Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. máj 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 2C/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115219372
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115219372.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: H. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX P., proti
žalovanému: O.. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 5, P., o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 21.7.2015 žiadal o určenie vlastníckeho práva. Súčasne požadoval náhradu
trov konania.

2. Okresný súd Košice I lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že osoba, ktorá je

označená v žalobe ako žalobca sa v Registri obyvateľov nenachádza.

3.ZoznámeniaMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,Sekcieverejnejsprávy,odboruregistrov,matrík
a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov zo dňa 9.10.2015 vyplýva, že žalobca tak, ako bol
označený v žalobe, sa nenachádza v evidencii centrálneho pracoviska registra.

4. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice Západ zo dňa 27.11.2015, vyplýva, že bol prešetrený
pobyt na osobu H. Z., bytom P. - Západ na ulici U. XX, pričom bolo zistené, že menovaný na uvedenej
adrese nebýva.

5. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície,

oddelenia dokladov Košice zo dňa 12.10.2015 súd zistil, že žalobca tak, ako bol označený v žalobe,
nie je evidovaný v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

6. Súd vykonal šetrenie u všetkých osôb s rovnakým menom, priezviskom a trvalým pobytom v SR,
pričom uvedené osoby oznámili, že predmetnú žalobu na tunajší súd nepodali.

7. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie
zastaví.

9.Podľaust.§7ods.1,ods.2Občianskehozákonníkaspôsobilosťfyzickejosobymaťprávaapovinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosťzanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak
zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti
možno usúdiť, že už nežije.

10. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení
Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku),
príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky

začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná
subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.

13. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V

občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva
a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný.
Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví
v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.

15. Keďže osoba označená v žalobe ako žalobca nemá procesnú subjektivitu, pretože neexistuje a

nedostatok procesnej subjektivity strany sporu je jednou z neodstrániteľných podmienok konania, súd v
súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.

16. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo
zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť
trovy konania procesnej protistrane.

18. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, pretože na strane žalobcu išlo o neexistujúci subjekt a
žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).