Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/902/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813208178
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813208178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu U., zastúpeného U. proti žalovaným
1/ L., 2/ E., o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.
septembra 2015, č.k. 11C/61/2014-101, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti pôvodne žalovanej W.,
domáhal náhrady škody vo výške 460,22 Eur (po rozšírení žalobného petitu). Súčasne žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy vo výške 27 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca
svoj návrh odôvodňoval tým, že je výlučným vlastníkom pozemku v k.ú. X., parc. č. XXX - orná pôda
vo výmere 560 m2, na základe Osvedčenia o dedičstve po jeho nebohej matke R., rod. E. sp. zn. XD/

XXX/XXXX zo dňa 13.02.2013. Dôvodil, že v roku 2012 došlo k zjavnému zásahu do jeho vlastníckych
práv k tomuto pozemku, keď žalovaná úmyselne a svojvoľne po smrti jeho matky (zomrelej v roku 1983)
odstránila drevené kolíky vyznačujúce hranice parcely a pri jesenných poľnohospodárskych prácach
odoberala značnú časť pôdy z jeho pozemku, ktorú pridružila k svojmu pozemku parc. č. XXX v rozsahu
asi 2 m šírky a 100 m dĺžky, kde sadila poľnohospodárske plodiny. Žalobcom požadovaná škoda mala
spočívať zo sumy 376,50 Eur za vymeranie hraníc medzi pozemkami parc. č. XXX a parc. č. XXX

spoločnosťou T. (kontrolné meranie hraníc parc. č. XXX a parc. č. XXX s DPH - 180 Eur, vyznačenie
hraníc v sume s DPH 120 Eur, vyhotovenie vytyčovacieho náčrtku v sume s DPH 60 Eur, správne
poplatky v kolkoch s návrhom 16,50 Eur), a vo výške 83,72 Eur za použitie jeho motorového vozidla
zn. N. za sedem jázd z D. do P. a späť, keď 2x cestoval na T., 3x na Kataster nehnuteľností v P., 2x na
Okresný súd P. a Notársky úrad v P., čo predstavuje 7 jázd x 22 km x 2, spolu 308 km.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca sa domáha voči žalovanej

náhrady škody vo výške 460,22 Eur spočívajúcej v nákladoch, ktoré vynaložil v súvislosti s vytýčením
hranice medzi parcelami XXX a XXX., k.ú. X. a cestovnom súvisiacom s uvedenou činnosťou, pričom
mal za to, že je potrebné vyriešiť otázku, či je daný základ nároku na náhradu škody požadovanej
žalobcom. Zo skutkových zistení mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom
parc. č. XXX na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.02.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.03.2013. Z osvedčenia vyplýva, že uvedená parcela je vedená v k. ú. X., LV č.

XXX a je vedená v reg. „N.“ ako orná pôda 560 m2 v celosti a v reg. „W.“ ako orná pôda 1545 m2 v
celosti. Na požiadanie súdu Okresný úrad P., Katastrálny odbor súdu listom zo dňa 20.01.2015 oznámil,
že parc. č. XXX, k.ú. X. nemá založený list vlastníctva. Parcela registra N.-KN-XXX pozostáva zpôvodných parciel registra E-KN-XXX/X, XXX/X, XXX/X. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX -
čiastočného, vlastníkom parcely č. XXX - orná pôda o výmere 1316 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o
výmere 636 m2 a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1589 m2 je zapísaná C. v podiele 1/1 parcely

v reg. „W.“ evidované na mape určeného operátu. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva
č. XXX je zrejmé, že vlastníkom parc. č. XXX - orná pôda o výmere 560 m2 je žalobca v podiele 1/1,
titul nadobudnutia je dedičské rozhodnutie XD XXX/XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX. vyplýva, že
parc. č. XX - záhrada o výmere 498 m2 a parc. č. XXX - orná pôda o výmere 435 m2 sú evidované
v reg. „N.“ na katastrálnej mape a parcely č. XXX. - orná pôda o výmere 56 m2 parc. č. XXX - orná

pôda o výmere 1274 m2, parc. č. XXX/X. - orná pôda o výmere 674 m2, parc. č. XXX/X - orná
pôda o výmere 1538 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 3684 m2 a parc. č. XXX - trvalý trávnatý
porast o výmere 1411 m2 sú evidované v registri „W.“ na mape určeného operátu. Vlastníkom parciel
je zapísaná R. v podiele 1/1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný sú zapísaní vlastníci parc.
č. XXX/X. - orná pôda o výmere 1186 m2 D. v podiele 1/3-ina, D. ( žalovaná) v podiele 1/3-
ina a P. v podiele 1/3-ina. Titul nadobudnutia vlastníctva žalovanou je dedičské rozhodnutie Y. zo

dňa 20.09.1999. Parcela je evidovaná na mape určeného operátu v registri „W.“. Podľa informatívneho
výpisu z evidencie nehnuteľnosti z výpisu z evidenčného listu č. XX - čiastočný vyplýva, že parc. č.
XXX . - orná pôda o výmere 1701 m2 je zapísaná v reg. „N.“ evidovaná na katastrálnej mape.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní - výsluchom strán sporu, svedka E. a oboznámením

listinných dôkazov dospel k záveru, že žalovaná neporušila právnu povinnosť, resp. nekonala
protiprávne, rovnako takto nekonal ani jej syn E. a príbuzní, ktorí v dobrej viere poorali pozemok
parc. č. XXX, ktorý žalovaná užíva a je vlastníčkou v 1/3-ine, ale nie s úmyslom odobrať pôdu
zo susediaceho pozemku parc. č. XXX., ktorý do 28.02.2013 nebol vo vlastníctve žalobcu, ale vo
vlastníctve zomrelého L.. Z výpovede svedka E. vyplynulo, že ak niekto zabral pri oraní zo susediaceho

pozemku, pri oraní pôdu zaoral späť. Takáto bola zaužívaná prax pri oraní pozemkov. V konaní nebolo
preukázané, že žalovaná fyzicky odorala časť pôdy z parc. č. XXX, pričom ju žalobca ani nevidel.
Táto skutočnosť nebola preukázaná ani od ostatných príbuzných. Dôkazné bremeno preukázania
protiprávnosti úkonu žalovanej žalobca neuniesol. Škodu, ktorú uplatňuje žalobca vo výške 460,22 Eur,
nespôsobila žalovaná protiprávnym konaním, nakoľko náklady žalobcu na vytýčenie hranice súvisia s

upresnením hranice parc. č. XXX a parc. č. XXX, ale v čase, keď žalobca nebol vlastníkom parc.č.
XXX. Vytýčenie hranice si dal žalobca určiť od spoločnosti T. P., hoci nebol vlastníkom tejto parcely,
preto neexistuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vzniknutou škodou (náklady
spojené s vytýčením hraníc). Súd prvej inštancie zdôraznil, že príčinou vytýčenia hranice vytyčovacím
náčrtom bolo doporučenie Obecným úradom V., ktorý pre žalobcu v tom čase nemal právny význam,

pretože nebol vlastníkom parc. č. XXX. Táto skutočnosť bola potvrdená aj na riešení jeho sťažností na
tomto úrade. Nebol splnený ani ďalší predpoklad vzniku škody, zavinenie. Keďže základ nároku nie je
daný a nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, súd prvej inštancie sa výškou
škody nezaoberal. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu zamietol. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie jeho záver, že sa

stal vlastníkom parcely č. XXX ako náhradný dedič v náhradnom dedičskom konaní a že sa jednalo o
náhradnú pozostalosť, ktoré označenie nepovažuje za vhodné, nakoľko bol v danom dedičskom konaní
dedičomzozákona.Vyjadrilpresvedčenie,žepočasceléhokonaniasúdprejavovalkžalovanejsympatie
a kládol zavádzajúce otázky tak, aby to bolo v jej prospech. Mal za to, že súd prvej inštancie neobjektívne
viedol konanie, keď žalovaná sa nedostavila na pojednávanie dňa 03.02.2015, dňa 21.04.2015, ktoré

pojednávania súd odročil za účelom dopytov na pobyt žalovanej, pričom má podozrenie, že takéto
dopyty vykonané neboli. Súd prvej inštancie akceptoval ospravedlnenie syna žalovanej E., od ktorého
obdržal večer pred pojednávaním e-mail o ospravedlnení žalovanej na pojednávaní. Súd prvej inštancie
vychádzal žalovanej v ústrety tak, že konštatoval, že v prípade, že sa nebude môcť dostaviť na
pojednávanie, pôjde ju vypočuť domov, pričom nebral do úvahy jeho ťažký zdravotný stav, keď sa

2x zbytočne dostavil na pojednávanie, pričom je pripútaný na invalidný vozík, je po troch infarktoch
a ťažko komunikuje. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že komunikoval so synom žalovanej E. bez
splnomocnenia ako s účastníkom konania bez zápisnice k informáciám ako sa má žalovaná po
zdravotnej stránke a podobne, pričom ho vypočúval ako svedka. Konštatoval, že v súdnom spise ani vzápisnici z pojednávania, ani na pojednávaní súd prvej inštancie nepreukázal, že dostal od ošetrujúceho
lekára žalovanej správu o jej zdravotnom stave a výsledku, či je schopná, alebo nie je schopná zúčastniť
sa súdneho pojednávania. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila až dňa 13.08.2015, pričom jej výsluch

bol nezrozumiteľný, nepresný, klamlivý, keď na kľúčové otázky súdu si nespomenula, ale na iné, z
predchádzajúcich rokov si spomenula dobre. Vytýkal súdu prvej inštancie výsluch žalovanej, ktorý
sa týkal nepodstatných vecí a zahmlievania obsahu vecí a z jej výpovede nedošlo k správnemu a
skutočnému zisteniu skutkového stavu vecí. Súd prvej inštancie v konaní vypočul ako svedka syna
žalovanej E., ktorého výsluch nikto nenavrhol, pričom išlo o jediného svedka a nereflektoval na jeho

pripomienky, aby boli vypočutí svedkovia, ktorých uviedol v návrhu a v ďalších vyjadreniach, ktorí
boli priamymi účastníkmi konaní súvisiacich o spornej hranici medzi pozemkami a ktorí by žalovanú
usvedčili, že odstránila drevené kolíky z hranice predmetných pozemkov, že bola osobne pri tom, keď
sa obnovovala v roku 2013 hranica medzi predmetnými parcelami a ktorí si museli vypočuť jej vulgárne
nadávky a vyhrážky. Vytýkal súdu prvej inštancie, že takýto dôkaz nevykonal, ignoroval ho a zameral sa
na nepodstatnú vec, a to, že či žalobca v čase merania pre obnovu pôdnej hranice pozemku v roku 2013

bol, alebo nebol výlučným vlastníkom parcely č. XXX, alebo iba jej užívateľom. Ďalej vytýkal, že súd prvej
inštancie sa dôverne zaujímal o zdravotný stav žalovanej, ale o jeho zdravotný stav sa vôbec nezaujímal,
napríklad či je schopný vypovedať a podobne, čo považuje za neetické. Sudkyňa mu vyčítala sťažnosť
na prieťahy v konaní, ktoré sa podľa nej nekonali. Vytýkal súdu prvej inštancie výsluch svedka E.,
súdom položené otázky, klamlivé odpovede svedka, jeho vyhýbavé odpovede a podobne. Súd prvej

inštancie opomenul pri výsluchu žalovanej predložiť ním predloženú fotodokumentáciu zobrazujúcu
spôsob a rozsah škody na jeho majetku. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie s poukazom na § 420
Obč. zákonníka bez bližšieho zdôvodnenia uviedol, že protiprávne konanie žalovanej nebolo podložené
dôkazmi, pričom nevie, čo iné ako geometrické zameranie pôvodnej hranice medzi spornými parcelami,
fotodokumentáciu o rozsahu záberu pôdy pri oraní pozemku žalovanej, vyznačenie hranice a potvrdenia

pracovníkov T. mohol v danej veci predložiť. Žalovaná bola osobne prítomná pri vytyčovaní obnovenej
pôvodnej hranice, čo by potvrdili svedkovia uvedení v jeho žalobe, ktorí by potvrdili, že zo strany
žalovanej ako užívateľky parcely č. XXX. došlo k porušeniu hranice. Súd prvej inštancie nevyvrátil
jeho žalobu v tom smere, že jasne a rozsiahlo zdôvodnil zodpovednosť žalovanej za škodu pri jej
protiprávnom konaní, vznik škody a majetkovej ujmy, existenciu príčinnej súvislosti medzi právnym

konaním žalovanej a vznikom škody ako aj zavinenie žalovanej, že za škodu zodpovedá ako užívateľka
pozemku a z takéhoto konania mala prospech. Poukázal na výpoveď žalovanej a svedka E., ktorý
potvrdili, že k takýmto konaniam v minulosti pred podaním žaloby dochádzalo a že na tej časti pozemku
sadili svoje poľnohospodárske plodiny, z ktorých mali úžitky. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa
v odôvodnení zaoberá tým, že si dovolil vykonať dodedenie dedičského podielu, ktoré označil ako

náhradné dedičské konanie, pričom cituje nepodstatné zápisnice z obecného úradu o zistení, že do roku
2013 nemal vlastníctvo vysporiadané, svojvoľne si vyložil obsah zápisníc z Obecného úradu V., pričom
jeho doporučenie sa netýkalo iba jeho, ale i žalovanej, aby došlo k dohode a ak sa nedohodnú, aby došlo
k súdnemu konaniu. Zameral sa iba na to, že v roku 2013 žalobca nebol výlučným vlastníkom pozemku
so zápisom v liste vlastníctva, ale iba následným dedičom a teda že nemá právo si nárokovať náhradu

škody, aj keď došlo k poškodeniu jeho majetku. O tom, že chcel spor urovnať dohodou so žalovanou
svedčí to, že sa o to niekoľkokrát pokúsil, táto však jeho pokusy vybaviť spor cestou obecného úradu
alebo dohodou nerešpektovala a musel si uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Súd prvej inštancie nebral
do úvahy, že predmetný pozemok vlastnili jeho predkovia a že bol predmetom dedičského konania po
starom otcovi na matku žalobcu a iba chybou štátneho orgánu nebol zahrnutý do dedičského konania

po matke, pričom inštitút dodedenia by bol zbytočný , pokiaľ potencionálny dedič v dobrej viere pozemok
užíval, mohol ho získať aj inštitútom vydržania a všade sa to berie tak, že užívateľ pozemku bol jeho
vlastníkom, zvlášť ak sa jedná o dediča zo zákona z prvej dedičskej skupiny. Opätovne vytýkal súdu
prvej inštancie svojvôľu, že určil, kto bude v konaní svedčiť a v akom rozsahu, toleroval neospravedlnenú
účasť žalovanej na pojednávaní iba z dôvodu, že týždeň pred tým spadla z postele a má udreté rameno,

pričom ignoroval vypočutie svedkov zo strany žalobcu, ktorí by potvrdili protiprávne konanie žalovanej
a nedovolil vypovedať svedkovi, ktorého žiadal vypočuť - svojho brata, ktorý mu pomáhal osadzovať
drevené kolíky na hranicu pozemkov. Mal za to, že predložil všetky dôkazy, ktorými bolo preukázané
protiprávne konanie žalovanej ako zodpovednej jedinej užívateľky parcely č. XXX, nevypočutie svedkov
uvedených v jeho návrhoch a vyjadreniach je dostatočne preukázané a jej zodpovednosť za škodu, ktorá

sa skladala zo zaplatenia nákladov na potvrdenie pôvodnej hranice medzi pozemkami parcela č. XXX.
a parcela č. XXX je preukázané.5. Pôvodne žalovaná W. D. vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sa s
rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko dospel k správnym skutkovým zisteniam, svoje
rozhodnutie po právnej stránke posúdil správne a dostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil. S tvrdeniami

žalobcu, o ktoré opiera svoje odvolanie, nesúhlasila. Dokazovanie, ktoré vykonal súd prvej inštancie bolo
nad rámec potreby, avšak z jeho výsledkov vyplynulo, že žaloba bola v celom rozsahu neopodstatnená,
z jej strany nedošlo k protiprávnemu konaniu a taktiež nekonal ani jej syn E. D., ani iní príbuzní, ktorí v
dobrej viere poorali pozemok parc. č. XXX, ktorý užívala, nakoľko je vlastníčkou iba v 1/3-ine. Zdôraznila,
že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobila, keďže nebol vlastníkom parcely č. XXX.

6. Žalobca sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadril.

7. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy
občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa
ktorého súd prvej inštancie v danej veci procesne postupoval. V prechodných ustanoveniach (§ 470

ods. 1, 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací
súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie a dôvody podaného odvolania podľa ustanovení
O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových

procesných ustanovení CSP.

8. Žalovaná W. D. v priebehu odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX zomrela. Krajský súd v Trenčíne
uznesením zo dňa 27. apríla 2017, č.k. 19Co/902/2015-126 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi
po pôvodne žalovanej W. D., rodenej M., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., L. L. XXX/X,

zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a to s L. M., rod. D., narodenou dňa XX.XX.XXXX, bytom O. F. XXX ako
žalovanou 1/ a E. D., rod. D., narodeným dňa XX.XX.XXXX, bytom K. M., Y. XXX/XXX ako žalovaným
2/, s poukazom na ust. § 63 ods. 1, 2 CSP.

9. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10.Vdanejvecisažalobcadomáhalprotipôvodnežalovanejanáslednejejprávnymnástupcomnáhrady
škody vo výške 460,22 Eur, ktorá mu mala vzniknúť tým, že pôvodne žalovaná W. D. odstránila z hranice

medzi parcelou č. XXX a parcelou č. XXX, v k.ú. X., drevené kolíky a následne odoraním odobrala z jeho
pozemku (parcela č. XXX) rozlohu cca 200 m2 (resp. 100 m2). Škoda, ktorú žalobca vyčíslil, spočívala
v nákladoch na kontrolné meranie hraníc a vyznačenie hraníc, vytyčovací náčrt parciel č. XXX a č.
XXX, správnych poplatkoch a cestovnom za účelom zabezpečenia dokladov o vlastníctve jeho pozemku
(cesty z I. - P. na kataster nehnuteľností, T., notársky úrad a v P. a Okresný súd P.).

11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaná porušila
právnu povinnosť, resp. konala protiprávne, keď nepreukázal, že žalovaná odstránila drevené kolíky
vyznačujúce hranicu pozemku, resp. sama fyzicky odorala časť z parcely č. XXX, prípadne dala
na takýto úkon pokyn. Žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena.

12. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo možné v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., účinného
do 30.06.2016, odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a/
až f/.

13. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., účinného do 30.06.2016
(súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností), ktorého naplnenie spočíva v tej skutočnosti, že ak účastník (strana
sporu)alebojehozástupcanavrholvykonaniedôkazov,ktorébolispôsobilépreukázaťprávnevýznamnú
skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových

zisteniach, ktoré treba odstrániť.

14. Zo znenia ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., účinného do 30.06.2016, vyplýva, že citovaný dôvod
na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len vprípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, čo nie je prípad danej veci.

15. Žalobca síce dôvodil v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nevypočul ním navrhovaných
svedkov (v odvolaní uviedol len svojho brata), odvolací súd však podrobným preskúmaním obsahu
spisu zistil, že žalobca na svoje tvrdenia nenavrhol vypočuť súdu prvej inštancie, v žalobe ani v priebehu
celého konania, žiadnych svedkov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že navrhoval výsluch svedkov už v podanej

žalobe, odvolací súd konštatuje, že toto jeho tvrdenie pravdivé nie je. Odvolací súd poukazuje na
zápisnicu z pojednávania zo dňa 13.08.2015 č.l. 91, kde žalobca a zástupca žalobcu výslovne uviedli,
že žiadne ďalšie dôkazy v konaní nenavrhujú vykonať. Na pojednávaní dňa 08.09.2015 boli strany
sporu (účastníci konania) poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že sú povinní označiť všetky dôkazy,
alebo tieto navrhnúť skôr, ako súd vo veci vyhlási rozhodnutie, lebo na neskôr označené dôkazy súd
prihliadať nebude, na čo žalobca a jeho zástupca uviedli: „Nenavrhujeme vo veci vykonať ďalšie dôkazy.“

V odvolacom konaní vzhľadom na zákonné poučenie (§ 120 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016) strán
sporu nebolo možné žiadne dôkazy vykonávať.

16. Vzhľadom na uvedené odvolacia námietka uplatnená žalobcom v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
bola nedôvodná.

17. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., účinného do 30.06.2016, spočíval v mylnej
aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený
skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti
nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť

rozhodnutia vo veci samej.

18. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posudzoval podľa § 420 Občianskeho zákonníka a zaoberal
sa základnými predpokladmi pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorými sú porušenie
právnej povinnosti (protiprávne konanie), vznik škody, existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym

úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
Po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol naplnený základný predpoklad pre
priznanie nároku na náhradu škody, a to, že nedošlo k preukázaniu protiprávneho konania žalovanej,
t.j. nebolo preukázané, že žalovaná porušila právnu povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zákona. Žalobca
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

19. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu

nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany
sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety
O.s.p. účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

20. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

21. V danej veci sa žalobca svojho nároku domáhal titulom náhrady škody v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka, keď dôvodil, že žalovaná svojim protiprávnym konaním zasiahla do jeho vlastníckeho práva,
pričom škodu videl v tej skutočnosti, že musel prostredníctvom geodetickej kancelárie zabezpečiť
zameranie pozemku, jeho vytýčenie v teréne, náčrt, správne poplatky a dopravu v hodnote 460,22 Eur.Predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je preukázanie
protiprávneho konania, škody, príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Na
povinnosť tvrdenia žalobcu o splnení týchto predpokladov pre zodpovednosť za škodu teda nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré žalobcu zaťažujú a zaťažuje ho teda
dôkaznébremenopreukázaťporušenieprávnejpovinnosti,existenciuškody,jejvýšku,príčinnúsúvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pokiaľ tieto skutočnosti boli žalobcom v
konaní iba tvrdené a neboli v konaní preukázané, žalobca neuniesol bremeno dôkazu. Je pravdou, že
žalovaná nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, a

preto, pokiaľ sa chcela v konaní úspešne brániť, musela tvrdiť, že žiadnu právnu povinnosť neporušila,
prípadne tvrdiť, že nedošlo ku škode, alebo, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, resp. spochybňovať výšku škody a na svoje tvrdenia označiť dôkazy. Teória práva v
tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Je to rozdelenie dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) dôkazného konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

22. Z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca dôkazné bremeno preukázať
protiprávne konanie žalovanej neuniesol, neposkytol súdu ani nenavrhol súdu žiadne dôkazy, ktorými
by svoje tvrdenie o protiprávnom konaní žalovanej preukázal. Žalobca tak nesplnil bremeno dôkazu,
neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na druhej strane žalovaná dôkazy
preukazujúce jej tvrdenia súdu označila a predložila, splnila si tak svoju procesnú povinnosť, následkom

čoho je neunesenie dôkazného bremena žalobcom a jeho neúspech v tomto súdnom konaní.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
nebola žalobcom podaná dôvodne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
keď za správne považoval i právne posúdenie nároku žalobcu súdom prvej inštancie podľa § 420 ods.

1 Obč. zákonníka. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ daný nebol.

24. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca namietal nedostatočný procesný postup, resp.
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nevykonaní určitých úkonov, pre ktoré
bolo pojednávanie odročené (dopyt na obecný úrad, dopyt na ošetrujúceho lekára žalovanej), odvolací

súd konštatuje, že z obsahu spisu takéto pochybenia súdu prvej inštancie nevyplývajú, keď dopyty,
ktorých neexistenciu žalobca v konaní i v odvolaní vytýkal, sú v spise založené a súd ich jednoznačne
vykonal (dopyt na obecný úrad, informácie o zdravotnom stave žalovanej u ošetrujúceho lekára). K
námietkam žalobcu ohľadne procesného postupu súdu prvej inštancie spočívajúceho v nerovnakom
prístupe k stranám sporu, nezáujem o jeho zdravotný stav, položené otázky, výsluch svedka - syna

žalovanej, odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní danej veci nezistil žiadne odvolateľom vytýkané
procesnépochybeniasúduprvejinštancie aprocesnýpostupsúduprvejinštanciepovažujezalegitímny.

25. Záverom odvolací súd udáva k námietkam žalobcu, že inštitút dodatočného prejednania dedičstva
bol upravený v ust. § 175x O.s.p. účinného do 30.06.2016, ktorý zabezpečoval nápravu nedostatočne

zisteného majetku poručiteľa, pričom nešlo o riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by otváral
už vec raz právoplatne skončenú. Toto konanie nadväzovalo na pôvodné konanie o dedičstve a jeho
účastníkmi sú len tí, ktorí sa zúčastnili pôvodného dedičského konania, resp. ich právni nástupcovia.
Právna úprava dedičského práva je založená na princípe ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.
Dôsledkom toho je, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo súdom prejednané a o dedičstve

rozhodnuté. Dedič nadobúda vlastnícke právo k predmetu dedičstva až rozhodnutím vydaným v
dedičskom konaní, a to s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V tomto smere záver súdu prvej inštancie
správny nebol. Táto nesprávnosť však nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie , ktorý žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

26. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými
v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver

vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

27. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).