Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/188/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105217503
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4105217503.7

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R., C. XX, 2/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX, 3/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C.
XX a 4/ K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - S., A. XXX, žalobcovia v 1 - 4. rade zast. JUDr. Norbertom
Kálmánom, advokátom so sídlom Nitra, sv. Beňadika 30/B, proti žalovanému: TESCO STORES SR,
a.s., so sídlom Bratislava, Kamenné námestie č. 1/A, IČO: 31 321 828, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1 - 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08.
09. 2010 č. k. 14C/61/2005-722 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu pôvodného žalobcu C. I. (ďalej len
pôvodný žalobca), právneho predchodcu žalobcov v 1. - 4. rade, ktorou sa po pripustení jej ostatnej
zmeny domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. R. identifikovaných geometrickým
plánom Ing. Michala Muchu č. 14C61/2005, tvoriaceho prílohu jeho znaleckého posudku č. 25/2009 ako
parc. č. 7986/6 - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. 7991/19 - ostatná plocha o výmere 707 m2,
parc. č. 7991/47 - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. 7991/48 - ostatná plocha o výmere 356
m2. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 11.293,95 eura na
účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Pri svojom rozhodnutí z hľadiska skutkového stavu vyšiel zo zistenia, že podľa výmeru č. 937/48
-54 zo dňa 14. 05. 1948 bola právnym predchodcom pôvodného žalobcu C. I. a manželke C., okrem
iného pridelená do vlastníctva nehnuteľnosť v kat. úz. R. v prídelovom pláne označená ako parc. č.
3391/2 a 3390/2 - roľa o výmere 0,8745 ha, zapísaná v pkn vložke č. 1378, pričom v dedičských
konaniach po nich, vedených na Štátnom notárstve v Nitre pod sp.zn. D 1696/92 a D 1697/92, tieto
nadobudol pôvodný žalobca. Podľa geometrického plánu tvoriaceho súčasť znaleckého posudku č.
25/09 znalca Ing. Michala Muchu tieto nehnuteľnosti sú zakreslené ako novovytvorené parcely č. 7986/6,
7991/19, 7991/47 a 7991/48 a v súčasnosti sú už v užívaní žalovaného, ktorý ich nadobudol kúpnou
zmluvou zo dňa 15. 07. 1997 od SK PEN s.r.o. so sídlom Lužianky. Poukázal na to, že pre úspešnosť
žaloby musia byť splnené 3 základné podmienky a to existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a preukázanie, že právni predchodcovia
pôvodného žalobcu nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti podľa hmotného práva. Po
zistení, že pôvodný žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu v konaní, ako i svoju
aktívnu legitimáciu v konaní, následne skúmal, či jeho právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ pôvodný žalobca tvrdil, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva jeho právnych predchodcov k nehnuteľnostiam mal byť výmer č. 937/48-54 zo dňa 14. 05. 1948,
dospel k záveru, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti uviedol, že porovnaním
predloženej kópie výmeru a úradne osvedčenej kópie výmeru zistil, že tieto listiny nie sú totožné, nakoľko

sú odlišným spôsobom uvedené v nich číslice označujúce spoluvlastnícky podiel, nachádzajú sa tu
rôzne odtlačky úradnej pečiatky, ako aj rozdielny podpis oprávnenej osoby, čo vzbudzuje dôvodné
pochybnosti o ich pravosti. Naviac žalobca nevedel predložiť originál výmeru a vzhľadom i na absenciu
zápisu vlastníctva podľa tohto výmeru v pozemkovej knihe, ktorý mal konštitutívny účinok vzniku
vlastníckeho práva, považoval námietky žalovaného ohľadom neplatnosti výmeru za dôvodné. Rovnako
tak nemal za preukázané, že právni predchodcovia pôvodného žalobcu nadobudli vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam na základe prídelovej listiny zo dňa 21. 01. 1992, keďže v danom čase títo
nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť pri fyzickej osobe vzniká narodením a
zaniká smrťou v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka, pričom C. I. zomrel dňa XX. XX. XXXX a C.
I. dňa XX. XX. XXXX. S ohľadom na tvrdenie pôvodného žalobcu, že jeho právni predchodcovia na
sporných nehnuteľnostiach hospodárili najmenej do roku 1960, následne skúmal, či vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nenadobudli vydržaním. Dospel k záveru, že u právnych predchodcov pôvodného
žalobcu neexistoval právny dôvod, ktorý u nich mohol vyvolať presvedčenie, že boli pri nástupe do držby
pozemkov dobromyseľní a že ich držba bola po práve a poctivá, keď označený výmer vykazuje znaky
neoprávneného pozmeňovania, čo spochybňuje jeho platnosť, prídelová listina bola vydaná až po smrti
právnych predchodcov pôvodného žalobcu a taktiež nebola splnená ani podmienka držby nehnuteľností
po zákonom určenú dobu. Vydržacia doba právnych predchodcov totiž začala plynúť najskôr dňa 15.
05. 1948 a uplynula by pri aplikácii ust. § 566 zák. č. 141/1950 Sb. dňa 01. 01. 1961. Podľa zápisnice
zo dňa 19. 04. 1958 však držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami skončila dňa 18. 04. 1958 a teda
ešte pred uplynutím 32-ročnej vydržacej doby. Naproti tomu poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný
nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15. 07. 1997, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 01. 10. 1997 a tieto dobromyseľne a nerušene užíval najmenej od
01. 10. 1997 do 16. 02. 2010 skonštatoval, že uvedené skutočnosti odstraňujú akékoľvek pochybnosti
o vlastníctve žalovaného k týmto nehnuteľnostiam. Na plynutie vydržacej doby žalovaného nemalo
vplyv ani podanie žaloby na súde dňa 09. 08. 2005, nakoľko predmetom tejto boli odlišné pozemky.
Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a s ohľadom na plný úspech žalovaného
v konaní mu priznal náhradu trov konania v celkovej výške 11.293,95 eura, pozostávajúcu zo súdneho
poplatku za podanie odvolania proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia vo výške 33,19
eura, zo súdneho poplatku za návrh na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia v sume 33 eur, z
preddavku na znalecké dokazovanie v sume 436,06 eura a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
10.791,70 eura podľa špecifikácie uvedenej v rozhodnutí. Taktiež podrobne uviedol i úkony právnych
služieb, náhrady a výdavky uplatnené žalovaným, za ktoré mu náhradu trov konania nepriznal jednak
z dôvodu ich neúčelnosti, neúspechu vo veci v súvislosti s predbežným opatrením, ako i s poukazom
na ustanovenia vyhl. č. 655/2004 Z.z.

3. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho
zmeny a vyhoveniu jeho žaloby. Napadnutý rozsudok označil za nedôvodný a nezákonný. Nestotožnil
sa s tvrdením prvoinštančného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam jeho právnymi predchodcami na základe výmeru zo dňa 14.
05. 1948. Mal za to, že z osvedčenej kópie predmetného výmeru, ako aj ďalších listinných dôkazov
a to napr. návrhu prídelového plánu, konečného prídelového plánu, je zrejmé, že jeho právnym
predchodcom bola vydaná listina - výmer o prídele pôdy, na základe ktorej vstúpili do práv z takejto
listiny vyplývajúcich. Za nenáležitý označil poukaz prvoinštančného súdu na konštitutívne účinky zápisu
listiny do pozemnoknižnej vložky, keďže z intabulačného princípu existovala celá rada výnimiek a u
výmeru vydaného podľa Nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo
na základe výmeru, pričom prvostupňový súd odignoroval, že tento nedostatok by bol zhojený od 01.
01. 1951 a to zánikom intabulačného princípu zák. č. 141/1950 Sb.. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia
rozsudku je zrejmé, že súd o držbe nehnuteľností jeho právnymi predchodcami nemal pochýb, mal však
za preukázané, že držba jeho právnych predchodcov bola ukončená 19. 04. 1958, pričom vychádzal zo
zápisnice. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v konaní ako dôkaz nepostačovala osvedčená
fotokópia výmeru, avšak postačovala fotokópia nepodpísanej, na stroji napísanej zápisnice, z obsahu
ktorej ani nevyplýva zánik oprávnenej držby jeho právnych predchodcov. Taktiež vytkol prvoinštančného
súdu, že sa nevysporiadal s jeho námietkou o neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným a SK PEN
spol. s r.o. a mal za to, že povolením vkladu tejto zmluvy vzniklo vlastnícke právo žalovanému. Rovnako
tak neprihliadol na listinu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný najneskôr už 06. 03. 2003 vedel, že jeho
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam je napadnuté, okrem ním uplatňovaných práv aj reštitučnými
nárokmi, a že mal vedomosť aj o prebiehajúcom konaní na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19C/54/2006,
predmetom ktorého boli tiež nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania. Ďalej poskytol i právnu

analýzu ust. § 130 a 131 Občianskeho zákonníka a poukázal i na príslušnú judikatúru. Záverom
zhrnul, že jeho právni predchodcovia ku dňu svojej smrti boli vlastníkmi sporných nehnuteľností,
tieto následne nadobudol na základe dedičských rozhodnutí, zmluva, ktorou nehnuteľnosti nadobudol
žalovaný, je neplatná, žalovaný nemohol byť po dobu držby, najmenej od 06. 10. 2003, dobromyseľný,
a preto nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním. V prípade, že by sa odvolací
súd stotožnil s napadnutým rozsudkom, žiadal pripustiť proti nemu dovolanie na vyriešenie právnej
otázky o záväznosti listín - výmeru o vlastníctve podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, o záväznosti
intabulácie týchto listín, účinku zák. č. 141/1951 Sb. na vznik vlastníctva na základe rozhodnutia štátneho
orgánu na zánik intabulačného princípu a na plynutie vydržacej lehoty v prípade prebiehajúceho sporu
pri zmene identifikácie predmetu sporu pri jeho nezmenení.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení o vlastníckom práve k sporom dotknutým nehnuteľnostiam.
Uviedol, že v konaní nebolo spochybňované, že výmery o vlastníctve pôdy mohli za určitých okolností
byť listinami, ktoré zakladali vlastnícke právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti, pričom zápis do
pozemkovej knihy mal iba deklaratórny charakter, avšak tieto listiny museli byť jednak právne perfektné a
nepochybne autentické. V prípade, že vykazovali znaky neoprávneného pozmeňovania alebo existovali
závažné pochybnosti o jeho autenticite a pravosti, nebolo im možné priznať žiadne právne účinky.
Keďže výmer predložený žalobcom vo viacerých kópiách, navzájom sa odlišujúcich, vykazoval znaky
pozmeňovania a vyvolával dôvodné pochybnosti o ich pravosti, nemohol byť dôkazom o vlastníckom
práve žalobcu. Naviac predložený výmer je nulitný akt, pretože pridelené parcely nikdy neexistovali
ako veci v právnom slova zmysle. V tejto súvislosti dôvodil, že neboli reálne oddelené od pôvodných
pozemkov, o ich rozdelení nemohol rozhodnúť orgán, ktorý výmer vydal pre nedostatok právomoci,
k výmeru neexistuje grafický prídelový plán, z ktorého by bolo zrejmé, kde by sa pridelené parcely
mali nachádzať a pridelené parcely nemajú určenú výmeru každá samostatne, ale len jednu spoločnú
výmeru, čo znamená, že nie sú vo výmere jednoznačne definované. Stotožnil sa i so záverom
prvoinštančného súdu, že právni predchodcovia pôvodného žalobcu nemohli nadobudnúť vlastnícke
právo k prideleným parcelám vydržaním a v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu, v ktorej právny
predchodca žalobcu nepochybne vyjadril svoju vôľu previesť svoje práva k prideleným parcelám na
Cukrovar v Nitre, ktorá ním bola i čitateľne podpísaná. Poukazujúc na skutkové aj právne závery súdu
prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil i s jeho konštatáciou, že vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam vydržal k 01. 10. 2007. Osvojil si i postup prvoinštančného súdu, keď sa na námietku
žalobcu nezaoberal platnosťou kúpnej zmluvy, ktorou nehnuteľnosti nadobudol, pretože je vo vzťahu k
predmetu sporu irelevantná. Taktiež dôvodil, že účelom žaloby žalobcu je obchádzanie zmyslu a účelu
reštitučných predpisov, z ktorého dôvodu žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Právo žalobcu k prideleným parcelám totiž zaniklo v dôsledku zmeškania prekluzívnej lehoty
na uplatnenie si práva na vydanie nehnuteľnosti v zmysle Zákona o pôde. Záverom uviedol, že otázky
predložené žalobcom v jeho odvolaní nie sú otázkami zásadného právneho významu, keďže už boli
súdnou praxou vyriešené, a preto nie je dôvodom v navrhovanom smere pripustiť dovolanie na ich
vyriešenie.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
7. V tomto konaní sa C., nar. XX. XX. XXXX ako pôvodný žalobca svojou žalobou, doručenou súdu
prvej inštancie dňa 09. 08. 2005, domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti a
to geometrickým plánom Ing. Štefana Kellnera č. 51/2002, overeného dňa 29. 01. 2003 pod č. 49/03

Správou katastra Nitra, novovytvorené parc. č. 7986/1 - zastavaná plocha o výmere 474 m2, parc. č.
7987 - zastavaná plocha o výmere 94 m2, parc. č. 7991/12 - zastavaná plocha o výmere 75 m2, parc.
č. 7991/13 - ostatná plocha o výmere 1300 m2 a parc. č. 7991/14 - ostatná plocha o výmere 5433
m2. Po pripustení ostatnej zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 28. 06. 2010 pôvodný
žalobca predmetom konania učinil určenie, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. R., identifikovaných
geometrickým plánom Ing. Michala Muchu č. 14C/61/2005, tvoriaceho prílohu jeho znaleckého posudku
č. 25/2009 ako parc. č. 7986/6 - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. 7991/19 - ostatná plocha
o výmere 707 m2, parc. č. 7991/47 - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. 7991/48 - ostatná
plocha o výmere 356 m2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a voči tomuto
pôvodný žalobca podal odvolanie. V priebehu odvolacieho konania dňa 04. 06. 2012 pôvodný žalobca
C. I. zomrel a na jeho miesto do konania na strane žalobcov vstúpili jeho právni nástupcovia žalobkyňa
v 1. rade ako manželka a žalovaní v 2-4. rade ako deti. Títo zároveň podali návrh na pripustenie zmeny
žaloby a určenie, že do dedičstva po neb. C. I. patria nehnuteľnosti v kat. úz. R. a to parc. č. 7986/6 -
ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. 7991/19 - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. 7991/47 -
ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. 7991/48 - ostatná plocha o výmere 356 m2, identifikované
v geometrickom pláne Ing. Michala Muchu č. 14C/61/2005, tvoriaceho prílohu jeho znaleckého posudku
č. 25/2009, ktorá bola uznesením odvolacieho súdu zo dňa 28. 11. 2012 pripustená.

8. V prejednávanej veci odvolací súd o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie prvýkrát rozhodol
rozsudkom zo dňa 28. 11. 2012 č. k. 25Co/205/2010-1007, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho zamietajúcej časti potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje zamietajúce
rozhodnutie založil okrem iného na závere, že žalujúca strana nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho
práva ich právnymi predchodcami na základe výmeru zo dňa 14. 05. 1948 pre nepredloženie jeho
originálu a dôvodné pochybnosti o pravosti predložených kópií. S takýmto záverom sa nestotožnil a
označil ho za nesprávny konštatujúc s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania, že výmer o
vlastníctve pôdy je prídelovou listinou, ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej
listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcom k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať, a to i za
situácie, že výmer neobsahuje určenie prídelovej ceny a predpokladal jej neskoršie určenie v prídelovej
listine a v tomto smere poskytol rozsiahlu argumentáciu. Svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na
zistení, že žalobcovia v konaní nepreukázali jednoznačne, že prideleným parcelám č. 3391/2 a 3390/2
zodpovedajú novovytvorené parcely, ktorých určenia do dedičstva sa žalobcovia v žalobe domáhajú, a
v tejto súvislosti konštatoval rozpor medzi znaleckým posudkom znalca Ing. Michala Muchu č. 25/09
a geometrickým plánom Ing. Štefana Kelnera č. 51/2002. Za situácie, že žalobcovia ani „in natura“
existenciu prídelových parciel nevedeli preukázať, mal za to, že nie je možné prijať záver, že sporom
dotknuté nehnuteľnosti sú nad akúkoľvek pochybnosť totožné s pôvodnými prídelovými parcelami.
Prezentoval tiež názor, že z obsahu zápisnice zo dňa 19. 04. 1958 (č. l. 314 spisu) vyplýva prejav
vôle prídelcu C. I., smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam prideleným jemu i jeho
manželke, ktorá zomrela v roku XXXX, výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948 v prospech
Cukrovaru v Nitre, n. p., z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcov stratil vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam. Z týchto podstatných dôvodov zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, pričom v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ho zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.

9. Na dovolanie žalobcov proti zhora označenému rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 29. 03. 2016 č. k. 1Cdo/252/2013-1086 rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.
11. 2012 sp. zn. 25Co/205/2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že v danej veci
súd prvej inštancie dospel k záveru, že výmer č. 937/48-54 zo dňa 14. 05. 1948 nie je hodnoverným
dokladom, na základe ktorého by mohlo svedčiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalobcom
a že tento výmer je v podstate neplatný, resp. žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne
preukázania jeho platnosti, pričom odvolací súd založil svoj potvrdzujúci rozsudok v porovnaní so
súdom prvej inštancie na právnom názore odlišnom, keď vychádzal z toho, že závery uvádzané
súdom prvej inštancie ohľadne platnosti výmeru nie sú správne a v zmysle vykonaného dokazovania
jednoznačne ustálil, že výmer je potrebné považovať za platný a preukazujúci nadobudnutie vlastníctva
žalobcov. Odvolací súd však svoje rozhodnutie založil na záveroch, že v konaní nebolo jednoznačne
preukázané, že pôvodné parcely zapísané v pkn. vl. č. 1378 ako parc. č. 3391/2 a 3390/2 - rola o
výmere 0,8745 ha zodpovedajú, resp. sú zhodné s novovytvorenými parcelami uvedenými žalobcami
v žalobe, a tiež poukázal na možnú stratu vlastníckeho práva jeho vzdaním sa právnym predchodcom

pôvodného žalobcu, s poukazom na obsah zápisnice zo dňa 9. 04. 1958. Dovolací súd dospel k záveru,
že konanie odvolacieho súdu neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu a odvolací súd týmto
svojim postupom porušil právo žalobcov na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie
„nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, v skutočnosti odňal žalobcom
právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu sa žalobcovia nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z
hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie sa nejavili významné. Akcentoval, že pokiaľ
odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie, mal správne rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže
požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho sporového
konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Pokiaľ tak nepostupoval, odvolací
súd znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti
nových, prípadne z pohľadu súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných, resp. neposudzovaných avšak
z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení, čím došlo v
konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ OSP. Dovolací súd tiež za účelom efektivity ďalšieho
konania, ktoré musí byť vo výsledku spravodlivé uviedol, že úlohou súdu bude v prvom rade zaoberať sa
podrobnejšie grafickou identifikáciou pôvodných parciel a v tomto smere doplniť dokazovanie, pokiaľ má
za to, že uvedené parcely sa nezhodujú s novovytvorenými parcelami. Rovnako tak je potrebné doplniť
dokazovanie ohľadne (možnej) straty vlastníckeho práva vzdaním sa, ktorá skutočnosť ani nebola medzi
stranami sporná tak, aby bolo možné vyniesť jasné, zrozumiteľné a spravodlivé rozhodnutie.

10. Odvolací súd následne v ďalšom konaní postupoval v intenciách zhora uvedeného zrušujúceho
rozhodnutia dovolacieho súdu. Prioritne poukazuje na svoje závery vyslovené v skoršom rozsudku
ohľadne sporom dotknutého výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948 č. 937/48-54 vydaného
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n.
SNR a jeho perfektnosti ako nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva k ním prideleným nehnuteľnostiam
v prospech právnych predchodcov žalobcov. V tomto smere odvolací súd poskytol i vyčerpávajúcu
argumentáciu na podporu svojich záverov a keďže na týchto záveroch naďalej zotrváva, keď nevzhliadol
dôvod na odklon od nich, v ďalšom len na ne poukazuje a duplicitne ich opakovať nebude.

11. Odvolací súd tiež poznamenáva, že v danom prípade žalobcovia preukázali i naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ OSP platnom v čase podania žaloby (teraz §
137 písm. c/ CSP) z dôvodu existencie stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je
ohrozením právneho postavenia žalobcov, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, čo
správne i súd prvej inštancie vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
aj v odvolacom konaní spochybňoval existenciu naliehavého právneho záujmu dôvodiac, že účelom
žaloby je obchádzanie zmyslu a účelu reštitučných predpisov, keď uplatnené právo žalobcov zaniklo v
dôsledku zmeškania prekluzívnej lehoty na uplatnenie vydania nehnuteľnosti podľa zák. č. 229/1991 Zb.,
s týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Rozsiahla rozhodovacia prax Ústavného súdu SR ako i Najvyššieho
súdu SR k tejto otázke totiž vychádza z názoru, že aj keď mohla oprávnená osoba v rozhodnej dobe
pre reštitúciu žiadosť o vydanie nehnuteľností podľa špeciálneho predpisu podať (napr. podľa zák.
č. 229/1991 Zb. alebo podľa zák. č. 87/1991 Zb.), môže sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho
práva podľa všeobecných predpisov (§ 126 OZ) a to aj formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80
písm. c/ OSP. Iba existencia reštitučného zákonodarstva tak nemohla spôsobiť nedostatok naliehavého
právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, a preto žalobcovia predmetnou určovacou žalobou
sa nepokúsili obchádzať reštitučné zákonodarstvo, ale iba využili zákonom ponúkanú možnosť domáhať
sa ochrany nimi tvrdeného (existujúceho) vlastníckeho práva procesne akceptovateľným spôsobom.

12. V nadväznosti na zhora uvedené závery bolo následne potrebné posúdiť, či označené novovytvorené
parcely, ktoré žalobcovia žiadajú určiť do dedičstva po ich právnom predchodcovi C. I. sú identické
s nehnuteľnosťami pridelenými C. I. a manželke do vlastníctva výmerom zo dňa 14. 05. 1948. Už
súd prvej inštancie v dôvodoch preskúmavaného rozsudku poukázal na to, že nehnuteľnosti, ku
ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že patria do dedičstva po pôvodnom žalobcovi, sú odlišné od
nehnuteľností, ku ktorým sa pôvodný žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva prvotne žalobou zo
dňa 09. 08. 2005. Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané (ako to už konštatoval odvolací
súd v prvšom rozhodnutí), že výmerom, ktorého podkladom bol návrh prídelového plánu zo dňa 14. 05.
1948 (schválený povereníctvom dňa 15. 05. 1948) potvrdený konečným prídelovým plánom zo dňa 12.
11. 1954 boli C. I. a manželke C. pridelené nehnuteľnosti z pkn. vložky č. 1378 a to parc. č. 3391/2 a

č. 3390/2 - roľa o výmere 0,8745 ha. Vychádzajúc z pkn. vložky č. 1378 kat. územie R., kde sú vedené
len parc. č. 3390 - roľa o výmere 5140 m2 a parc. č. 3391 - lúka o výmere 12340 m2 a v nej uvedenom
zázname o ich konfiškácii v 1-ici (čd. 5111/44), ako i z konečného prídelového plánu zo dňa 27. 12.
1954 a 08. 07. 1958, podľa ktorého predmetom prídelu pre Československé štátne majetky n. p. Nitra
boli parc. č. 3390 a 3391 v celosti v pkn. vl. č. 1371 je opodstatnený záver, že tieto pôvodné pkn. parcely
boli rozdelené a prídelcom boli dané výmerom do vlastníctva už reálne vydelené novovzniknuté parcely,
čomu nasvedčuje aj ich výmera. Táto totiž zodpovedá vykonanej konfiškácii v 1-ici výmery pôvodných
pkn. parciel. Spornou však zostáva otázka, či reálne vydelené parc. č. 3391/2 a 3390/2 zodpovedajú
nehnuteľnostiam identifikovaným geometrickým plánom znalca Ing. Michala Muchu, tvoriacemu súčasť
jeho znaleckého posudku č. 25/09, a to novovytvoreným parc. č. 7986/6 - ostatná plocha o výmere 715
m2, parc. č. 7991/19 - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. 7991/47 - ostatná plocha o výmere
3643 m2 a parc. č. 7991/48 - ostatná plocha o výmere 356 m2. Je tomu tak za situácie, že doposiaľ
v konaní nebol doložený grafický prídelový plán, ktorý by bezpochyby preukazoval polohu prídelových
parciel č. 3391/2 a 3390/2. Znalec Ing. Michal Mucha vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že
neexistuje takýto grafický prídelový plán, z ktorého dôvodu vychádzal z pôvodných pkn. parciel č. 3390
a 3391 zobrazených v analógovej PZKN mape, kde číslovanie parciel stúpalo od budovy Tesca smerom
ku kruhovému objazdu (identifikované na súčasný stav) a tiež z inštrukcie B platnej v minulosti, ktorá
v § 14 upravovala označovanie zmenených alebo novovzniknutých parciel parcelnými číslami. Dospel
preto k záveru, že prídelové parc. č. 3391/2 a 3390/2 sa nachádzajú ďalej od budovy Tesca. Tento jeho
záver je v úplnom protiklade s geometrickým plánom Ing. Štefana Kellnera č. 51/2002 zo dňa 09. 01.
2003 v spise doloženom, ktorý prídelové parc. č. 3391/2 a 3390/2 situuje bližšie k budove Tesca, pričom
tento geodet pri svojom výsluchu ako svedok uviedol, že pri vyhotovení geometrického plánu na základe
požiadavky pôvodného žalobcu, mal k dispozícii grafiku prídelu, čo bola vlastne fotokópia katastrálnej
mapy, na ktorej bol vyznačený pkn. stav s príslušnými parcelnými číslami a na to bol zaevidovaný
prídel prídelcov s uvedením parcelného čísla, prídelovej výmery a mena prídelcu, na základe čoho
presne zistil, kde sa v teréne pridelené parcely nachádzajú. Znamená to potom, že zistenia oboch
vyhotoviteľov geometrických plánov sa diametrálne rozchádzajú, keď práve opačne určujú polohu parc.
č. 3391/2 a 3390/2. V tejto súvislosti je tiež významné, že samotný pôvodný žalobca vypovedal, že si
pamätal umiestnenie a polohu prídelových parciel, ktoré jeho otec užíval a až do podania znaleckého
posudku Ing. Michala Muchu tvrdil, že týmto zodpovedajú parcely zakreslené v geometrickom pláne Ing.
Štefana Kellnera č. 51/2002, o ktorý i oprel svoju žalobu a považoval za zbytočné návrhy žalovaného na
ustanovenie znalca do konania na zameranie nehnuteľností, keďže žalovaný identickosť nehnuteľností
počas celého konania spochybňoval. Pochybnosti o identickosti žalovaných nehnuteľností s prídelovými
parc. č. 3391/2 a 3390/2 bezpečne nie je možné odstrániť ani po tom, čo odvolací súd sa podrobne
zaoberal, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, grafickou identifikáciou pôvodných parciel, keď
táto v tomto smere žiadnym spôsobom nereflektuje rozdelenie pkn. parc. č. 3390 a 3391. Pokiaľ v spise
sa nachádza i Grafická identifikácia nehnuteľností zo dňa 23. 06. 2010 a 08. 07. 2010, vytvorená Oľgou
Drahošovou - Geodetická kancelária Nitra, táto má len potvrdzovať, že v nej označené nehnuteľnosti mal
žalovaný nadobudnúť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 1997 a nie je tak dôkazom odstraňujúcim
pochybnosti o identickosti žalovaných nehnuteľností. Prioritne bude preto povinnosťou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní po doplnení dokazovania posúdiť, či nehnuteľnosti označené žalobcami,
ktorých určenia do dedičstva po ich právnom predchodcovi sa domáhajú, zodpovedajú prídelovým
parcelám, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov. Bude tak na žalobcoch, aby
navrhli a predložili dôkazy preukazujúce ich tvrdenie o tom, že žalovaná nehnuteľnosť vznikla práve z
prídelových parciel č. 3391/2 a 3390/2.

13. Až po tom, čo bude v spore zodpovedaná zhora nastolená otázka a preukázané, že zmenenou
žalobou označené nehnuteľnosti sú vytvorené z prídelových parc. č. 3391/2 a 3390/2, bude úlohou súdu
prvej inštancie posúdiť i dôvodnosť ďalších námietok žalovaného, spochybňujúcich dôvodnosť žaloby
najmä vo vzťahu k tvrdenému nadobudnutiu vlastníctva sporom dotknutých nehnuteľností vydržaním,
ako i možnej straty vlastníckeho práva ich právneho predchodcu jeho vzdaním sa, ktorá dôkazná
povinnosť stíha žalovaného. Súčasne je potrebné uviesť, že nielen vlastnícke právo oprávnenej osoby,
ale aj vlastnícke právo žalovaného tiež požíva zákonnú ochranu, pričom predpokladom poskytnutia
takejto ochrany je však v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva ním
tvrdeného.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) doplní dokazovanie v zhora

naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.