Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010263
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5615010263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a

prísediacich Tatiany Bačíkovej a Mgr. Zlatice Jankovskej na hlavnom pojednávaní dňa 15. mája 2017
v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd

o b ž a l o v a n é h o J. X. N. I. I. É. V. C., nar. XX. X. XXXX v X., trvale bytom Y.V. XXXX/XX, I. T.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 2Pv
202/15/5505-16 zo dňa 7. 10. 2015, pre skutok, že

dňa 14. 5. 2015 asi o 06.59 hod. v Liptovskom Mikuláši na Námestí osloboditeľov vošiel do herne Rio,
pričom na hlave mal kuklu čiernej farby s otvormi na oči a ústa a v rukách držal krátku strelnú zbraň

nezistenej značky a touto namieril na zamestnankyne herne J. R.Ú. a H. Š. a povedal im „dajte mi všetky
peniaze“ pristúpil k stolu, kde sedeli a J. R., ktorá držala v ruke mobilný telefón povedal „okamžite polož
ten telefón, neopováž nikomu volať“, so zbraňou v ruke sa otočil na H. Š.Ú. a povedal jej „okamžite mi
daj všetky peniaze“, na čo H. Š. z neuzamknutého trezoru nachádzajúceho sa za barom vybrala čiernu
peňaženku, ktorá obsahovala peňažnú sumu 857,85 eura, ktorú vzal a povedal H. Š., aby nič neskúšala
a šla si sadnúť a následne z herne odišiel, čím spôsobil spoločnosti DOXX a. s., Kálov 356, Žilina škodu
vo výške 857,85 eura a P. T. škodu vo výške 10,- Eur,
ktorým mal spáchať zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm.

a/ Trestného zákona),

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodenú spoločnosť DOXX, a. s., IČO: 36
399 591, so sídlom Kálov 356, Žilina, a poškodeného P. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXXX/

X, I. T., s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i eProkurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 7. 10. 2015 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na J. X. obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (§ 138
písm. a/ Trestného zákona), pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný zo spáchania skutku.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníkuskutkuvypovedalzhodneakovprípravnomkonaní,keďuviedol,
že v uvedený deň bol doma. Od večera predchádzajúceho dňa až do rána do 09.00 hod. spal v izbe
v rodičovskom byte. Má spoločnú izbu s bratom H. X., ktorého ráno okolo 05.45 hod. budila mama do
školy. Brat zvykne z domu odchádzať asi o 06.30 hod., on vstal až asi o 09.00 hod., šiel vyvenčiť psa atď.
Ďalej uviedol, že asi o 07.00 hod. bola v byte jeho matka T. X., brat odišiel do školy, otec bol v práci. Keď
sa zobudil, dvere na detskej izbe boli otvorené, tieto sú presklené, číre. Detská izba susedí so spálňou

cez stenu, ide sa do nej cez kuchyňu a chodbu. Ich byt je na prvom poschodí, odhadom približne 2,5 m
nad zemou, okná detskej izby majú výhľad na hotel Jánošík, teda oproti nemu. Doma majú psa, ktorý
upozorní na všetok pohyb, či z vonku, či z vnútra.

V tom čase nebol zamestnaný, brigádoval u kamaráta Y. O.. V období od mája 2015 mal bežné životné

náklady na jedlo, oblečenie atď., mal príjem z brigád a tiež mu pomáhali rodičia, u ktorých býval. O
skutku nevedel nič uviesť. V herni Rio pred uvedeným dňom bol asi párkrát na káve, na automatoch
možno sem tam hral z nudy, aktívne nehral, ako často uviesť nevedel. Poškodené tam videl, ale osobne
ich nepozná. S osobami J. R. a H. Š.Ú. na Facebooku nie sú priateľmi. Od detstva trpí vadou reči,
zajakáva sa, väčšinou v stresových situáciách. Tiež poukázal na rekogníciu, keď už na začiatku bolo

uvádzané, že sa hľadá páchateľ 163 až 168 cm vysoký, čo pasuje práve na neho, ostatní štyria prítomní
na rekognícii boli minimálne o hlavu vyšší. Ktorý policajt uviedol údaj o výške páchateľa, ktorý sa hľadá,
však nevedel. Popísal priebeh rekognície tak, že ich postavili piatich do radu, boli očíslovaní, potom si
vymenili poradie, po jednom vystúpili z radu, urobili dva kroky vpred, každý prečítal text, ktorý dostal a
vrátil sa naspäť do radu. Poukázal aj na to, že najprv ich svedkyne opoznávali podľa vzhľadu a až potom

podľa hlasu, takže si myslí, že aj podľa toho si mohli zapamätať komu, ktorý hlas patrí. Opoznávanie
prebiehalo len v kuklách. Bol názoru, že aj na základe chôdze, ktorá bola pri rekognícii urobená, na
základe dvoch krokov sa nedá poznať páchateľ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom predvolaných svedkov, a to poškodených P. T., J. R., H. Š., U. H.

X., T. X., P. X.V., N. O., T.. Y. X., prečítaním zápisníc z prípravného konania o výsluchu poškodeného P.
T., svedka N. T., znaleckého posudku a listinných dôkazov.

Svedkyňa P. T., splnomocnenkyňa poškodenej spoločnosti DOXX, a. s., na hlavnom pojednávaní
vypovedalarovnakoakovprípravnomkonaní,žepracujeprespoločnosťDOXXakoobchodnýzástupca.

V deň skutku, presný čas si už nepamätala, ju kontaktoval ich prevádzkar pán T.. Do pol hodiny sa
dostavila na miesto, kde bola polícia, dievčatá boli rozrušené. Okrem nich boli na mieste prítomní aj P.
T., O. O., taktiež ich technik V., ktorého volala, či nedošlo k poškodeniu automatov. Polícia riešila, že
v prevádzke nešli kamery a firma, ktorá ich zabezpečovala, nebola schopná dodať kamerový záznam.
Záznam z kamier sa nepodarilo zabezpečiť , pretože mali nový softvér, kamery boli zapnuté, ale

nahrávanie bolo vypnuté a o tomto nevedeli ani zamestnankyne a ani oni zo spoločnosti DOXX. Meno
páchateľa nepadlo, policajti sa dievčat pýtali, či nevedia kto, by to mohol byť. Tieto sa vyjadrili, že
podľa postavy by ho mohli poznať. Na mieste sa zdržala asi pol hodinu. K výške odcudzenej peňažnej
sumy uplatnenej v trestnom konaní dospeli na základe trvalej zálohy na prevádzke, ktorú prevádzkar
dopĺňa podľa svojho uváženia a z nej sa vyplácali výhry, ktoré sa ručne zapisujú do písanky. Konkrétne

k písaným záznamom predloženým do trestného konania vysvetlila, že zamestnankyňa W. odovzdala
dňa 13. 5. 2015 zamestnankyni R.Á. sumu 907,85 eura, čo potvrdila podpisom. R. v priebehu dňa
vyplatila výhru z automatu 50,- Eur, čo je na zázname škrtnuté. Mala tržbu 50,- Eur a k odovzdaniu na
ďalšiu zmenu mala 857,85 eura. Buksy s tržbou a so zálohou na vyplácanie výhier sa vedú samostatne.
Zamestnankyne majú 24 hodinové služby, ktoré si menia vždy ráno o 07.00 hod.

Svedkyňa a poškodená J. R. vypovedala, že v čase skutku pracovala ako krupierka v herni Rio na
Námestí Osloboditeľov 72 v Liptovskom Mikuláši. Nočnú smenu nastúpila 13. 5. 2015 o 19.00 hod. a
odovzdávala ju kolegyni H. Š. 14. 5. 2015 o 07.00 hod. Po jej príchode o 06.57 hod. sedela za pultoms mobilným telefónom v ruke, rozprávali sa, zapálili si cigaretu. Do dvoch minút od príchodu kolegyne
vošiel do herne muž s kuklou na hlave, zbraňou v ruke, ktorú namieril proti nim a šiel priamo k nim k
stolu. Prikázal jej, aby telefón položila a neopovážila sa nikomu volať, preto ho položila na stôl. Následne

sa otočil na kolegyňu, od ktorej chcel, aby vstala a dala mu všetky peniaze, čo aj urobila, šla za bar,
páchateľ šiel s namierenou zbraňou za ňou. Sledoval ju, keď sa zohla k trezoru, ktorý majú pod barom,
povedal jej, aby sa neopovážila nič stláčať. Táto sa ohradila, že mu ide len podať buksu, ktorú, keď mu
podala, skontroloval jej obsah, zavrel, odstúpil dva kroky a prikázal jej sadnúť si. Ešte im asi povedal,
aby sa neopovážili nikomu volať, a následne aj s peniazmi odišiel. K popisu páchateľa uviedla, že mal

na hlave čiernu kuklu s otvormi na oči, na otvor na ústa si už nespomínala. Oblečenú mal čiernu mikinu
s kapucňou, tmavé športové nohavice, topánky tmavej farby. Bol strednej postavy, vysoký bol zhruba
ako ona, plus mínus pár cm, ona má 163 cm. Cez otvory na oči mu bolo vidieť hustejšie obočie, snedšiu
pleť a tmavé, resp. hnedé oči. Zbraň bola pištoľ, možno aj plynová, čiernej farby. Podľa komunikácie sa
jej zdal jeho hlas povedomý, niekde ho už počula, a to z herne. Tiež vypovedala, že osobu N. T. pozná a
tento bol dňa 14. 5. 2015 asi o 03.00 hod. v herni, prešiel ju z pravej strany, pozdravil sa s ňou a odišiel.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa doplnila, že prepad mohol trvať max. 10 minút. Asi 10 až 15 sekúnd
po odchode páchateľa kolegyňa stlačila núdzový gombík a ona volala SBS. Počkali, pretože sa bála,
že sa ešte vráti. SBS prišiel v podstate hneď, jej pracovník ešte vybehol z herne, na jednu aj na druhú
stranu v snahe nájsť páchateľa. Polícia sa pýtala na popis páchateľa a hneď sa riešil Facebook, pozerali

si fotky, čo by im napadlo, kto by to mohol byť. Počas prepadu jej na zovňajšku páchateľa v pamäti
utkvelo, že bol nižšej postavy, mal tmavšiu pleť, nebol Róm, ale určite tmavší aj okolo očí, mal výrazné
oči. Nevedela ako došli na prezeranie fotiek na Facebooku, bolo to počas toho, ako sa bavili s SBS-
károm a policajtmi. Keďže v herni robila dlhšie, asi od januára 2014, ľudí si zapamätá nie po tvári, lebo ich
je veľa, ale skôr po hlase alebo chôdzi a ten hlas jej bol známy. Pripustila, že ak ona ako zamestnanec v

herni sedí, nemá čo robiť a nejaký človek tam sedí dlho, tak si ho zapamätá. Pamätala si, že obžalovaný
chodieval do herne, ale nie často, možno raz za pol roka. Pred skutkom ho videla raz, no nevedela kedy,
asi pár mesiacov alebo týždňov dozadu. S obžalovaným na Facebooku nie sú priatelia.

Farbu očí páchateľa si už nepamätala vzhľadom na odstup času. V časti herne, kde sa nachádzala,

bolo zhora svetlo z vrchného okna, ktoré nie je zalepené reklamami a bolo už 07.00 hod. ráno. Chôdzu
páchateľavčaseprepaduneriešila,nebolonanejničtypické.Čimalpáchateľvadurečitiežvdanúchvíľu
neriešila, či si všimla niečo zvláštne, uviesť nevedela. Osoba, ktorá prišla do herne asi o 03.00 hod. v
noci bola trochu vyššia od obžalovaného, mala na sebe mikinu a kapucňu na hlave, ruky vo vreckách.
Pracovníci SBS Jáger boli na mieste v priebehu pár minút, po nich prišla polícia. Ďalej vypovedala, že

nikdy nepovedala meno obžalovaného, teda konkrétne jeho meno a priezvisko, že J. X. bol ten, kto to
urobil, ale popis páchateľa sa riešil hneď po skutku s políciou a aj deň - dva od skutku, keďže bola po
nočnej, išla potom spať, avšak najprv bola vypovedať na kriminálke. Jediný, kto sedel na popis páchateľa
bol obžalovaný. Na kriminálke sa tiež riešil vzrast páchateľa. Ďalej dodala, že asi už netrvá na tom, že
by to mal byť on. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzala farbu očí páchateľa ako tmavé, resp. hnedé oči,

na čo si už na hlavnom pojednávaní nespomínala, po výzve na odstránenie rozporu poukázala na to,
že je pravdou to, čo uviedla pri svojej výpovedi pred vyšetrovateľom.

Svedkyňa a poškodená H. Š. vypovedala, že v čase skutku pracovala ako krupierka v herni Rio na
Námestí Osloboditeľov 72 v Liptovskom Mikuláši, pričom dňa 14. 5. 2015 mala dennú smenu od 07.00

hod. do 19.00 hod. Prišla asi o 06.58 alebo 06.59 hod., v herni bola len jej kolegyňa J. R., sedela pred
barom, robila niečo s telefónom. Sadla si k nej s tým, že si ešte zapália cigaretu, keď vošiel do herne muž
s čiernou kuklou na hlave s otvormi na oči a ústa, oblečené mal čierne, resp. tmavé nohavice, mikinu
a topánky. V rukách mal krátku zbraň, ktorou mieril na nich, pristúpil k ich stolu, vyzval kolegyňu, aby
položila telefón, čo aj urobila. Ju žiadal, aby mu dala všetky peniaze, ktoré má, preto sa postavila, šla

za bar a on šiel za ňou. Vyzval ju, aby nič nestláčala, na čo sa ohradila, že mu ide podať buksu, teda
peňaženku s peniazmi, ktorú mu odovzdala. Prezrel si ju, či je v nej hotovosť, zavrel a prikázal, aby
si sadla. Povedal im, že nemajú nič skúšať a potom z herne odišiel. Chcela ísť hneď stlačiť núdzové
tlačidlo, no kolegyňa sa bála, že sa vráti, preto pár sekúnd počkali, následne ho stlačili a kolegyňa volala
na políciu. K popisu páchateľa uviedla, že bol trochu vyšší od nej, pričom ona je vysoká asi 163 cm,

strednej postavy. Mal snedšiu pokožku a s odstupom času, keď si opakovane vybavovala tú udalosť,
tak páchateľ mal svetlejšie oči, pretože boli jasnejšie a v kontraste s kuklou. Zbraň bola krátka pištoľ. K
reči páchateľa uviedla, že to bola normálna slovenčina bez nejakých výrazných znakov, bez prízvuku,
bez ráčkovania, nevšimla si žiadnu vadu reči. S kolegyňou sa zhodli, že im jeho hlas bol známy, niekdeho počuli, pravdepodobne z herne. Z toho ako sa v herni pohyboval, usúdila, že v nej už v minulosti bol.
K osobe N. T. uviedla, že ho nepozná.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa doplnila, že všetko bolo veľmi rýchle, najprv si myslela, že nejde o

prepad, ale srandu. Či zbraň bola pravá alebo falošná nevedela. Páchateľ bol od nej menej ako na dva
metre, na tvár mu nepozerala, hlavu mala dole, preto sa nevedela vyjadriť k farbe jeho očí, keďže sa
pozerala dole. Oblečený bol v tmavom. Topánky, ktoré mal obuté neboli klasické botasky, ani elegantná
obuv, skôr také ako zvyknú nosiť poľovníci do lesa, akoby kožené robotnícke topánky. Dvaja SBS-kári
prišli na miesto rýchlo, jeden ostal dnu a druhý utekal von hľadať páchateľa. Policajti prišli asi o minútu

neskôr, na mieste riešili odtlačky a kamerové záznamy. Keď sa riešil popis páchateľa ona povedala,
že toho chlapa podľa hlasu pozná, že chodieva do herne. Aj kolegyňa to vravela. Padlo tam aj meno,
no nevedela od koho. Asi ona ukázala na Facebook, pretože tam s obžalovaným mali nejakú žiadosť
o priateľstvo. Pozerali po fotkách na Facebooku spolu s kolegyňou J., jedným SBS-károm a ukazovali
to aj policajtom, no neprišli na žiadny výsledok, že by to mal byť obžalovaný. Vtedy jej to prišlo, že to
bol J., ale teraz si už nebola istá. Pred skutkom obžalovaného poznala len podľa jeho krstného mena,

zistila ho od jeho kamarátov, ktorí ho tak v herni oslovili. Zdalo sa jej chôdzou a hlasom, že by to bol
on, no teraz by toto nepovedala už ani na 50 %. V deň skutku alebo na druhý deň im policajti ukazovali
kamerový záznam, na ktorom bol chlap v sivej mikine, ktorý smeroval ku herni, prešiel dozadu a potom
bolo vidieť na zázname, že išiel v čiernej mikine, spod ktorej mu trčala sivá mikina, k nim do pasáže a do
herne, preto jej aj J. pripomenul chôdzou toho chlapa na zázname. Ďalej uviedla, že mala pocit akoby sa

páchateľ zakoktával, ale nevedela si spomenúť vzhľadom na odstup času. Na kriminálke im ukazovali
nejaké fotky aj fotku nejakého iného chlapa, ktorého nikdy nevidela, asi aj popis páchateľa sa riešil.
Zotrvala na tom, že za páchateľa by už neoznačila obžalovaného. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádzala,
že páchateľ mal normálnu slovenčinu a nemal žiadnu vadu reči, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla,
že sa zakoktával, po výzve na odstránenie rozporu nevedela povedať, prečo vtedy uviedla, že nekoktal,

možno bola vtedy v šoku, možno má nejaké záblesky.

Svedok H. X., brat obžalovaného, v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne vypovedal,
že v uvedený deň bol ráno doma, šiel do školy, kde zvyčajne odchádza asi o 06.25 hod. S bratom majú
spoločnú izbu a on v tom čase spal. Dvere medzi detskou izbou a kuchyňou sú drevené, majú priesvitné

číre sklo. U brata si nevšimol také veci ako gumené rukavice, viac peňazí, kuklu alebo nejakú zbraň.
Brat nemá sivú bundu s kapucňou značky Starter. V čase skutku bol brat nezamestnaný, živili ho rodičia
a niekedy chodil na brigády. K svojej výške uviedol, že má 170 cm. Veľmi dávno sa stalo, že sa z bytu
dostal inak ako dverami, teda vyskočil oknom, no nie v detskej izbe, ale cez kuchyňu. Či aj brat niekedy
použil takýto spôsob vojdenia alebo vyjdenia z bytu uviesť nevedel.

Svedkyňa T. X., matka obžalovaného, v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne
vypovedala, že v uvedený deň bola doma a bola práceneschopná. Mladšieho syna vypravila do školy
zatiaľ, čo druhý syn J. naďalej spal v detskej izbe. Po tom, čo odišiel mladší syn, sa z bytu určite
nevzdialila. Ak by starší syn niekam odišiel, určite by si to všimla, pretože dvere boli otvorené, bol pod

jej dohľadom a videla, že v izbe naozaj spí. V byte vykonávala bežné domáce práce, nemala pustené
rádio ani televízor. Syn zvykol vstávať až po 09.00 hod., preto ho aj v ten deň budila až po 09.00 hod.,
aby išiel venčiť psa. V predchádzajúci deň prišiel o 22.00 hod. a ľahol si spať.

Tiež uviedla, že syn má rečovú vadu, od dieťaťa sa zajakáva, stáva sa mu to väčšinou v stresových

situáciách, pod tlakom. Bol kvôli tomu sledovaný v ambulancii u logopedičky na poliklinike v Liptovskom
Hrádku a tiež u T.. T. vo veku 9-10 rokov, potom to zanechali. Rečová vada staršieho syna pretrváva
stále. O tom, že by chodil niekedy do bytu cez okno on alebo iný príslušník rodiny nemala vedomosť,
nemal na to dôvod. Medzi jeho vecami si nevšimla nič podozrivé, do vecí mu chodí a upratuje mu ich,
lebo je neporiadny a vadí jej to. Poprela, že by mal sivú bundu s kapucňou značky Starter. V tom období

si nekúpil ani nič drahšie. Hoci nebol zamestnaný, chodil na brigády, snažil sa, ak potreboval peniaze na
oblečeniealebovyraziťsidomesta, určitemupomohli.Niejezručný,stálemuniečopadá,pretojepodľa
nej absurdné, že by mal niečo také urobiť. Pod ich oknami nevidela žiadne stopy alebo šmuhy, okná si
všíma, keď chodí venčiť psa. Šmuhy alebo nečistoty nájdené pod oknom si vysvetlila tým, že v blízkosti,
takmer pod oknami, je autobusová zastávka, kde je vždy kopec ľudí a detí. Na túto stranu smerujú dve

okná - z kuchyne a z detskej izby, kde majú malé zábradlie, na ktoré sa vešajú deti, posedávajú na
schodíkoch, hádžu špaky, robia neporiadok, kým čakajú na autobus.Svedok P. X., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň 14. 5. 2015
asi o 05.30 hod. odchádzal do práce. Pred odchodom ide skontrolovať do detskej izby, či synovia vypli
elektroniku aj, či je pes v poriadku. V ten deň mu asi o 08.00 hod. volali z polície a pýtali sa, či bol syn J.

v noci doma na, čo odpovedal, že spal doma. Či sa volajúci policajt predstavil aj menom, nevedel, číslo
bolo utajené. Tiež nevedel, či išlo o policajta prítomného pri prehliadke. O lúpeži v Liptovskom Mikuláši
sa dozvedel zo správ. Podvečer mal syn telefonát, aby sa dostavil vypovedať v tejto veci. Pri domovej
prehliadke nebol prítomný, len pri prehliadke garáže. S policajtmi sa rozprávali a presviedčali ho, aby
sa syn priznal k činu, že je to poľahčujúca okolnosť a dostal by podmienku. Pri prehliadke nič nenašli,

policajtov zaviedol ešte do pivnice. Pri prechádzaní okolo bytu štekal ich pes, takže upozornil aj na to,
že majú psa, ktorý reaguje na všetko, čo sa robí doma a v okolí bytu. V tom období si u syna nevšimol
veci väčšej hodnoty ani nijaké podozrivé veci, ako zbraň, kuklu, gumené rukavice. Nemal vedomosť o
tom, že by syn mal sivú mikinu značky Starter. Tiež nevedel, že by niekto z rodiny použil okno na to,
aby vyšiel z bytu alebo vošiel do bytu. Syna živili oni, rodičia, ak potreboval, prispievali mu. Poukázal
na to, že syn na základnej škole absolvoval liečbu kvôli zajakávaniu, ktoré má najmä pri vyhrotených

situáciách. Keďže je s ním každý deň, jeho problém si až tak neuvedomuje.

Svedok N. O., v čase skutku pracovník SBS Jáger, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na uvedený
deň 14. 5. 2015 si pamätá. Hneď zavčas rána pri preberaní služieb im prišlo hlásenie o narušení objektu
herne RIO, kam s kolegom vyrazili, prichádzali popri pošte a Priore po pešej zóne, auto odstavili asi o

jednu až dve brány nižšie od herne zo strany námestia, ktoré bolo úplne prázdne, nestretli nikoho. S
kolegom prišli na miesto za dve minúty od vyhlásenia poplachu (od prijatia signálu operačným SBS) a
zdržali sa tam asi hodinu. Kolega ostal stáť pri vstupných dverách a on vchádzal do miestnosti sám,
ešte predtým počul zvuky ako plač až hystériu. Našiel tam dve dievčatá, ktoré sa zľakli, že sa vracia
páchateľ, ktorý ich chvíľu predtým prepadol a kričali, keď videli ruku položenú na zbrani. Ukľudňoval

ich a volal štátnu políciu s tým, že nešlo o planý poplach, ale skutočný prepad. Hneď prišla zásahová
jednotka a ľudia z kriminálky. Dievčatá si vzal na starosť vyšetrovateľ, jedno z dievčat povedalo, že
podľa hlasu by vedela poznať páchateľa, že si spomína, že je to pre ňu známy hlas. On s kolegom
po príchode riaditeľa OKP, ktorý rozdeľoval úlohy, poskytli súčinnosť a išli prehľadávať okolie, či sa
nenájde, napr. odhodená zbraň alebo kukla, ktoré mal mať páchateľ. Po príchode polície a odpovedí na

otázky bola miestnosť herne vyľudnená za účelom získania stôp, takže s kolegom sa tam už nevrátili.
K otázke popisu páchateľa si pamätal, že sa neriešilo nejaké konkrétne meno, skôr sa hovorilo o hlase,
ktorý bol jednému z dievčat známy. Tiež pri pohľade na jeho pištoľ (čiernu 75-ku), vravela, že páchateľ
mal podobnú pištoľ, ale bielu. On výzor a podobné okolnosti ohľadne páchateľa neriešil. Taktiež sa
neriešilo opoznanie páchateľa cez Facebook. Dievčatá určite mali pri sebe mobil a jedna z nich ešte

volala policajtov alebo SBS, či mali aj počítač, si nebol istý.

Svedok T.. Y. X., ktorý po spáchaní skutku realizoval prvotné úkony, na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že v tom čase bol služobne zaradený vo funkcii operatívneho pracovníka 1. operatívneho oddelenia
OKP, OR PZ Liptovský Mikuláš a hneď po nástupe do služby o 07.30 hod. boli s kolegom T. T. vyslaní na

miesto činu, kde sa nadchádzali operatívci, hliadka polície, výjazdová skupina s technikom, tiež svedok
vypočúvaný pred ním a dve dievčatá, ktoré v čase, keď vošiel do priestorov herne šťukali do mobilného
telefónu alebo tabletu. Kolegovia im popísali, čo sa malo na mieste stať, technik zaisťoval stopy a oni
sa tiež pýtali dievčat, čo sa stalo. Dievčatá stále pozerali niečo na mobile alebo tablete. Obe pozerali do
jedného zariadenia, ale nebol si tým 100 % istý. Niekto povedal, že dievčatá vyhlásili, že ho poznajú.

Jedna z nich, ktorej kázal vybrať peniaze, vravela, že mal na sebe určite čierne kožené topánky, že si
to pamätá. Oni zatiaľ zabezpečovali kamerové záznamy a robili ohliadku miesta činu. Tie dve hľadali
na Facebooku, že ho poznajú podľa hlasu a hľadajú, kto by to mohol byť, našli a označili J.. Či podľa
fotky uviedli len krstné meno alebo sa stotožnilo celé meno aj s priezviskom si už nepamätal. Jedna z
nich - blondína si bola istá, že ho na 100 % pozná podľa hlasu, tá druhá si bola už menej istá. Okrem

hlasu jedna z nich uvádzala aj to, že mu pozerala do očí a mal tmavé oči a husté obočie, ako presne
to uviedla, nevedel. Na mieste sa zdržali asi 3 hodiny, možno dlhšie. Následne podozrivého vyťažovali,
či v ten istý deň, si už nepamätal, uviedol však, že v čase skutku spal doma, kde s ním bola aj mama,
ktorá by ho videla odísť. Vyšetrovateľovi boli nápomocní aj pri iných úkonoch, napr. domovej prehliadke,
rekognícii, na ktorú zháňali osoby, ktoré všeobecne hľadajú podľa tohto, čo je popísané, napr. ak to bol

hlas, bolo by ťažké pozháňať osoby podľa podobného hlasu, ale ak je zadané kritérium výšky napr. 165
cm, určite nemôžu dať osobu vysokú napr. 195 cm. Z ich činnosti spísali viacero úradných záznamov.Svedok a poškodený P. T., ktorého zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom
pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítaná, vypovedal, že v čase skutku bol zamestnaný ako prevádzkar herne Rio na Námestí

osloboditeľov 72 v Liptovskom Mikuláši. O lúpeži, ktorá sa v tejto herni stala 14. 5. 2015 v čase asi o
06.59 hod. sa dozvedel z telefonátu pracovníkov SBS Jáger, na ktorú je herňa napojená ochranou. V
herni sa nachádzajú 2 núdzové tlačidlá, ktoré sú prenosné a tieto sú umiestnené pod pultom pri kase.
Po tomto telefonáte prišiel do herne, kde sa v tom čase nachádzali 2 zamestnankyne J. R. a H. Š. a
taktiež pracovníci SBS Jáger a príslušníci štátnej polície. Do herne sa dostal až po vykonaní úkonov

políciou a od R. a Š. sa dozvedel, že v ranných hodinách vošiel do herne nejaký muž, ktorý mal kuklu
na hlave, v ruke držal zbraň, ktorou na obidve mieril, prišiel k nim ku stolu, kde si práve menili službu a
od Š. chcel, aby mu dala peniaze. R. mu povedala, že v tom čase mala v ruke mobil. Páchateľ na ňu
namieril a povedal jej, aby ho odložila, že je to prepad a aby mu dali peniaze. Tiež mu povedali, že Š.
šla potom s páchateľom za pult, kde je kasa s peniazmi, z ktorej mu dala peňaženku aj s hotovosťou.
Páchateľ si túto hotovosť v peňaženke prezrel, celú peňaženku vzal a následne z herne odišiel. Pri

odchode mal ešte na Š. a R.Y. mieriť zbraňou. Ďalej svedok vypovedal, že herňa je od začiatku svojej
prevádzky zabezpečená 8 kamerami, 2 kamery sú vonku nad vchodom a 6 kamier je rozmiestnených po
celej herni tak, aby pokrývali čo najväčšiu časť vnútorného priestoru. Kamery v čase spáchania skutku a
spätne, zhruba od mesiaca december 2014, snímali herňu on-line, avšak nebol z neho vyhotovovaný ani
archivovaný žiaden záznam. Taktiež uviedol, že herňa je síce napojená na firmu SBS Jáger, no keďže

ide o nonstop prevádzku je ochrana objektu vypnutá, okrem dní, kedy herňa nie je v prevádzke, napr.
Vianoce. Peňaženka, ktorú odcudzil páchateľ, patrila jemu. SMS od spoločnosti Jáger mu prišla dňa
14. 5. 2015 o 07.00 hod. Ďalej uviedol, že bežný návštevník nemá odkiaľ zistiť, kde sa tlačidlá alarmu
nachádzajú, pretože sú umiestnené skryte, jedine, ak by sa to dozvedel od obsluhy herne. Odcudzená
hotovosť vo výške 857,85 eura patrila spoločnosti DOXX a predstavuje vklad do herne, teda hotovosť

na vyplácanie výhier z automatov. Okrem tejto hotovosti sa v herni nachádza kasa, v ktorej je denná
tržba z baru, teda sú zvlášť peniaze z hracích automatov a z tržby v herni, ktoré odcudzené neboli.

Z výpovede svedka N. T., ktorého zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom
pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného

poriadku prečítaná, vyplynulo, že vie, kde sa herňa Rio v Liptovskom Mikuláši nachádza, pár krát v nej
bol za účelom hrania automatov a tiež chodil za známou N. P., ktorá v herni vtedy pracovala, okrem nej
obsluhu nepozná. Pred dňom 14. 5. 2015 tam bol asi pár mesiacov naspäť, v zime a po skutku bol asi
dva krát, asi týždeň po ňom. O prepade sa dozvedel až po ňom od ľudí, niektorí mu hovorili, že to mal
spáchať on. Kde bol v noci zo dňa 13. 5. 2015 do ranných hodín dňa 14. 5. 2015 a čo presne robil si

nespomínal, no v herni Rio určite nebol, to by si pamätal. Jeho partnerka, ktorá pracuje v inej herni na
Podbrezinách, mala vtedy nočnú službu od 18.30 hod. do 06.30 hod., väčšinou ju vozí do služby a aj
po skončení chodí brávať, takže okolo 06.30 hod. bol pre svoju partnerku v herni Kuba a potom šiel s
ňou spolu domov. J. R. nepozná. Je vysoký asi 165 cm. Či v uvedenú noc spal doma, nevedel, možno
aj niekde bol hrať automaty, pretože v tejto dobe ešte na nich hrával.

Ďalej súd vykonal dokazovanie so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaním znaleckého
posudku č. 10/2017 zo dňa 17. 2. 2017, vypracovaného J.. G.. G. X., L.., znalcom z odboru kriminalistika,
odvetvie kriminalistická antropológia, pri ktorého vypracovaní vychádzal z kamerových záznamov z
pobočky D. S. X. v Liptovskom Mikuláši zo dňa 14. 5. 2015 a fotografií osoby J. X. z rekognície vo

vypočúvacej miestnosti OR PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 5. 2015, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho
spisu. Znalec konkrétne použil videozáznam z času medzi 06:46:48 až 07:11:33 hod. na zázname
kamery 09 (snímajúca priestor pred bankou), na ktorom je v čase medzi 04:49 až 05:02 minúty záznamu
zachytená od chrbta osoba v mikine zn. Starter s kapucňou na hlave, v tmavých nohaviciach a tmavých
topánkach. Táto je zachytená aj na kamere 07 snímajúcej vchod do banky z vnútornej strany, kde je

viditeľný len obrys postavy medzi vertikálnymi žalúziami. Vzhľadom na to, že osoba bola zachytená
len od chrbta a na hlave má kapucňu, nebolo možné vykonať porovnanie morfologických markantov
tváre ani antropometrie tváre. Bolo možné vykonať len antropometrické zhodnotenie proporcií postavy.
Z uvedeného dôvodu použil znalec antropometrickú metódu, ktorou porovnával proporcie tela osoby
na kamerovom zázname. Na metrickú analýzu boli využité zábery, na ktorých sa dali stanoviť čo

najpresnejšie antropometrické body. Ako je z porovnania antropometrických pomerných mier postavy
zjavné, osoba zachytená na zázname z D. S. X. v Liptovskom Mikuláši nemá rovnaké proporcie
ako osoba J. X.. Znalec porovnaním pomerných mier postavy osoby zachytenej na zázname z hore
uvedeného analyzovaného záznamu a proporcií postavy osoby J. X., ktoré použil z fotodokumentácievykonanej pri rekognícii vo vypočúvacej miestnosti OR PZ Liptovský Mikuláš, zistil nezhody v pomerných
mierach postavy. V záveroch teda konštatoval, že antropometrickým porovnaním proporcií postavy
osoby zachytenej na analyzovanom videozázname a osoby J. X. boli nájdené nezhody v pomerných

mierach postavy a na analyzovanom zázname nie je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou zachytená
osoba J. X..

Z úradného záznamu, ktorý vyhotovil vyšetrovateľ v prípravnom konaní, vyplýva, že tento sa kontaktoval
s pracovníkom Kriminalisticko-expertízneho ústavu Bratislava, ktorému uviedol, že podľa záznamu z

kamery, na ktorom je pravdepodobne nasnímaný páchateľ skutku, aj po doručení porovnávacieho
záznamu (nasnímanie páchateľa, charakteristická chôdza), by aj v spolupráci s antropológom vedeli
možno určiť len skupinovú identifikáciu, pričom individuálna identifikácia prakticky nie je možná.

Z úradného záznamu, vyhotoveného pracovníkmi OR PZ, OKP, Liptovský Mikuláš X. a T., na ktorý
vo svojej výpovedi poukázal aj svedok Y. X., je zrejmé, že títo sa dostavili na miesto skutku po jeho

oznámení, kde sa nachádzali zamestnankyne Š.Á. a R., prevádzkar herne T. a pracovník SBS služby
Jáger N. O.. Obe zamestnankyne popísali vzhľad a oblečenie páchateľa, ako aj priebeh skutku. Ďalej
z neho vyplýva, že boli vykonané previerky na mestskej polícii za účelom zabezpečenia kamerových
záznamov, na ktorom vidieť, že v čase o 06.40 hod. do podchodu, kde sa nachádza herňa, vošiel muž
v sivej mikine, čiernych nohaviciach a čiernych topánkach, následne vyšiel z podchodu a ďalší pohyb

tejto osoby bol na kamerách zistený v čase o 06.51 hod., pričom sa vrátil v smere od Námestia, na
rukách mal čierne rukavice, znovu vošiel do podchodu. Na zázname o 06.55 hod. prichádza do práce
zamestnankyňa H. Š. a v čase o 06.58 hod. prichádza popri budove v smere od D. S. X. muž, ktorý
je celý v čiernom, kapucňa na hlave, v čiernych nohaviciach, má obuté čierne topánky a spod čiernej
bundy mu trčí kúsok svetlejšieho oblečenia, pravdepodobne sivej farby. Tento muž má na rukách čierne

rukavice. V čase o 07.02 hod. je vidieť už príchod pracovníka SBS. Ďalej bolo políciou zistené, že
nad D. S. bank sa nachádza kamera, popod ktorú s vysokou pravdepodobnosťou prešiel páchateľ, na
základe čoho bola kontaktovaná riaditeľka banky, ktorá záznam z kamier poskytla polícii. Kontaktované
boli pracovníčky herne, keďže s určitosťou uvádzali, že páchateľa poznajú, prezerali sa s nimi rôzne
fotografie vytipovaných osôb a tiež fotografie na sociálnych sieťach, na základe čoho sa páchateľa

stotožniť nepodarilo, no obe uviedli, že podľa hlasu by páchateľa spoznali. Tieto nevedeli uviesť nič
bližšie.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 14. 5. 2015 so začiatkom o 07.30 hod. a ukončením o 08.30
hod. v herni Rio vyplýva, že prítomná pri prehliadke okrem iných bola aj svedkyňa H. Š.. K miestu činu

je prístup z Námestia osloboditeľov cez vstupnú bránu, vo vzdialenosti asi 30 metrov je po ľavej strane
vstup do „Sport baru Rio“, cez drevené presklené dvere po vstupe do baru sa nachádza miestnosť -
herňa s posedením, v jej pravej časti je prístup do ďalšej miestnosti s hracími automatmi. Po ľavej strane
vstupnej hracej miestnosti sa nachádza 6 oblých schodov, pričom na schode č. 2 zospodu bola zaistená
trasologickástopanafóliuoznačenáakoč.1anaschodeč.4bolazaistenátrasologickástopaoznačená

ako č. 2. Po výstupe po schodoch je v ľavej časti terasa s oplotením, oproti schodom je miestnosť s
dvoma posedeniami a barom. Súčasťou zápisnice je aj príslušná fotodokumentácia o počte 14 fotografií.

Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a
kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča, odvetvie trasológia č. ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2015/2910

zo dňa 3. 7. 2015 vyplýva, že predmetom skúmania boli trasologické stopy č. 1 a č. 2, zaistené na
dvoch čiernych želatinových fóliách, a to neúplné plošné odtlačky, vytvorené zhodným vzorom podošvy
športovejobuvizn.Active.Vstopeč.1sazároveňnachádzaajmaláčasťodtlačkuinejpodošvyšportovej
obuvi pravdepodobne zn. Nike. V stope č. 2 sa zároveň nachádza aj malá časť odtlačku inej, bližšie
neurčenej, podošvy obuvi. Dĺžku podošiev, ako aj veľkosť obuvi, pre neúplnosť odtlačkov nie je možné

zistiť v stope č. 2, dĺžka podošvy športovej obuvi zn. Active, ktorá sa zobrazila v stope č. 1 je cca
29,5 - 30,5 cm. Dĺžku inej podošvy športovej obuvi pravdepodobne zn. Nike, ako aj veľkosť obuvi, pre
neúplnosť odtlačku zaisteného v stope č. 1 nie je možné zistiť. Ďalej znalec konštatoval, že v stopách sa
nachádzajú znaky na určenie skupinovej príslušnosti podošiev športovej obuvi, a to športová obuv zn.
Active. Porovnaním stopy č. 1 a č. 2 v zbierke trasologických stôp, vhodných na individuálnu identifikáciu

za rok 2015 v okrese Liptovský Mikuláš, zhoda zistená nebola.

Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 4. 6. 2015 preukazuje, že bola uskutočnená v byte
č. X B. Y. D. Č.. XXXX/XX P. I. T., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov obžalovaného P.X. a T. X. (uvedená skutočnosť vyplýva z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX), ktorá bola
zároveň prítomná pri vykonaní domovej prehliadky, prítomný bol aj obžalovaný J. X.. Pri prehliadke bytu,
pivnice a spoločných priestorov neboli vydané, ani odňaté žiadne veci súvisiace s trestnou činnosťou.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov dňa 4. 6. 2015 vyplýva, že s jej
vlastníkom P. X. (uvedená skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXX), trvale bytom Y. XXXX/XX,
I. T., bola vykonaná prehliadka iných priestorov, konkrétne garáže č. XXX na Jánošíkovom nábreží v
LiptovskomMikuláši.PrítomnápriprehliadkebolaajT.X..Priprehliadkenebolivydanéaniodňatéžiadne
veci, ktoré by súviseli s trestnou činnosťou, pre ktorú je toto trestné konanie vedené. Súčasťou oboch

zápisníc je aj príslušná fotodokumentácia o počte 36 fotografií.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 27. 5. 2015 uskutočnenej so svedkyňou J. R. mal súd
preukázané, že bola vykonaná pri dennom svetle v miestnosti OR PZ Liptovský Mikuláš, pričom
opoznávaným osobám bolo pred začiatkom úkonu umožnené vybrať si miesto státia aj číslo označenia
svojej osoby. V nimi zvolenom poradí bolo poznávajúcej osobe J. R. ukázaných 5 osôb, ktoré stáli vedľa

seba v jednom rade, pričom na pokyn každý z nich jednotlivo vystúpil vpred, prešiel sa pár metrov po
miestnosti, znovu sa zaradil do radu a jednotlivo na pokyn povedali vyšetrovateľom predložené vety
„dajte mi všetky peniaze“, „okamžite polož ten telefón, neopováž nikomu volať“, „okamžite mi daj všetky
peniaze“ a „neopováž sa nič stlačiť“, pričom poznávajúca osoba bola vyzvaná, aby si osoby riadne
pozrela a označila, či je medzi nimi osoba muža, ktorý sa dňa 14. 5. 2015 v čase o 06.59 hod. dopustil

zločinu lúpeže v herni Rio. Na základe toho svedkyňa uviedla, že medzi opoznávanými osobami sa na
tohto muža podobá osoba s číslom 2, ktorú poznáva asi na 60 %, a to podľa hlasu a podľa očí, no nie je si
istá na 100 %. Osobou pod číslom 2 bol obžalovaný J. X.. Následne si opoznávané osoby medzi sebou
vymenili miesta a poznávajúcej osobe J. R. bolo po zmene miest a čísiel opoznávaných osôb ukázaných
rovnakých 5 osôb, ktoré znova zopakovali predchádzajúce úkony a povedali predložené vety. Svedkyňa

J. R. uviedla, že na muža, ktorý sa dopustil lúpeže sa podobá osoba s číslom 3, ktorú poznáva asi na
75 % podľa chôdze, podľa snedšej pokožky rúk a taktiež podľa hlasu, no nie je si istá na 100 %. Osobou
pod číslom 3 bol obžalovaný J. X..

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 27. 5. 2015 uskutočnenej so svedkyňou H. Š.Ú. mal súd

preukázané, že bola vykonaná pri dennom svetle v miestnosti OR PZ Liptovský Mikuláš, pričom
opoznávaným osobám bolo pred začiatkom úkonu umožnené vybrať si miesto státia aj číslo označenia
svojej osoby. V nimi zvolenom poradí bolo poznávajúcej osobe H. Š.G. ukázaných 5 osôb, ktoré stáli
vedľa seba v jednom rade, kde na pokyn každý z nich vystúpil jednotlivo krok vpred, prešiel sa pár
metrov po miestnosti, a potom sa zaradil znovu do radu a povedal na pokyn predložené vety „dajte mi

všetky peniaze“, „okamžite polož ten telefón, neopováž nikomu volať“, „okamžite mi daj všetky peniaze“
a „neopováž sa nič stlačiť“. Následne svedkyňa H. Š. bola vyzvaná, aby si osoby riadne pozrela a
označila, či medzi nimi je osoba muža, ktorý sa dňa 14. 5. 2015 v čase o 06.59 hod. dopustil zločinu
lúpeže v herni Rio v Liptovskom Mikuláši, za osobu, ktorá sa naňho podobá, označila osobu pod číslom
4, a túto poznáva podľa hlasu a podľa chôdze na 99 %. Pod číslom 4 sa nachádzal obžalovaný J. X..

Následnesiopoznávanéosobyvymenilimedziseboumiesta,znovazopakovalipredchádzajúceúkonya
povedali predložené vety, pričom počas tohto opoznania bola poškodená H. Š. celý čas otočená chrbtom
k opoznávaným osobám. Ako osobu, ktorá sa jej na osobu páchateľa najviac podobá, a to na 99 %,
označila osobu s číslom 5, ktorým bol obžalovaný J. X..

Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie
alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Kvalifikovanú skutkovú podstatu
tohto zločinu naplní ten, kto ho spácha závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. a/ Trestného
zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou. Podľa § 122
ods. 3 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý

zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký
účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou
možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných

súvislostiach, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal,
tento napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona), avšak sa nepodarilo preukázať, že tento skutok spáchal
obžalovaný J. X..Z vykonaných dôkazov, najmä zápisnice o obhliadke miesta činu vrátane pripojenej fotodokumentácie
a výpovedí poškodených J. R., H. Š., P. T., P. T., svedkov N. O. H. T.. Y. X., mal súd nepochybne

preukázané, že skutok, ktorý bol predmetom podanej obžaloby zo dňa 14. 5. 2015 asi o 06.59 hod. v
Liptovskom Mikuláši na Námestí osloboditeľov, kedy páchateľ vošiel do herne Rio s kuklou čiernej farby
na hlave s otvormi na oči a ústa a v rukách držal krátku strelnú zbraň nezistenej značky, ktorou namieril
na zamestnankyne herne J. R. a H. Š. a povedal im „dajte mi všetky peniaze“, pristúpil k stolu, kde
sedeli a J. R., ktorá držala v ruke mobilný telefón, povedal „okamžite polož ten telefón, neopováž nikomu

volať“, so zbraňou v ruke sa otočil na H. Š. a povedal jej „okamžite mi daj všetky peniaze“, na čo H.
Š. z neuzamknutého trezoru nachádzajúceho sa za barom vybrala čiernu peňaženku, ktorá obsahovala
peňažnú sumu 857,85 eura, ktorú vzal a povedal H. Š., aby nič neskúšala a šla si sadnúť a následne
z herne odišiel, čím spôsobil spoločnosti DOXX a. s., Kálov 356, Žilina škodu vo výške 857,85 eura a
P. T. škodu vo výške 10,- Eur, sa stal, avšak na základe vykonaného dokazovania nebolo nepochybne
preukázané, že páchateľom tohto skutku bol práve obžalovaný J. X..

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popieral a na hlavnom
pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Poukazoval na skutočnosť, že vo večerných
hodinách dňa predchádzajúcemu skutku prišiel domov, kde boli jeho rodičia a brat. Doma sa zdržiaval
až do ranných hodín dňa 14. 5. 2015, kedy sa zobudil a vstal asi o 09.00 hod., teda v období do ktorého

spadá aj čas spáchania skutku, sa určite nachádzal doma a z bytu sa nevzdialil.

Tvrdenia obžalovaného ohľadne miesta, kde sa v čase skutku mal nachádzať potvrdili svojimi
výpoveďami vypočutí svedkovia, najmä T. X.Á. - matka obžalovaného, pretože otec obžalovaného P. X.
odišiel do práce o 05.30 hod., a po tomto čase nemal vedomosť, čo sa v ich domácnosti udialo. Matka

obžalovaného potvrdila, že v uvedený deň asi o 05.45 hod. ráno bola zobudiť mladšieho syna H., starší
syn J., teda obžalovaný, spal vo svojej posteli. Brat obžalovaného H. X. odišiel do školy cca o 06.25 až
06.30 hod. (t. j. bezprostredne pred časom skutku) a vypovedal, že jeho brat, v čase, keď on odchádzal,
spal u nich v spoločnej detskej izbe. Matka obžalovaného aj po odchode mladšieho syna H. zotrvala v
byte, pohybovala sa najmä v kuchyni a pokiaľ by syn J. chcel odísť z bytu, musel by prejsť cez kuchyňu,

čo by si určite všimla. Obžalovaný aj svedkyňa T. X. zhodne vypovedali, že sa zobudil asi o 09.00 hod.
Obžalovaný aj jeho rodičia poukazovali tiež na to, že trpí rečovou vadou - zajakávaním sa, ktoré sa
prejavuje najmä v stresových a vyhrotených situáciách. Tieto tvrdenia síce vyplývajú len z ich výpovedí
a neboli objektívne podložené žiadnymi lekárskymi správami, avšak je potrebné poukázať na súvislosť s
výpoveďousvedkyneH.Š.I.,ktoránahlavnompojednávanívypovedala,žemalapocitakobysapáchateľ

zakoktával, avšak v prípravnom konaní uviedla, že jeho reč bola normálna bez výrazných znakov,
prízvuku, ráčkovania. Rozpory vo svojich výpovediach vysvetľovala tým, že možno bola predtým v šoku
a neskôr mala nejaké záblesky. Jej výpoveď v prípravnom konaní však bola uskutočnená s odstupom 2
mesiacov od skutku, takže o počiatočnom šoku z toho, že bola poškodenou v dôsledku takého konania
páchateľa už nemožno uvažovať. Súd vo výpovedi obžalovaného nezistil žiadne rozpory.

Svedkovia T. X., H. X. a P. X. síce neboli priamymi svedkami skutku a v súhrne potvrdili to, čo vo svojej
výpovedi tvrdil aj obžalovaný, že dňa 14. 5. 2015 v ranných hodinách asi o 06.59 hod., keď sa skutok
stal, bol doma v byte č. X B. Y. D. Č.. XX P. I. T., ktorý neopustil, nemal na to dôvod a spal. Ich výpovede
sú preto v zhode jednak s tvrdeniami obžalovaného, ale aj vo vzájomnej zhode.

Z výpovedí poškodených P. T. a P. T., ktorí neboli priamymi svedkami skutku, na miesto sa dostavili až po
ňom mal súd preukázanú škodu spôsobenú skutkom a jej výšku (v nadväznosti na odborné vyjadrenie
a listinné dôkazy), k okolnostiam za akých bol skutok spáchaný vypovedali len na základe informácií,
ktoré sa sprostredkovane dozvedeli od zamestnankýň herne, resp. v priebehu vyšetrovania. Taktiež z

výpovedí svedkov N. O. a Y. X. boli preukázané skutočnosti, ktoré nasledovali až bezprostredne po
spáchaní skutku, keď sa títo v rámci plnenia svojich pracovných povinností dostavili na miesto činu a
okolnosti popisu páchateľa, na ktoré poukázal svedok X., ktorý bol v kontakte so zamestnankyňami
herne a tieto mu uvádzali ich postrehy k popisu páchateľa.

Z výpovedí a vykonaných rekognícií je zrejmé, že poškodené a svedkyne J. R. a H.Ž. Š. boli jedinými
priamymi svedkyňami spáchaného skutku, preto je pochopiteľné a logické, že v prípravnom konaní
bola práve s nimi vykonávaná rekognícia zameraná na opoznanie páchateľa, či už podľa výšky a iných
telesných proporcií, ale aj podľa hlasu. Samotná skutočnosť, že rekognície neboli vykonané po vzneseníobvinenia, neznamená ešte ich nezákonnosť, tak ako to namietala obhajoba, pretože boli vykonané
po začatí trestného stíhania a práve na základe rekognícií za účasti priamych svedkýň skutku malo
dôjsť k identifikácii, resp. opoznaniu páchateľa skutku tak, aby svedkyne označili konkrétneho páchateľa

a tejto osobe mohlo byť následne vznesené obvinenie na podklade dovtedy vykonaných dôkazov.
Uskutočneným rekogníciám však možno vytknúť viacero nedostatkov, z dôvodu ktorých sú potom ich
výsledky nehodnoverné, nepresvedčivé a pre dokazovanie pred súdom až nepoužiteľné, resp. možno
mať dôvodnú pochybnosť o ich dôkaznej a výpovednej hodnote, ktorú pri dokazovaní priniesli.

Z prečítaných zápisníc o rekogníciách je zrejmé a v prvom rade je potrebné poukázať na to, že obe
opoznávajúce osoby, teda svedkyne H. Š. a J. R., boli najprv vyzvané, aby si opoznávané osoby
riadne prezreli (osoby mali navlečené kukly, čo potvrdil aj obžalovaný) a bol im na to poskytnutý
dostatočný časový priestor. Pri pohľade na pripojenú fotodokumentáciu z rekognícií je zrejmé, že
opoznávané osoby najmä nie sú výškovo ani zhodné, ani podobné a uvedená výšková rozdielnosť
vyznieva najmä v neprospech obžalovaného, keďže voľným okom je viditeľné, že ostatní účastníci,

teda opoznávané osoby, sú od neho minimálne o pol hlavy a viac vyššie. Preto je potrebné prisvedčiť
aj obrane obžalovaného v tom, že rekognícia nebola vykonaná v tomto smere objektívne. Z prejavu
svedkyne J. R., zachyteného v zápisnici o rekognícii, taktiež vyplýva skutočnosť, že páchateľa, resp.
obžalovaného, v prípade prvej rekognície opoznala na 60 % podľa očí a podľa hlasu, pričom táto
svedkyňa v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní, tvrdila, že páchateľ skutku mal tmavé,

resp. hnedé oči. V jej výpovediach je teda najzreteľnejší rozpor v tom, že páchateľa pri rekognícií poznala
podľa očí, pričom obžalovaný má oči svetlé - zelené, resp. zeleno-modré a sama pri svojich výpovediach
opakovane tvrdila, že páchateľ mal oči tmavé, resp. hnedé. Pri druhom opoznávaní obžalovaného ako
páchateľapoznalaaoznačilana75%podľachôdze,podľasnedšejpokožkyrúkataktiežpodľahlasu.Zo
zabezpečených kamerových záznamov a na základe nich vyextrahovaných fotografií, ako aj z úradného

záznamu, ktorý bol zabezpečený pracovníkmi OKP bezprostredne po skutku, je zrejmá skutočnosť, že
páchateľ, ktorý vošiel do herne, mal na rukách čierne rukavice, resp. z ďalšieho vyplýva, že tento mal
na sebe gumené rukavice. Zo žiadnej z výpovedí nevyplýva, že by si tieto rukavice dal počas skutku z
rúk dolu, preto nie je zrejmé ako ho mohla svedkyňa opoznať podľa snedšej pokožky rúk, ktorú mal v
čase skutku zakrytú rukavicami. Je teda pochopiteľné a pokiaľ aj nie je výslovne uvedené v zápisnici

o rekognícii, že svedkyňa označila páchateľa podľa výšky, ak sa jej inými črtami na páchateľa najviac
podobal práve obžalovaný, že označila jeho, pretože iná osoba podobnej výšky, t. j. asi 165 cm, tam
nebola a svedkyne už od počiatku uvádzali ako smerodajnú výšku, ktorú odvíjali od svojej vlastnej výšky
(svedkyne zhodne uvádzali, že majú cca 163 cm).

Obe svedkyne vypovedali, čo potvrdili aj svedkovia N. O. a Y. X., že sa im páchateľ zdal povedomý
najmä podľa hlasu, preto je nepochopiteľné, že rekognícia podľa hlasu bola vykonaná len so svedkyňou
H. Š., nie aj so svedkyňou J. R.. A naviac výsledok druhého opoznania u svedkyne Š.Ú. vzbudzuje
vážne pochybnosti o jeho objektivite. Pokiaľ svedkyňa Š. opoznávala páchateľa najmä podľa hlasu,
keď pri druhom opoznávaní bola otočená chrbtom, je zrejmé, že pri prvom opoznávaní, keď všetky

opoznávané osoby najprv videla, počula, z piatich opoznávaných označila za páchateľa obžalovaného
podľa hlasu a chôdze, pričom následne, hoci aj bola otočená chrbtom, nemohla predsa dospieť k inému
záveru, než znovu medzi piatimi opoznávanými osobami označiť práve toho, koho hlas jej už pri prvej
časti rekognícii najviac rezonoval ako podobný páchateľovi skutku (a nevyberala ho predtým len na
základe podobnosti hlasu). Z výpovedí oboch svedkýň a poškodených je zrejmé, keďže páchateľ mal

kuklu, mohol byť identifikovaný najmä podľa výšky, typu postavy, farby očí a podľa hlasu, keďže na ne
prehovoril. Z výpovedí obžalovaného, ako aj J. R. a H. Š. a úradných záznamov z prípravného konania
je zrejmé, že od počiatku bol najznámejší údaj o výške páchateľa - asi 165 cm.

Svedkyne v prípravnom konaní síce označili za páchateľa obžalovaného, avšak ich výpovede sa začali

rozchádzať v jednotlivých štádiách trestného konania, keď v nich vznikli rozpory medzi prípravným
konaním a výpoveďami na hlavnom pojednávaní, ktoré sa nepodarilo odstrániť, ale aj medzi nimi
navzájom a tieto sa týkali najmä popisu páchateľa. Pokiaľ svedkyňa R. tvrdila na hlavnom pojednávaní,
aj v prípravnom konaní, že páchateľ mal tmavé, resp. hnedé oči, svedkyňa Š. tvrdila, že páchateľ mal
oči svetlé. Na druhú stranu však vo svojej výpovedi tvrdila, že sa mu do očí nepozerala, len uviedla,

že bol rozdiel vo farbe očí a kukly a teda, že jej tie oči akoby zasvietili, keď vošiel do miestnosti. Vo
výpovedi svedkyne Š. bol aj rozpor medzi jej výpoveďou z prípravného konania, kedy tvrdila, že reč
páchateľa bola normálna slovenčina, bez nejakých výrazných znakov, bez prízvuku, bez ráčkovania a
pod. Na hlavnom pojednávaní však vypovedala, že mala pocit, akoby sa zakoktával, no bolo to dávno,nevedela si spomenúť. K týmto rozporom nevedela vysvetliť, prečo v minulosti vypovedala, že nemal
žiadnu rečovú vadu a na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa jej zdalo, že koktal. Vysvetľovala to tým,
že má možno nejaké záblesky a možno bola vtedy v šoku. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa R. k vade

rečipáchateľauviedla,ženevie,čisivšimlaniečozvláštne.Napokonvšakpoukázaliobidvesvedkynena
to, že jediný, kto sedel na popis páchateľa, bol obžalovaný a už na kriminálke sa riešil vzrast páchateľa.
Na hlavnom pojednávaní už svedkyňa R. netrvala na tom, že by to mal byť on, teda obžalovaný. Taktiež
svedkyňa Š. uviedla, že po ukázaní kamerového záznamu policajtmi jej J., teda obžalovaný, pripomenul
chôdzou chlapa na zázname. No dnes by za páchateľa obžalovaného neoznačila, a to ani na 50 %.

Práve tento kamerový záznam, ktorý pre svedkyňu Š. predstavoval indíciu smerom k obžalovanému na
základe podobnosti chôdze, však znalec jeho skúmaním s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vylúčil,
že by išlo o osobu obžalovaného.

Pokiaľ by výpovede poškodených mali byť jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaného, ich
výpovede musia byť konzistentné, ničím nenarušené, nielen v priebehu celého trestného konania, čím

sa majú na mysli ich výpovede z jednotlivých štádií trestného konania, ale aj medzi nimi navzájom.
Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že výpovede svedkýň a poškodených takéto nie
sú z viacerých, vyššie uvedených dôvodov.

Zo záverov znaleckého dokazovania z odboru kriminalistická antropológia vyplynulo, že osobou

zachytenou na kamerovom zázname priemyselnej kamery D. S. X. s veľmi vysokou pravdepodobnosťou
nie je obžalovaný J. X.. To, že na uvedenom kamerovom zázname mal byť s najväčšou
pravdepodobnosťou zachytený páchateľ skutku, možno vyvodiť z viacerých indícií, a to najmä z
úradného záznamu, ktorý spísali príslušníci OR PZ, OKP Liptovský Mikuláš bezprostredne po vyťažení
jednotlivých osôb nachádzajúcich sa v herni, ale aj po prezretí kamerových záznamov jednak z mestskej

polície a D. S. X., pričom je zrejmé, že už v prípravnom konaní mal snahu riešiť túto odbornú
otázku vyšetrovateľ cez pracovníka kriminalisticko-expertízneho ústavu. Spoľahol sa však na jeho
tvrdenie, že takéto skúmanie možno vykonať len skupinovo, nie individuálne a tento dôkaz, ktorý
napokon svedčil v prospech obžalovaného, nezabezpečil. Výsledky a závery znaleckého dokazovania,
ktoré bolo vykonané až v súdnom konaní, však nemožno vnímať oklieštene a bolo potrebné ich

vyhodnotiť komplexne, v súvislosti s ďalšími dôkazmi, vykonanými v tomto trestnom konaní, či už
svedčili v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Rodinní príslušníci obžalovaného súhrnne
vypovedali, že obžalovaný sa dňa 14. 5. 2015 v rozhodnom čase nachádzal doma v byte č. X
B. D. Y. XX P. I. T., čo tvrdil aj obžalovaný. Je nepochybné, že aj keď u blízkych príbuzných
obžalovaného je vyššia pravdepodobnosť prispôsobenia ich výpovedí tvrdeniam obžalovaného, ktorý

svoju vinu popieral a tvrdil, že v inkriminovanom čase bol doma, to však automaticky neznamená,
že ich výpovede možno vyhodnotiť ako nepravdivé, účelové a zavádzajúce, preto ich súd hodnotil
v nadväznosti na ďalšie dôkazy, a to najmä kamerový záznam a závery znaleckého dokazovania z
odboru kriminalistickej antropológie. Z týchto výpovedí, záznamov a znaleckého posudku vyplynulo,
že páchateľom žalovaného skutku s najväčšou pravdepodobnosťou nebol obžalovaný. Za situácie,

keď neexistuje žiaden stopercentne presvedčivý jednoznačný a priamy dôkaz alebo neexistuje ničím
nenarušená súvislá reťaz nepriamych dôkazov, nie je možné dospieť k nespochybniteľnému záveru o
vine obžalovaného. Súd ešte dodáva, že z vykonaného znaleckého dokazovania z odboru trasológie
vyplynulo, že trasologické stopy, ktoré boli políciou zaistené na mieste skutku, boli druhovo pridelené k
podošvámšportovejobuvizn.Active.Odhliadnucodskutočnosti,žeobžalovanýtvrdil,žetakútošportovú

obuv uvedenej značky nevlastní a ani mu v priebehu trestného konania nebola zaistená, je potrebné
poukázať na to, že tento záver je v rozpore s tým, čo k obuvi páchateľa vypovedala svedkyňa H. Š..
Výslovne uviedla, že sa mu pozerala na topánky a na nohách nemal klasické botasky, ani elegantnú
obuv, ale akoby kožené robotnícke topánky, aké zvyknú nosiť poľovníci do lesa. Uvedené vedie súd k
záveru, že zaistené stopy na mieste skutku buď nepatrili páchateľovi alebo výpoveď svedkyne Š. o tejto

okolnosti nebola pravdivá, resp. si ju dobre nepamätala.

V konečnom dôsledku po takto vykonanom dokazovaní jediným dôkazom, ktorý svedčil v neprospech
obžalovaného a mohol ho usvedčovať zo spáchania skutku, boli výpovede svedkýň a poškodených -
priamych účastníčok skutku - J. R. a H. Š., ktoré však neboli presvedčivé, jednotné a zhodné najmä v

podstatných bodoch a okolnostiach, dokonca ich samotné svedkyne tvrdeniami na hlavnom pojednávaní
o tom, že by obžalovaného za páchateľa skutku už neoznačili alebo by ho neoznačili ani na 50 %,
vážne spochybnili, preto po hodnotení ich obsahu vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi(najmä výpoveďami obžalovaného, jeho matky a brata, znaleckým dokazovaním v odbore kriminalistická
antropológia) nepostačovali k preukázaniu dokazovanej skutočnosti.

Založiťvýrokovineobžalovanéhonatakýchtodôkazochjeneprijateľnéanemožné,pretoženepostačujú
k preukázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej vine
obžalovaného. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa
záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že to bol práve obžalovaný, kto spáchal
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd

oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí
byť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného
podozrenia. Na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu nemožno vyvodiť jednoznačný,
nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok. Súd preto
vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, rozhodol tak, že obžalovaného
J. X. podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom opätovným vypočutím svedkýň a poškodených
J. R. a H. Š. za účelom zistenia dôvodov, ktoré ich viedli k zmene postojov v otázke opísania
páchateľa, nakoľko svedkyne boli riadne poučené a vypočuté na hlavnom pojednávaní, kedy mal
prokurátor možnosť sa ich na dôvody a odlišnosti v ich výpovediach spýtať, tieto rozpory odstraňovať,

prípadne svedkyne s nimi konfrontovať, preto súd vyhodnotil vykonanie takého dôkazu ako zbytočné,
nehospodárne a neopodstatnené, pričom s obsahom výpovedí svedkýň z prípravného konaní a na
hlavnom pojednávaní sa vysporiadal v rámci hodnotenia dôkazov.

Vzhľadomnaoslobodzujúcivýrokrozsudkusúdvsúladesustanovením§288ods.3Trestnéhoporiadku

obligatórne o nároku na náhradu škody rozhodol tak, že poškodených DOXX, a. s. a P. T. odkázal s ich
uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v
Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 15. mája 2017

Mgr. Silvia Lesňáková
predsedníčka senátuZa správnosť vyhotovenia:

Jana Lehotská