Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/550/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713214893
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713214893.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zast.
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava., IČO: 36 864 421, proti žalovanej K. X., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX H., právne zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, Dukelských hrdinov
22, 960 01 Zvolen v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 344,50 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/97/2013-50 zo dňa 13. augusta 2014, v senáte jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/97/2013-50 zo dňa 13. augusta 2014 z r u š u j ea
vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov

konania nepriznáva.

Žalobou zo dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 344,50 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo konkrétne v návrhu uvedených
súm za príslušné obdobia, ako aj zo sumy 320,10 Eur od 11.07.2012 do zaplatenia, 6% ročného úroku
z konkrétne uvedených súm za príslušné obdobia, ako aj zo sumy 320,10 Eur od 11. 07. 2012 do

zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t. j. 5,10 Eur. Žalobca uviedol, že ako
indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 19.02.2009. Návrh
bol žalobcom podaný na vzorovom tlačive „A“ ako návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
k návrhu pripojil originál zmenky, výpis z Obchodného registra na žalobcu, plnomocenstvo pre právneho
zástupcu, súčasne tiež uviedol, že nechce, aby sa vo veci nariadilo pojednávanie. Súd prvého stupňa v

zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky
spolu s vyplneným „C“ Tlačivom pre odpoveď. Žalovaný zásielku prevzal dňa 18.07.2014, do 30 dní od
doručenia tlačiva a ani následne sa k návrhu nevyjadril. Súd prvého stupňa vzhľadom na možnosť iného
právneho posúdenia veci považoval za potrebné v zmysle čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1 písm. c
Nariadenia nariadiť ústne pojednávanie, ktoré nariadil na 13. 08. 2014.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcom predložená zmenka bola vystavená vo Zvolene dňa

19.02.2009 s textom „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne“, keď zmenka
bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 1.530,14 Eur, dátum začiatku úročenia 26.01.2010 a je na nej
uvedený aj údaj - č. zmluvy: XXXXXXX. Žalobca v návrhu tvrdil, že na predloženú zmenku žalovaný
ako vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.185,64 Eur, a to na zmenkovú sumu, na úroky neuhradil nič. Súdu

prvého stupňa je z jeho činnosti známe, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území celej Slovenskej republiky, ako predmet činnosti má ajposkytovanieúverovzvlastnýchzdrojov,súdujetiežznáme,žetátospoločnosťsisvojenárokyuplatňuje
aj v exekučných konaniach. Súd prvého stupňa pripojil spis OS Zvolen sp. zn. 26Er/1203/2010 vo veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava proti žalovanej ako povinnej a vykonal dokazovanie aj

listinnými dôkazmi, založenými v tomto spise s odôvodnením, že ich vykonanie bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci a následné posúdenie uplatneného nároku. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
dňa 19.02.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli
v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, a to na predtlačenom formulári, súčasťou zmluvy boli aj
Všeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,ktorýchčl.14obsahovaldohoduovyplnenízmenky.Súdzistil,

že v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, do ktorej s poukazom na čl. 14 VOP nebola
vypísaná zmenková suma a dátum úročenia. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmenka,
z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky a s
poukazom na § 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia uvedenej zmluvy o úvere
vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že si od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. brala úver,
ktorý pokiaľ bola zamestnaná aj splácala a to prostredníctvom zrážok zo mzdy. Keď žalovaná odišla do
dôchodku, prestali jej splátky na úver strhávať a tým pádom úver prestala splácať. Do dôchodku odišla v
r. 2010, spoločnosť Pohotovosť s. r. o. sa jej potom už neozvala. Uviedla tiež, že má problém pohľadávku
zaplatiť, má dôchodok vo výške 270,- Eur a jej manžel je chorý.

Súd prvého stupňa pri hodnotení zistených skutočností poukázal na § 48 ods. 1, § 75, § 11 ods. 1 a
§ 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), § 52 ods. 1, ods. 2, ods.
3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 a § 39 Obč. zákonníka v znení
účinnom do 28.02.2010, ako aj na § 2, § 4 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v poslednom platnom znení.

Súd prvého stupňa považoval v konaní za nesporné, že dňa 19.02.2009 žalovaná ako dlžník a
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
pričom v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na čl. 1 VOP,

ktoré tvorili zadnú stranu zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za
nespornú považoval súd prvého stupňa aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si žalobca uplatňuje nárok
v tomto konaní má povahu zabezpečovacej zmenky tak, ako to bolo priamo konštatované v čl. 14 VOP
poskytnutia úveru. S poukazom na § 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení, účinnom ku dňu uzavretia vyššie
uvedenej zmluvy o úvere, okresný súd vyhodnotil uvedenú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom do 11.06.2010, v zmysle ktorého v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa
zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku
zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max. 30%

istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Súd vychádzal zo záveru, že vzhľadom na § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 žalobca aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky bol povinný v tomto konaní preukázať, že predložená
zmenka nebola vyplnená v rozpore s týmto zákonným ustanovením, teda na zákonom ustanovenú

maximálnuzmenkovúsumu,keďževopačnomprípade,akbybolazmenkaveriteľomvyplnenávrozpore
s týmto ustanovením, veriteľ takúto zmenku prijať nesmie a je ju povinný dlžníkovi na požiadanie vydať.
Za účelom ozrejmenia tejto skutočnosti súd nariadil vo veci aj pojednávanie, na ktorom chcel, aby
žalobca preukázal aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru v čase vyplnenia zmenky za
účelom zistenia, či zmenková suma nie je v rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Aj keď sa žalobca pojednávania nezúčastnil, súd prvého stupňa zo svojej rozhodovacej činnosti
v obdobných veciach má vedomosť, že žalobca sa k tejto otázke vyjadruje tak, že nakoľko si uplatňuje
nárok na základe listinného cenného papiera, na ktorom je uvedená konkrétna suma, nie je podľa
neho delenie zmenkovej sumy na nejaké čiastky možné ani odôvodniteľné. Súd následne vyhodnotil, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že zmenka bola vyplnená na maximálnu

zmenkovú sumu prípustnú podľa zákona, resp., že nebola vyplnená v rozpore so zákonom, teda, že sa
jedná o platnú zmenku. Podľa názoru súdu prvého stupňa má tento povinnosť ex offo skúmať platnosť
zmenky, a to nielen z pohľadu zmenkového zákona, ale aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nas.
Občianskeho zákonníka, a tiež skúmať, či nejde o absolútne neplatný právny úkon. O trovách konaniarozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP, keď žalovaný, ktorý bol v spore úspešný si žiadne
trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by na strane žalovanej nejaké trovy v konaní vznikli.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky
vyhovie v celom rozsahu. Žalobca namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca v odvolaní tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj vydaním
napadnutého rozhodnutím, k porušeniu práva EÚ, konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 („Nariadenie“), ktoré má všeobecnú pôsobnosť
a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalobca
tvrdil, že súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli

podľa žalobcu splnené podmienky, keď pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach
rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov
konanialennazákladepredloženýchlistinnýchaleboinýchdôkazov.Namietaltiež,žesúdprvéhostupňa
nevydal žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v súlade s ust.
§ 45 a nasl. OSP. Pokiaľ súd o nariadení pojednávania platne uznesením nerozhodol, toto sa nemohlo

podľa žalobcu uskutočniť a ak sa uskutočnilo, nemôžu byť výsledky použité pre meritórne rozhodnutie
súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe
právoplatných rozhodnutí. Postupom súdu bolo podľa žalobcu porušené ust. § 167 a nasl. OSP. Žalobca
poukazoval na to, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3, alebo
6 Nariadenia, súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok o

pohľadávke. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý vo veci vykonal dokazovanie,
okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaný takéto dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie v sporovom konaní je podľa § 120 OSP
ovládané prejednacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj
iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod
nebol. Súd mohol v danej veci rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Žalobca tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku,
ktorou jasne a zrozumiteľne dokázal svoje právo na priznanie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči

forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov, nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Zmenka je
vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím
iným nahradiť.

Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný podľa žalobcu nie je oprávnený na to, aby postupom podľa
§ 120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovanému. Pokiaľ tak súd prvého stupňa robil,
ide z jeho strany o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako

súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca tiež tvrdil, že súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojim konaním ju prakticky uznal. Súd prvého stupňa iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal dostatočný odklad pre zamietnutie návrhu

na uplatnenie pohľadávky. Súd však žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov nevykonal v
prospech uplatnenej pohľadávky, podľa žalobcu teda neobjektívne podporil žalovaného, ktorý navyše
o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Takéto správanie súdu je podľa žalobcu v právnom štáte
neprijateľné, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca nesúhlasí ani s postupom súdu prvého stupňa v tom, že tento pri vydávaní rozhodnutie
vychádzal z podľa neho nesporných skutočností (že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
uzatvoril zmluvu o úvere, že zmenka ktorá je predmetom konania je zabezpečovacou zmenkou a žežalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ), tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania. Súd si tieto podľa neho nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol, žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.

Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená v konaní je bez vád, ide o platnú zmenku, ktorá
je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Súd prvého stupňa sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a podľa žalobcu predmet

sporuignoroval.Predmetomkonaniajepodľažalobcuvýlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd však vec
posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa to, že predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zmenkového zákona z
ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči

majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom
konaní nemôže robiť žalovaný tým menej tak môže činiť sám súd. Za určitých okolností je súce
prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, námietka však musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a

suploval tak aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na ne ani upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Súd
podľa žalobcu porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní, vedenom podľa Nariadenia vykonaná bez

návrhu.

Žalobca poukazoval na úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku, kedy nie je
možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu
odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má podľa žalobcu všetky zákonom predpísané náležitosti,

ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca tiež poukazoval
na uznesenia KS v Prešove a KS v Banskej Bystrici, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci
žalobcu a potvrdzujú závery žalobcu.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu písomným

podaním zo dňa 05. 11. 2014 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,
pretože tento považuje za správny a spravodlivý. Súd prvého stupňa podľa žalovanej svoje rozhodnutie
dostatočne zdôvodnil, vychádzal pri ňom tak z vnútroštátnej úpravy, ako aj z príslušných právnych
predpisov a práva EÚ.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1 a podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte a dospel k záver, že odvolanie
je podané dôvodne.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil okrem iného tiež nasledujúce skutočnosti: Návrhom na

uplatnenie pohľadávky, podaným na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil
svoju pohľadávku voči žalovanej vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým s ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Nariadenie). Žalobca si podľa návrhu uplatňoval zmenkovú sumu
vo výške 344,50 Eur s prísl. (zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z v návrhu presne špecifikovaných

súm, 6% ročný úrok zo zmenkových súm presne špecifikovaných v návrhu a zmenovú odmenu vo výške
1/3%zmenkovejsumy,t.j.5,10Eur.Žalobcaknávrhupripojiloriginálzmenkyvystavenejdňa19.02.2009
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 9, 811 09 Bratislava, žalovaným ako vystaviteľom.
Žalovaný ako vystaviteľ je na zmenke označený menom a priezviskom, adresou, rodným číslom a
zmenku vlastnoručne podpísal. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 1.530,14 Eur, zmenkový úrok

0,25% denne od 26.01.2010, ďalej údaje „bez protestu“,“ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy XXXXXXX. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým
pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. previedol zmenku na rad žalobcu. Žalobca v návrhu tvrdil, že navystavenú zmenku žalovaný zaplatil sumu 1.185,64 Eur, a to na zmenkovú istinu, na zmenkové úroky
nebola podľa žalobcu uhradená žiadna suma.

Súd prvého stupňa doručil žalovanej tlačivo C v zmysle Nariadenia, rovnopis návrhu, ako aj kópiu
zmenky(žalovanýzásielkuprevzaladovlastnýchrúk).ŽalovanásúdutlačivoC,určenépodľaNariadenia
naodpoveď,vyplnenénevrátila,anisainakknávrhunevyjadril.Súdprvéhostupňanariadilpojednávanie
na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZŠZ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ

ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZŠZ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZŠZ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZŠZ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 10 ZŠZ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento

prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľskéhoúveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa v konaní nepostupoval v súlade s Nariadením a príslušnými ustanoveniami OSP, upravujúcimi
dokazovanie, ďalej že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Nárok žalobcu je uplatnený podľa Nariadenia, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
v zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne
niektorázostrán.Účastnícikonaniaústnepojednávanienenavrhli,žalobcavtlačiveAvysloveneuviedol,
že nenavrhuje nariadenie pojednávania, žalovaná sa k návrhu vôbec nevyjadrila. Súd prvého stupňa

mal preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku, teda z nároku zo
zmenky a rozhodnúť bez pojednávania. Pokiaľ sa súd prvého stupňa napriek tomu rozhodol nariadiť
pojednávanie z dôvodu, že nárok uplatnený žalobcom ako nárok zo zmenky mienil posúdiť právne inak,
mal obom účastníkom konania zaručiť právo na spravodlivý súdny proces, na rovnosť pred zákonom a
na vyjadrenie sa k dokazovaniu, ktoré súd prvého stupňa vykonal oboznámením sa s exekučným spisom

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 26Er/1203/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
protižalovanejakopovinnej.Postupsúduprvéhostupňa,ktorýnariadilústnepojednávaniebeztoho,aby
to bol ktorýkoľvek z účastníkov konania navrhol, vykonal dokazovanie sám ex offo bez toho, aby takéto
dokazovanie navrhol niektorý z účastníkov konania a skúmal spotrebiteľský vzťah, právne posúdenie
ktorého nie je predmetom tohto konania, nie je podľa odvolacieho súdu správny. Ust. § 120 ods. 1 OSP

síce umožňuje súdu vykonať aj iné dokazovanie než aké navrhujú účastníci konania, pokiaľ to považuje
za potrebné, takéto dokazovanie však vykonáva za účelom preukázania tvrdení, ktoré účastníci v konaní
uviedli. Súd však nemá nahrádzať vyjadrenia účastníkov konania.

Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že pokiaľ aj Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001

Z. z. v ust. § 4 ods. 6 v znení účinnom pre posúdenie tejto veci určoval pravidlá pre vyplnenie
zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa vtedy platnej
legislatívy prípustné, porušenie týchto pravidiel nemalo za následok sankciu neplatnosti zmenky. V
zmysle § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z. z. bolo možné zabezpečovaciu zmenku na spotrebiteľský úver
vyplniť len na sumu predstavujúcu maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, podľa §

4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti zodpovedal veriteľ za
škodu vzniknutú spotrebiteľom, a to aj v prípade zmeny majiteľa zmenky. Ak pôvodný veriteľ zo zmenky,
teda ten, na rad ktorého bola zabezpečovacia zmenka pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vystavená,
porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. a zmenku postúpil indosamentom
na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedal spotrebiteľovi za škodu, ktorá by mu týmto spôsobom vznikla.

Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako
cenného papiera. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že z dôvodu porušenia
zákonom stanovených pravidiel pri vyplnení zmenky je zmenka absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor so zákonom.

Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu zo zmenky, pričom žalobca túto nadobudol
indosamentom.Pri posudzovaní nároku žalobcu je preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera,
posúdiť, či obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky stanovené v § 75 a § 76 Zákona zmenkového a
šekového. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia zmieňuje posudzovanie platnosti

žalobcom predloženej zmenky podľa ustanovení Zákona zmenkového a šekového, zmenku však z
hľadiska splnenia zákonom stanovených náležitostí nevyhodnotil, z čoho je možné dospieť k názoru, že
súd prvého stupňa neposúdil zmenku ako neplatnú z dôvodu, že by táto nespĺňala náležitosti vlastnej
zmenky v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

Vystavením platnej zmenky vznikne pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje
bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy tomu, kto pri predložení zmenky bude majiteľom
zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom.
Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý predstavuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie
sumy uvedenej na zmenke, a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom (vystaviteľ vlastnej

zmenky alebo príjemca zmenky cudzej), prípadne od osôb, ktoré sú nepriamymi, tzv. regresnými
zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné a na jeho preukázanie
preto stačí predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách sú preto zhodné v
tom, že pre vystavenie platnej zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá (vystavenie
a forma cudzej zmenky je upravená v § 1 až 10 ZZŠ, zatiaľ čo základné náležitosti zmenky vlastnej

sú upravené v § 75 až 78 ZZŠ), na druhej strane však uplatnenie nárokov z platnej zmenky musí
byť jednoduché a rýchle. Aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky
v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Taká je úprava § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje
dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, ako aj § 17, ktorý v
prípade postúpenia zmenky zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky,

založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto prípadoch však musí dlžník
tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných skutočností, teda že majiteľ,
ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou,
alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je
dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží

zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto
bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov
prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho
bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných
kauzálnych námietok dlžníka.

Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že úkony vykonávané v súvislosti so zmenkou
sú právnymi úkonmi a preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje aj Občiansky zákonník
(prípadne aj Obchodný zákonník, v závislosti od povahy vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje

inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať aj § 39 Občianskeho
zákonníka. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna. Posúdenie
kauzálneho vzťahu je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v §
17 ZŠZ. Ako už bolo uvedené, žalovaná ako dlžník námietku v zmysle § 17 ZŠZ vôbec nevzniesla,
súd prvého stupňa preto nemal dôvod začať vyhodnocovať kauzálny úverový vzťah a prísť k záveru, že

zmenka je neplatným právnym úkonom pre rozpor s niektorým z právnych predpisov.

Ako už bolo uvedené, žalobca na preukázanie svojho nároku voči žalovanej predložil originál tzv.
vlastnej zmenky, vystavenej dňa 19.02.2009 vo Zvolene žalovanou ako vystaviteľom. Po vyhodnotení
predloženej zmenky dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky

náležitosti vlastnej zmenky (§ 75 ZZŠ). Žalovaná v konaní nepoprela, že zmenku ako vystaviteľ
podpísala.

Ustanovenie cit. § 10 ZZŠ má zabrániť majiteľovi zmenky, aby zneužil skutočnosť, že blanko zmenka
nebola pri vystavení vyplnená úplne, a to tak, že dopíše údaje v rozpore s dohodou o vyplňovacom

práve. Vystavenie blanko zmenky predstavuje pre dlžníka vždy určité riziko. V čase podpísania takáto
listina ešte nie je zmenkou, tou sa stáva až keď sú do nej doplnené chýbajúce údaje. Vystaviteľ,
teda v tomto prípade zmenkový dlžník, zároveň s podpisom zmenky udelí nadobúdateľovi nevyplnenej
zmenky vyplňovacie právo. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí byť uzavretá písomne, písomná formavšak nepochybne chráni dlžníka pred zrejmým zneužitím. Takáto ochrana však nie je absolútna a ani
časovo neohraničená, v zásade trvá do vtedy, kým oprávnená osoba vyplňovacie právo nevyužije.
Keďže je možné prevádzať aj blanko zmenku (do doby vyplnenia spolu s dohodou o vyplnení) ten,

kto vyplní blanko zmenku, nemusí byť nevyhnutne prvým majiteľom zmenky. Keď oprávnená osoba
využije svoje vyplňovacie právo, stane sa z vystavenej listiny zmenka a na jej prevod už nie je
nutné postupovať aj pôvodnú dohodu o vyplňovacom práve. Následne sa ďalší nadobúdatelia zmenky
skutočne nemajú ako dozvedieť, že zmenka, ktorú nadobudli bola pôvodne vydaná ako neúplná,
že niektorý z jej predchádzajúcich majiteľov vyplnil a akým spôsobom to urobil. Pokiaľ je zmenka

vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, musí to namietať dlžník a následne uniesť
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že majiteľ zmenky, ktorý si voči nemu uplatňuje zo zmenky
nárok, nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou.
Inak majiteľ zmenky nezodpovedá za to, že niektorý z predchádzajúcich majiteľov vyplnil zmenku v
rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Pri uplatňovaní práv zo zmenky povinnosť vznášať námietky
týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp. aj iné námietky súvisiace

so zmenkou, zaťažuje výlučne zmenkového dlžníka. Povinnosťou súdu je posúdiť, či zmenka má
všetky náležitosti predpísané zákonom pre určený typ zmenky, v tomto prípade ide o vlastnú zmenku,
zákon však nepredpokladá oprávnenie súdu vznášať námietky voči zmenke z úradnej povinnosti zo
strany konajúceho súdu. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ktorý návrh
žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu s tým, že súd nemohol

jednoznačne posúdiť, či žalobcom predložená zmenka bola vypísaná v súlade so zákonom a s dohodou
o vyplňovacom práve.

Ako už bolo uvedené, žalobca v návrhu od zmenke vyplnenej sumy 1.530,14 Eur odrátal sumu 1.185,64
Eur, ktorá bola podľa jeho tvrdenia zaplatená zo strany žalovanej na zmenkovú istinu. Žalovaná v konaní

nepreukázala, ale ani netvrdila, že by na zmenkovú istinu bola uhradila viac, ako to uvádzal žalobca
v návrhu.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pre procesné pochybenia

a nesprávne právne hodnotenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP
mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní procesne postupovať v zmysle Nariadenia a z hľadiska
hmotného práva bude postupovať pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu podľa príslušných

ustanovení Zákona zmenkového a šekového, pričom nebude nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo
sporových strán.

Podľa § 224 ods. 3 OSP súd prvého stupňa rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.