Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117200658
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117200658.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky G.. C. C. rod. J.,
štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom P., L. L. XXXX/X, zastúpenej v konaní Mgr. Sylviou
Kohútovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palárikova 7, kancelária : Nám. sv. Anny č. 9, Trenčín a
manžela navrhovateľky O. C., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom P., L. L. XXXX/X, v
konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode

k maloletým deťom C. : B. nar. XX.XX.XXXX a P. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym a
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov G.. C. C. rod. J. a O. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu D. P., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX,
s a r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledovného znenia :

„ Maloleté deti C. : B., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode
manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej B. sumou vo výške 120,- Eur mesačne
a na výživu maloletej P. sumou vo výške 120,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám
matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. “

Styk rodičov s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojím manželom
a úpravy pomerov k maloletým deťom B. a P. na čas po rozvode. Navrhovala zveriť obe maloleté deti
na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti ako matky detí a otca detí zaviazať prispievať na ich
výživu sumami po 120,-Eur mesačne na každé dieťa. Styk otca s deťmi žiadala neupraviť s tým, že
to bude ponechané na ich mimosúdnej rodičovskej dohode. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s
manželom uzavreli dňa 19.8.2000, po necelej ročnej známosti a z dôvodu tehotenstva. Nespoznali sa

dobre a ona mala vtedy nezrelú predstavu. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté dcéry. Uviedla,
že manželstvo bolo od jeho začiatku málo harmonické a vzhľadom na chýbajúce spoločné záujmy a
rozdielne názory na všetko, prestali časom medzi sebou komunikovať a citovo aj fyzicky sa navzájomodcudzili a ich vzájomné spolužitie sa zmenilo na vzájomné trápenie, cítila sa psychicky a citovo
udupaná, ponižovaná. Uviedla, že ona má aj zdravotné problémy a myslí si, že sú dôsledkom týchto
stresov. Poukázala na to, že aj napriek snahám o zlepšenie vzťahu sa im nepodarilo spolužitie obnoviť.

Uviedla, že akákoľvek starostlivosť o domácnosť a rodinu spočíva na jej pleciach. Keďže ona nechce,
aby deti trpeli kvôli ich nezhodám, rozhodla sa riešiť situáciu rozvodom. Doplnila, že jej manžel je veľmi
málo vnímavý pre potreby iných ľudí, je egoistický a uviedla nejaké príklady z ich života. Navrhovateľka
má za to, že u jej manžela nenastal žiaden posun a zostal osobne aj profesijne akoby pred 15-timi rokmi.
Mnohé veci s ňou vopred ani neprerokoval a po 16 rokoch manželstva jej dokonca povedal, že ona

pre neho nikdy nebola rovnocenným partnerom. Navrhovateľka poukázala na to, že ich manželstvo je
tak vážne rozvrátené, že neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel, ako manželia
nežijú už viac ako 2 roky a niet nádeje na jeho obnovenie. Na poslednom pojednávaní priznala, že
od predposledného rozvodového pojednávania sa správanie manžela zmenilo, až prešlo do opačného
extrému, ale vzhľadom na jeho dlhodobé správanie ona už voči nemu stratila citový vzťah, nedokáže
zabudnúť na mnohé veci, ktoré sa udiali a je pevne rozhodnutá pre rozvod. Návrh na rozvod podala po

dlhom zvážení, pričom si je vedomá aj možných negatívnych následkov, pretože pracuje ako učiteľka aj
náboženskejvýchovy.Doplnila,žeajdetisúuzrozumenésichrozvodovýmkonanímastojanajejstrane.

2. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva a mal záujem na záchrane manželstva a
obnovení ich manželského spolužitia. Pre prípad, že by naozaj došlo k rozvodu manželstva, súhlasil s

navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností k deťom a na poslednom pojednávaní aj uzavrel
rodičovskú dohodu. Napriek tomu stále nesúhlasil s rozvodom. Poukázal na to, že v každom manželstve
sú aj krízy a odcudzenia, ale aj návraty. Uviedol, že medzi nimi nedochádzalo k takým neprimeraným
prejavom vo vzájomných vzťahoch alebo porušeniu takých mravných spoločenských zásad, ktoré by
odôvodňovali ukončenie ich manželstva. Má za to, že aj s ohľadom na deti by bolo potrebné pokúsiť

sa problémy vyriešiť napr. cestou psychologickej či manželskej poradne. Manžel navrhovateľky uviedol,
že mnohé veci si teraz po podaní návrhu uvedomil, ale má osobný problém veci otvorene povedať a
komunikovať, ale nemyslí si, že by ich manželstvo bolo naozaj tak rozvrátené. Priznal, že jeho správanie
mohlo niekedy vyznieť, ako by si manželku málo vážil, a že jeho prejavy neboli také, aké mali byť, ale on
k navrhovateľke stále prechováva citové väzby a má záujem o záchranu manželstva. Za niektoré veci

priznal svoju vinu, niečo bolo dôsledkom nedorozumení. Manželstvo hodnotí ako nie celkom ideálne,
ale považuje ho za obnoviteľné, a to aj s poukazom na záujem ich detí, ktoré potrebujú oboch rodičov.

3. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonali šetrenie pomerov aj pohovor s deťmi a tie sa vyjadrili, že majú
rady oboch rodičov, ale bližší vzťah majú k matke. Preto pre prípad rozvodu by odporučili zveriť deti do

starostlivosti matky. Po uzavretí rodičovskej dohody, túto odporučili pre prípad rozvodu schváliť, nakoľko
bola uzavretá v záujme maloletých detí.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, SL, rozhodnutie
o poplatkoch za odpady, RL detí, lustrácie v SP, vyjadrenie manžela z čl. 15, potvrdenie o príjme

navrhovateľky, potvrdenie o kompenzačnom príspevku, potvrdenie o PnD, rozpis výdavkov, potvrdenie
o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdenie o príjme manžela, lekárske správy, zápisnicu z čl. 37 a
zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu D. P. vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. U oboch manželov
sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné
bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádzajú dve maloleté deti, B. nar.
XX.XX.XXXX a P. nar. XX.XX.XXXX.

6. Účastníci uzavreli manželstvo po necelej ročnej známosti a v čase tehotenstva navrhovateľky.
Spočiatku bývali manželia v domácnosti manželovej matky, kde nemali vlastné súkromie. Neskôr si našli
vlastné bývanie. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti. Navrhovateľka už od počiatku
pociťovala, že manželstvo nie je z jej pohľadu ideálne, pričom poukazovala na povahu jej manžela,
ktorého považovala za egoistického a veľmi málo vnímavého pre potreby iných ľudí, pričom uviedla

príklady jeho správania už po návrate z pôrodnice po narodení ich dcéry a neskôr. Manželka od manžela
nepociťovalaúctuapodporu,vdôsledkučohoknemustratilacitovývzťah acitovosaodnehoodcudzila.
Rozvod zvažovala dlhšiu dobu a definitívne sa rozhodla po tom, čo jej manžel povedal, že ona pre
neho nikdy nebola rovnocenným parterom. V manželstve sa navrhovateľka cítila ponižovaná, citovo apsychicky udupaná, so zníženým sebavedomím a ich nefungujúce manželstvo považuje aj za dôvod
jej zdravotných problémov. Manželia síce bývajú v spoločnom X-izbovom byte, ale nežijú spolu ako
manželia, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú takmer X roky, nedostatočne spolu komunikujú.

Manžel navrhovateľky priznal, že nie vždy sa vhodne správal k manželke, ale uviedol, že ju má stále rád
a nechce sa s ňou rozviesť a považuje ju za svoju rovnocennú partnerku. Ich manželstvo hodnotil ako
nie celkom ideálne, ale domnieva sa, že nie je až tak vážne rozvrátené a považuje ho za obnoviteľné.
Mal záujem o návštevu manželskej poradne. Manželka navrhovateľa je po tak dlhej dobe nefungujúceho
manželstva sklamaná a pevne rozhodnutá pre rozvod a už nemá záujem na obnovení ich manželského

spolužitia a odmietla navštíviť manželskú poradňu, a to aj napriek tomu, že manžel v poslednej dobe
zmenil správanie voči nej. Jej city voči nemu definitívne ochladli, nedokáže zabudnúť na všetko, čo sa
už udialo.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní

miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.

K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch
(§ 22 Zákona o rodine).

12. Hoci manžel navrhovateľky sa domnieva, že ich manželstvo je ešte obnoviteľné, a že nie je až
tak vážne rozvrátené, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov

nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného
ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia síce zatiaľ bývajú v jednej domácnosti,
ale nežijú spolu ako manželia a hlboký a vážny rozvrat manželstva pretrváva už takmer tri roky, pričom
navrhovateľka celé ich manželské spolužitie hodnotila ako 17-ročné trápenie. Manžel navrhovateľky síce

nesúhlasil s rozvodom manželstva, ale navrhovateľka už nemá záujem o záchranu manželstva. Jej city
voči manželovi v dôsledku jeho dlhodobého nevhodného správania voči nej definitívne ochladli, pretože
z jeho strany nepociťovala úctu a rovnocennosť a cítila sa citovo a psychicky udupaná a ponižovaná. Súd
sa aj pokúšal o zmierenie účastníkov, ale bezvýsledne, pretože navrhovateľke pevne trvala na rozvode
manželstva. Súd zdôrazňuje, že manželstvo je založené na dobrovoľnosti oboch manželov a podľa

názoru súdu nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželstve. Keďže bol preukázaný
hlboký a trvalý rozvrat manželstva a navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a nemala záujem
na obnovení ich manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov aj napriek nesúhlasu manžela
navrhovateľky rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a je už
len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti.

13. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.14. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,

kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou

starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a

povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

19. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich

maloletým dieťaťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom B. a P. na čas po rozvode.

20. V danej veci manžel navrhovateľky síce nesúhlasil s rozvodom manželstva, ale pre prípad, že by
predsa došlo k rozvodu manželstva, súhlasil s navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom, pretože nemal záujem trhať deti od seba a aj navrhované výživné považoval za
primerané. Rodičia preto na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa obe maloleté
deti zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok budú vykonávať obaja rodičia. Rodičia sa dohodli aj na vyživovacej povinnosti otca k deťom
v sume po 120,-Eur mesačne na každé dieťa. Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou

dohodou a v prípade rozvodu manželstva odporučil ju schváliť. Poukázal na to, že dohoda rešpektuje aj
vyjadrenie maloletých detí, ktoré majú rady oboch rodičov, ale bližší vzťah majú k matke.

21.Keďžeuzavretárodičovskádohodajevsúladesozákonomivzáujmemaloletýchdetí,súdjuschválil.22. Taktiež dohodnuté výživné považoval súd za zodpovedajúce odôvodneným potrebám detí a
schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Maloletá B. má XX,X rokov a ukončila X. ročník D.

A. v P. a v XX/XXXX nastupuje do 2. ročníka uvedenej školy. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje
22,-Eur mesačne a jej cestovné výdavky 9,-Eur mesačne. Chodí na doučovanie z matematiky. Má
zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, nakoľko má celiakiu a s tým spojené zvýšené
výdavky s potravinami. Maloletá P. ukončila X. O. a od XX/XXXX nastupuje do X. ročníka J. Tiež sa
stravuje v školskej jedálni a má cestovné výdavky 10,-Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje,

ale na jej športové aktivity si platí cca 30,-Eur mesačne. Je vedená v alergologickej ambulancii a užíva
lieky v hodnote do 20,-Eur mesačne. Obe deti budú nosiť zubný strojček. Matka detí je zamestnaná ako
učiteľka ZŠ s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným
z obdobia od 04/2016 do 03/2017 vo výške 1.128,80 Eur vrátane daňového bonusu. Matka poberá
prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 Eur mesačne a kompenzačný príspevok pre mal. B. vo výške
36,77 Eur mesačne. Otec detí je zamestnaný ako samostatný technik s priemerným čistým mesačným

príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 05/2016 do 04/2017 vo výške
671,38 Eur. Okrem týchto dvoch detí nemajú rodičia iné vyživovacie povinnosti. Účastníci majú v BSM
3-izbový byt, v ktorom bývajú, chatu a staršie auto zn. K.. Matka detí je ešte titulom dedenia podielovým
spoluvlastníkom na rodičovskom dome v podiele 1/7.

23. Styk rodičov s maloletými deťmi súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na
žiadosť rodičov neupravoval, nakoľko rodičia žiadali styk ponechať na ich mimosúdnu dohodu.

24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

26. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,
odvolanie ( § 122 CMP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( § 62 ods.1 CMP).Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento

zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).