Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214951
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715214951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: I. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., Ul. J. D. XXXX/X, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, právne zastúpený spoločnosťou Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, v konaní o určenie, že zmluva o poskytnutí
pôžičky je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
7C/460/2015-160 zo dňa 03.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Zmluva o poskytnutí pôžičky uzavretá medzi účastníkmi
pod č. 5022922 zo dňa 22.09.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť
žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora o návrhu Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp. zn. 15C/62/2014
žalobcu Home Credit Slovakia a.s. proti žalovanej Y. H. podanej dňa 02.02.2015 zamieta.

2. Súd vychádzajúc z prednesov účastníkov a z predložených listinných dôkazov, najmä z rozhodnutí
súdov SR, dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 a 3
zákona o spotrebiteľskom úvere, a teda že sa nejedná o zmluvu, ktorú možno považovať za zmluvu s
poplatkami a s úrokmi. Absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, teda náležitosť podľa ust. § 4 ods.
2 písm.g) Zákona o spotrebiteľských úveroch a údaj o výške , počte a termíne splátok istiny , úrokov
a iných poplatkov , teda náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva obsahuje len výšku splátok. Pokiaľ sa týka konečnej splatnosti úveru, tá musí byť presne určená,

teda konkrétnym dátumom splatnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z
náležitostí zmluvy, teda konečnej splatnosti úveru. V zmluve absentuje aj údaj o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
V zmluve je uvedená len výška splátky, z ktorej však nevyplýva, ktorá čiastka sa započíta na úhradu
istiny, úrokov a prípadných poplatkov. Preto pokiaľ sa týka úrokov z pôžičky a poplatkov, je nutné
podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pôžičku považovať za pôžičku bezúročnú a bez
poplatkov ( rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.11Co 316/2014). Pozornosti súdu neušla ani tá

skutočnosť, čo vyplynulo z dokazovania , že údaj o výške, počte a termíne splátok istiny , úrokov a iných
poplatkov sa nachádza v splátkovom kalendári , avšak tento bol doručený žalobcovi až po podpísaní
zmluvy o pôžičke. Tieto údaje sa však mal žalobca dozvedieť už pri podpise zmluvy. Absencia týchto
údajovvzmluvespôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosťpôžičky.Splátkovýkalendárniejepodpísanýobidvomi stranami. Túto skutočnosť nespochybňoval ani žalovaný. Nevyvrátil tvrdenie žalobcu, ktorý vo
svojej výpovedi uviedol, že žalovaný fakticky uznal nárok žalobcu , keď mu navrhol uzavretie dohody
o mimosúdnom vyrovnaní, kde si uplatňoval voči nemu len istinu bez úrokov a bez poplatkov. Súd

vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, lebo mal nepochybne preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný na
základe preukázaných skutočností, ktoré sú uvedené vyššie. Vzhľadom na to nepovažoval za potrebné
sa ďalej zaoberať inými tvrdeniami žalobcu, napríklad pokutou, presným označením žalovaného a
podobne, lebo by to nič nezmenilo na rozhodnutie v samotnej merite veci.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, lebo tento mal v plnom rozsahu úspech
vo veci.

4.PokiaľsatýkanávrhužalovanéhonaprerušeniekonaniadorozhodnutiaEurópskehosúdnehodvorao

návrhu Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp.zn. 15C 62/2014 žalobcu Home Credit Slovakia a.s.
proti žalovanej Kláre Bíróovej podanej dňa 02.02.2015 , tak jeho návrh na prerušenie zamietol , nakoľko
mal za to, že nie je dôvod na prerušenie konania vzhľadom na návrh Okresného súdu v Dunajskej Strede
a to z toho dôvodu, že vzhľadom na položené otázky Okresným súdom Dunajská Streda , vzhľadom o
predmet tohto konania nebráni súdu , aby sám posúdil predmetnú zmluvu o pôžičke a aby sám rozhodol

o návrhu žalobcu. O tomto návrhu súd rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej v zmysle ust. § 162
ods. 3 Civilného sporového poriadku.

5. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Spochybňuje záver súdu, že
zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa žalovaného zákon platný a účinný v čase podpisu
zmluvy o pôžičke nepovažoval samostatné rozpisovanie výšky počtu termínov splatnosti úrokov, istiny,
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo
popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina,
úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Ak sa totiž

jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet
veriteľa. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej
splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku
splátky, termín splatnosti ako aj počet splátok, a to v čl. III, keď je uvedená výška splátky 32,94 eur
ako aj počet splátok 120, termíny splátok do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca je uvedený vo

VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z VOP ďalej vyplýva, že splátka je splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy. Poukazuje preto na bod III, podmienky splácania pôžičky upravené vo
VOP. Súkromné právo, ako aj právny poriadok SR umožňuje, aby bola uzatvorená zmluva obsahom
viacerých na seba nadväzujúcich listín. Podmienky k zmluve, resp. k VOP sú výsledkom štandardizácie
uzatvárania zmlúv medzi žalovaným ako dodávateľom služieb a viacerými spotrebiteľmi. Jedná sa o

katalóg ustanovení, ktoré síce vytvorila iba jedna strana, avšak vytvorila ich s odbornou starostlivosťou,
a to tak, aby zjednodušila negociáciu pri tak zložitých záväzkoch ako sú spotrebiteľské úvery. Po
odsúhlasení sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vo VOP sú upravené také práva a povinnosti
zmluvnýchstrán,ktorésúnemennésohľadomnaakéhokoľvekúčastníkazmluvnéhovzťahu.Jednásao
také dojednania spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nemusia byť z povahy veci dojednané individuálne. Pokiaľ

ide o záver súdu o absencii údaja o konečnej splatnosti, tento údaj je v čl. X Zmluvy o pôžičke priamo
uvedený, a to nasledovne : „Konečná splatnosť : 09/2024“. Žalovaný si preto svoju povinnosť v celom
rozsahu splnil. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania žalovaný udáva, že na rozdiel od záveru
súdu prvej inštancie trvá na tom, že v danej veci boli v plnom rozsahu splnené podmienky na prerušenie
konania, nakoľko jej predmetom boli podstatné náležitosti zmluvy o úvere - konečná splatnosť, splátkový

kalendár - dôvody, na základe ktorých vyhlásil súd prvej inštancie zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
Súd prvého stupňa len skonštatoval charakter prerušenia konania, nevysporiadal sa s tým, z akého
dôvodu by rozhodnutie v konaní pred ESD nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalovaný poukazuje na
to, že v spomínanej veci už bolo rozhodnuté - rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15. V
predmetnom rozsudku je odpoveď na prvú otázku, teda či sa pojmy „písomne“ a „iný trvalý nosič“ majú

vykladať tak, že zahrňujú nielen text dokumentu podpísaný zmluvnými stranami, ktorý bude obsahovať
náležitosti vyžadované v čl. 10 ods. 2 písm. a) až v) Smernice alebo aj akýkoľvek iný dokument, na ktorý
tento text odkazuje. Čl. 10 ods. 1,2 Smernice 2008/48 v spojení s čl. III písm. m) tejto smernice sa má
vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument,ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo
na inom trvalom nosiči. Cieľom je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka
úveru. Tento cieľ je naplnený, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou

identifikovať dátumy týchto splátok. Túto svoju povinnosť si žalovaný splnil. Súdny dvor konštatoval,
že čl. 10 ods. 2 písm. h ) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súdny
dvor ďalej konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva

o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo
forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
Tieto ustanovenia v spojení s čl.22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Členské štáty by pritom nemali ukladať zmluvným
stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný má za to, že
Zmluva o pôžičke obsahuje údaj o konečnej splatnosti a obsahuje výšku splátky, termín splatnosti ako aj

počet splátok, čo je následne špecifikované v splátkovom kalendári ako súhrnný prehľad. Žiada preto,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta. Zároveň si žalovaný
uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca vo vyjadrení považuje odvolanie žalovaného za klamlivé a zavádzajúce. Zmluvy sú v rozpore

so zákonmi. Svedčia o tom aj rozsudky súdov, ktoré sa nachádzajú na internetovej stránke Ministerstva
spravodlivosti SR. Súdy musia rozhodovať jednotne v rovnakej veci. Obsahom princípu právneho
štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR.
V rozsudku Súdneho dvora sú právne názory sudcov, týmto právnym názorom súdy nie sú povinné

podriaďovať sa. Slovenské súdy musia rozhodovať podľa zákonov Slovenskej republiky. Súd nemá
dôvod, aby nerozhodoval v súlade so zákonmi. Spomenutý zákon 129/2010 Z.z. je platný a musí sa
dodržiavať. V tomto zákone sú vypísané náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať, a to v § 9 ods. 2. Pod
určitým písmenom je jasne napísané, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ako aj termín konečnej splatnosti úveru. Ak sa spomenuté údaje nachádzajú

v splátkovom kalendári, tento musí byť obojstranne podpísaný. Žalovaný si určuje svoje pravidlá a tieto
pravidlá sú v rozpore so zákonmi. Splátkové kalendáre posiela klientom až niekoľko dní, týždňov, po
podpise zmluvy. Poukazuje na konkrétne rozsudky súdov SR, kde bolo ustálené, že mesačná splátka
musí byť rozlíšená na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež, že musí
byť uvedený termín konečnej splatnosti úveru, a to deň, mesiac a rok. Poukazuje na to, že Smernica

2008/48/ES nemá spravidla horizontálny účinok. Je plne implementovaná do nášho právneho poriadku,
a teda horizontálny účinok je vylúčený. Do pozornosti dáva rozhodnutie rozsudku Súdneho dvora, z
ktorého vyplýva, že Smernica sa má vykladať v tom zmysle, že čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice nebráni tomu,
aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere,
ktorá patrí do pôsobnosti Smernice, ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými

stranamianadruhejstrane,žetátopožiadavkapodpísaniasavzťahujenavšetkynáležitostitejtozmluvy,
uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice. Čl. 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere
neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť

možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Má za to, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti Y. H. nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných
súdov. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu, musia vnútroštátne súdy v
prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami
je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici

priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok
smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže
nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra lege, pričom poukazuje na
konkrétne pasáže citovaného rozsudku. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie
a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva. Požiadavka smernice k

otázke členenia splátok je tak jasná a zreteľná, pretože zo slovného spojenia smernice „výška, počet
a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby
zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Preto
Súdny dvor správne rozhodol, že smernica takéto členenie nepožaduje. Požiadavka zákona je však odpožiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať, výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Niet absolútne žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad
rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny ako aj splátok úrokov a

splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, je
zrejmé, že by použil rovnakú terminológiu ako používa smernica. K výkladu tohto ustanovenia existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR. V prípadoch,
kedy vnútroštátne súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona resp. smernice, jedná sa o spory medzi

jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici priamy účinok.
Pokiaľ ide o rozsah a medze nepriameho účinku, takýto nepriamy účinok smerníc má vždy svoj rozsah
a svoje medze. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti. Nemôže
byť vypustené na úkor smernice. Vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho,
len súd musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Súd teda musí urobiť všetko, čo je v
jeho právomoci a využiť výkladové metódy, ktoré sú vnútroštátnym právom uznávané za tým účelom,

aby vyložil vnútroštátne právo spôsobom, ktorý povedie k výsledku požadovanom smernicou. Nestačí,
že smernica hovorí niečo iné ako zákon. Musí to byť vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže
podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. Vnútroštátne
súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa
vyžaduje členenie splátok na splátky úver, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového

výkladu zákona. Tiež poukazuje na to, že obchodná podmienka používaná veriteľmi v zmluvách o
spotrebiteľských úveroch spočívajúca v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov sa
považuje ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ má plniť
úver v jednotlivých splátkach, ale od samého počiatku nevie, koľko má uhradiť na istinu úveru, koľko
má uhradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky úveru. Veriteľ od samého začiatku veľmi dobre vie a

má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytne. Je to teda veriteľ, kto svojvoľne a
nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na
splátky odmeny veriteľa. Ide o nekalú obchodnú praktiku veriteľov a neprijateľnú obchodnú podmienku.
Žiada preto odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch, ktoré uviedol v
predchádzajúcom vyjadrení, pričom poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov v SR, ktoré jeho
argumentáciu podporujú.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok
okresného súdu potvrdil postupom v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§387 ods. 2 CSP).

11. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovaného

formulované v podanom odvolaní, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal inými
prípadnýmipochybeniamiokresnéhosúdu.Zároveňkrajskýsúdnezistilvpostupeprvoinštančnéhosúdu
ani vady v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP.

12. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Naopak v plnom rozsahu sa

možno stotožniť s argumentáciou žalobcu, ktorá sa opiera o pretrvávajúcu súdnu prax.

13. Jedným z dôvodov, pre ktorý okresný súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov bolo
nerozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky, ktoré mala žalovaná veriteľovi zaplatiť.14. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom

právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.

15. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010
Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach
spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne
dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to

práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že
ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou
pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

16. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú

s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd
rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej
povinnosti (§ 298 C. s. p. v spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade
ide o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže zmluva bola

uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 1
ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z.

17. V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„zákona č. 129/2010 Z. z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

18. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

19. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20.Prespotrebiteľskýúvernarozdielodúverubežnéhozákonč.129/2010Z.z.v§9 ods.1,2predpisuje
ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa

pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.

21. Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

22. Výklad a aplikácia ust. § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného
zákona. Tým, že zákon dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy
postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.
Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákonač. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitostí zachovaná písomná forma a
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Je nepochybné, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2
písm.k)zákonač.129/2010Z.z.keďpokiaľideourčeniesplátkyneurčujevýšku,početatermínysplátok
istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Účelom tejto náležitosti
je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie

poplatky čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité,
akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie
poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené údaje zmluva neobsahuje. Potom nezodpovedá kritériám
podstatných obsahových náležitostí zmluvy ustanovených zákonom č. 129/2010 Z. z..

24. Odvolateľ má za to, že zmluva je súladná so smernicou 2008/48/ES, ktorá takéto náležitosti

neustanovuje a hoci aj citovaný právny predpis takéto náležitostí vyžaduje, v zmysle rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-42/15 by podľa názoru odvolateľa súd na prísnejšiu vnútroštátnu úpravu nemal prihliadať.

25. S takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona
členského štátu musia vnútroštátne súdy skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch

medzi jednotlivcami je priamy účinok v zásade vylúčený. Vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu
smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda, či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice, a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad
nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Výklad zákona
je však v tomto smere nepochybný. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším

súdom SR došli k záveru, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru,
splátky poplatkov a splátky úrokov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona.

26. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že záver okresného súdu, že zmluva neobsahuje
povinnú obsahovú náležitosť, a to rozčlenenie splátky úveru na to, koľko bude pripadať na istinu, úrok

a iné poplatky, spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

27. Z uvedeného dôvodu, keď už uvedené je postačujúce pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, je bez relevancie zaoberať sa odvolacou námietkou odvolateľa, týkajúcou sa ďalšej náležitosti
úverovej zmluvy - uvedenie konečnej splatnosti úveru.

28. Odvolací súd považuje za správny postup okresného súdu, keď konanie neprerušil. Aj vzhľadom
na vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu, konanie pred SD C - 42/15, ktoré je t.č.
skončené, nemohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

29.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdilvrátane
výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

30. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto mu vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)