Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202120
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114202120.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812
36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpený JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka
so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: S. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K K.
tehelni XXXXX/XX, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42362962,

právne zastúpený JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o
zaplatenie 796,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 19C/73/2014-99 zo dňa 05.01.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu522,64
eura s 8,75% úrokom z omeškania od 18.3.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na
súdnom poplatku vo výške 14,82 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 44,55 eura na účet právnej
zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 52, § 451, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2014 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 796,85 eura s prísl. z titulu uzavretej úverovej zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 8.3.2012, z ktorej povinnosti žalovaný nesplnil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sa, vložka 2435/B v
predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.

Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ.

Dňa 8.3.2012 uzavreli účastníci na formulárovom tlačive žalobcu nazvanom Zmluva o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb
zmluvu č. 262164718167046, pričom žalobca poskytol žalovanému úver v o výške úverového rámca
600 eur s tým, že spôsob prvého čerpania revolvingového úveru bude jednorazovo bezhotovostne
zaplatením ceny tovaru a televízora Samsung Samsung LE32D450 vo výške 361,89 eura s tým,
že výška prvého čerpania revolvingového úveru je 325,89 eura. Mesačná splátka bola dohodnutá vo
výške 5 % z dlžnej sumy, ročná úroková sadzba bola stanovená na 30 %, pričom priemerná ročná

úroková sadzba poskytovaná v zmysle údajov poskytnutých Národnou bankou Slovenska v tom čase
predstavovala 7,33 %. Vo formulárovej zmluve je uvedená RPMN vo výške 23,10 %Žalovaný vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 684,83 eur a na túto zmluvu
podľa prehľadu o splácaní úveru zaplatil celkom 120,29 eur.

Listom zo dňa 23.1.2013 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru do 14 dní od odoslania
tejto výzvy v dlžnej čiastke 796,85 eur.

Predmetom je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS 523/2007,
uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z

26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom,
že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to,
či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej
zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým

mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek.

V danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 30 %,

pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v marci 2012 bola priemerná úroková
sadzba u spotrebiteľských úverov do 1 roka 7,33 %. Je evidentné, že sa jedná o niekoľkonásobné
prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať za právny úkon v
rozpore s dobrými mravmi.

Preto v danom prípade žalobcovi patrí iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi výškou poskytnutého úveru t.j. 642,93 eura a
sumou 120,29 eura, ktorú zaplatil, teda 522,64 eura. Súd priznal túto sumu žalobcovi aj s príslušnými
úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č.
87/1995 Z.z. odo dňa predpokladaného doručenia výzvy na vrátenie finančných prostriedkov.

V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.“

Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách
konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že údaj o priemernej výške
RPMN bol v zmluve uvedený správne. Poukázal na ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a uviedol, že v predmetnom prípade RPMN nedosahuje ani 1,5 násobok priemernej RPMN, preto
názor o neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi nie je možné akceptovať. Stanovená úroková

sadzba vo výške 30 % ročne tak nie je v rozpore s dobrými mravmi a požadovaný zmluvný úrok
neprekračujehodnotupriemernejúrokovejmierypredanýtypúveru.Súdpriposudzovanívýškyúrokovej
sadzby musí brať do úvahy aj povahu subjektu poskytujúceho úver. Nie je tak možné zrovnať banku a
nebankový subjekt, keďže nebankové subjekty poskytujú úvery s väčším rizikom ako banky. Rozsudok
je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvého stupňa presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní

riadil, z akých skutočností vychádzal, v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. sa dostatočne nevysporiadal
so skutkovým ani s právnym posúdením veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné
odôvodnenie. V súlade s ním musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielenpoukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávne

závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po
skutkovomvymedzenípredmetukonaniapodázrozumiteľnýajasnývýklad,zktorýchustanovenízákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil
zistený skutkový stav.

Odôvodnenie rozsudku je významné z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a
preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

Neodôvodnený alebo nedostatočne odôvodnený rozsudok nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako
súd ich vec vyložil, ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa

spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných
práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aké konkrétne dôkazy súd prvého stupňa
vykonal, keďže v odôvodnení sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov, tieto však bližšie nešpecifikoval. Nie je zrejmé, vykonaním akých
dôkazov a na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa,

na základe čoho dospel k výške žalovaným vyčerpanej sumy peňažných prostriedkov a výške úhrad
žalovaného ako ani to, z akého zdroja získal informácie o výške priemernej úrokovej sadzby v
marci 2012. Keďže z rozhodnutia nevyplýva, z akých dôkazov súd vychádzal, skutkový stav nie je
možné považovať za náležite zistený, čo má za následok, že právne závery súdu prvého stupňa sú
nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa neuviedol, aký vplyv má na posúdenie práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy
konštatovanie, že tento právny úkon - zmluva je rozpore s dobrými mravmi, nevysvetlil, akými právnymi
úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobca má právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia,
nekonkretizoval, čo je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vydaním
nepreskúmateľného rozhodnutia odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom

výroku o trovách konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby pôsobilo presvedčivo. V ďalšom konaní rozhodne

aj o trovách odvolacieho konania (224 ods. 3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.