Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/180/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2399899559
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2399899559.37

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v právnej veci žalobcu:
N.Y. E., Y.. X.X.XXXX, E. Š. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom so sídlom
Bratislava, Blumentálska č. 22, proti žalovanému: MACH TRADE s.r.o., Niklová ul., Sereď, IČO: 31
347 011, zastúpený JUDr. Attilom Nagyom, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 10, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa Galanta, Z. Kodálya č. 1629/48, Galanta, o

mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 37 907,45 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 20 573,68 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 28 453,83 zastavuje.

III. Súd v ostatnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný z titulu náhrady trov štátu zaplatiť 6,60 eur na účet
Slovenskej pošty., a. s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 17 734,54 Eur, ktorú
sumu je povinný zaplatiť žalovaný advokátovi JUDr. Miroslavovi Chrenkovi so sídlom Blumentálska číslo
22, 811 07 Bratislava do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 234 Eur na účet

Slovenskej pošty, a. s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 15. októbra 1999 žiadal, aby mu žalovaný zaplatil 1 716 000
Sk a uplatnil si náhradu trov konania. V priebehu konania žiadal súd, aby pripustil zmenu žalobného
petitu, v zmysle ktorého žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť z titulu zvýšenia bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia / ďalej len SSU / 1 999 200 Sk po odpočítaní zaplatenej sumy zo strany
vedľajšieho účastníka vo výške 58 800 Sk. Nakoľko sa jednalo o kvantitatívnu zmenu žalobného petitu,

súd zmenu žalobného petitu pripustil v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku / ďalej len O.s.p. /. Žalobca písomným podaním zo 4. júna 2007 zmenil žalobný návrh na
základe, ktorého sa domáhal zvýšenia náhrady za bolestné vo výške 25-násobku a za SSÚ 15-násobku
základného bodového hodnotenia vo výške 1 142 000 Sk t.j. 37 907,45 eur. Z procesného hľadiska sa
jednáospäťvzatiežalobnéhonávrhu,pretožežalobcasiuplatnilnižšínárokakopriúpravepetitu.Právny
zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby písomným podaním z 9. marca 2016.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka prejavila ústny súhlas s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu na
pojednávaní konanom 29. februára 2016.Súd uznesením zo 4. júna 2015 č. k. 10C 180/1999-824 konanie v časti o zaplatenie 9 500 eur zastavil,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. júla 2015. Predmetom tohto konania sa stala suma 28

407,45 eur / 37 907,45 - 9 500 = 28 407,45 /.

Súd rozsudkom z 1. júla 2013 č. k. 10C 180/1999-714 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I. výroku
9 500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V II. výroku v ostatnej časti žalobu zamietol. V III.
výroku žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 14 783,08 eur a vo IV.

výroku žalobcu zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 6,60 eur. V V. výroku žalobcu zaviazal zaplatiť
súdny poplatok vo výške 253 eur. Krajský súd v Trnave č. k. 23Co 408/2013-770 z 29. septembra
2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti o zaplatenie 9 500 eur a v ostatnej časti zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúcej časti rozsudku uviedol, že prvostupňový
súd sa mal zaoberať otázkou existencie a bodového ohodnotenia psychických následkov. Je potrebné
zistiť, aké mal žalobca predpoklady pre uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, aké má

po vzniku škodovej udalosti a nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že zákonné bodové ohodnotenie
v zmysle citovanej vyhlášky zohľadňuje okolnosť, že poškodený následkom úrazu je obmedzený vo
svojich možnostiach. Ďalej je potrebné ustáliť predmet konania s poukazom na písomné podanie zo 4.
júna 2007 a postupovať v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. / správne § 96 ods. 1,2 O.s.p. /.

Žalobcažalobuskutkovoodôvodniltým,že7.augusta1998utrpelpracovnýúrazstým,žezaspôsobenú
škodu zodpovedá žalovaný podľa § 190 Zákonníka práce / ďalej len ZP / a prislúchajú mu náhrady
upravené v ustanovení § 193 ods. 1 písm. a/ a 196 ZP. Zo strany vedľajšieho účastníka boli žalobcovi
vyplatené náhrady za bolestné a SSÚ vo výške 58 800,-Sk. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil
podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. / ďalej len vyhláška /.

Právny zástupca žalobcu žiadal v plnom rozsahu žalobe vyhovieť, nakoľko žalobca v konaní preukázal
prípady hodné osobitného zreteľa, ktoré dovoľujú súdu odškodniť bolesť a SSÚ a to primerane zvýšiť v
prípade bolestného na 25-násobok základného bodového ohodnotenia a v prípade SSÚ na 15-násobok
základného bodového ohodnotenia. V časti bolestného poukázal na to, že žalobca vytrpel bolesti pri

odoberaní kožných autotransplantátov pričom aj lekár zvýšil základný počet bodov pre bolestivý priebeh
liečby na dvojnásobok avšak ani takéto zvýšenie nepostihuje v dostatočnej miere skutočne vytrpenú
bolesť a útrapy, ktoré musel žalobca pri riešení a rekonvalescencii znášať. Poukázal na komplikovaný
priebeh liečenia telesných poranení a vysokom stupni bolestivosti s poukazom na znalecký posudok
vypracovaný znalcom MUDr. F. a výpoveď ošetrujúceho lekára prof. MUDr. R.. Okrem toho žalobca bol

dlhodoboumiestnenývzdravotníckychzariadeniach,podrobilsakomplikovanýmanáročnýmzákrokom,
následne bol dlhodobo práceneschopný a aj doposiaľ sa zúčastňuje kontrolných vyšetrení raz do roka.
U žalobcu pretrváva zlá kvalita menej cennej kože v mieste transplantátov, čo spôsobuje zlú toleranciu
mechanickej termickej a chemickej záťaže so sprievodnými bolesťami. Pri návrhu na zvýšenie náhrady
za SSÚ poukázal na to, že žalobca v dôsledku úrazu bol dlhodobo práceneschopný a neskôr v aktívnom

produktívnom veku bol uznaný za invalidného. V roku 2011 musel ukončiť podnikanie na základe
živnostenského oprávnenia. Je obmedzený v pohybe a možnostiach čo i len rekreačného športovania
a pohybových aktivít. Ďalej okrem iného uviedol, že musel zanechať chov hospodárskych zvierat a
výcvik poštových holubov. Okrem fyzického poškodenia úraz zanechal aj vážne následky na psychike
žalobcu, čo nakoniec vyústilo v rozpad a rozvod manželstva. Nesúhlasil s názorom, že mimoriadne

odškodnenie prislúcha len osobám, ktoré sa pred úrazom angažovali a uplatnili na vysokej úrovni v
politickom, kultúrnom, spoločenskom živote. Takýto názor bol prekonaný. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2008, v zmysle ktorého uprednostňovanie
určitých spoločensky preferovaných povolaní a záujmových aktivít pred iným zamestnaním a bežnými
rodinnými aktivitami je nekorektné, nielen z hľadiska etiky, ale je aj porušením rovnosti účastníkov

občianskeho konania a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1Cz 60/88 s poukazom
na diskriminačný prístup.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom zo začiatku poukazoval na liberačné dôvody za účelom
úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti za pracovný úraz. Nakoniec žiadal žalobu

zamietnuť, pretože žalobca v konaní nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie
bolestného a zvýšenie SSÚ. Žalobca nepreukázal, že by jeho schopnosť bola obmedzená alebo
vylúčená závažným spôsobom v oblastiach, ktorým sa venoval pred úrazom, práve naopak bolo
preukázané, že v kultúrnej oblasti alebo aj v iných nie je obmedzený. Žalobca sa zamestnal a dokoncapracoval na živnosť ako pomocný stavebný robotník, ktoré práce sa považujú za fyzicky náročné s tým,
že pracoval v prašnom prostredí.

Vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal aké spoločenské aktivity hodné
osobitného zreteľa vykonával, keďže v jeho prípade nejde o športovca, ani o kultúrne profesionálne,
politicky ani inak vysoko exponovanú osobu a ani o osobu, ktorej prípadné aktivity by boli zmarené
v mimoriadne nízkom veku. Žalobca po utrpení pracovného úrazu bol schopný využiť svoj pracovný
potenciál na trhu práce. Jeho zamestnávatelia nevyužili ani inštitút dohôd o prácach vykonaných

mimo pracovného pomeru a pristúpili k uzatvoreniu pracovného pomeru so žalobcom. Problémy s
hľadaním vhodného pracovného miesta ovplyvňuje v značnej miere aj situácia na trhu práce. Žalobca
nepreukázal, aké aktivity vyvíjal na získanie vhodného pracovného miesta. Nie je držiteľom preukazu
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a je schopný sám sa o seba postarať. Okrem toho z jeho strany
nebol záujem zmierniť alebo obmedziť psychické ťažkosti dodržaním predpísanej medikamentóznej
liečby a pravidelnými návštevami psychológa. U žalobcu je miera poklesu pracovnej schopnosti 75 %

a je poberateľom invalidného dôchodku podľa odborného stanoviska posudkového lekára Sociálnej
poisťovne z 12. augusta 2014. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie srdca a nesúvisí s
popáleninami pravej dolnej končatiny ani s poruchou psychiky. Pri tomto posúdení bol do úvahy braný
fakt, že následky popálenia pravej dolnej končatiny sú len minimálne a predstavujú o niečo menejcennú
pokožku a na poruchy psychiky sa pravidelne nelieči. Na klinike popálenín je sledovaný jedenkrát ročne

a v prípade následkov chronického rázu by musel byť pozorovaný viackrát ročne. Je schopný vykonávať
sústavné zamestnanie s určitými obmedzeniami /prostredie bez chladu a vlhka, nosenie ľahkej obuvi/,
ktoré obmedzenia automaticky neodôvodňujú aplikáciu ustanovenie § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Je schopný sa sám o seba postarať.

Súd sa oboznámil s podstatným obsahom spisu, po zrušujúcom rozhodnutí vypočul svedkov, a to N..
A. C., V. Z. a zistil tento skutkový stav vo veci:

Zisteným skutkovým stavom súd zistil, že 7. augusta 1998 o 15,00 hod. žalobca utrpel pracovný úraz,
ktorý sa mu stal počas pracovnej zmeny kedy odpracoval 9 hodín. V predmetný deň žalobca odpracoval

zmenu, ale z dôvodu , že do práce nenastúpil jeho kolega nadriadeným pracovníkom bol požiadaný,
aby zostal na pracovisku. Odpich olova sa mal vykonať o 13,00 hod. a tento sa vykonal z veľkej peci do
veľkých kokíl, kde prebieha určitý chemický proces a z veľkých kokíl sa olovo vypúšťa do malých kokíl.
K pracovnému úrazu došlo pri vypúšťaní olova z veľkých kokíl do malých kokíl. Zo záznamu o úraze
vyplýva, že k úrazu došlo tak, že žalobca prechádzal okolo odpichovej jamy olova pri prechode z jednej

strany odpichovej jamy na druhú, kedy sa mu pošmykla noha a vstúpil do roztaveného olova pravou
nohou. Záznam bol spísaný 7.augusta 1998, ktorý podpísal jediný svedok A. A.. Inšpektorát bezpečnosti
práce Trnava spísal 29.augusta 1998 protokol o vyšetrení ťažkého pracovného úrazu, z ktorého vyplýva,
že úraz sa stal 7.augusta 1998 o 15,00 hod., v ktorý deň žalobca odpracoval 9 hodín. Úraz sa stal pri
odpichu olova z veľkej kokily do malých kokíl umiestnených v lejacom poli. Po naplnení jednej z malých

kokíl žalobca odišiel k ovládaču, ktorý je umiestnený na stĺpe za účelom posunutia vozíka s veľkou
kokilou, ktorý sa posúva navijákom. Pri prechode k ovládačom musí pracovník vystúpiť z malej kokily, v
ktorej počas odpichu stojí a bežne zaužívaným postupom vykonávať potrebné úkony. Pri návrate späť k
miestu plnenia sa žalobca pošmykol na hrade vedľajšej kokily, pričom mu noha skĺzla do susednej malej
kokily naplnenej roztaveným olovom v dôsledku čoho utrpel popáleniny na nohách.

V priebehu konania žalovaný sa bránil preukazovaním liberačných dôvodov za účelom úplného alebo
čiastočného zbavenia zodpovednosti podľa § 191 ods. 1,2 ZP. Súd v rozhodnutí z 11. apríla 2011 vo
veci č. k. 10C 180/1999-565 nevzhliadol ani čiastočné liberačné dôvody na zbavenie sa zodpovednosti
za pracovný úraz, ktorá skutočnosť bola potvrdená v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave z 12. marca

2012 vo veci č. k. 23Co166/2011-615. Po tomto zrušujúcom rozhodnutí žalovaný žiadnym dôkazom
nepreukazoval liberačné dôvody za účelom zbavenia sa zodpovednosti za pracovný úraz, preto sa súd
zaoberal návrhom žalobcu na zvýšenie bolestného a SSÚ.

Žalobca poukazoval na najhoršie bolesti, ktoré pretrpel po úraze, a to po operáciách a počas liečenia.

Noha po takomto úraze je čoraz citlivejšia, a to najmä pri zmene ročných období, pri zmene počasia a pri
bolestiach človek viacej zaťažuje zdravú nohu. Bolo zistené, že pod vplyvom prenášania váhy z chorej
nohynazdravúnohumázničenýľavýbedrovýkĺbII.stupňaapriIII.stupnijepotrebnáoperácia.Poúraze
bolesti utešoval liekmi, pričom mu bolo podané morfium. V septembri 1999 bol prepustený do domácehoošetrenia a do mája každý týždeň chodil na lekárske prehliadky na Kliniku popálením do Ružinova a
týchto lekárskych prehliadok sa jedenkrát zúčastňuje doposiaľ. V máji mu bola predpísaná kúpeľná
liečba, ktorej sa zúčastnil. Mal bolesti pri chôdzi, ako aj pri polohovaní končatín, ktoré odstraňoval

liekmi. Obmedziť alebo zmierniť bolesť mohol tým, že obmedzil chôdzu. Žalobca požadoval 25-násobok
zvýšenia bolestného, pretože v jeho prípade sa konali tri operačné úkony a to v I. prípade išlo o čistenie
rany, v II. prípade o odobratie kože a v III. prípade po priložení kože nastala infekcia na ranu sa prikladali
umelé transplantáty vypestované umelo, pretože vlastný odber sa mu už nechytal. Po úraze pociťoval
slabosť a únavu. Doposiaľ si musí dávať pozor na chlad, pretože pod vplyvom nachladnutia sa mu na

nohe vytvárajú rany, ktoré sa dlho hoja, lebo koža je narušená a mokvá. Čo sa týka SSÚ nárok žiadal
zvýšiť o 15-násobok, pretože má problémy sa zamestnať, pričom pracoval vždy v rámci SBS. V prvých
dvoch prípadoch došlo k ukončeniu pracovnej zmluvy uplynutím času na výkon činnosti SBS a v dvoch
prípadoch ukončil pracovný pomer, pretože sa jednalo o prácu, ktorú vykonával v stoji. Pri takejto práci
mu noha opúchala. Napríklad, keď pracoval v Tescu ako člen SBS musel stáť iba pri dverách. Od dverí
sa nemohol pohnúť ani na 5 metrov. Následne si vybavil živnosť a pracoval v stavebnej firme, avšak

jednalo sa o prašné prostredie, takže živnosť zrušil v roku 2011. Pred úrazom sa venoval chovu holubov.
Dnes sa tejto činnosti nevenuje. Súťažil v rámci klubu. V súčasnej dobe chodí na prechádzky, ale vždy to
závisí od počasia, pretože rany sú citlivé na zmenu počasia a chlad. V dôsledku pracovného úrazu došlo
k rozvodu jeho manželstva. Pred úrazom chodil s manželkou na nákupy, na rôzne podujatia, avšak po
úraze tieto veci stratili pre neho význam. Pred úrazom nikde aktívne nešportoval. Politického života sa

nezúčastňoval. Podľa jeho udania sa ho najviac dotkol pracovný úraz v oblasti pracovného, rodinného
života a v oblasti chovu holubov, lebo pred pracovným úrazom sa venoval tomuto chovu športovo.
Dosahoval priemerné výsledky v klube v rámci súťaží Slovenskej republiky. Staral sa o 120 holubov.
Po pracovnom úraze musel zanechať tento chov, pretože je to jednak prašné prostredie, ale aj miesto
výkalov. V súčasnej dobe žije so svojou priateľkou v unimobunke. Priateľka sa stará o domácnosť, robí

nákupy, upratuje. O osobnú hygienu sa vie postarať, pričom pri prebaľovaní a mastení nohy mu pomáha
priateľka. Pokiaľ nežil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou pri domácich prácach mu pomáhala
jeho dcéra.

Posudok o bolestnom vypracoval pB.. N.. K. R., I.. I. F. I. A. B. F. 13. mája 1999 na základe vyhlášky

po pracovnom úraze zo 7. augusta 1998:

243c popáleniny III. st. 8 % 1720 m2 1/1 260 b.
1. 243b popáleniny II. st. 430 cm2 3/4 45b.
2. 240 prenos kože dermoepid. na plochu 1720 m2 3/4 195b.

3. 246b šok stredného stupňa 3/4 30b.
Spolu 530b.
Zvýšenie podľa ods. 6 za 2 operačné výkony
v celkovej anestéze a bolestivý spôsob liečby
spolu o 100% 530b.

Spolu 1060b.
Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracoval N.. K.Y. R., F.. 24. augusta 1999:
1. 431b keloidné jazvy na 560cm2 1/1 350b.
2. 430b plošné jazvy po popálení a prenosoch
kože na 1200cm2 1/2 150b.

3. ťažké obmedzenie hybnosti členkového kĺbu 1/2 100b.
Spolu 600b.
V konaní ako svedok bol vypočutý N.. A. C.. Žalobca v jeho ambulancii od úrazu bol desaťkrát, a
to 7. decembra 1999, 14. decembra 1999, 30. mája 2000, 21. júna 2000, 9. mája 2006, 10. októbra
2007, 17. marca 2009, 25. novembra 2010, 9. decembra 2010, 14. januára 2014 a 3. februára 2015.

Z dôvodu, že kontakt so žalobcom bol problematický, navrhol mu liečenie G. C.. Potvrdil, že vzhľadom
na žalobcovu diagnózu, by jeho prehliadky mali byť pravidelné a doporučoval mu systematickú liečbu,
čo sa v prípade žalobcu nedá povedať. V prípade systematickejšej liečby by mohlo prísť k zlepšeniu
zdravotného stavu o 70 % plus, mínus. Žalobca mu spomínal užívanie lieku LEXAURIN, ktorý zmierňuje
psychické napätie, to znamená, že sa jedná o uľavujúci liek a jeho užívanie nebolo od veci. Ďalej svedok

potvrdil, že vplyvom pracovného úrazu u žalobcu došlo k osobnostným zmenám aj v citovej oblasti, ktoré
sa prejavuje nezvládnutým afektom a výbuchmi zlosti. V prípade žalobcu došlo k zmene jeho celého
života, lebo prestal pracovať, došlo k rozvodu manželstva, ktoré veci sú objektívneho charakteru a lekár
ich nevie ovplyvniť.Svedok V. Z. potvrdil, že žalobca bol členom Základnej organizácie Š. chovu poštových holubov. Do
pracovného úrazu bol žalobca aktívnym členom. Zúčastňoval sa pretekov, ktoré sa pravidelne konajú

od posledného aprílového alebo prvého májového víkendu do posledného júlového alebo prvého
augustového víkendu. Z roku sa venoval tri mesiace / máj, jún, júl / starým holubom, ktorí v týchto
mesiacoch pretekali a v septembri novým holubom plus je to každodenná starostlivosť o holuby, ktorá
si vyžaduje nemálo finančných prostriedkov a veľa osobného času. Ročne jedna sezóna stojí 1 000 eur.
Tiež veľa roboty je aj so samotnými pretekmi, pretože pretekár musí pripraviť debny, naložiť holuby do

debien, pri prílete musí holuba chytiť, zobrať pretekársku gumičku, ktorú musí vybrať z holuba a zaniesť
do konštatovaných hodín. Večer sa pretekári zúčastňujú vyhodnotenia. V zimnom období sa pretekári
zúčastňujú výstav, futbalových turnajov, ktorých sa aktívne zúčastňoval aj žalobca. Po pracovnom úraze
žalobca s touto činnosťou prestal a v súčasnej dobe žiadne aktivity tohto druhu nevykonáva.

V rámci dokazovania na návrh žalovaného súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, aké

sú následky priameho pôsobenia roztaveného olova o teplote v rozpätí 900 stupňov celzia /teplota po
odpichu bola 600 stupňov celzia/, postupné chladenie v kokile na predkolení a chodidlo muža stredného
veku a aký vplyv na následné liečenie mal jeho neskorý prevoz po úraze do nemocnice v Galante do
špecializovanej nemocnice v Bratislave. Znalec N.. K. F., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia
odvetvie plastická chirurgia vypracoval znalecký posudok č. 662008. Zo záveru znaleckého posudku

vyplýva, že v prípade úrazu žalobcu už v prvých sekundách došlo ku vzniku popáleniny 3.stupňa. To
znamená popáleniu kože v jej celej hrúbke až po hĺbkové štruktúry v oblasti členkového zhybu. V reálnej
dobenemohlatomuzabrániťžiadnarýchlaprváodbornáaanivysokošpecializovanápomoc.Žalobcapo
odbornomošetrenímalbyťprevezenýnašpecializovanépracovisko.Najzávažnejšoupríčinouterajšieho
stavu poškodeného bola príliš hlboká popálenina spôsobená veľkou teplotou a dobou pôsobenia. To

znamená, že o dva dni oneskorené ošetrenie na špecializovanom pracovisku malo vplyv na časť
predĺženia doby liečenia, ale na momentálnom stave poškodeného sa málo podieľala.

Rozsah poškodenia na zdraví potvrdil aj vypočutý svedok I... N.. K. R. I.., ktorý uviedol, že žalobca
následkom pracovného úrazu utrpel popáleniny na pravej nohe tak, že mal zničenú kožu aj podkožný

tuk a čiastočne fascie. Žalobca potreboval špecializovanú liečbu, ktorú mal zabezpečenú v Univerzitnej
nemocnici v Bratislave. Liečba žalobcu bola náročná, pričom potreboval dva chirurgické úkony. Celý
proces liečenia na klinike trval 3-4 týždne. Po prepustení do domáceho liečenia liečba nebola ukončená,
pretože stav kože treba neustále sledovať a žalobca aj v súčasnej dobe jedenkrát do roka chodí na
kontrolu. Obmedzenia spočívajúce v tom, že si obúva mäkkú obuv, budú trvať celý život. Čo sa týka

bolesti svedok ju prirovnal k zlomenine s tým, že pri zlomenine človek cíti okamžitú bolesť a po fiksácii
zlomeného miesta bolesť ustupuje. Pri popáleninách je to naopak. Pri úraze človek bolesť necíti, čo je
spojené aj so šokom, ale po odstránení kože bolesť je značná, najmä pri každom preväze, pričom rana
sa preväzuje jedenkrát za dva dni alebo každý deň. Okrem toho pacient pociťuje bolesť aj pri odbere
vlastnej kože vo veľkosti popáleniny, pričom vznikne nová rana a trvá 5-10 dní pokiaľ sa zahojí. Potom sú

už bolesti miernejšie, avšak rany zanechávajú jazvy, ktoré sú citlivé na počasie aj na psychiku človeka.

V konaní bola vypočutá ako svedkyňa bývalá manželka žalobcu dvakrát, pričom potvrdila, že po úraze
sa žalobcov život zmenil po psychickej stránke, pretože sa uzavrel , oddelil sa od nej ako aj od detí.
Po zlepšení zdravotného stavu odmietal chodiť s nimi von, pretože nemohol ísť na slnko. Má problém

so zakupovaním obuvi, pretože má nohu číslo 12 a potrebuje voľnejšiu obuv, aby ho netlačila. Pred
úrazom sa žalobca venoval chovu holubov a po úraze prestal chovať holuby. V čase jej prvého vypočutia
poznamenala, že v súčasnej dobe sa opätovne žalobca venuje chovu holubov. Z jej výpovede vyplýva,
že v dôsledku pracovného úrazu sa jej rozpadlo manželstvo. Po rozvode zostali žiť spolu ale dúfa, že
sa žalobca odsťahuje. Po úraze žili aj sexuálne avšak sedem až osem rokov pred rozvodom mali už

oddelené spálne a úplne prestali sexuálne žiť z dôvodu vzájomného odcudzenia sa. Žalobca sa k nej
správal nevrelo, porovnával ju s inými ženami, tak si myslela, že má milenku. Potvrdila, že pred úrazom
so žalobcom chodili na plesy, dovolenky. Politicky sa žalobca nikdy neangažoval. U žalobcu mimoriadne
aktivity nikdy nezaznamenala, pričom išlo vždy len o aktivity bežného života.

Dcéra žalobcu V. E. potvrdila, že pred úrazom bol žalobca veselý človek, pričom po úraze sa mu
zmenil život, pretože sa uzavrel do seba. Profesionálne sa venoval chovu holubov. U žalobcu po úraze
zaznamenala psychický zmeny , ktoré spočívali v tom, že žalobca s ňou prestal chodiť do prírody,
nerozprával sa s ňou. V súčasnej dobe žalobca nemôže chodiť, dlho stáť, takže môže vykonávať, ibanejakú fyzickú prácu, akú vyjadriť sa nevedela. Čo sa týka spoločenského života žalobca pred úrazom
chodil s nimi von, mal kamarátov a po úraze komunikuje len s bratom.

Svedok N.. N. J. je posudkovým lekárom, ktorý uviedol, že posudkový lekár v zmysle platnej legislatívy
posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav posudzujúceho. Pod týmto pojmom treba rozumieť
chronické ochorenie, ktoré vyžaduje dlhodobú lekársku starostlivosť a liečbu. Predpokladané posúdenie
zdravotného stavu žalobcu v januári 2014 bola určená porucha psychiky a druhé posudkovo závažné
ochorenie kvôli následkom popálenín na dolnej končatine. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť

bola okolo 60 %. Posledné posúdenie zdravotného stavu bolo v roku 2015 na žiadosť žalobcu. Pri
tomto posúdení zistil nové skutočnosti, ktoré boli veľmi závažné, a to ochorenie srdca, odborná diagnóza
dilatačná kardiomilopatia, čo znamená rozšírenie dutín srdca s výrazne zníženou funkciou. Žalobca pri
tomto posúdení nedoložil vyšetrenie psychiatra a ani popáleninového chirurgia. Už pri predposlednom
vyšetrení posudkovou komisiou, prof. Koller konštatoval, že postihnuté miesta sú zhojené, prítomná je
menejcenná pokožka, ktorá si vyžaduje premasťovanie a šetrenie pred vonkajšími škodlivými vplyvmi.

Psychiater hovoril o úzkostnej depresii bez odporúčania špeciálnej liečby. Na základe týchto faktov
určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %, čo znamená plný invalidný
dôchodok. Ochorenie srdca nesúvisí s pracovným úrazom. Svedok potvrdil, že príčinou vzniku invalidity
boli následky popálenín, pričom pri posúdení v roku 2014 v prvom rade sa jednalo o následky psychiky
a až po tom o následky popálenín. V tomto čase miera poklesu pracovnej činnosti bola 60 %. Na otázku,

či pracovný úraz nezanechal žiadne trvalé následky, svedok uviedol, že tieto existujú v posudkovo
nezávažnej miere s tým, že nevedel povedať v akej miere.

Z lekárskej zápisnice Sociálnej poisťovne pobočka Galanta z 28. augusta 2014 z pracovnej anamnézy
vyplýva, že žalobca je vyučený hydinár. Naposledy pracoval do 31. januára 2016 v W. C., s.r.o. ako

SBS-kár. Od 6. októbra 1999 je čiastočne invalidný a od 6. februára 2014 je určená MPSVZČ 60 %,
nepracuje, nie je evidovaný nezamestnaný. V súčasnosti sa lieči aj u psychiatra pre úzkostnú depresívnu
poruchu. Zdravotný stav bol posúdený vo februári t. r. s určenou MPSVZČ 60 % pre úzkostne depresívnu
poruchu a následky popáleniny a poleptania pravej dolnej končatiny. V apríli t. r. začal pociťovať výraznú
slabosť a dusenie aj po minimálnej námahe, v kľude a v noci. Bol vyšetrený kardiológom so záverom

srdcového zlyhávania na podklade ťažkej slabosti ľavej srdcovej komory. Bola určená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od 2. júla 2014. Sociálna poisťovňa pobočka Galanta
písomne potvrdila, že invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v plnej
mieresúvisísťažkouporuchousrdcovocievnehoaparátuanemápriamysúvissnásledkamipracovného
úrazu.

Z výpisu registra N.. Z. S. - psychiatrická ambulancia vyplýva, že ambulancia bola zapísaná 1. februára
1997 a dátum výmazu je urobený k 31. augustu 2000. Z predložených lekárskych správ založených v
spise vyplýva, že žalobca navštívil predmetnú ambulanciu v dňoch 23. júna 2000, 26. júla 2000, 28.
augusta 2000 a 2. novembra 2010.

Pri návšteve žalobcu v ambulancii kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, prof. N.. K. R., I.. 3.
februára 2015 určil diagnózu T953 neskoré následky popálenia, poleptania a omrzliny dolnej končatiny,
jazvy bez zmeny, funkčné poruchy pretrvávajú. Doporučil pokračovať v doterajšej zvýšenej starostlivosti,
odľahčovať bedrové kĺby. Kontrola za jeden rok. Žalobca 22. septembra 2015 bol na vyšetrení v

ambulancii predmetnej kliniky, kde opätovne prof. N.. K. R., I.. v náleze uviedol, že stav je trvalý a nie
je ho možné zlepšiť. Transplantovaná koža nie je funkčne plnohodnotná, nakoľko má výrazne tenšiu
dermálnu vrstvu a chýbajú v nej všetky prídatné orgány kože - potné, mazové žľazy, vlasové folikuly.
Pretrváva aj porucha lymfatického obehu, ktorá sa prejavuje opuchmi a následnou bolestivosťou po
dlhšom státí a námahe. Trvalé následky pôvodných popáleninových poranení po úraze pretrvávajú aj v

súčasnosti a sťažujú a obmedzujú pôsobenie v rôznych oblastiach života - pracovná činnosť, záujmy,
fyzická námaha, športovanie, zvýšená osobná hygiena a pod. Pacient je naďalej pravidelne sledovaný
na klinike jedenkrát ročne. Obdobnú správu vydal lekár po návšteve žalobcu v ambulancii 9. decembra
2015 s tým, že stav následkov úrazu je trvalý a nie sú možnosti na jeho zlepšenie.
Žalobca navštívil aj psychiatrickú ambulanciu N.. C. A. 3. februára 2015, ktorý vypracoval lekársky

nález a diagnosticky uzavrel - zmiešaná úzkostná a depresívna reakcia. Stav pacienta je z dlhodobého
hľadiska bez podstatnej zmeny. Jedná sa o pretrvávajúcu reaktívnu psychickú poruchu po závažnom
somatickom úraze.Pred operáciou bedrového kĺbu u žalobcu bolo zistené zlyhávanie ľavej komory s ťažkosťami pri veľkom
zaťažení, z ktorého dôvodu je liečený na ochorenie srdca v Národnom ústave srdcových a cievnych
chorôb, a. s. Bratislava.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 25. augusta 2014 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo
výške 261,70 eur a od 1. januára 2015 vo výške XXX,XX eur.

Na tunajšom súde prebiehalo konanie o rozvod na návrh manželky žalobcu vo veci sp. zn. XXC XXX/

XXXX. Manželstvo bolo rozvedené 27. mája 2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. júla
2011. Príčina rozvratu manželstva v rozhodnutí nebola uvedená.

Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden
bod /§ 7 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1995/.

Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
72 000 Sk /§ 7 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1995/.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 /§ 7 ods. 3 Vyhlášky č.
32/1995/.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým
bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku /§ 6 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1995/.

Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom

živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 /§ 7 ods. 2
Vyhlášky č. 32/1995/.

Pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského

uplatnenia /§ 444 Obč. zák./.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za
bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov. V prípade
SSU sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu SSU teda
dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov,
nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky
pre jeho životné úkony. V danom prípade predmetom konania je zvýšenie bolestného a SSU v
zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky. Správna interpretácia tohto ustanovenia z hľadiska vymedzenia prípadov

hodných osobitného zreteľa závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom významným kritériom
je závažnosť spôsobenej škody na zdraví a možnosti vyliečenia či eliminácie spôsobenej škody, to
znamená, či v dôsledku poškodenia zdravia je poškodený obmedzený vo svojom spôsobe života, či
je nútený k pravidelným kontrolám u lekárov, prípadne k ďalším operatívnym zákrokom. Pri určovaní
rozsahu odškodnenia súd má možnosť, aby podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady je

primerané. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti môže byť primerané aj niekoľkonásobné zvýšenie
tohto odškodnenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa v našich právnych predpisoch nie sú definované a
ani taxatívne alebo demonštratívne vymedzené. Ide o neurčitý pojem, ktorý nie je obsahovo vymedzený.
Jeho obsah aj rozsah sa môže meniť v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Súd musí vždy
skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie pred vznikom ujmy

na zdraví. Náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody
na zdraví. Obidva druhy odškodnenia sú náhrady tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si
postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a
obmedzenia v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorázovo. Vyhláškazvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť pre odškodnenie
za SSU. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Dôvody, za
ktorých možno priznať zvýšenie odškodnenia za bolesť a za SSU treba vyvodzovať predovšetkým z

okolností, ktoré sú vymedzené v A1 ods. 6 uvedených zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť,
ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na
primerané zmiernenie následkov. Primeranosť následkov nie je neobmedzená, lebo vyhláška tým,
že rámcovo stanovila predpisy pre vznik nároku na základné odškodnenie a vznik nároku na jeho
mimoriadne zvýšenie, určila hľadiská na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti

usmerňujú úvahu súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch. Náhrada za bolesť
a SSU je osobitným inštitútom pre uplatnenie zodpovednosti za škodu na zdraví používaným v našom
právnom poriadku. V rámci úpravou súkromno-právnych vzťahov je odškodnenie bolesti a SSU jednou
z foriem kompenzácie škody na zdraví upravených v Občianskom zákonníku. Lekársky posudok vydáva
lekár, len čo sa zdravotný stav poškodeného ustálil a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia
spravidla po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia.

Súd mal za preukázané, že lekár vypracujúci lekársky posudok o bolestnom, bolestné obodoval na 530
bodov a podľa § 6 ods. 2 vyhlášky túto sumu zvýšil na dvojnásobok. Pritom zobral na zreteľ predpoklady,
ktoré mal poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví a mal uplatnenie v živote a spoločnosti,
ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Žalobca sa domáhal zvýšenia bolestného

na 25-násobok vo výške 16 889,16 eur / 1060 b. x 30 SK = 31 800 x 25 = 795 000 Sk, t. j. 1 055,56
eur x 25 = 26 389,16 eur - 9 500 eur = 16 889,16 eur /. Po utrpení pracovného úrazu žalobca sa
liečil v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, a to na Klinike popálením a rekonštrukčnej chirurgie tri -
štyri týždne. Podľa potvrdenia lekára liečba bola náročná, vyžadujúca dva chirurgické úkony. Bolesť po
odstránení kože bola značná, najmä pri každom preväze, pričom rana sa preväzovala raz za deň alebo

dva dni. Poškodený bolesť pociťoval aj pri odbere vlastnej kože vo veľkosti popáleniny, na ktorom mieste
mu vznikla nová rana a trvalo päť - desať dní pokiaľ sa rana zahojila. Potom boli bolesti miernejšie,
ale rany zanechali jazvy, ktoré sú citlivé na chlad a zmenu počasia. Bolesti žalobca odstraňoval
medikamentózne, ktorá liečba mu nezaberala, a preto mu bolo podávané morfium. Po úraze pociťoval
slabosť a únavu. Po prepustení z nemocnice absolvoval liečenie a v súčasnej dobe jedenkrát do roka

absolvuje prehliadku na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie. V danom prípade súd považoval
za dôvody hodné osobitného zreteľa, a to druh popáleniny, pretože žalobca utrpel popáleniny II. a
III. stupňa tým, že vstúpil do roztaveného olova. Olovo spôsobuje závažnejšie poškodenie organizmu,
ako popáleniny spôsobené napr. horúcou vodou, ktorú skutočnosť potvrdilo znalecké dokazovanie
znalcom N.. F. a výpoveď ošetrujúceho lekára prof. N.. K. R., PhD. Žalobca mal zničenú kožu, podkožný

tuk a čiastočne aj fascie. U žalobcu pretrváva doposiaľ zlá kvalita kože v mieste transplantátov, čo
spôsobuje zlú toleranciu mechanickej, termickej a chemickej záťaže so sprievodnými bolesťami. Zo
záveru znaleckého posudku č. 662008 vypracovaného N.. F. mal súd za preukázané, že roztavené
olovo pri teplote 600 stupňov celzia už pri sekundovom kontakte s ľudskom kožou spôsobuje popáleniny
III. stupňa a čím kontakt je dlhší, tým sú popáleniny hlbšie a poškodzujú kožné štruktúry. Hojenie

popálenín okrem mechanickej liečby /náhrada transplantátmi/ podlieha veľmi zložitým fyziologickým
vplyvom najmä nervovými , genetickými a tiež psychologickými. Bolesti sú spôsobené degeneratívnymi
zmenami chrupavky členkového zhybu po termickom poškodení a znalec potvrdil existujúcu bolesť
utrpených poranení v hodnotenom období. Žalobca v danom prípade utrpel rozsiahle popáleninové
poranenia, ktoré patria podľa odborníkov medzi najbolestivejšie telesné poškodenia a sú sprevádzané

silnými až mučivými bolesťami. Okrem prvotnej bolesti, značné bolesti žalobca vytrpel pri odoberaní
kože zo stehna na prekrytie poškodených miest. V dôsledku pracovného úrazu bol žalobca dlhodobo
hospitalizovaný v zdravotníckych zariadeniach, podrobil sa dvoch operačných zákrokov, ako to potvrdil
I.. K. R., I.., ktorý bol jeho ošetrujúcim lekárom a je aj doposiaľ, pretože žalobca sa jedenkrát do roka
musí podrobovať kontrolných vyšetrení. Iným ošetrujúcim lekárom okrem I.. K. R., I.. nikto nebol. V

zmysle vyhlášky sa neodškodňuje za bolesť budúcu /následnú/ a bolesť vznikajúcu zo zmien predtým
už existujúcich /§ 2 ods. 2 písm. c/ vyhlášky/. Zoberúc do úvahy, že najvážnejšou príčinou zdravotného
poškodenia bola hlboká popálenina dolnej končatiny, pričom bolesti pri popáleninách patria medzi
najbolestivejšieaprizohľadnenílekárskehoposudkuobolestnomazvýšenínadvojnásobokzákladného
bodového hodnotenia súd dospel k názoru, že ani takéto zvýšenie je nepostačujúce spolu s čiastočnou

náhradou priznanou tunajším súdom v rozsudku z 1. júla 2013 č. k. 10C 180/1999-714. Súd zvýšil
bolestné na 20-násobok základného bodového hodnotenia, ktoré považoval za primerané okolnostiam
prípadu, teda 11 611,33 eur / 1060 bodov x 30 = 1 055,56 x 20 - násobok základného bodovéhohodnotenia = 21 111,33 - 9 500 / priznaných rozhodnutím súdu a vyplatených zo strany vedľajšieho
účastníka / = 11 611,33 eur a v ostatnej časti žalobu zamietol.

Pri uplatnení SSU súd okrem dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle intencií citovaného
uznesenia Krajského súdu v Trnave sa zaoberal otázkou, či úrazom došlo u žalobcu k závažným
psychickým zmenám, celkovej zmene jeho osobnosti, či došlo k narušeniu sociálnej adaptácii ,
strate iniciatívy a samostatného rozhodovania, plnej odkázanosti na inú osobu, schopnosti vykonávať
samostatnú fyzickú duševnú prácu, prácu v domácnosti, schopnosť vytvárať citové zázemie rodiny, či

mal nejaké mimoriadne záujmy pred úrazom a túto schopnosť po úraze stratil, akým spoločenských
životom žil pred úrazom a po ňom, či sa lieči u psychiatra alebo iného lekára. Vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že žalobca utrpel pracovný úraz vo veku 35 rokov. Bol riadne zapojený
do pracovného pomeru s tým, že zamestnávateľ mu vyplácal mzdu. Bol ženatý. Z jeho manželstva
pochádzajú dve deti. Rodina obývala rodinný dom. Pre úrazom sa žalobca venoval rodine, chodil s
nimi von na prechádzku do prírody, rozprával sa s nimi. Rodina spolu chodila na dovolenky. Žalobca s

manželkou chodil na plesy. Aktívne sa venoval chovu športových holubov. Po úraze sa žalobcovi zmenil
osobný, pracovný, rodinný život, ktorú skutočnosť jednoznačne na pojednávaní potvrdil svedok N.. C.
A.. Žalobca preukázal, že jedenkrát do roka navštevuje špeciálnu kliniku popálenín, a tak isto lekára
odborníka psychológa. Naposledy žalobca bol vyšetrený v ambulancii kliniky popálením 9. decembra
2015, pričom z lekárskej správy vyplýva, že následky po popáleninách sú trvalého rázu a sú nezvratné.

Nie sú liečebné možnosti na zlepšenie stavu a vyžaduje si pravidelné sledovanie podľa potreby,
minimálne jedenkrát do roka. Jeho manželstvo bolo rozvedené právoplatným rozhodnutím tunajšieho
súdu a po rozvode manželstva žalobca odišiel zo spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe býva so svojou
priateľkou v unimobunke. O všetky jeho životné potreby sa stará priateľka, ktorá mu pomáha najmä s
prebaľovaním a premasťovaním rán, ktoré sa mu utvoria na nohe. Spoločensky prestal žiť, prestal chodiť

do prírody, na prechádzky, lebo nemôže na nohách dlho stáť. Tiež došlo k zmene jeho nálad, pretože
sa uzavrel do seba a prestal s deťmi, ale aj s bývalou manželkou, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti
komunikovať. Stavy úzkosti a depresie sa prejavili na správaní žalobcu, čo malo negatívny vplyv na
jeho manželstvo. V dôsledku poranenia musel zanechať chov hospodárskych zvierat a chov športových
holubov, ktorému sa dovtedy aktívne venoval, ktorú skutočnosť na pojednávaní potvrdil svedok J. a

dcéra žalobcu. Žalobca uvádzal, že najviac sa ho pracovný úraz dotkol v oblasti pracovného života.
Po pracovnom úraze bol žalobca v roku 1999 uznaný za čiastočne invalidného na základe rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, a.s. Na základe živnostenského oprávnenia podnikal, ktorú činnosť musel ukončiť z
dôvodu obmedzenia pracovnej realizácie. V súčasnej dobe miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
je 75 %, pričom vedľajší účastník posudkom z 28. augusta 2014 vydal posudok stanovujúci túto mieru

poklesu vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil: kap. IX-
choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, pol. 1/c-kariomyopatia / kód 142 /. Medzi inými
chorobami a diagnózami sú v tomto posudku uvedené aj zmiešaná úzkostná a depresívna porucha /
kód F 43 / a úraz: popáleniny a poleptania viacerých častí tela / kód T 29 /. Vedľajší účastník posudkom
zo 6. februára 2014 ako dôvod 60 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uviedol ako

rozhodujúce zdravotné postihnutie: kap. V.-duševné choroby a poruchy spánku, pol.č.4/b-neurotické,
stresové a somatoformné poruchy ťažkej formy / kód F 43 /, to znamená následky pracovného úrazu.
Z tohto posudku vyplýva, že ďalšia kontrola u posudkového lekára bola určená na október 2016. V
súvislosti s operáciou bedrového kĺbu sa u žalobcu v apríli 2014 objavili zdravotné problémy spojené so
srdcovým ochorením. V mesiaci máj a jún 2014 žalobca absolvoval vyšetrenia v Kardiocentre v Nitre

a v mesiaci november v NÚSCH v Bratislave, ako to vyplýva z predložených lekárskych správ. Pre
poškodenie členkového kĺbu je obmedzený v pohybe.

Je nesporné, že vedľajší účastník v priebehu niekoľkých mesiacov na jednej strane zvýšil o 15 % mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na druhej strane uvádza, že vymizli deklarované

postihnutia do tej miery, že sa stali posudkovo nezávažnými, napriek tomu, že pred pár mesiacmi
mali charakter a stupeň rozhodujúci pri určení percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť. Súd súhlasí s názorom vysloveným právnym zástupcom žalobcu, že vedľajší účastník sa
dostal do situácie, keď na jednej strane vystupuje ako vedľajší účastník na strane žalovaného a
jednak je subjektom, ktorý v prípade úspechu žalobcu v konaní bude musieť hradiť nároky žalobcu

priznané v súdnom rozhodnutí a z tohto pohľadu je jeho postup ohľadne uvádzania miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pochopiteľný, ale pravdepodobne nie objektívny. Súd v
konečnom dôsledku sa s ním musel zaoberať. Podľa názoru súdu je rozdiel medzi hodnotením
zdravotného stavu v rámci posudkovej činnosti orgánom sociálneho poistenia pre účely invalidizáciea posúdením následkov odškodnenia zdravia pri pracovnom úraze pre účely priznania mimoriadneho
odškodnenia za bolesť a SSU. V prípade následkov škody na zdraví, ktoré v danom prípade majú
trvalý charakter / lekárska správa vypracovaná I.. K. R., I.. / sa jedná o nepriaznivý vplyv na uplatnenie

žalobcu a uspokojenie jeho životných, spoločenských, pracovných potrieb, ale aj nepriaznivé následky
pre výkon jeho každodenných úkonov a potrieb. Sociálna poisťovňa, a. s. bola zriadená 1. novembra
1994 zákonom číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená
výkonomnemocenskéhopoisteniadôchodkovéhozabezpečenia,ktoréprevzalaodsvojejpredchodkyne
Národnej poisťovne. Od Slovenskej poisťovne prevzala od 1. apríla 2002 aj poistenie zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania - úrazové poistenie. Podľa §
71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať
zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené
posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Na námietku vedľajšieho účastníka, že zo strany žalobcu nebol záujem zmierniť alebo obmedziť
psychické ťažkosti dodržaním predpísanej medikamentóznej liečby a pravidelnými návštevami
psychológa súd uvádza, že výsluchom N.. A. C. a lekárskymi správami bolo preukázané predmetné
tvrdenie vedľajšieho účastníka čiastočne. Svedok N.. A. C. súdu označil návštevy žalobcu v jeho

ambulancii a žalobca predloženými lekárskymi správami od N.. S. preukázal v akých intervaloch
navštevoval jej psychiatrickú ambulanciu / dáta návštev u obidvoch lekárov súd opísal vyššie /, z ktorých
vyplýva, že žalobca navštevoval lekára, avšak v rozpätí rokov 2000 - 2006 psychiatrickú ambulanciu
nenavštívil. Dával si predpisovať liek Lexaurin, ktorý užíva. N.. A. C. potvrdil, že predmetný liek zmierňuje
psychickénapätie,tedajednásaouľavujúciliekapotvrdil,ževprípadežalobcusaosystematickejliečbe

nedá hovoriť. Túto skutočnosť zobral súd na zreteľ pri určovaní rozsahu mimoriadneho zvýšenia SSU.

Žalobca je schopný vykonávať čiastočne fyzickú prácu. V tomto smere súd pri svojom rozhodovaní
zohľadnil,žeužalobcujepracovnáschopnosť75%,predtým60%prizohľadnenínajehozdravotnýstav
po popáleninách a jeho psychický stav. Je poberateľom invalidného dôchodku. Vzhľadom na zníženú

pracovnú schopnosť je schopný zapojiť sa do pracovného pomeru s obmedzeniami /prostredie bez
chladu a vlhka, nosenie ľahkej obuvi/. Žalobca nie je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím v zmysle potvrdenia vedľajšieho účastníka. Problémy s hľadaním vhodného pracovného
miesta ovplyvňuje v značnej miere aj situácia na trhu práce s poukazom na vek žalobcu.

Pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení SSU súd do úvahy zobral skutočnosť, že lekár v lekárskom
posudku obodoval SSU na 600 bodov s tým, že pri plošných jazvách po popálení a prenosoch kože
na 1200 cm2 a ťažkom obmedzení hybnosti členkového kĺbu, v zmysle B2 sadzby pre hodnotenie
odškodnenia za SSU nepriznal v druhom prípade celú sadzbu bodového ohodnotenia a v prvom
prípade lekár priznal dolnú hranicu rozmedzia. V rámci tohto hodnotenia lekár zohľadnil predpoklady

pre hodnotenie SSU, najmä možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom , športovom živote,
možnosti voľby povolania a ďalšie sebavzdelávania pričom sa prihliada, či ide o muža alebo ženu /§
6 ods. 2 vyhlášky/. Súd uzatvára, že pracovný úraz u žalobcu zanechal trvalé následky a obmedzenia
v jeho pracovnej činnosti, keď po úraze bol dlhodobo práceneschopný a v roku 1999 bol uznaný za
invalidného,pričomsažalobcapokúsilorealizáciusvojejpracovnejčinnostiakoživnostník,ktorúčinnosť

v roku 2011 zanechal. V rodinnom živote, keď jeho manželstvo bolo rozvedené, zanechalo stopu v
komunikácii s rodinnou pre úzkostné stavy, v spoločenskom živote, ako aj v ukončení jeho záľuby -
chovu holubov, ktorej činnosti sa pred pracovným úrazom aktívne venoval. Vážne následky pracovný
úraz u žalobcu zanechal aj na jeho psychike, pretože trpí stavmi úzkosti a depresie. Na druhej strane súd
vzhliadol, že žalobca sa nesystematicky liečil u odborníka, psychiatra, pričom táto psychická porucha

indikuje vznik ďalších ťažkostí v rôznych sférach jeho života. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa aj v
súčasnej dobe podrobuje kontrolám jednak na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie jedenkrát do
roka a vyšetreniam v psychiatrickej ambulancii. Tento stav je podľa potvrdenia lekára trvalý a nemenný.

Z týchto dôvodov súd zvýšil SSU na 10 - násobok bodového ohodnotenia vo výške 8 962,35 eur / 900

bodov x 30 = 27 000 Sk / 896,23 eur / x 10 = 270 000 Sk t. j. 8 962,35 eur /.

V danom prípade súd priznal žalobcovi 20 - násobné zvýšenie bolestného vo výške 11 611,33 eur a 10
- násobné zvýšenie SSU vo výške 8 962,35 eur, to znamená, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť20 573,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie vo výške 28 453,83 eur / 66 361,28
- 37 907,45 = 28 453,83 / zastavil pre späťvzatie žaloby / § 96 ods. 1,3 O.s.p. / a v ostatnej časti žalobu
zamietol.

Súdotrováchkonaniarozhodolvsúladesustanovením§142ods.3O.s.p.,ktorejaplikáciaprichádzado
úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške
plnenia a súčasne musí byť splnená aj druhá podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia od úvahy súdu.
Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu

účastníka konania. Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne
normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné
určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej veci / Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22 Cdo 245/2014 /.

Súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právnej pomoci vo výške 17

734,54 eur, ktorú sumu je povinný žalovaný zaplatiť advokátovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku za tieto úkony právnej pomoci :
1.tarifnáodmenapodľa§13vyhláškyč.240/1990Zb.určenápodľavýškyžalovanejsumyzajedenúkon
- 4 100 Sk / 680,47 eur / za päť úkonov : príprava a prevzatie veci, podanie žaloby, úprava žalobného
návrhu z 13. marca 2000, pojednávanie 13. marca 2000, pojednávanie 5. septembra 2000

2. tarifná odmena podľa § 13 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. za jeden úkon právnej pomoci vychádzajúc z
upravenej výšky žalovanej sumy vo výške 16 650 Sk / 552,67 eur / za účasť na pojednávaní 3. apríla
2003
3. tarifná odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc z upravenej výšky žalovanej sumy za
jeden úkon právnej pomoci vo výške 16 650 Sk / 552,67 eur / za desať úkonov / pojednávanie 23.

marca 2006, 22. mája 2006 a 21. septembra 2006, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, pojednávanie
na Krajskom súde v Trnave, doplnenie žalobného návrhu, pojednávanie na Okresnom súde Galanta 8.
októbra 2007, 4. februára 2008, 14. apríla 2008, písomné podanie - vyjadrenie k znaleckému posudku +
päť úkonov právnej pomoci za účasť na pojednávaní 22. marca 2009, 26. októbra 2009, 23. novembra
2009, 18. decembra 2009, písomné podanie na súd z 5. januára 2010

4. trovy odvolacieho konania a prvostupňového konania po II. vrátení veci za päť úkonov po 552,67
eur : odvolanie žalobcu, pojednávanie na Krajskom súde v Trnave 25. októbra 2010 a 6. decembra
2010, písomné podanie na výzvu Krajského súde v Trnave, pojednávanie na Okresnom súde Galanta
21. marca 2011
5. tarifná odmena podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 209/2009 Z. z. určená

spôsobom v § 10 odsek 2 vyhlášky po 499,50 eur za osem úkonov právnej pomoci : odvolanie žalobcu
voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. apríla 2011,pojednávanie na Krajskom súde v Trnave 12.
marca 2012, pojednávanie na Okresnom súde Galanta 22. októbra 2012, 29. apríla 2013, 1. júla 2013,
písomné podanie z 10. mája 2013, 15. augusta 2013 a 25. septembra 2013
6. tarifná odmena podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určená z upravenej hodnoty žalovanej sumy 28

407,45 eur za šesť úkonov právnej pomoci po 453,10 eur : písomné podanie z 11. marca 2015, trikrát
účasť na pojednávaní 7. mája 2015, 10. septembra 2015, 12. novembra 2015, písomné podanie z 9.
decembra 2015 a pojednávanie 29. februára 2016
7. náhrada hotových výdavkov v základnej náhrade a náhrade za spotrebované pohonné hmoty za cesty
pri použití osobného motorového vozidla značky OPEL Astra 1,6 16 V podľa § 18 písm. a s použitím §

19 ods. 4 vyhlášky 163/2002 Z. z. za cestu na pojednávanie Bratislava - Galanta a späť / 45 kilometrov /
3. apríla 2003 vo výške 20,85 eur
podľa § 15 písm. a s použitím § 16 ods. 4 vyhlášky 655/2004 za cestu na pojednávania 23. marca 2006,
22. mája 2006 a 21. septembra 2006 - jedenkrát po 26,13 eur, jedenkrát po 26,27 eur a jedenkrát po
26,30 eur

náhrada cestovných výdavkov spočívajúcich v základnej náhrade za spotrebované pohonné hmoty pri
použití motorového vozidla značky MAZDA 3 vynaložených v súvislosti s účasťou na pojednávaniach :
5. marca 2007 Krajský súd v Trnave - cesta Bratislava - Trnava a späť 100 km - 29,30 eur
8. júla 2007 Okresný súd Galanta - 26,43 eur
4. februára 2008 Okresný súd Galanta - 27,01 eur

14. apríla 2008 Okresný súd Galanta - 27,05 eur
22. marca 2009 Okresný súd Galanta - 25,02 eur
26. októbra 2009 Okresný súd Galanta -26,19 eur
23. novembra 2009 Okresný súd Galanta - 26,32 eur18. decembra 2009 Okresný súd Galanta - 26,19 eur
18. januára 2010 Okresný súd Galanta - 26,63 eur
25. októbra 2010 Krajský Súd v Trnave - 29,79 eur

6. decembra 2010 Krajský súd v Trnave - 29,79 eur
21. marca 2011 Okresný súd Galanta - 26,94 eur.

Žalovaný ako neúspešný účastník konania bol zaviazaný zaplatiť náhradu trov štátu podľa § 148 ods.
1 O.s.p. s poukazom na uznesenie tunajšieho súdu zo 16. novembra 2012 č. k. 10C 180/1999-662 vo

výške 6,60 eur, ktorá suma bola vyplatená svedkovi I.. N.. K. R. I.. zo štátnych prostriedkov.

Žalobca v konaní bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2, písm. d/ zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet Slovenskej pošty, a. s. vo výške 1 234 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.