Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614216480
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614216480.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobkyne E. D., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo W., H. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ľubicou
Flíderovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, Trhová č. 1, proti žalovanému H. Q. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom vo W., G. J. č. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom vo

Zvolene, Dukelských hrdinov č. 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/150/2014-158 zo dňa 11.04.2017, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania
v plnom rozsahu (druhý výrok) a vo výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného (tretí výrok) p o t v
r d z u j e.

II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Opifer Ius, so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa č. 32, č.k. OI 2/2014-52 zo dňa 30.09.2014 a to
vo všetkých jeho výrokoch (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania

v plnom rozsahu (druhý výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok); súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby v dôsledku absencie právomoci rozhodcovského súdu na vydanie sporného rozhodcovského
rozsudku z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy vrátane rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej bol vydaný; plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu; v dôsledku oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov a prechodu poplatkovej

povinnosti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby na súd. Súd prvej
inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C.s.p.“); o poplatkovej povinnosti žalovaného rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“).

2.1 Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a poplatkovej
povinnosti (tretí výrok) podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo
dňa 02.05.2017 (č.l. 166-168 spisu). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) ako aj, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.). Argumentoval, že vzhľadom na okolnosti

prípadu malo byť rozhodnuté podľa § 257 C.s.p. tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na
náhradu trov konania nakoľko existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým je skutočnosť, že onsám nespôsobil neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy a teda ani rozhodcovskej doložky, ale táto bola
dôsledkom konania tretích osôb a nimi spáchaného trestného činu proti žalobkyni, o ktorom nemal
vedomosť a sám je ním poškodený, keďže týmto osobám odovzdal kúpnu cenu a títo doniesli od

žalobkyňou podpísané doklady, z ktorých vyplýva, že kúpnu cenu prevzala, hoci sa tak podľa nej nestalo;
navyše poukázal na skutočnosť, že po právoplatnom určení neplatnosti kúpnej zmluvy a ešte pred
pojednávaním v prejednávanom spore vzal návrh na začatie exekúcie vedenej na základe sporného
rozhodcovského rozsudku späť a súčasne sa jednostranným právnym úkonom adresovaným žalobkyni
vzdal akýchkoľvek a všetkých práv zo sporného rozhodcovského rozsudku; podaná žaloba bola preto

voči nemu v čase konania pojednávania dňa 11.04.2017 šikanózna, keďže nespôsobil neplatnosť kúpnej
zmluvy a urobil všetko preto, aby odstránil stav právnej neistoty na strane žalobkyne; vyjadril názor,
že šikanóznemu výkonu práva zo strany žalobkyne nemôže byť poskytnutá právna ochrana a z tohto
dôvodu s prihliadnutím na jeho konanie (resp. neexistenciu protiprávneho konania) pri uzavieraní kúpnej
zmluvy ako aj na konanie po právoplatnosti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy vrátane neúspešných
pokusov o dohodu so žalobkyňou je na mieste rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého rozsudku v rozsahu
odvolania alebo zrušenie napadnutých výrokov a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.2 Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

3.Krajskýsúd,funkčnepríslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34C.s.p.,preskúmalvecbezpotreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

3.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a obsah
spisu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o podanom odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

4.1Žalobkyňabolavprejednávanomsporevplnomrozsahuúspešnáapretojejvznikolprotižalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni; dôvody hodné osobitného zreteľa môžu

spočívať v pomeroch strán alebo v procesnej situácii; nakoľko v čase podania návrhu na začatie
predmetného rozhodcovského konania bola žalovanému známa spornosť uplatneného sankčného
nárokunazaplateniezmluvnejpokutymusíniesťprocesnédôsledkyneúspechuvprejednávanomspore;
správanie žalovaného po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy spolu s
rozhodcovskou doložkou je podľa odvolacieho súdu bez právneho významu pre rozhodnutie o trovách

konania; súd prvej inštancie správne priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

4.2 Zo spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 07.12.2016 priznal súd prvej inštancie oslobodenie od
súdneho poplatku za podanie žaloby na súd v sume 331,50 €; aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p.

neprichádza do úvahy vo vzťahu k prechodu poplatkovej povinnosti medzi stranami v súvislosti s
oslobodením žalobkyne od súdnych poplatkov; žalobkyňa osobne oslobodená od súdneho poplatku za
podanie žaloby bola v prejednávanom spore v plnom rozsahu úspešná a preto poplatková povinnosť za
podanie žaloby na súd prešla zo zákona na žalovaného; výška súdneho poplatku nebola medzi stranami
v odvolacom konaní sporná; súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za podanie žaloby na súd.

5. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešná; nakoľko však žalobkyni žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli,
odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznal (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).