Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Sabadošová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717213200
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7717213200.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v konaní navrhovateľky L.. arch. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., ul. J. A.
G. XXXX/XX proti odporcovi L.. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., ul. J. A. G. XXXX/XX, o nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súdu dňa 3.8.2017 o 11.45 hod. domáhala voči
odporcovi, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by mu:
I. Zakázal dočasne vstupovať do spoločného bytu na ulici M. A. G. XXXX/XX, XXX XX O., katastrálne
územie O., obec O., parcelné číslo XXXX/XX zapísaných na LV XXXX.

II. Zakázal priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 20 metrov a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o zákaz priblíženia sa s tým, že sa smie k navrhovateľke priblížiť na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo
občianskeho súdneho konania, na ktoré bude odporca predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.
III. Zároveň navrhla, aby jej súd uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať

na súde návrh na začatie konania o zákaz priblíženia sa odporcu k nej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom sú manželmi od roku
1980, z manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú už dospelé a s odporcom žijú v spoločnej domácnosti
na adrese J. A. G. XXXX/XX, XXX XX O.. Ďalej uviedla, že prvé vážnejšie problémy v ich vzťahu začali
potom čo odporca začal pracovať ako učiteľ na gymnázium, kde pôsobí aj v súčasnosti, pretože začal v

nadmernejmierepožívaťalkoholickénápoje,vdôsledkučohosapodichvplyvomsprávalknejagresívne
avulgárne,napádaljutakfyzickyakoajslovneatakétojehosprávaniepretrvávavovzťahuknejdoteraz.
Tvrdila, že po jeho útokoch bola viackrát ošetrená lekárom o čom ako dôkaz predložila lekárske správy
z rokov 2006, 2007, 2009, 2017. Uviedla ďalej, že jej odporca doma s ničím nepomáha, nedodržiava
osobnúhygienu,oplzlojejnadávaaponižujeju,neprispievajejfinančne,ahospodárisosvojimipeniazmi
len podľa svojho uváženia. Tvrdila, že naposledy ju dňa 29.7.2017 odporca úmyselne udrel odzadu

zvesenými dvierkami z kuchynskej linky tak, že jej mohol spôsobiť aj závažnejšie poranenia, ak by jej
doska zachytila hlavu, alebo keby ju držal v inej polohe a mohol by ju aj zabiť, pričom to nebolo v amoku
ale už potom po skončení hádky, takže
to bolo úmyselne a vedome. Po tomto napadnutí ju bolí krk, točí sa jej hlava, zdá sa jej, že horšie vidí,
nemôže spať, je jej stále do plaču, nemôže sa sústrediť na svoju prácu. Ihneď po tomto incidente chcela
telefonovať, ale necítila sa dobre a mala závrat, avšak odporca jej z ruky

vytrhol mobil a vysmieval sa jej, keď ho žiadala s plačom aby jej ho vrátil. Neskôr keď jej ho vrátil tak
vybehla na balkón, avšak bola v takom šoku, že si nevedela spomenúť na číslo polície a tak zavolalasynovi a hneď nato telefonicky kontaktovala políciu, ale hovor musela predčasne ukončiť, pretože
odporca prišiel za ňou na balkón a opäť si od nej pýtal mobil a vyhrážal sa jej, že ak mu ho nedá, tak
ju vyhodí z balkóna. Potom čo prišla približne do 30 minút policajná hliadka tak odišla so synom na

lekárske ošetrenie a po ošetrení bola vypovedať na polícii v čase asi od 14:00 hod. do 20:00 hod. Potom
čo na polícii vypovedal aj odporca tak prišiel do bytu v sprievode policajnej hliadky za účelom, aby si
vzal z bytu potrebné veci a odovzdal kľúče od bytu z dôvodu, že od 29.07.2017 bol vykázaný políciou z
obydlia na dobu 10 dní. Odvolávajúc sa na §§ 324, 325 CSP, § 146 ods. 2 OZ a Dohovor o odstránení
všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) všeobecné odporúčanie č. 19 - Násilie na ženách uviedla,

že po zvážení všetkých faktov, keďže táto situácia veľmi vážne ovplyvňuje celú jej rodinu a tento stav
je neúnosný a veľmi vážny má dôvodnú obavu a strach o svoj život a zdravie, keďže odporca vždy
pri hádke vybuchne a je agresívny, niekedy sa dá povedať, že je až nepríčetný a vtedy nemá žiadne
zábrany, ničoho sa nebojí, ide si za svojim a preto navrhla, aby súd vyhovel jej návrhu a nariadil ňou
navrhované neodkladné opatrenie.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení pripojila navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia listinné dôkazy: lekárske správy z 6.10.1989, 14.10.2006, 13.11.2006, 15.1.2007, 19.1.2007,
29.8.2009, 19.12.2009, 21.12.2009, 29.7.2017, Potvrdenie vyhotovené Obvodným oddelením PZ
v Michalovciach dňa 4.7.2008 o tom, že navrhovateľka oznámila dňa 4.8.2008 priestupok proti
občianskemuspolunažívaniunaOOPZMichalovce,UpovedomenievyhotovenéOOPZvMichalovciach

dňa 14.7.2008 pod č. p. ORP-P-801/MI-2008 adresované navrhovateľke o tom, že na základe
označeného oznámenia bol spisový materiál postúpený na priestupkové konanie, Zápisnicu o trestnom
oznámení spísanú OR PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície, Obvodným oddelením PZ
Michalovcedňa29.7.2017pod ČVS:ORP-716/MI-MI-201,Potvrdenieovykázanízospoločnéhoobydlia
vyhotovené dňa 29.7.2017 pod č. 147462 OR PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície, Obvodným

oddelením PZ Michalovce, z ktorého vyplýva, že odporca bol políciou vykázaný zo spoločného obydlia
ohrozenej osoby - navrhovateľky, a to bytového priestoru na 5. poschodí po vyjdení z výťahu vpravo na
ul. G. č. obytného bloku XX v O..

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24

hodín od doručenia návrhu.

8. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

9. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

12. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu

musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je
oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou
a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe

zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania
zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

15.Podľa§27aods.4zákonaoPolicajnomzbore,policajtvyhotovípotvrdenieovykázanízospoločného
obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného
obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor,
na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného
obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a

prípadne telefónne číslo, na ktorom bude zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania
rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení. Telefónne číslo poskytne prípadne policajtovi tiež ohrozená
osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného
obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname.

16. Neodkladané opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň

základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pokiaľ ide o návrh
navrhovateľky, ktorým sa domáha voči odporcovi, aby súd neodkladným opatrením mu uložil povinnosť
dočasne nevstupovať do ich spoločného bytu (výrok I. uznesenia) tak okrem toho, že ho možno nariadiť
voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia je potrebné aj označiť aj obydlie (byt), do ktorého nemá

takáto osoba (odporca) vstupovať a v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá
z násilia (navrhovateľka). V tomto prípade však navrhovateľka nepredložila žiaden listinný dôkaz -
príslušný výpis z LV, na ktorom je zapísaná v katastri nehnuteľnosti predmetná nehnuteľnosť - byt, do
ktorého by nemal odporca vstupovať. Súd si preto za účelom overenia si pravdivosti údajov uvedených
navrhovateľkou v návrhu ohľadom označenia bytu zadovážil internetový výpis z LV č. XXXX k.ú. O.,

na ktorom ako uvádzala navrhovateľka, by mal byť evidovaný predmetný byt a zistil, že na tomto LV
je evidovaná nehnuteľnosť- parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXXX/XX, ktorej sú strany (navrhovateľka a odporca) podielovými spoluvlastníkmi pod B 66 v podiele
1/178. Súd však zistil, že byt, do ktorého by mal súd zakázať vstupovať odporcovi je evidovaný na LVč. XXXX k.ú. O. a ide o byt č. X nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode XX bytového domu C2
súp. č. XXXX stojacom na parcele č. XXXX, ktorého sú strany bezpodielovými spoluvlastníkmi - podiel
1/1 - zápis pod B 51. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosť (byt), do ktorej má mať odporca dočasne

zakázaný vstup nie je správne a ani úplne identifikovaný údajmi z príslušného katastra nehnuteľností
(nehnuteľnosť musí byť identifikovaná podľa katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva, na ktorom
je vedená, pozemok podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemok
evidovaný ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, stavba
podľa súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, byt podľa

číslabytu,číslaposchodia,číslavchoduasúpisnéhočíslastavbyaparcelnéhočíslapozemku,naktorom
je bytový dom postavený) a navrhovateľka v ňou navrhovanom výroku uznesenia ho označila v návrhu
len všeobecne t.j. „do spoločného bytu na ulici M. A. G. XXXX/XX, XXX XX O.“ a ani neuviedla správny
list vlastníctva, na ktorom je tento byt evidovaný v katastri nehnuteľností, podľa ktorého by sa dal presne
identifikovať. Za takéhoto stavu preto súd t tohto dôvodu v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, pretože takýto výrok by nebol ani vykonateľný.

17. Čo sa týka ďalšej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa navrhovateľka
domáhala toho, aby súd odporcovi zakázal priblížiť sa k nej, tak súd poukazuje na to, že zákon
umožňuje súdu v § 325 ods. 2 písm. f/, g/ CSP, aby neodkladným opatrením strane uložil najmä, aby:
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

18. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok

dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň základných skutočností,
umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé,
že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom

neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f), h) CSP je predísť násiliu, ktorým je
navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu
a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie
neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tu nie je nevyhnutné preukázať existencie
takéhoto násilia ale ho aspoň osvedčiť. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd

pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Dôvodné podozrenie násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP zásadne preukazuje
listinnými dôkazmi. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného
stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému

trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí
vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov
orgánov činných v trestnom konaní alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo
susedov, ale aj tvrdení iných osôb. Z listinných dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka a to vyššie
označenej Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 29.7.2017 (č.l. 22) vyplýva, že na označené oddelenie

polície sa navrhovateľka potom čo v uvedený deň ju mal podľa jej tvrdení odporca fyzicky napadnúť
dostavila za účelom podania trestného oznámenia na odporcu. Do zápisnice uviedla, že toto oznámenie
podáva z dôvodov, že už viac ako dvadsať rokov majú s odporcom nezhody, ktoré sa v posledných
troch rokov stupňujú, odporca jej dennodenne vulgárne nadáva, počas hádok ju aj opakovane napadol
fyzicky (napr. kopol ju do brucha, udrel ju do tváre, do chrbta, sotil ju a pod.). Ako uviedla tak jeden z

týchto „incidentov“ oznámila v roku 2008 a bolo to riešené v priestupkovom konaní. Tvrdila, že zo strany
odporcu bolo mnoho takýchto útokov voči nej ale tieto neoznámila polícii z dôvodov, že boli deti malé,
že sa ho bála a aj z finančných dôvodov z obavy, že nebude môcť zabezpečiť svoje deti, keďže nemala
pravidelný mesačný príjem. Na otázku povereného príslušníka polície, čo cítila, keď jej manžel povedal
dňa 29.7.2017 (deň keď malo dôjsť k vyššie popísanému fyzickému násiliu odporcu voči nej), že ju

vyhodí z balkóna uviedla, že sa nebála, lebo počula susedov pod nimi. Z vyššie označeného Potvrdenia
o vykázaní zo spoločného obydlia z toho istého dňa, t.j. 29.7.2017 (č.l. 24) vyplýva, že odporca skutočne
bol v uvedený deň vykázaný z bytu nachádzajúcom sa v O., ul. J. A. G. XX v zmysle vyššie cit. § 27a ods.
1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Z lekárskej správy vyhotovenejO.. O.G.,všeobecnýmlekáromNsPspoliklinikouŠtefanaKukuruMichalovcezodňa29.7.2017vyplýva,
že navrhovateľka utrpela poranenia pomliaždenie hrudníka sa podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré jej mal
podľa jej udania spôsobiť odporca, ktorý ju napadol a ktoré poranenia podľa vyjadrenia lekára mohli byť

spôsobené tak ako to uviedla. Predpokladaná doba liečenia a PN je 7 dní. Z potvrdenia vydaného OO
PZ v Michalovciach zo dňa 4.7.2008 ako aj vyššie označeného Upovedomenia zo 14.7.2008 vyplývajú
len skutočnosti, že žalobkyňa nahlásila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a že spisový
materiál týkajúci sa spáchania priestupku bol postúpený na Oddelenie všeobecnej vnútornej správy
Obvodného úradu v Michalovciach na začatie konania o priestupku, avšak z týchto listín nie je zrejmé

kto, akým spôsobom, voči komu a kde sa mal tohto konania dopustiť a či teda v tomto prípade ide o
odporcu, keďže tam nie je uvedené jeho meno, prípadne aké opatrenia zo strany polície boli vykonané
vo vzťahu k nemu. Navyše ide o skutok, ktorý sa mal stať ešte v roku 2008, t.j. pred 9 rokmi! Čo
sa týka ďalších listinných dôkazov predložených žalobkyňou - vyššie označených lekárskych správ,
tak súd poukazuje na to z týchto zistil, že navrhovateľka pri týchto ošetreniach poranení, ktoré v tom
čase utrpela uvádzala ako ich príčinu a to napadnutie manželom - odporcom v troch prípadoch, a to v

lekárskychsprávachvyhotovenýchvdňoch14.10.2006(č.l.12),13.11.2006(č.l.13)a19.1.2007(č.l.16).
Z ostatných lekárskych správ táto skutočnosť nevyplýva, resp. uviedla, že buď spadla na kolieskových
korčuliach (č.l. 17), alebo sa udrela o zárubňu (č.l. 19). Avšak v týchto prípadoch ide o skutky, ku ktorým
došlo pred 10 rokmi! Z predložených vyššie označených listinných dôkazov je nepochybné, že medzi
stranami, t.j. navrhovateľkou a odporcom pretrvávajú dlhodobo manželské nezhody, ktoré sa v minulosti

pokúšali vyriešiť ako súd zistil v konaní o rozvod manželstva, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp.
zn. 20C 273/2005, ktoré konanie ako bolo súdom zistené bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu
navrhovateľkou. Súd však je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané psychické a fyzické násilie
požadovanej intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi priblížiť
sa k navrhovateľke a preto aj v tejto časti návrh zamietol. Súd však zdôrazňuje, že v prípade, že orgánmi

činnými v trestnom konaní bude začaté trestné stíhanie voči odporcovi pre jeho konanie, ktorého sa mal
dopustiť tak ako to tvrdí navrhovateľka voči jej osobe dňa 29.7.2017 a po vykonanom dokazovaní by
bolo vznesené obvinenie voči jeho osobe a následne by bola podaná obžaloba na súd, tak aj v rámci
trestného konania môže súd zakázať osobe, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu
psychického alebo fyzického týrania, alebo ublíženia na zdraví voči inej osobe sa k nej priblížiť popri

uložení trestu.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V tomto prípade žalobkyňa nebola vo veci úspešná. Súd však o náhrade trov konania rozhodol v

zmysle § 396 ods. 2 CSP tak, že nepriznal stranám náhradu trov konania s odkazom na ust. § 257 CSP.
Ajkeďvsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechu
v konaní (§ 255 CSP) aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255 a nasl. CSP, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu

trov konania celkom alebo sčasti niektorej zo strán neprizná. V danej veci dôvody hodné osobitného
zreteľa a ich výnimočnosť súd videl v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, a to,
že predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalobkyne z dôvodu nevhodného
správania sa žalovaného (manžela žalobkyne) voči žalobkyni. Vzhľadom na okolnosti danej veci, ako
aj okolnosti u strán sporu, keď v prípade priznania náhrady trov konania žalovanému voči žalobkyni by

mohlo mať za následok ďalšie nezhody a spory medzi nimi tak súd so snahou tomu predísť o náhrade
trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.