Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/458/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711203228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711203228.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu C.. O. B., L.. XX. XX. XXXX, J. E. T., C. Č.. XX/XX, proti
žalovaným 1. C.. C. B., L.. XX. X.X XXX, J. C., B. XXX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 5, 2. E. D., L.. X. X. XXXX, J. Q.
D. G. XXX, F. K. XXXXX A., zastúpenému žalovanou v 3. rade, 3. Y. G.T., O.. B., L.. XX. X. XXXX, J. E.
T., E. Y. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova

ul. č. 5, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti nepatria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
I.. E. B. S. C.. C. B., o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
č.k. 19C/151/2011-203 zo dňa 11. 06. 2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že priznáva žalovaným v 1. a 3. rade proti žalobcovi plnú náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 3. rade proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvej inštancie“) uznesením z 11. 6. 2015 uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 3. rade trovy konania 435,08 eur na účet ich právneho zástupcu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 15. 8. 2012, č.k.
19C/151/2011-129 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným v 1. a 3. rade trovy konania vo
výške 806,72 eur a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd uznesením zo
dňa 21. 10. 2013 č.k. 3Co/340/2012-171 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa (prvej inštancie) vo výroku
o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade a vec vrátil súdu prvého stupňa (prvej
inštancie) z dôvodu skúmania dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania

úspešným žalovaným v 1. a 3. rade celkom alebo sčasti nepriznal. Súd prvej inštancie preto pristúpil ku
skúmaniu predpokladov pre postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a pri rozhodovaní o trovách konania vyzval
dotknutých účastníkov konania na preukázanie svojich osobných, majetkových a sociálnych pomerov.
Po zhodnotení podmienok pre rozhodnutie o trovách konania dospel k záveru, že je v možnostiach
žalobcu zaplatiť úspešným žalovaným 50 % trov konania, t.j. 435,08 eur. Pri rozhodovaní vychádzal z
toho,žežalobcamástálypríjemvovýške514eurmesačne,mávyživovaciupovinnosťkdvommaloletým

deťom, v osobnom vlastníctve má byt, na ktorom je záložné právo v prospech VÚB, a.s., mesačnú
splátku úveru má 428,59 eur, výdavky spojené s užívaním bytu uviedol vo výške cca 300 eur, preukázal
mesačnézálohovéplatbyvovýške249,63eur.SpoločnosťLUCANASs.r.o.,ktorejbol50%spoločníkom
bola ex offo dňa 4. 12. 2013 vymazaná z obchodného registra. Žalobca uviedol, že je spoludlžníkom
pri spotrebnom úvere v celkovej hodnote 8 500 eur + úroky, avšak túto skutočnosť nepreukázal.
Manželkajenamaterskejdovolenke,majúzrušenéBSM.Súdvšakzistil,žemanželkažalobcujejediným

spoločníkom spoločnosti Xenon SK, s.r.o., a tým, že žijú v spoločnej domácnosti je povinná sa podieľať
na úhrade nákladov spojených s bývaním a stravovaním aj na úhrade ostatných nákladov domácnosti.Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o trovách vychádzal z toho, že majetkové pomery účastníka
nemôžu byť jediným predpokladom pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Žalovaní svoje osobné,
sociálne a zárobkové pomery nepreukázali a vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 7. 2014 poukázali iba

na pomery žalobcu. Súd však nepovažoval za spravodlivé, aby žalovaným neboli priznané žiadne
trovy, vzhľadom na to, že spor vyvolal žalobca. Navyše bol v konaní neúspešný, súd musel zohľadniť
aj jeho postoj v konaní. Žalobca sa nezúčastnil ani jedného nariadeného pojednávania, žalovaní sa
pojednávaní zúčastňovali, preto nemôže byť znášanie takýchto trov na ich ťarchu. Súd prvej inštancie
poukázal aj na skutočnosť, že žalobca ako jeden z odvolacích dôvodov proti výroku rozsudku o trovách

konania uvádzal nesprávny procesný postup súdu pri uskutočňovaní toho - ktorého pojednávania,
pričom ani jedno z jeho tvrdení nie je pravdivé. Pojednávania sa uskutočnili iba v prípadoch, v ktorých
na to boli splnené podmienky a v ostatných prípadoch sa pojednávania neuskutočnili, ktoré skutočnosti
sú zrejmé zo spisu. Súd prvej inštancie rešpektoval aj prípadnú kolíziu žalobcu s inými pojednávaniami,
ktorých bol účastníkom konania podľa vlastného vyjadrenia. Pritom žalobca inicioval konanie a musel
predpokladať, že sa nariadeného pojednávania musí zúčastniť. Konanie sa viedlo takmer 1,5 roka, kým

vec bola rozhodnutá a vo veci bolo nariadených 7 pojednávaní, čo považuje súd za dostatočne dlhý
čas na to, aby žalobca si dokázal aspoň na jedno pojednávanie zariadiť pracovné aj osobné záležitosti
tak, aby sa pojednávania zúčastniť mohol. Neučinil tak ani v jednom prípade. Súd prvej inštancie sa
však nestotožnil s výpočtom trov právneho zastúpenia pri 2 úkonoch právnej služby, a to účasti na
pojednávaniach 15. 2. 2012 a 30. 5. 2012, ktoré boli odročené bez prejednania veci, ani pri dvoch

úkonoch právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu proti výroku o trovách konania a doplnenie vyjadrenia
žalovaných k odvolaniu žalobcu, rovnako doplnenie zo dňa 16. 10. 2013. Neuviedli informácie, ktoré by
neboli v čase podania pôvodného vyjadrenia známe žalovaným preto v zmysle § 14 patrí odmena za
5 úkonov právnej služby po 88,04 eur (58,69 + 29,35 eur za zastupovanie dvoch žalovaných, pričom
u druhého žalovaného je tarifná hodnota znížená o 50 %), a to za prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k

žalobe, účasť na pojednávaniach 15. 2. 2012, 11. 4. 2012 a 30. 5. 2012, spolu 308,14 eur, pričom za
účasť na pojednávaniach 15. 2. 2012 a 30. 5. 2012 iba vo výške 1/4 tarifnej odmeny. Podľa § 13a ods.
2 písm. b/ vyhlášky priznal odmenu za 1 úkon právnej služby 45,05 eur (30,03 eur + 15,02 eur)m ďalej
režijný paušál za 6 úkonov právnej služby, spolu 45,96 eur a žalovaným priznal aj náhradu cestovných
výdavkov právnej zástupkyne podľa § 15 písm. a) vyhlášky a náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1

vyhlášky. Cestovné predstavovali náklady za použitie motorového vozidla na pojednávania 15. 2. 2012,
11. 4. 2012 a 30. 5. 2012 na cestu Košice - Michalovce a späť. Náhrada predstavuje 360 km x 0,27
eur na km, spolu 97,20 eur a náhrada za stratu času spolu 228,78 eur za účasť na pojednávaniach
15. 2. 2012, 11. 4. 2012 a 30. 5. 2012 za 18 polhodín po 12,71 eur. Trovy právneho zastúpenia tak
predstavujú sumu 725,13 eur, ktorá bola zvýšená o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky na 870,16 eur,

z čoho jedna polovica 50 % činí 435,08 eur. Súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania aj za úkony
právnej služby právnej zástupkyne žalovaných, ktoré namietal žalobca, a to účasť na pojednávaniach
konaných dňa 15. 2.2 012, 11. 4. 2012 a 30. 5. 2012, ako aj náhrady cestovných výdavkov, keďže
právna zástupkyňa žalovaných sa na predmetné pojednávania riadne dostavila, z nečinnosti žalovaných
nevznikali žiadne prieťahy ani neúčelne realizované úkony súdu. Za účasť na pojednávaniach 15. 2.

2012 a 30. 5. 2012 bola v súlade s ustanovením § 13a ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z. priznaná odmena
iba vo výške 1/4 a pojednávanie dňa 11. 4. 2012 sa riadne uskutočnilo, preto bola priznaná celá odmena
za tento úkon právnej služby.

3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 3. rade. Navrhli zmeniť uznesenie a

priznať žalovaným v 1. a 3. rade plnú náhradu trov konania v sume 870,16 eur, alternatívne navrhli
zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili ust. § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ žalobcovi bolo priznané v konaní oslobodenie od súdnych poplatkov z
dôvodu jeho nemajetnosti, majú žalovaní za to, že u žalobcu nie sú, ani nikdy neboli podmienky podľa
§ 138 O.s.p. a pokiaľ súd tak rozhodol, musel vychádzať z nesprávnych údajov, ktoré poskytol sám

žalobca a z jeho strany išlo o úmyselné zatajovanie pravdivých skutočností, keďže žalobca nebol
a nie je osobou nemajetnou. V dôvodoch odvolania poukázali odvolatelia na to, že v čase podania
žalobného návrhu dňa 11. 3. 2011 bol žalobca spoločníkom spoločnosti LUCANAS spol. s r.o. Košice,
so sídlom Vyšná Hutka s predmetom podnikania v oblasti maloobchodu, veľkoobchodu spotrebiteľskej
činnosti v oblasti obchodu a poskytovania zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v špecializovanom

zariadení ambulantnej starostlivosti so zameraním na výkon jednodňovej chirurgie. Jeho mesačná
odmena, t.j. mzda spolu s odmenou konateľa v období od mája do novembra 2009 predstavovala sumu
cca 15.961,21 eur. Zároveň 17. 12. 2009 previedol z firemného účtu na svoj súkromný účet sumu 25.485
eur. Doklady o uvádzaných skutočnostiach žalovaní súdu v konaní predložili. Tiež predložili doklady- výbery z účtov v roku 2009, kedy vyberal z firemného účtu v hotovosti nemalé výbery, napr. 1.900
eur, 3.050 eur, 4.900 eur, 12.900 eur, 4.000 eur, 6.000 eur. Táto skutočnosť bola žalovaným známa,
pretože išlo o rodinnú firmu, kde druhým spoločníkom a zároveň aj druhým konateľom bol W.. K. G.,

manžel žalovanej v 3. rade a zať žalovanej v 1. rade. Podľa odvolateľov u žalobcu neprichádza do úvahy
aplikácia § 150 O.s.p., keďže žalobca nie je nemajetný. Je zamestnaný vo firme svojej manželky, a to v
obchodnejspoločnostiXENONSKs.r.o.,sosídlomMikovínihoč.46vKošiciach.Akokonateľaspoločník
bývalej spoločnosti LUCANAS spol. s r.o. okrem iného v mesiaci december 2012 z účtu spoločnosti
LUCANAS previedol na svoj súkromný účet sumu 26.000 eur, preto sa žalovaní oprávnene domnievajú,

že ide o správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, keď si dovolil súd uviesť do omylu nepravdivými
údajmi. Je nepochybné, že žalobca je preukázateľne majetný a úhrada v plnej výške nie je pre ňho
likvidačná. Navyše v danom prípade nejde o výnimočný prípad, pre ktorý by žalobca nemohol uhradiť
trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania žalovaným vyvodzoval zo svojej nemajetnosti, čo nie je pravdou. Zároveň poukázali odvolatelia
na postoj žalobcu v konaní, ktorý napriek tomu, že žalobný návrh podal a bolo v jeho záujme, aby bolo

konanie skončené, sa na pojednávania vytýčené súdom nedostavoval, nepreberal zásielky v stanovenej
lehote, prípadne prebral zásielky v posledný deň lehoty a konal tak účelovo s cieľom oddiaľovať tak
súdne konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných v 1. a 3. rade uviedol, že žalovaní v 1. a 3. rade

sa nikdy k žalobe nevyjadrili, nezúčastňovali sa pojednávania, pojednávania sa zúčastňovala iba ich
právna zástupkyňa, ktorá v inom súdnom spore vyhlásila, že jej žalovaní nedali splnomocnenie na to,
aby odpovedala na jeho otázky. Použitie sumy 25.485 eur v roku 2009 tvorí prílohu súdneho spisu
4T/150/2010, v ktorom podal okresný prokurátor obžalobu na W.. K. G., manžela žalovanej v 2.
rade pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a c/ Trestného

zákona. Prostriedky v plnej výške použil žalobca na úhradu záväzkov spoločnosti LUCANAS, spol. s r.o.
miezd zamestnancov a faktúr po lehote splatnosti, ako aj daňových odvodov, odvodov do Sociálnej a
zdravotných poisťovní. Preto celé odvolanie považuje žalobca za poškodzovanie jeho dobrého mena.

5. Žalovaní v 1. a 3. rade v písomnom stanovisku doručenom Krajskému súdu v Košiciach 30. 3. 2016

reagovali na vyjadrenie sa žalobcu, predovšetkým na skutočnosť, že žalované v 1. a 3. rade sa k žalobe
nevyjadrili, poukazujúc na vyjadrenie sa žalovaných v 1. a 3. rade k žalobe žalobcu zo dňa 16. 01. 2012,
ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 20. 01. 2012. Navyše to, že sa k žalobe vyjadrovali, potvrdzuje
aj druhý odsek rozsudku Okresného súdu Michalovce. Pokiaľ by právna žalobkyňa žalovaných v konaní
nepreukázala, že zastupuje žalované v 1. a 3. rade, súd by s ňou ako právnou zástupkyňou nejednal.

Pokiaľžalobcauviedol,ževinomkonanítáistáprávnazástupkyňanemohladaťnajehootázkyodpoveď,
keď nemala na takéto konanie osobitné splnomocnenie, otázka splnomocnenia v tomto konaní nie je
dotknutá. Rovnako prítomnosť účastníkov konania na pojednávaní, pokiaľ sa pojednávania zúčastnila
ichprávnazástupkyňa,nemávplyvnapovinnosťnahradiťtrovyprávnehozastúpeniaprávnehozástupcu
advokáta. Pokiaľ žalobca uviedol, že použitie sumy 25.485 eur v roku 2009 tvorí prílohu súdneho spisu

4T/150/2010, pričom prostriedky mal žalobca v plnej výške použiť na úhradu záväzkov v spoločnosti
LUCANAS, s.r.o. voči ich zamestnancom a faktúr po lehote splatnosti, akcentovali žalovaní na to, že
žalobca aj seba samotného považoval za zamestnanca, ktorý mal mať údajne nárok na odmenu z titulu
uzatvorenej dohody o vykonaní práce na rok 2009. Svedčí o tom aj strana 21 rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie č.k. 4T/150/2010, kde dal sudca pravdu výhradám obžalovaného W.. G., pretože

dohoda o vykonaní práce bola neplatná z dôvodu jej rozporu s § 7 ods. 3 Zákonníka práce, keďže
podstatné náležitosti dohody malo schváliť Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti, čo v danom
prípade absentovalo. Preto keď si žalobca sám vyplatil sumu 15.861,21 eur z titulu domnelého nároku na
odmenu z dohody o vykonaní práce za rok 2009, jednalo sa u neho o bezdôvodné obohatenie, ktorým
sa jeho majetok zväčšil o uvedenú sumu. Teda aj z toho je jasné, že žalobca mal dostatok finančných

prostriedkov k tomu, aby bol schopný znášať povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovaným v
1. a 3. rade v plnej výške. Záverom žalovaní dodali, že súd W.. G. vyššie uvedeným rozsudkom oslobodil.
Preto by bolo korektné, aby žalobca ak poukazuje na podanie obžaloby prokurátorom nezabudol
zdôrazniť, že menovaný bol spod nej aj oslobodený. Preto pokiaľ niekto poškodzuje dobré meno,
tak je to práve a jedine samotný žalobca, a to vo vzťahu k menovaným žalovaným a ich právnej

zástupkyni, resp. voči menovanému W.. G.. Svedčí o tom aj to, že žalobca aj keď vedel, že menovaný
bol oslobodený, zdôraznil len to, že voči nemu bola podaná obžaloba. To svedčí o tom, že žalovaný
nielen že nerešpektuje prezumpciu neviny, ale snaží sa u svojich oponentoch systematicky rozširovať
polopravdy a dezinformácie s cieľom škodiť im. Čo sa týka zbytočných súdnych prieťahov, bol to právežalobca, ktorý sa vytýčených súdnych pojednávaní nezúčastňoval, opakovane žiadal ich odročovanie
z titulu svojej pracovnej zaneprázdnenosti. Žalovaní preto navrhli zmeniť uznesenie a priznať náhradu
trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania, ktorých výšku vyčíslili.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07.
2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 3. rade ako podané včas oprávnenými
osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaných je dôvodné.

7. Žalovaní podali odvolanie proti výroku uznesenia o náhrade trov konania za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1. júlom 2016).

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

11. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. 1 ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,

ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

12. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30. 06. 2016 upravené vo
vyššie citovanom ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1. 7. 2016 je potrebné túto otázku

posudzovať podľa ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novo účinného
zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach
prejednávaného sporu. Je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí
prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je
priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k

odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu. Výnimočnosť
prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa treba prihliadnuť k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu.
Ajkeďtoustanovenie§257CSPvýslovneneuvádza,vychádzajúczdoterajšejdlhodobojednotnejpraxe

významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 bude tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde,
postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

13. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo.

14. Samotná skutočnosť, že žalobcovi bolo uznesením Okresného súdu v Michalovciach priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a priznané oslobodenie nebolo do právoplatného skončenia
konania odňaté, nezakladá bez ďalšieho aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.(s účinnosťou od 1. 7. 2016 §
257 CSP). Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (§ 257 CSP) neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov,
ale k riešeniu situácie, keď je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bráni svoje porušené alebo ohrozené

práva, alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil.
Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní uspel, ale napokon mal znášať svoje náklady, bude
spravodlivé vzhľadom na výnimočnosť situácie, vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a
podobne.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
ani sčasti.16. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalobca je zamestnaný vo firme svojej manželky, a to v obchodnej
spoločnosti XENON SK s.r.o., ktorého jedinou spoločníčkou a konateľkou je práve manželka žalobcu
s takmer rovnakým predmetom činnosti ako v spoločnosti LUCANAS, spol. s r.o., ktorého spoločníkmi

a konateľmi boli C.. O. B. S. W.. K. G., ktorá bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu
Košice I 9CbR/16/2012-40 zo dňa 30. 9. 2013 (č.l. 199 - 202 spisu).

17. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP zmenil uznesenie tak, že priznáva žalovaným v 1. a
3. rade proti žalobcovi plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP.

19. O výške priznaných trov pred súdom prvej inštancie i trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

20.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).