s prespaním tak, ako si to prial sám maloletý, a tak,
ako to maloletému pred znalkyňou obaja rodičia sľúbili. Maloletý navštevuje základnú umeleckú školu
- hru na klavír, v príprave na ktoré hodiny mu môže pomôcť predovšetkým jeho otec, a preto je podľa
názoru súdu takáto úprava styku namieste, najmä pokiaľ si to maloletý sám takto želal. Obavy matky

o to, či sa maloletý dostane riadne a včas do školy, súd nepokladá za opodstatnené, nakoľko nezistil
zo strany otca nijaké nedostatky v starostlivosti o deti (jednorazový incident s opomenutím vyzdvihnutia
dieťaťa zo školy je v tomto smere len ojedinelý a nesmerodajný), a teda neexistuje nijaký reálny a
opodstatnený dôvod sa domnievať, že takto určený styk otca nebude riadne prebiehať. Čo sa týka
konkrétnych dní počas týždňa, spočiatku boli navrhované dni pondelok a štvrtok, neskôr utorok a piatok,

všetko v závislosti od toho, kedy maloletý navštevuje hodiny klavíra. K zmene týchto hodín (klavíra) na
utorok a piatok však došlo až na poslednú chvíľu a súdu bolo oznámené až na poslednom konanom
pojednávaní, preto sa súd priklonil k pôvodnej úprave styku v pondelok a vo štvrtok, a poukazuje tu
na možnú snahu matky skomplikovať zmenou vyučovacích hodín maloletého úpravu styku cez týždeň,keďže mala voči nej výhrady a otcovi v tomto smere nedôverovala. Pokiaľ ide o ďalší styk otca s deťmi
počas prázdnin a sviatkov, súd tento upravil v súlade s návrhom otca iba čiastočne. Je bez pochyby ku
prospechu veci, ak je styk rodiča, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, určený

čo možno najpresnejšie tak, aby nedochádzalo ku vzniku zbytočných nedorozumení, a to najmä za
predpokladu, ak vzájomná komunikácia medzi rodičmi je zlá alebo výrazne obmedzená. Podľa názoru
súdu však nie je ideálny ani stav príliš komplikovaného a podrobne upraveného styku s deťmi - čo je aj
danýprípad-keďotecžiadalurčiťstykokreminéhoajpočasjednodňovýchštátnychsviatkov,priurčitých
sviatkoch inak v párny rok a inak v nepárny rok, s časom vyzdvihnutia/odovzdania dieťaťa prakticky v

celej hodinovej škále dňa a pri každom sviatku inak, a podobne. Takúto úpravu styku súd považuje za
nadmieru zaťažujúcu, takmer až šikanóznu (nielen pre rodičov, ale najmä pre maloleté deti), dávajúcu
značný priestor k vzniku prípadných nedorozumení, a navyše s predpokladom príliš častej potreby
korekcie styku v dôsledku náhodných, vopred nepredvídateľných udalostí (choroba, rodinné udalosti,
pracovné povinnosti, atď.). Súd preto pristúpil k úprave styku tak, ako je táto uvedená vo výrokovej
časti rozsudku, a ktorú považuje za dostatočnú a pokrývajúcu všetky podstatné udalosti kalendárneho

roka (Vianoce, Veľká noc, letné prázdniny). Bude ďalej na rodičoch, aby sa podľa svojich aktuálnych
možností a pomerov dohodli aj na prípadných ďalších stretnutiach, najmä však aby v praxi overili,
ako bude stanovený model stretávania sa fungovať. Do budúcna potom nie je vylúčené upraviť styk
aj iným spôsobom (obšírnejšie), a to primerane k aktuálnym životným okolnostiam a potrebám detí aj
ich rodičov, a tiež s prihliadnutím k tomu, nakoľko budú obaja rodičia schopní vzájomne komunikovať,

spolupracovať a styk v stanovenom režime realizovať. Pokiaľ ide o výživné, súd rozhodol, že jeho
primeraná výška na maloletú R. je v sume 120 eur mesačne a na maloletého I. v sume 150 eur
mesačne. Maloletý I. je žiakom 3. ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky týkajúce
sa školskej dochádzky (poplatok ZRPŠ, škola v prírode, nákup školských pomôcok, a podobne), a
zároveň sa maloletý venuje svojej záľube - hre na klavír, s poplatkom za vyučovacie hodiny v ZUŠ 30

eur polročne. Na druhej strane maloletá R. je zatiaľ v celodennej starostlivosti matky a nie je potrebné u
nej vynakladať finančné prostriedky na zabezpečenie školskej dochádzky, v dôsledku čoho súd určil na
jej výživu výživné nižšie ako v prípade školopovinného I.. Stanovená výška výživného pritom zohľadňuje
momentálne obmedzené zárobkové možnosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, a tiež jej osobnú
starostlivosť o obe maloleté deti, a zároveň vychádza z priemerného čistého mesačného príjmu otca

pohybujúceho sa na úrovni 1.323,24 eur mesačne v čistom, s prihliadnutím k tomu, že otec vynakladá
na deti finančné prostriedky aj nad rámec určeného výživného (sporenie, poistenie, darčeky, nákupy).
Súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že nedoplatok otca na
zročnom výživnom za čas od 22.1.2016 do 30.9.2016 na obe deti v sume spolu 477 eur súd povolil otcovi
zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou

rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. O náhrade trov konania účastníkov
súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Zároveň súd zaviazal otca zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Senica náhradu trov konania štátu
v celkovej sume 887,04 eur, nakoľko štátu počas konania vznikli trovy v sume 887,04 eur ako trovy
znaleckého dokazovania, ktoré platil (znalečné znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis v sume 1.387,04 eur,

priznané jej uznesením č.k. 1P/7/2016-238 zo dňa 9.9.2016, a hradené vo výške 500 eur z preddavku
zloženéhootcommaloletýchdetíavovýške887,04eurzrozpočtusúdu).Súduložiltútopovinnosťotcovi
maloletých detí, nakoľko vykonanie znaleckého dokazovania sám žiadal a na ňom trval, pričom matka
maloletých detí bola uznesením č. k. 1P/7/2016-190 zo dňa 13.6.2016 od platenia súdnych poplatkov
v celom rozsahu oslobodená.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a zročného výživného a v časti úpravy
styku otca s maloletým I. podala v zákonnej lehote odvolanie matka detí, ktorá navrhla rozsudok v
napadnutých častiach zmeniť tak, že otcovi bude uložené platiť na výživu maloletého I. sumu 200 eur
s tým, že sumu 150 eur bude zasielať do rúk matky a sumu 50 eur ako tvorbu úspor bude zasielať na

stavebné sporenie maloletého, a na maloletú R. bude platiť výživné v sume 170 eur mesačne s tým, že
sumu 120 eur bude zasielať do rúk matky a sumu 50 eur na tvorbu úspor bude zasielať na stavebné
sporenie maloletej, a styk otca s maloletým I. bude počas každého pondelka a štvrtka upravený od 16.00
hod. do 18.00 hod. počas školského roka. Uviedla, že prvoinštančný súd nesprávne rozhodol o výške
výživného a o styku s maloletým I., pričom napadnutý rozsudok je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný,

nakoľko z neho nie je možné zistiť, ako sa súd dopracoval k výške nedoplatku na zročnom výživnom.
Taktiež súd nesprávne určil výživné a neprihliadol na to, že otec má príjem vyše 1.323,24 eur a má
len dve deti, a teda jeho príjem umožňuje tvorbu úspor pre deti. Otec platí výživné a maloletým deťom
nedáva nič navyše. Podľa názoru súd nemôže zohľadniť výdavky na jeho poistenia a úver za byt, ktorý jev jeho výlučnom vlastníctve. Vzhľadom na to, že otec má príjem vo výške 1.300 eur, je schopný doplatiť
nedoplatok na výživnom jednorazovo. Poukázala na to, že znalecký posudok vo veci bol robený v lete a
vtedy nemala žiadny problém s tým, aby maloletý I. u otca prespal i cez týždeň, keďže nechodil do školy

a ani na klavír. Od septembra 2016 býva v N. a situácia sa zmenila. Uviedla, že otec nie je schopný sám
prísť po syna hneď po vyučovaní, nakoľko musí byť v tom čase v práci a nemôže ho ani zaviesť na ZUŠ.

4. K odvolaniu matky detí sa písomne vyjadril otec detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Výšku výživného, ako aj spôsob úhrady

zročného výživného v splátkach považoval za primeraný. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie matky detí,
že okrem výživného deťom nedáva nič navyše. Predložil listinné dôkazy preukazujúce zakúpenie vecí
deťom. Uviedol, že v súčasnosti pokračuje sporenie pre deti individuálnym spôsobom, nad ktorým má
prehľad a kontrolu. Poukázal na to, že matka detí osobne súhlasila pred znalkyňou, že nemá žiadny
problém s tým, aby maloletý I. u neho prespal dva krát do týždňa z dôvodu výučby klavíra cez školský
rok. Bol to návrh maloletého a súdna znalkyňa jeho návrh vyhodnotila ako žiaduci pre prospech syna.

Matke detí sa situácia s bývaním nezmenila od septembra 2016, ale trvalé bydlisko mala v K. aj pred
septembrom 2016. Bol toho názoru, že odovzdávanie maloletého I. je možné aj v školskom zariadení.

5. K odvolaniu matky detí sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť, pretože výživné v sume 150 eur mesačne na maloletého I. a

120 eur mesačne na maloletú R. je primerané zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom oboch rodičov s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletých detí a súčasne
navrhol ponechať styk otca s deťmi v takom rozsahu, ako je uvedené v znaleckom posudku a následne
aj v rozsudku.

6. K odvolaniu matky detí sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Senici, ktorá navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia bežného výživného a styku otca s maloletými
deťmi potvrdiť a v napadnutej časti nedoplatku na zročnom výživnom zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Uviedla, že súd pri určovaní výšky výživného skúmal majetkové pomery rodičov, a
to individuálne u každého z nich, pričom do úvahy bral aj výdavky na zabezpečenie základných potrieb

každého z maloletých detí a tiež skutočnosť, že otec prispieva aj mimo určené výživné, najmä nákupom
osobných vecí a úhradou školských potrieb. Poukázala na skutočnosť, že počas pobytu dieťaťa u otca
budetentozabezpečovaťpotrebymaloletéhovrátanejehovýživy.Pokiaľišloovýroksúduoúpravestyku
otca s deťmi, a to aj počas týždňa s prespaním maloletého I. u otca, uviedla, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že maloletý k svojmu zdravému fyzickému a psychickému vývinu otca potrebuje, otec

má záujem o takéto stretávanie aj počas týždňa, a preto nie je dôvod, aby sa stretávanie maloletého s
otcom nemohlo uskutočniť aj počas týždňa s prespaním maloletého u otca.

7. K vyjadreniu otca detí sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá navrhla vyhovieť jej odvolaniu. Uviedla,
že súd prvej inštancie určoval výživné z príjmu otca maloletých detí vo výške 1.323,24 eur, ktorý otec

dosahoval z pracovného pomeru v K. D. I., s.r.o., ako i vo firme A. I., s.r.o., kde má pracovný pomer
uzavretý na dobu určitú k 31.12.2016, kedy mala táto firma končiť. Mala vedomosť, že predmetná firma
stále podniká, a preto navrhla, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a vyžiadal si správu z tejto firmy.
Uviedla, že z dokladov, ktoré otec predložil v rámci svojho vyjadrenia nevyplýva, že predmetné veci kúpil
pre maloleté deti. Uviedla, že od 5.12.2016 navštevuje maloletý I. ZŠ v I., o čom otca hneď informovala,

pričom dôvodom zmeny školy boli financie. V pondelok a stredu má maloletý I. základnú umeleckú školu,
po vyučovaní o 12.10 hod. ide pre neho do ZŠ a idú do Senice na hodinu klavíra, kde ho počká a vracajú
sa autobusom naspäť.

8. K vyjadreniu matky detí sa písomne vyjadril otec detí, ktorý sa pridržal svojich doterajších prednesov a

podaní a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdiť.
Firma A. posúva definitívne ukončenie výroby na rok 2017 a z uvedeného dôvodu mu predĺžila pracovný
pomer na ďalšieho pol roka, a to do 30.6.2017. Nie je pravdou, že otec deťom nič nekupuje. Deti
dostávajú od neho a takisto od jeho rodiny, najmä oblečenie, hračky a školské potreby.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsaha dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky detí je dôvodné len
čiastočne.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 1P/7/2016 bola úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému I., nar. X.X.XXXX a maloletej R., nar. X.X.XXXX.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého I. a maloletú R. zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, počnúc od
22.1.2016 a otcovi uložil platiť na výživu maloletého I. 150 eur mesačne a výživu maloletej R. sumu 120

eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc od 22.1.2016,
pričom nedoplatok na zročnom výživnom ma maloletého I. a na maloletú R. za čas od 22.1.2016 do
30.9.2016 v sume 477 eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne splatných spolu
s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Ďalej
súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., ďalej každý pondelok

a štvrtok tak, že v pondelok po vyučovaní otec maloletého vyzdvihne zo školy a v utorok ráno ho do
školy privedie a vo štvrtok po vyučovaní otec maloletého vyzdvihne zo školy a v piatok ráno ho do školy
privedie, ďalej počas prázdnin každoročne od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00
hod. do 7.8. do 18.00 hod., ďalej počas Vianoc každý párny rok dňa 24.12., od 9.00 do 14.00 hod., dňa
25.12. od 9.00 hod. do 14.00 hod., dňa 26.12. od 9.00 hod. do 14.00 hod., každý nepárny rok dňa 24.12.

od 14.00 hod. do 18.00 hod., dňa 25.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., dňa 26.12. od 14.00 hod. do 18.00
hod., ďalej počas Veľkej noci každý párny rok v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v pondelok od 9.00
hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v piatok od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do
18.00 hod. a styk s maloletou R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., ďalej počas Vianoc každý

párny rok dňa 24.12 od 9.00 hod. do 14.00 hod., dňa 25.12. od 9.00 hod. do 14.00 hod., dňa 26.12. od
9.00 hod. do 14.00 hod., každý nepárny rok dňa 24.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., dňa 25.12. od 14.00
hod. do 18.00 hod., dňa 26.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., počas Veľkej noci každý párny rok v sobotu
od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v pondelok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v piatok
od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloleté

deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase riadne odovzdať v mieste bydliska matky,
prípadne v školskom zariadení, ktoré maloletý I. navštevuje, a otec je povinný maloleté deti matke riadne
a včas vrátiť v určenom čase v mieste bydliska matky, prípadne v školskom zariadení, ktoré maloletý I.
navštevuje, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otcovi detí súd uložil zaplatiť Okresnému súdu Senica

náhradu trov konania štátu v sume 887,04 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti určenia bežného a zročného výživného na obe maloleté deti a v časti úpravy styku otca s
maloletým I. počas týždňa.

12. Odvolací súd posudzujúc správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti určenia výživného
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i
správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v
podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona
o rodine).14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti určenia výživného

otca vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami
matky detí a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné
skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

16. Rovnako odvolací súd považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie i v časti úpravy styku

otca s maloletými deťmi, vrátane úpravy styku s maloletým I. počas pracovného týždňa.

17. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to

prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá

v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu

rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

18. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku

každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že úprava styku otca s maloletým I. je v súlade so

záujmom maloletého, pričom súd zohľadnil i vyjadrenie maloletého a vychádzal z vykonaného
znaleckého dokazovania, pričom svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil a odvolací súd v
podrobnostiach odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia

bežného výživného a v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým I. podľa § 387 ods. 1 CSP z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. Uvedené však neplatilo pri posudzovaní rozsudku súdu prvej inštancie v časti nedoplatku na
zročnom výživnom, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti v podstate žiadnym spôsobom

neodôvodnil, nesprávne určil výšku nedoplatku na zročnom výživnom spolu na obe maloleté deti, keď
tento nedoplatok je potrebné určiť zvlášť na každé dieťa, vôbec nie je zrejmé, ako dospel k výpočtu
nedoplatku na zročnom výživnom, na základe čoho povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach s
prihliadnutím na jeho pomery a ako dospel k výške mesačnej splátky zročného výživného. Tým, že svoje
rozhodnutie v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil, znemožnil účastníkom preskúmať správnosť

rozsudku v napadnutej časti.22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nedoplatku na zročnom výživnom na každé
z maloletých detí od účinnosti úpravy do rozhodnutia súdu, svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pokiaľ
otcovi povolí zaplatiť tento nedoplatok v splátkach, odôvodní výšku týchto splátok tak, aby jeho závery
boli preskúmateľné.

24. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).