Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221234
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1315221234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: Y. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov: matka Mgr. X.
Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XX/A, U., zastúpená splnomocnencom: Consilior Iuris s.r.o., so
sídlom Miletičova 23, Bratislava, a otec E. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, E., zastúpený
advokátkou: JUDr. Soňa Urbaničová, so sídlom Sliezska 9, Bratislava, o návrhu matky na rozhodnutie
súduprinezhoderodičov,oodvolanímatkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduGalantač.k.8P/9/2016-185

zo dňa 13.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil, že maloleté
dieťa bude od školského roka 2016/2017 navštevovať v párnom týždni kalendárneho roka Súkromnú
základnú školu E. Y., s.r.o., D. X, U. a v nepárnom týždni kalendárneho roka Základnú školu E. D., so
sídlom J. ulica XXXX, E., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
§ 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

2.Vecneargumentovalsúdprvejinštancietým,žepooboznámenísobsahomspisudospelkzáveru,žev
danom prípade je potrebné aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko sa v priebehu konania
zistilo, že rodičia nie sú schopní vzájomnej spolupráce v záujme maloletej Y., ktorú zbytočne vystavujú
stresovým situáciám. Súdu je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť už nefunguje a v konečnom
dôsledku prináša pre maloleté dieťa viac negatív ako pozitív, avšak dieťa aj do zrušenia striedavej
osobnej starostlivosti musí plniť školskú dochádzku. Na tunajšom súde sa síce vedie konanie o zmenu

úpravy rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 16P/377/2015, avšak v predmetnom konaní doposiaľ
nebol vytýčený termín pojednávania. K striedavej návšteve dvoch základných škôl sa obaja rodičia
vyjadrili tak, že tá nie je v záujme maloletej, naproti tomu súdu sa však toto riešenie javí za aktuálnej
situácie ako jediné možné, a to do rozhodnutia vo veci samej, keďže rovnako nie je v záujme maloletej,
aby v čase, keď otec zabezpečuje starostlivosť o ňu, bola zaťažená popri školských povinnostiach aj
náročným cestovaním z miesta bydliska otca (E.) do bydliska matky (U.), kde navštevuje základnú školu.
Rodičia maloletej nie sú schopní dohodnúť sa, nerešpektujú súdne rozhodnutia, a to predovšetkým

matka, ktorá napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku tunajšieho súdu, č. k. 12P/282/2014-48
zo dňa 2.7.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/53/2015-102
zo dňa 28.9.2015, právoplatným dňa 27.10.2015, a ktorým súd udelil otcovi súhlas namiesto matky na
zápis maloletej do Základnej školy E. D., dala maloleté dieťa zapísať do súkromnej základnej školyv U., preto súd má za to, že je potrebné neodkladným opatrením upraviť pomery účastníkov, a to do
rozhodnutia vo veci samej ešte pred začiatkom ďalšieho školského roka. Súd zároveň poznamenáva,
že rodičia by mali v záujme minimalizovania traumatizácie maloletej pokúsiť sa o zlepšenie komunikácie

a vzájomnej kooperácie medzi sebou, k čomu sa doposiaľ stavali odmietavo neuvedomujúc si práve to,
že ubližujú vlastnému dieťaťu. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedených skutočností a s poukazom
na usmernenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 16.4.2013
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom má za to, že toto rozhodnutie je
v záujme maloletého dieťaťa.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala prostredníctvom svojho splnomocnenca
odvolanie matka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil. K odvolaniu matka pripojila Stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a
patopsychológie k otázke zabezpečenia vzdelávania maloletej zo dňa 20.7.2016 a Rozhodnutie riaditeľa
Základnej školy E. D. v E. zo dňa 16.11.2015. Odvolanie odôvodnila matka ustanovením § 365 ods.

1 písm. a), písm. d), písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku a ustanovením § 62 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku. Matka v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil obsah návrhu a v spise založených dokladov, keď zistil, že medzi rodičmi panuje v súčasnosti
nezhoda v otázke miesta absolvovania povinnej školskej dochádzky maloletou. V čase podania návrhu
dňa 19.10.2015 navštevovala maloletá dve základné školy a v súčasnosti maloletá navštevuje už len

jednu základnú školu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je aktuálne daný žiaden dôvod.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nevykonateľné.
Súd prvej inštancie si zjavne neuvedomil, že nemá právomoc rozhodnúť, že dieťa bude v nepárnom
týždni v roku vykonávať povinnú školskú dochádzku v Základnej škole E. D. v E.. Prvým predpokladom
na to, aby dieťa mohlo plniť školskú dochádzku je okrem dosiahnutia veku a školskej zrelosti, prihlásenie

dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky (zápis), ktoré vykoná zákonný zástupca dieťaťa. Zápis
dieťaťa do školy upravuje ustanovenie § 20 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon). Ďalší spôsob, ako sa môže dieťa stať žiakom konkrétnej základnej školy upravuje ustanovenie
§ 31 školského zákona pri prestupe žiaka na inú základnú školu v priebehu plnenia povinnej školskej
dochádzky.Žiadneustanovenieškolskéhozákonaneumožňuje,abyourčení,žedieťabudenavštevovať

základnú školu, do ktorej nebolo zapísané alebo riadne v zmysle zákona prijaté, rozhodol súd. Jedinú
výnimku pozná ustanovenie § 20 ods. 6 a nasl. školského zákona v prípade, ak je dieťa umiestnené
v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu. Vzhľadom na to, že zákon
zveril rozhodovanie o prijatí dieťaťa do základnej školy, prípadne o jeho prestupe do inej školy, riaditeľovi
školy, ktorý môže svoju právomoc ako správny orgán vykonávať len v rozsahu, ako mu to zákon

dovoľuje, nemôže takéto rozhodnutie vydať súd, pretože nemá kompetencie správneho orgánu. Na
druhej strane súd prvej inštancie rozhodol, že maloletá bude každý párny týždeň v roku plniť povinnú
školskú dochádzku v základnej škole E. Y., teda v praxi bude absolvovať len polovicu školského roka.
Dieťa bolo do tejto školy riadnym a zákonným spôsobom zapísané a tak isto prijaté. Súd nemôže svojim
rozhodnutím zredukovať rozsah povinnej školskej dochádzky tak, ako sa to stalo v tomto prípade, pre

takéto rozhodnutie neexistuje žiaden právny podklad. Súd ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
pri rozhodovaní vychádzal aj z usmernenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky zo dňa 16.4.2013. Ústava Slovenskej republiky, ani zákony nižšej právnej sily, neumožňujú
súdu riadiť sa pri rozhodovaní usmerneniami ministerstiev. Napadnuté uznesenie ani po materiálnej
stránke nerešpektuje záujem dieťaťa. Obaja rodičia ako aj kolízny opatrovník zhodne odmietajú, aby

maloletá navštevovala dve školy, pretože sú toho názoru, že je to v neprospech dieťaťa. V tejto súvislosti
pripájamatkaajstanoviskoVýskumnéhoústavudetskejpsychológieapatopsychológie.Prirozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia súd nevykonával žiadne dokazovanie, obmedzil sa len na obsah
spisu. Z tohto dôvodu súd nemohol v plnom rozsahu posúdiť opodstatnenosť nariadenia neodkladného
opatrenia, najmä nemohol zistiť, do akej miery sa odlišujú učebné programy oboch škôl, v akom

jazyku je vedená výuka, či prípadne nevznikne potreba absolvovania preskúšania dieťaťa vzhľadom na
rozdielnosť učebných programov a podobne.

4. Otec a kolízny opatrovník maloletej odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu matky sa
písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovenéinak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).
Civilný mimosporový poriadok vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a
iných opatreniach súdu v ustanoveniach § 360 až § 369, ktoré sú ale pre daný prípad irelevantné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom, v
neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. a), d), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušiť.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a
dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením určiť, ktorú základnú školu v tom - ktorom týždni v
kalendárnom roku bude maloletá navštevovať.

8. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

9. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto
ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť

kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

10. V zmysle § 328 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda
neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo
ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §

325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2).
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný

písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).

11. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane

vyjadriťkodvolaniuaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia(ods.1).Preneodkladnéopatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

12. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).

13. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bolnávrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí,
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení

súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).

14. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Z obsahu spis bolo zistené, že návrhom doručeným dňa 19.10.2015 súdu prvej inštancie -
Okresnému súdu Bratislava III sa matka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadala,
aby súd prvej inštancie rozhodol, že maloletá bude povinnú školskú dochádzku plniť v Súkromnej
základnej škole E. Y., s.r.o., D. X, U. a vydania rozsudku, ktorým žiadala, aby súd prvej inštancie
určil, že maloletá bude povinnú školskú dochádzku plniť v Súkromnej základnej škole E. Y., s.r.o., D.
X, U.. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v návrhu vo veci samej matka uviedla, že

manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/244/2013-105 zo dňa
4.3.2014, maloletá bola na čas po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
týždňových intervaloch. Nakoľko mala maloletá nastúpiť do 1. triedy základnej školy, snažila sa matka
o vzájomnú komunikáciu s otcom za účelom dohody o vhodnej základnej škole. Matka informovala otca
o výbere možnej základnej školy, a to Základnej školy E. Y., s.r.o.. Riaditeľka základnej školy E. Y.,

s.r.o. rozhodla dňa 5.2.2015 o prijatí maloletej do prvého ročníka. Otec s voľbou základnej školy pre
maloletú nesúhlasil a rodičia sa o podstatnej veci vzájomne nedohodli. Otec bez vedomia matky dal
maloletú zapísať do Základnej školy E. D., J. XXXX/XX, E., pričom riaditeľ uvedenej školy vydal dňa
23.2.2015 rozhodnutie o prijatí maloletej na základné vzdelávanie s nástupom od 2. septembra 2015.
Maloletá v súčasnosti navštevuje dve základné školy striedavo v týždňových intervaloch. Vzhľadom k

tomu, že návšteva dvoch škôl je pre maloletú zaťažujúcou a stresujúcou situáciou, navštívila matka s
maloletou opakovane psychologickú ambulanciu Mgr. N. U., ktorá v odbornom vyjadrení uviedla, že
maloletej sa navyšuje hladina frustrácie zo striedania škôl, pre akékoľvek dieťa je táto situácia neúnosná,
čo znamená, že sa časom začnú neurotické fenomény fixovať a navyše psychická rovina môže prehĺbiť
do psychosomatickej. V najlepšom záujme maloletej je, aby navštevovala len jednu základnú školu a to

Základnú školu E. Y., s.r.o., keďže skutočnosť, že maloletá navštevuje dve základné školy sa odrazila
na jej psychickom stave.

16. Ďalej bolo z obsahu spisu zistené, že Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie uznesením č.
k. 37P/368/2015-40 zo dňa 3.11.2015 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bude maloletá

dočasne do rozhodnutia vo veci samej plniť povinnú školskú dochádzku v Súkromnej základnej škole E.
Y.,s.r.o.,D.X,U..Protiuvedenémuuzneseniupodalvčasodvolaniekolíznyopatrovníkmaloletej.Krajský
súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 11CoP/7/2016-124 zo dňa 4.2.2016 napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Listom zo dňa 24.3.2016 Okresný súd Bratislava III postúpil vec v zmysle § 105 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku Okresnému súdu Galanta. Okresný súd Galanta ako súd prvej inštancie, ktorému
bola vec postúpená Okresným súdom Bratislava III, vydal bez návrhu dňa 13.7.2016 napadnuté
uznesenie uvedené v bode 1.. V konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou
12P/282/2014 o návrhu otca na udelenie súhlasu so zápisom maloletej do základnej školy Okresný
súd Galanta rozsudkom č. k. 12P/282/2014-48 zo dňa 2.7.2015 v spojení s opravným uznesením č.

k. 12P/282/2014-58 zo dňa 17.7.2015 rozhodol, že otcovi sa udeľuje súhlas namiesto matky na zápis
maloletého dieťaťa do Základnej školy E. D., J. XXXX, E.. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie
matka a Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 23CoP/53/2015-102 zo dňa 28.9.2015 napadnutý
rozsudok potvrdil. Matka dala zapísať maloletú do Súkromnej základnej školy E. Y., s.r.o. a otec dal
zapísať maloletú do Základnej škole E. D. v E.. Riaditeľ Základnej školy E. D. v E. následne zrušil

rozhodnutie o prijatí maloletej do tejto základnej školy. Maloletá navštevuje v súčasnosti od novembra
2015 Súkromnú základnú školu E. Y., s.r.o. v U., otec s týmto nesúhlasí, keď má za to, že najvhodnejším
riešením pre maloletú je plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole E. D. v E.. Žiaden z
rodičov, ani kolízny opatrovník, nesúhlasia s tým, aby maloletá navštevovala dve základné školy počas
výkonu striedavej osobnej starostlivosti, obaja rodičia zotrvávajú na svojich stanoviskách, že maloletá

má navštevovať základnú školu, ktorú jej vybrali.17. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku konanie sa začína na návrh (ods. 1). Ak tento
zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá
uznesenie (ods. 2).

18. Podľa § 24 Civilného mimosporového poriadku konanie je začaté doručením návrhu na začatie
konania súdu alebo vydaním uznesenie o začatí konania.

19. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa uplatňuje tzv. princíp oficiality, čo mimo iného

znamená, že mimosporové konanie sa môže začať tak na základe návrhu na začatie konania, ako aj
bez návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania môže podať účastník (pozri § 7 Civilného
mimosporového poriadku) alebo prokurátor (pozri § 13 Civilného mimosporového poriadku). Konanie
podľa Civilného mimosporového poriadku možno začať bez návrhu, pokiaľ to tento zákon nevylučuje,
t. j. neustanovuje inak. Konanie nemožno začať bez návrhu, pokiaľ zákon ustanoví, že sa môže začať
len na návrh (napr. podľa § 87 Civilného mimosporového poriadku). Ak však zákon neobsahuje odlišnú

úpravu, konanie možno začať aj bez návrhu, ako je tomu aj v konaniach vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých. Ak súd začína konanie bez návrhu, o začatí konania bez návrhu vydá uznesenie, ktoré
musí doručiť účastníkom, a to do vlastných rúk (pozri § 111 Civilného sporového poriadku). Písomné
vyhotovenie uznesenia o začatí konania musí spĺňať náležitosti v zmysle ustanovenia § 236 Civilného
sporového poriadku. Proti uzneseniu o začatí konania nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení

s § 357 Civilného sporového poriadku). Ak nebol podaný návrh na začatie konania v konaní vo veciach
starostlivosti o maloleté dieťa, vrátane návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, a ak súd nevydal
uznesenie, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia začína bez návrhu, uskutočneniu
tohto konania bráni nedostatok jednej z procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj existencia návrhu
na začatie konania, prípadne uznesenie o tom, že konanie sa začína bez návrhu. Civilný mimosporový

poriadok presne určuje, ktorým dňom je konanie začaté. Predovšetkým tento deň spája s dňom, keď
došiel súdu návrh na jeho začatie. Ak konanie začína bez návrhu vydaním uznesenia o začatí konania,
je okamihom začatia mimosporvého konania vydanie uznesenia o začatí konania. Následný okamih
doručenia uznesenia o začatí konania účastníkom už nemá v intenciách stanovenia začiatku konania
relevanciu.

20. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia (matka
v odvolaní nesúhlasila s napadnutým uznesením ako celkom), tu odvolací súd nemôže prehliadnuť,
že nikto z účastníkov sa takejto neodkladnej úpravy návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
vôbec nedomáhal a pokiaľ súd prvej inštancie považoval za potrebné tak rozhodnúť bez návrhu, mal

si tak sám v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku začať konanie, čo sa
nestalo. Vyššie uvedeným spôsobom súd prvej inštancie ale nepostupoval, pričom jeho záver o splnení
zákonnýchpodmienokprenariadenieneodkladnéhoopatreniabeznávrhuúčastníkov,odvolacímsúdom
nebolo možné považovať za správny.

21. Podľa ustanovenia § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z citovaného
ustanovenia potom vyplýva, že odvolací súd vždy musí rešpektovať procesno-právne vady konania pred
súdom prvej inštancie, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak potom súd prvej
inštancie podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku nezačal ex offo uznesením

konanie o neodkladnej úprave pri nezhode rodičov, pričom o nej rozhodol bez návrhu, zaťažil konanie
vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie a dopustil sa takého procesného pochybenia, pre
ktoré je potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie o nariadení neodkladného opatrenia s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku zrušil. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal odvolacími námietkami matky,
pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.

23. Napokon odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že v prípade neodkladných opatrení

by rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v zásade nemalo obsahovať výrok, ktorý by sa
rovnal výroku vo veci samej. Nariadenie takého neodkladného opatrenia, ktoré je v podstate zhodné s
obsahom navrhovanej konečnej úpravy je prípustné len vtedy, ak by akékoľvek oneskorenie spôsobilo
účastníkovi ťažko napraviteľnú ujmu. Výnimky pripúšťajú výslovne špeciálne právne úpravy za veľmistriktnýchpodmienok,nadanýprípadsavšaknevzťahujúce.NavyšeužvprejednávanejveciKrajskýsúd
v Bratislave ako odvolací súd rozhodujúc o odvolaní kolízneho opatrovníka proti uzneseniu súdu prvej
inštancie č. k. 37P 368/2015-40 zo dňa 3.11.2015 v uznesení č. k. 11CoP/7/2016-124 zo dňa 4.2.2016

konštatoval, že výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým určil školu, akú má maloletá navštevovať,
považuje za nesprávny, pretože takéto rozhodnutie patrí do právomoci správneho orgánu.

24. Preto, ak súd prvej inštancie bude naďalej považovať za potrebné upraviť bezodkladne pomery
účastníkov, začne uznesením konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu, keďže v danom

prípade ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré je konaním, ktoré môže súd
začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku). Zároveň v prípade nasledovného
rozhodovania starostlivo zváži výrok prípadného rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia pri
nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností (§ 35
Zákona o rodine).

25. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).