Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224128
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1413224128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, Alpenstrasse 2, CH- 6300 Zug, Švajčiarsko, zast. JUDr.
Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: K., o zaplatenie 408,04 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 38,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 38,83 Eur od 21.12.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
408,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 408,04 Eur od 21.12.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy
č. XX-XXXXXXXXXX bezúčelový úver vo výške 1 659,70 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu
predchodcovi splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach s dátumom splatnosti k 20. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý k 20.12.2010.

Žalovaný svoj záväzok uhrádzať mesačné splátky nesplnil v lehote splatnosti úveru do 20.12.2010,
čím vznikol žalovanému dlh vo výške 408,04 Eur. Žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania
počnúc dňom 21.12.2010, t.j. dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru. Ďalej uviedol, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom
a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 22.08.2012 bola pohľadávka voči
žalovanému vo výške dlžnej istiny 408,04 Eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia s.r.o.. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou

Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt finance AG ako
postupníkom dňa 22.08.2012 bola pohľadávka voči žalovanému vo výške dlžnej istiny 408,04 Eur s
príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Debt finance AG.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril. Žaloba s výzvou na vyjadrenie mu bola doručená dňa
30.03.2017.

3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázkujednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 28.06.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 16.01.2005, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.08.2012, zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 26.09.2013, prehľadom obratov na úverovej zmluve.

6. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 16.01.2005 súd zistil, že
právny predchodca žalobcu spoločnosť Tatra banka, a.s. uzavrela so žalovaným ako dlžníkom zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 50.000,- Sk
s dohodnutou mesačnou splátkou 1 170,-Sk s počtom mesačných splátok 60. Termín splatnosti splátok
bol dohodnutý na 20. dňa v mesiaci. Termín splatnosti prvej splátky úveru bol podľa čl. III zmluvy o

spotrebiteľskom úvere dohodnutý na najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, ktorým je
deň splatnosti mesačných splátok. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 5 rokov od splatnosti
prvej mesačnej splátky.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ust. § 2 ods. a) a b) zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

9. Podľa § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.15. Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že právny predchodca poskytol žalovanému úver v

sume 50 000 Sk, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 1 170,-Sk so splatnosťou
prvej splátky 20.01.2005 (podľa čl. III zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola prvá splátka dohodnutá na
najbližší deň v mesiaci, nasledujúci po poskytnutí úveru, ktorým je deň splatnosti mesačných splátok) a
splatnosťou poslednej dňa 20.12.2010 (bolo dohodnutých 60 mesačných splátok).

16. Ďalej mal súd preukázané, že záväzok žalovaného vznikol zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru a žalovaný ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom. Taktiež vzhľadom na
skutočnosť, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu vopred pripravená, je táto zmluva
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto je potrebné aplikovať
spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákon na ochranu

spotrebiteľa.

17. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ust. § 23a

účinné v období od 01.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.06.2007)
citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Nadväzne dňa 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z.z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie bolo
účinné až do novelizácie zák. č. 397/2008 s účinnosťou od 01.11.2008.

18. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. § 52 Občianskeho zákonníka v
znení v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda
v čase uzavretia predmetnej zmluvy účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale
nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v
znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým

znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho
poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučnena tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné
aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa

č. 634/1992 Zb. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp.
aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom
zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti
ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov
s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ

vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za
„spotrebiteľskú“musíbyťsplnenápodmienka,žeideozmluvuktorásauzatvárazarovnakýchzmluvných
podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a

spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

20. Súd vychádzal aj z povinnosti interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými
smernicami ES, ktoré sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho
súdnehodvorapriaplikáciivnútroštátnehopráva,bezohľadunato,čiboloprijatépredaleboposmernici,
vnútroštátny súd má povinnosť, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu
smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249 EHS

(rozsudok ESD zo dňa 27.6.200 vo veci Oceáno Grupo Editorial SA v. Roció Murciano Quintero, C -
240/98 a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón prades, C - 241/98, José Luis Copano Badillo,
C - 242/98, Mohammed Berrone, C - 243/98 and Emilio Vinas Feliú, C - 244/98).

21. Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Do
Občianskeho zákonníka bola smernica Rady 93/13/EHS (ďalej len „smernica“) prebratá zákonom č.
150/2004 Z. z. účinným odo dňa 01.04.2004, ktorým sa zaviedli ustanovenia upravujúce spotrebiteľské

zmluvy. Ustanovenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka definovalo spotrebiteľské zmluvy ako kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvy
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Takéto vymedzenie spotrebiteľských zmlúv bolo nahradené novelou účinnou od 01.01.2008, podľa ktorej

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Zo znenia a účelu smernice vyplýva, že pod pojmom spotrebiteľské zmluvy je potrebné
rozumieť všetky zmluvy, ktoré uzatvára na jednej strane spotrebiteľ, ktorým je fyzická osoba, ktorá koná
s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu a na druhej strane dodávateľ,
teda akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Z rozsahu
platnosti smernice sú vylúčené zmluvy týkajúce sa zamestnania, zmluvy týkajúce sa nástupníckych práv,
zmluvy týkajúce sa rodinného práva a zmluvy týkajúce sa dohôd o včlenení a organizácii spoločností
alebo partnerstve.

22. Pri interpretácii zákona vo svetle znenia a účelu smernice súd dospel k záveru, že aj zmluvy, ktoré
nie sú uvedené v ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.2008, ale sú uzatvorené
medzi spotrebiteľom a dodávateľom je potrebné vyhodnotiť ako spotrebiteľské zmluvy, nakoľko sú
spotrebiteľskými zmluvami v zmysle smernice. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že

zmluva, ktorá je predmetom sporu, je zmluvou spotrebiteľskou.23. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej
povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex

offo, t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013
zo dňa 19.08.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/704/2015 zo dňa 30.06.2016), teda
aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania sám dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom je potrebné
zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Keďže toto

ustanovenie je procesného charakteru, platí táto povinnosť odo dňa účinnosti citovaného zákonného
ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v predmetnej veci posudzoval. Citované zákonné
ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, a to vo
všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo
vo veci ešte rozhodnuté (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/621/2014 zo dňa
24.9.2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/771/2014 zo dňa 17.12.2014 a rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/52/2015 zo dňa 18.05.2016). Ak by bolo úmyslom zákonodarcu
odlišne upraviť posudzovanie právnych vzťahov, resp. nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane
premlčania) vo veciach pred účinnosťou tohto ustanovenia, resp. zák. č. 102/2014 Z.z., toto by bolo
obsahom prechodných ustanovení citovaného zákona, nakoľko problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné

pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného
zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

24. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

25. Ako už bolo uvedené, predmetné ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na

premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie
času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje
a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na
dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

26. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť prvú splátku
úveru dňa 20.01.2005 a poslednú dňa 20.12.2010. Celý úver mal byť teda splatený do 20.12.2010.
Aj napriek skutočnosti, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru,
resp. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, právny predchodca žalobcu si mohol dňom nasledujúcim po

splatnosti jednotlivých omeškaných splátok uplatniť tieto splátky na súde. Jednotlivé splátky úveru boli
splatné k 20. dňu v mesiaci. Vzhľadom na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k
zosplatneniu úveru, každá zo splátok v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka predstavuje samostatné
plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne. Posledná splátka bola
splatná dňom 20.12.2010, teda trojročná premlčacia doba na uplatnenie poslednej splátky v poradí

začala plynúť dňa 21.12.2010 a uplynula dňom 21.12.2013. Žaloba bola na súd podaná dňa 25.11.2013,
teda v čase, keď bol nárok žalobcu na všetky splátky okrem poslednej premlčaný.

27. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu

normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť
na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, z úradnej povinnosti (v tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2016 2MCdo 5/2015). Na túto skutočnosť prihliadol a
dospel k záveru, že z dôvodu premlčania zostal žalobcovi nárok len na poslednú splátku úveru vo výške38,83 Eur ( 1 170,- Sk) splatnú dňa 20.12.2013. Ostatnej časti nároku žalobcu na splátky splatné od
20.01.2005 do 20.11.2010 nebolo možné vyhovieť, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol s poukazom
na premlčanie. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania zo splátok splatných od

20.01.2005 do 20.11.2010, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno
usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013),

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie poslednej nepremlčanej splátky

úveru vo výške 38,83 Eur, ako aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy. Žalovaný sa dostal
do omeškania so zaplatením poslednej splátky nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty jej splatnosti,
t.j. dňa 21.12.2010. Výška úroku k uvedenému dňu omeškania sa riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších
predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 21.12.2010
predstavovala 1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov je úrok z omeškania vo výške 9 %.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa
žalobou domáhal zaplatenia sumy 408,04 Eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 38,83 Eur, čo z
celkovej uplatnenej sumy predstavuje 9,5 %. Žalobca bol úspešný v nepatrnej časti a žalovanej v konaní
žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).