Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4PP/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010733
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117010733.1

Uznesenie

OkresnýsúdTrenčínvtrestnejveciprotiodsúdenémuD.L.,nar.XX.XX.XXXXvoQ.,okresQ.,naposledy
trvale bytom Q., L. U. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť č. 941/10, Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Michala Antalu a prísediacich Bc. Márie Snopkovej a Mariána Čáka, na verejnom zasadnutí konanom

v Trenčíne dňa 29. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa§415odsek1Trestnéhoporiadkuvzmysle§66odsek1písmenob),odsek2Trestnéhozákonasa
návrhnapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyodsúdenéhoD.L.,nar.XX.XX.XXXX
ako nedôvodný z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.05.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného D. L. o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uviedol, že do výkonu trestu odňatia
slobody nastúpil dňa 14.08.2013 po tom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp.zn. 3T/97/2013, ktorým bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky 8 mesiacov
nepodmienečne, pretože spáchal pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1) odsek 2) písmeno c)
Trestného zákona s poukazom k § 138 ods. 1) písmeno a) Trestného zákona. Odsúdený uviedol, že
trest odňatia slobody mu súd uložil vykonať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia a bolo mu uložené ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie. Ochranné ústavné
protitoxikomanické liečenie absolvoval na Úseku ochranných liečení Zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou v roku 2016. Odsúdený v návrhu ďalej uvádza, že do väzby bol za tento trestný
čin vzatý dňa 02.04.2013. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/97/2013 bola potvrdená a
schválená dohoda o vine a treste, uzavretá medzi odsúdeným a prokurátorkou dňa 28.06.2013 na
Okresnej prokuratúre vo Zvolene. Odsúdený v návrhu ďalej uviedol, že ku spáchaniu pokračovacieho

zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1) odsek 2) písmeno c) Trestného zákona sa v celom rozsahu
priznal a svoje skutky oľutoval, pričom táto skutočnosť bola zohľadnená aj pri uložení trestu. Rozsudok
Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3T/97/2013 nadobudol právoplatnosť dňa 10. júla 2013, teda v čase
kedy bol vo väzbe. Odsúdený uvádza, že dve tretiny výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával
jednak v Ústave na výkon trestu v Dubnici nad Váhom a v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde sa
podrobil aj ústavnému ochrannému liečeniu, uplynuli v júni 2016. Odsúdený svoj návrh o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odôvodnil tým, že vo výkone trestu si v plnej miere
uvedomil dôsledky svojho nerozvážneho konania. Počas výkonu trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom
začal externe študovať na SPŠS v Dubnici nad Váhom, kde dosahuje priemerné výsledky. Odsúdený
uviedol, že počas výkonu trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, je pre odsúdeného z dôvodu štúdia
komplikované získať pozitívne hodnotenie zo strany nadriadených, pretože nie je zaradený do práce
v rámci výkonu trestu. Ako odsúdený uvádza, vo výkone sa zbavil svojej závislosti na psychotropných

látkach, takže v súčasnosti nepociťuje žiadne príznaky takejto závislosti. Odsúdený tiež uvádza, že po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa chce stať oporou svojej mame, ktorú najviac zasiahlanerozvážnosť odsúdeného a jeho závislosť na psychotropných látkach. Po prepustení na slobodu
odsúdený chce pracovať, založiť si rodinu a žiť riadnym životom bežného občana. Odsúdený uvádza,
že sa domnieva, že ním uvádzané skutočnosti preukazujú, že výkon trestu splnil svoj účel a odsúdený

dostatočne preukázal svoju nápravu. S prihliadnutím k vyššie uvedeným skutočnostiam má odsúdený
za to, že po odpykaní viac než 2/3-ín uloženého trestu odňatia slobody, spĺňa zákonné podmienky,
aby bolo návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vyhovené. Podľa návrhu
odsúdeného existuje reálny predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny a plnohodnotný život, ďalšej
trestnej činnosti sa nedopustí a svoje predsavzatie o zmene spôsobu svojho života doloží počas plynutia

uloženej skúšobnej doby.

Zo skráteného výpisu klienta ako aj z oboznámených rozhodnutí súdov vyplýva, že odsúdený bol
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/97/2013 zo dňa 10.07.2013 uznaný vinným zo spáchania
pokračovacieho trestného činu zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1), odsek 2) písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 odsek 1) písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 4 roky 8 mesiacov nepodmienečne. Súd odsúdeného zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, uložil mu ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie a tiež trest prepadnutia veci,
ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Podľa skráteného výpisu klienta, odsúdený na výkon
trestu odňatia slobody nastúpil dňa 10.07.2013, pričom predpokladaný koniec trestu so započítaním
väzby je stanovený dňom 02.12.2017.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/10/2013 zo dňa 21.02.2013 súd schválil dohodu o
vine a treste uzavretú medzi odsúdeným a prokurátorom Okresnej prokuratúry vo Zvolene, na základe
ktorej bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania
sa podľa § 360 odsek 1) odsek 2) písmeno b) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s

trestným činom prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1) písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1) písmeno c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace, výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/10/2013 zo dňa 30.10.2013, súd vyslovil, že odsúdený
D. L. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu rozsudkom Okresného

súdu Zvolen sp. zn. 1T/10/2013 zo dňa 21.02.2013 a že odsúdený trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiace vykoná, a to so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa skráteného výpisu klienta odsúdený trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 1T/10/2013 zo dňa 21.02.2013 ešte nenastúpil, nakoľko vykonáva trest uložený mu
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/97/2013 zo dňa 10.07.2013. Nástup na výkon tohto trestu

sa predpokladá na deň 02.12.2017.
Podľa „skráteného výpisu klienta“ lehota pre podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od dňa
12.07.2016.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zo dňa 02.06.2017

(ďalej len ,,hodnotenie,,) vyplýva, že odsúdený je slobodný, bezdetný, má ukončené základné vzdelanie.
Pred výkonom trestu bol pracovne nezaradený. Z hodnotenia vyplýva, že odsúdený na výkon väzby
nastúpil zo slobody predvedením do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Banská Bystrica.

Po počiatočných problémoch s adaptáciou na výkon väzby sa jeho správanie a vystupovanie
stabilizovalo. Z radov odsúdených nezastával žiadnu funkciu a nebol ani členom žiadneho záujmového
krúžku. Vo svojom voľnom čase sa zúčastňoval prednášok a besied. Pracovne zaradený nebol. V rámci
činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa podieľal na upratovacích a čistiacich prácach
na izbe. Vzťahy s vonkajším svetom udržiaval formou korešpondencie a návštev so svojou matkou.

V Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom vykonáva trest od 23.07.2013. Po
absolvovaní nástupného oddielu, kde si osvojil ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, bol umiestnený
do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou ,,B''.

Z hodnotenia ďalej vyplýva, že na podmienky výkonu trestu v tunajšom ústave sa odsúdený neadaptoval
bezproblémov.Odpríchodudoústavujejehosprávanieavystupovanieproblémové,pričomsasústavne
dopúšťa porušovania ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa. Musí byť sústavne kontrolovaný,
napomínaný a usmerňovaný. V kolektíve odsúdených je nekonfliktný, no menej obľúbený. Počas výkonutrestu v rámci vzdelávania navštevuje tretí ročník trojročného štúdia v učebnom odbore elektromechanik
realizovanom Strednou odbornou školou Dubnica nad Váhom, pričom dosahuje podpriemerné študijné
výsledky. Jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je čiastočne kritický.

Z hodnotenia vyplýva, že na základe dlhodobo negatívnych výsledkov v plnení stanoveného programu
zaobchádzania a opakovaných disciplinárnych previnení mu bola zmenená diferenciačná skupina ,,B''
na diferenciačnú skupinu ,,C''.

V rámci využívania voľného času je odsúdený pasívny. Na izbe sa venuje sledovaniu televízie, hraniu
spoločenských hier a samoštúdiu. Nie je členom žiadneho záujmového krúžku. Do kultúrnoosvetových
činností usporiadaných v ústave sa nezapája. V minulosti bol pracovne zaradený na pracovisku s
dohľadom v ústave, kde dosahoval neuspokojivé pracovné výsledky. Aktuálne do pracovného procesu
zaradený nie je z dôvodu, že je študentom denného štúdia. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného sa zapája len na vyzvanie. Jedná sa o upratovacie a čistiace práce.

Kontakt udržiava formou korešpondencie, telefonovania a návštev so svojou matkou, ktorá ho podporuje
aj materiálne, zasielaním balíkov a financií. Podľa hodnotenia má odsúdený snahu matku klamať a
zavádzať z dôvodu vylákania ďalších finančných prostriedkov.

Program zaobchádzania je zameraný na plnenie stanovených pravidiel, vedenie k zodpovednosti
za svoje správanie, rozvoj morálnych a právnych vedomostí a vedenie ku kritickému postoju k
páchanej trestnej činnosti. Ďalej na aktívne využívanie voľného času, vytvorenie pracovných návykov
a udržiavanie kontaktu s primárnou rodinou. Ciele programu zaobchádzania sa menovanému nedarí
plniť na požadovanej úrovni. Bod edukácia neplní z dôvodu, že sa uňho sústavne vyskytujú problémy s

dodržiavaním stanovených pravidiel, bod aktivity vo voľnom čase neplní z dôvodu pasívneho prístupu
k využívaniu svojho voľného času, bod zaraďovanie do práce neplní z dôvodu laxného prístupu k
plneniu svojich študijných povinností ako aj pasívnemu prístupu k činnostiam pre všeobecný rozvoj
osobnosti odsúdeného, bod kontakty s vonkajším svetom plní len čiastočne z dôvodu, že sa snaží
klamať a zavádzať svoju matku so zámerom vylákať od nej finančné prostriedky a bod iné metódy a

postupy zaobchádzania neplní z dôvodu neustálej snahy o zneužívanie liekov a pasívnemu prístupu k
protidrogovej osvete.

Podľa hodnotenia bol odsúdený 7-krát potrestaný, disciplinárne odmenený nebol vôbec.

Na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania je jeho resocializačná prognóza nepriaznivá. Rizikovými
faktormi u odsúdeného sú najmä diagnostikované poruchy správania, nedostatočné vzdelanie,
opakované disciplinárne potrestania, závažná opakovaná trestná činnosť, či nedostatočne kritický postoj
k spáchanej trestnej činnosti.

Záverom hodnotenia Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom konštatuje,
že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča sa
podmienečne prepustiť.

Resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania

(spolu s hodnotením bolo zaslané aj hodnotenie rizika sociálneho zlyhania).

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu trestného spisu vyplynulo, že odsúdený bol
doposiaľ, 2-krát súdne trestaný, vrátane v súčasnosti vykonávaného trestu. V jednom prípade bol
odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v druhom prípade trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom výkonu trestu, avšak nakoľko sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil,
súd nariadil výkon trestu odňatia slobody.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že vie, aké má hodnotenie a že podstatou veci je, že pedagóg
je voči nemu zaujatý, pretože mu odsúdený nechce donášať. Ďalej odsúdený uviedol, že sa pedagógovi

nikdy nevyjadril na to, na čo sa ho pedagóg pýtal, keď zisťoval čo sa deje na izbe a ďalšie veci. Pokiaľ
ide o disciplinárne tresty, tak tieto mu mali byť ukladané za také veci, že vstal o 3 minúty neskôr, na
výdaj stravy išiel v inom odeve ako sa má, dostatočne nebol oholený, odmietol prijať stravu, a preto tedanechápe, čo s tým má spoločné správanie odsúdeného. Odsúdený uviedol, že je mladý človek a žiada
súd, aby zvážil možnosť a dal mu možnosť na nový život.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí konanom o návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu uviedol, že v hodnotení bola opomenutá tá skutočnosť, že odsúdený už absolvoval ochranné
liečenie, odsúdený sa snaží, aby výsledok liečenia bol pre odsúdeného prínosom, aby mu to pomohlo.
Podľa vyjadrenia obhajcu, hodnotenie ústavu je subjektívne a nezohľadňuje skutočnosť, že odsúdený
sa chce dostať zo závislosti od psychotropných látok. Právom konečného návrhu obhajca uviedol, že

považujú hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody za neobjektívne, veľmi jednostranné, ktoré
si vo vzájomnej súvislosti odporuje. Obhajca uviedol, že na jednej strane sa konštatuje, že je nekonfliktný
a na druhej strane sa hovorí o rozvoji osobnosti v súvislosti s upratovacími a čistiacimi prácami, čo
je paradox. Podľa vyjadrenia obhajcu ďalšie veci, ktoré obhajca uviedol, nie sú podložené, čo sa týka
odsúdeného, že mal klamať jeho matku, taktiež nie je podľa vyjadrenia obhajcu v hodnotení uvedené, že
odsúdený bol dostatočne kritický k závislosti od psychotropných látok a túto svoju závislosť chcel liečiť

úplným absolvovaním protitoxikomanickej liečby, ktorú vykonával a ktorá mala byť ukončená, a keďže
chcel v nej pokračovať, tak podal voči rozhodnutiu príslušného súdu sťažnosť, že s tým nesúhlasí, a súd
mu vyhovel a v liečení sa pokračovalo. Po jej absolvovaní sa odsúdený cíti dobre, nepociťuje žiadne
príznaky závislosti a v tejto súvislosti nie je dôvodná obava, že by pod jej vplyvom pokračoval v páchaní
trestnej činnosti. Obhajca uviedol, že zastávajú názor, že v prípade podmienečného prepustenia na

slobodu bude postačovať dohľad nad jeho správaním, ktorý by súd mohol odsúdenému uložiť a taktiež
primeraná skúšobná doba. Obhajca uviedol, že navrhujú, aby súd návrhu vyhovel a odsúdenému dal
šancu, keďže sa zo svojej závislosti dostal, a svoj život bude viesť tak, ako to záujmy tejto spoločnosti
vyžadujú.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného s
poukazom na vykonané dôkazy, najmä jeho hodnotenie počas doterajšieho výkonu trestu ústavom na
výkon trestu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje

súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej

republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v

akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Senát okresného súdu po oboznámení sa s trestným spisom, predovšetkým s návrhom odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, s hodnotením Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom, s resocializačnou prognózou, so skráteným výpisom klienta,

odpisom registra trestov, s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/97/2013 zo dňa 10.07.2013,
s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/10/2013 zo dňa 21.02.2013, ako aj s ďalšími
rozhodnutiami súdov pripojenými k trestnému spisu zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale neboli u neho splnené podmienky

materiálne. Na tomto základe preto senát okresného súdu dospel k záveru, že návrh odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebol s poukazom na § 66 ods. 1, ods.
2 Tr. zákona dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdenývykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu
plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania
sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom
vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom
prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho
osobnosti, doterajšom pôsobení výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s

prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia
slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, tak tá bola v čase rozhodovania splnená,
pretože odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery vykonávaného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto podmienka nejaví ako splnená. Senát okresného súdu
vychádzal predovšetkým z predloženého hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica

nad Váhom, o ktorého správnosti nemá súd dôvod pochybovať a z ktorého vyplýva, že odsúdený mal
už od počiatku nástupu na výkon trestu problémy s adaptáciou. Z uvedeného hodnotenia vyplýva,
že správanie odsúdeného je problémové, odsúdený musí byť často kontrolovaný, napomínaný, má
problémy s dodržiavaním ústavného poriadku ako aj s dodržiavaním časového rozvrhu dňa, v dôsledku
čoho bol odsúdený niekoľkokrát disciplinárne potrestaný. Vzhľadom k tomu, že odsúdený dlhodobo

dosahoval negatívne výsledky v plnení programu zaobchádzania, bol odsúdený preradený do inej
diferenciačnej skupiny, a to do skupiny ,,C''. Ako vyplýva z hodnotenia ústavu, odsúdený je pasívny,
nezapája sa do kultúrnoosvetových činností usporiadaných v ústave, aktívne nevyužíva svoj voľný čas,
v čase jeho zaradenia na pracovnú činnosť, odsúdený nedosahoval uspokojivé pracovné výsledky. Hoci
si odsúdený počas výkonu trestu zvyšuje svoje vzdelanie, dosahuje podpriemerné výsledky a k plneniu

študijných povinností sa stavia laxne. Ako vyplýva ďalej z hodnotenia ústavu, odsúdený je k spáchanej
trestnej činnosti iba čiastočne kritický.

Hoci obhajca odsúdeného a odsúdený považujú hodnotenie ústavu za neobjektívne a veľmi
jednostranné, pričom ako dôvod takého hodnotenia uvádzajú zaujatý postoj riaditeľa ústavu k

odsúdenému z dôvodu, že odsúdený odmieta riaditeľovi ústavu donášať informácie o ďalších
odsúdených,obhajcasvojimnávrhomnadoplneniedokazovaniaopsychiatricképosúdenieodsúdeného
(uvedený návrh ako nedôvodný súd odmietol vykonať), ktorým by sa malo preukázať prečo je adaptácia
odsúdeného ťažká, zároveň fakticky deklaruje, že správanie odsúdeného vo výkone trestu je naozaj
problematické, a teda, že podmienka schopnosti odsúdeného viesť riadny život nie je v danom prípade

splnená.

Je potrebné zdôrazniť, že nespochybniteľné fakty uvádzané v hodnotení riaditeľa ústavu, bez ohľadu
na jeho vyslovený záver smerujúci k predmetu rozhodovaniu súdu v prejednávanej veci obsahuje také
skutočnosti, ktoré relevantne preukazujú, že odsúdený nemá doposiaľ vytvorené také elementárne

návyky, ktoré by mohli preukazovať adekvátny stupeň jeho polepšenia, t. j. podriadiť sa disciplíne,
pracovné návyky a pod., a ktoré tvorili aj porušenie zákonných pravidiel výkonu trestu a smerovali aj k
disciplinárnym opatreniam.

Súčasne senát okresného súdu prihliadol k tomu, že odsúdený síce absolvoval ochranné

protitoxikomanické liečenie, avšak táto skutočnosť samá o sebe nepostačuje na vyslovenie záveru,
že odsúdený môže byť podmienečne prepustený, nakoľko keď už nie je pod vplyvom omamných a
psychotropných látok, nebude páchať trestnú činnosť. Okrem toho pokiaľ sa odsúdený zbavil závislosti
od psychotropných a omamných látok tak, ako to tvrdí obhajca odsúdeného, potom vychádzajúc z
jeho problematického správania sa v ústave na výkon trestu, táto skutočnosť logicky vedie k záveru, že

odsúdený sa dopúšťa spoločensky nežiaduceho konania aj vtedy, keď nie je pod vplyvom návykových
látok.Vyššieuvedenéskutočnostivosvojejvzájomnejsúvislostipreukazujúnesplneniemateriálnejpodmienky
pre podmienečné odsúdenie, a to že odsúdený je schopný viesť riadny život, a to ako vo výkone trestu,
tak následne logicky aj po jeho výkone.

Súčasne nebola splnená dôsledne ani tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie
vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade D. L. je
podľa názoru senátu okresného súdu s prihliadnutím k charakteru spáchanej trestnej
činnosti, s prihliadnutím na správanie odsúdeného k vlastnej matke, s prihliadnutím na nedostatočnú

adaptáciuvovýkonetrestu, kjehovzťahukplneniusipracovnýchčimimopracovnýchpovinností
vo výkone trestu, a teda iba k čiastočnému plneniu programu zaobchádzania vo výkone trestu, riziko
recidívy pomerne vysoké. V tejto súvislosti súd poukazuje na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo,
že u odsúdeného je riziko sociálneho zlyhania hodnotené ako vysoké a resocializačná prognóza je
hodnotená ako nepriaznivá, pričom sám ústav neodporúča, aby bol odsúdený podmienečne prepustený.
Súd sa stotožnil s rizikovými faktormi, na ktoré bolo poukázané v hodnotení ústavu.

Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol aj na trestnú minulosť odsúdeného. Odsúdený bol uznaný
vinným zo závažnej trestnej činnosti, a to z pokračovacieho trestného činu zločinu lúpeže, pri vykonaní
ktorého dokonca odsúdený použil zbraň. V prípade ďalšej trestnej činnosti, a to v prípade trestného činu
prečinu nebezpečného vyhrážania spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva,

bola predmetom útoku matka odsúdeného, čo svedčí o určitých morálnych hodnotách a postojoch
odsúdeného, ktoré je potrebné výkonom trestu formovať do takej miery, aby odsúdený nepredstavoval
pre spoločnosť riziko páchania ďalšej trestnej činnosti. Rovnako skutočnosť, že odsúdený potom ako
bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Zvolene sp. zn. 1T/10/2013 a bol mu uložený
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu uloženého trestu, sa dopustil ďalšej trestnej

činnosti (trestná vec pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 3T/97/2013), svedčí o tom, že ani uloženie
podmienečného trestu a samotné trestné konanie nemali na odsúdeného pozitívny vplyv, keďže naďalej
pokračoval v páchaní trestnej činnosti a bol opakovane odsúdený. Aj s prihliadnutím, že odsúdený
si z predchádzajúceho odsúdenia nevzal ponaučenie, resp. necenil si predchádzajúce podmienečné
odsúdenie, keďže naďalej páchal trestnú činnosť, je súd toho názoru, že u odsúdeného je potrebné v

súčasnosti vo výkone trestu pokračovať, aby bola náprava odsúdeného lepšie zaručená.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej
činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený
trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na

slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko odsúdený nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosť do 3(troch)dníodo dňa jehooznámeniaprostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.