Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/293/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210034
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314210034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
v Bratislave, so sídlom 813 63 Bratislava, 29. augusta 8 a 10, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. O. X. č. XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, o zaplatenie 2.062,73 Eur, na
odvolaniežalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduGalantač.k.26C/249/2014-73zodňa06.11.2014,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia m e n í tak, že
istinu týmto rozsudkom prisúdenú, žalovanému p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 57,- Eur mesačne,

splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.062,73 Eur, do troch dní. O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením. Súd
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnompoistení,avecneargumentovaltým,žežalovanýsadopustiltrestnéhočinutak,akotožalobca
popísalvosvojomnávrhu,začobolprávoplatneuznanývinnýmaodsúdený.Žalobcavyplatilpoškodenej
dávky invalidného dôchodku vo výške, ako to uviedol v návrhu. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu,
škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania tretích osôb.
Keďže súd mal za jednoznačne preukázané protiprávne konanie žalovaného, ako aj výšku vyplatených
dávok invalidného dôchodku poškodenej osobe, ako aj čiastočnú náhradu zo strany žalovaného voči

žalobcovi, súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, nakoľko bol dôvodný. Súd žalobcovi náhradu trov
konanianepriznal,nakoľkonáhradutrovkonanianežiadal.Onáhradetrovštátusúddodatočnerozhodne
samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku, posúdiac obsah odvolania výlučne v časti lehoty plnenia, podal odvolanie
žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil tak, že žalovanému povolí zaplatiť sumu 2.062,73 Eur v mesačných splátkach 20,- Eur, uplatniac

odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.. Žalovaný sa tiež domáhal toho, aby
bol oboznámený s diagnózou poškodenia zdravia p. L.P. a teda dôvodom choroby určujúcej priznanie
invalidného dôchodku, ako aj doručenia eskortného príkazu na dodanie žalovaného pred súd. Odvolateľ
namietal, že súd nijako nevyhodnotil jeho terajšiu finančnú situáciu, keď je ochotný uhradiť žalovanúsumu a sám navrhol žalobcovi splátky 20,- Eur mesačne, nakoľko má viacero pohľadávok, ktoré
chce dobrovoľne uhradiť bez súdnych, resp. exekučných konaní a bez navyšovania ďalších nákladov.
Možnosť plnenia v splátkach vyplýva z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ako aj z ust. § 56 ods. 9 Exekučného

poriadku. Súd tak nemal snahu riešiť návrh tak, aby ho mohol žalovaný plniť dobrovoľne podľa svojich
možností. Žalovaný tiež namietal, že pojednávanie pred súdom prvej inštancie sa uskutočnilo v jeho
neprítomnosti, pričom on mal záujem sa tohto pojednávania zúčastniť, súd však nezabezpečil eskortný
príkaz na jeho dodanie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, čím bolo porušené jeho
právo. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberá dôvodmi a žiadosťami žalovaného,

v ktorých opakovane uvádzal ochotu uhradiť žalovanú sumu v splátkach po 20,- Eur. Súd sa tiež
nezaoberal návrhom určenia znalca na určenie rozsahu invalidity a jej opodstatnenosti, nakoľko
žalovaný má právo poznať v plnom rozsahu dôvod určujúci povinnosť úhrady za zdravotné poškodenie.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril, navrhol
odvolanie odmietnuť. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s vecnou správnosťou napadnutého

rozsudku. Protiprávnosť konania žalovaného bola jednoznačne preukázaná v zmysle rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/69/2012, v dôsledku ktorého žalovaný poškodenej spôsobil viaceré
vážne zranenia, práceneschopná bola od 28.12.2011 do 25.12.2012 a od 26.12.2012 je poberateľkou
invalidného dôchodku. Žalovaný prejavil ochotu zaplatiť žalovanú sumu v splátkach po 5,- Eur, žalobca
mu listom z 21.02.2014 oznámil, že jeho žiadosti nemôže vyhovieť, poukazujúc na ust. § 237a ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého možno povoliť splátky dlžnej sumy, ak
možnodôvodnepredpokladať,ževobdobíniedlhšomako18mesiacovbudedlžníkschopnýdlžnúsumu
zaplatiť. Na žiadosť žalovaného o preskúmanie a prehodnotenie opodstatnenosti priznania invalidného
dôchodkuatrvaniastavuinvaliditypoškodenejžalobcareagovalspoukazomnaust.§170ods.2a§190
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého žalobca môže poskytovať údaje zo

svojho informačného systému len so súhlasom osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú a právo nazerať do
spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave má len účastník konania, ktorého sa údaje o zdravotnom
stavetýkajúainíúčastnícikonaniaaichzástupcoviamajútotoprávolensosúhlasomúčastníkakonania,
ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že v skutkovo a
právne totožnom prípade bola žalovanému rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 5C/194/2014-69

zo dňa 18.03.2015, právoplatného dňa 22.04.2015, uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 1.874,80 Eur v mesačných splátkach po 20,- Eur (škoda vznikla výplatou nemocenských dávok
poškodenej).

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., akt. § 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
O.s.p., § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§

201, § 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 380 ods. 1 CSP), teda
len v napadnutej časti lehoty plnenia, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť v
časti lehoty plnenia.

7. Odvolateľ dôvodne namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho návrh na možnosť určiť lehotu
plnenia v splátkach v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.8. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu, resp. určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

9.Zprávecitovanéhoustanoveniazákonavyplývalo,žeaksúdpristupovalkautoritatívnemurozhodnutiu
(rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad išlo aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom bola lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne

preto súd ukladal splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z pravidla museli existovať
dôvody, ktoré bolo aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť, čo platilo aj pri odôvodňovaní
rozhodnutia sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určovanie ich výšky
a podmienok ich zročnosti.

10.Podľa§217ods.1CSPúčinnéhovčaserozhodovaniaodvolaciehosúduprerozsudokjerozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté; podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

11. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak; podľa ods. 3 takéhoto ustanovenia lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu; napokon podľa ods. 4 rovnakého ustanovenia ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš

nepatrne) a to i pri zohľadnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým
donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.

13. V prejednávanej veci má určitý význam, že žalovaný (majúci splniť povinnosť) nedisponuje podľa
jeho tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie žalovanej

sumy naraz bez rizika ohrozenia vlastnej výživy, prihliadanie na tento aspekt bez ďalšieho by však z
výnimky uvedenej v zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne
nemal.

14. Výška sumy priznanej rozsudkom súdu prvej inštancie na istine predstavovala sumu 2.062,73 Eur,

ktorá pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky odôvodňuje
výšku splátky 57,- Eur mesačne (2.062,73 : 36).

15. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho osobné,
zárobkové a majetkové pomery mu neumožňujú zaplatiť dlžnú sumu naraz, zohľadniac pritom aj

skutočnosť, že žalovaný má viacero dlhov. Žalovanému bolo uznesením Okresného súdu Galanta č.k.
26C/249/2014-83 zo dňa 04.06.2015 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom
rozsahu.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany

práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (s prihliadnutím
k faktickému oddialeniu splnenia povinnosti podaním odvolania žalovaným, tiež ku skutočnosti, že
žalovaný od podania žaloby neuhradil dlh ani čiastočne, na druhej strane s prihliadnutím k sociálnej
situácii žalovaného) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tak ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Nebolo preto možné vyhovieť odvolaciemu návrhu v plnom rozsahu a povoliť

žalovanému splátky vo výške 20,- Eur mesačne, nakoľko pri takto určenej splátke by sa lehota na
splnenie celého dlhu predĺžila na viac ako 103 mesiacov, t.j. viac ako 8 rokov, čo nie je možné považovať
za primerané.17. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, tieto neboli spôsobilé zásadným spôsobom ovplyvniť
rozhodnutie odvolacieho súdu, a preto aj keď v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k procesným
pochybeniam(nezabezpečenieúčastižalovanéhonapojednávaní,nezohľadnenieanevysporiadaniesa

s jeho návrhmi), tieto nedostatky boli odstránené v odvolacom konaní, v ktorom odvolací súd zohľadnil
vecné námietky žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný nesporoval samotnú istinu, keď opakovane
uvádzal, že je ochotný uhradiť žalovanú sumu, žiadal len o povolenie splátok, odvolací súd nepovažoval
za účelné rozsudok súdu prvej inštancie rušiť a vracať mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie,
rovnako odvolací súd nepovažoval za potrebné žalovaného osobne vypočuť.

18. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd sa nezaoberal návrhom určenia znalca na určenie rozsahu
invalidity a jej opodstatnenosti, nakoľko podľa žalovaného má právo poznať v plnom rozsahu dôvod
určujúci povinnosť úhrady za zdravotné poškodenie, takýto návrh priamo nesúvisel s prejednávanou
vecou. Rozhodovanie o invalidite poškodenej a o nárokoch z toho vyplývajúcich spadá do právomoci
Sociálnej poisťovne v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,

pričom Sociálna poisťovňa písomne žalovanému vysvetlila, prečo nie je možné vyhovieť jeho žiadosti,
s poukazom na ust. § 170 ods. 2 a § 190 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa
ktorého žalobca môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom osôb, ktorých
sa údaje priamo týkajú a právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave má len
účastník konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú a iní účastníci konania a ich zástupcovia

majú toto právo len so súhlasom účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.

19. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia
zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24.Pritakomtovýsledkuodvolaciehokonaniavňomzaznamenalžalovanýibačiastočnýúspech,splátky
mu neboli povolené v ním žiadanej výške, výška splátok závisela od úvahy súdu, preto odvolací súd
rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).