Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414215745
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414215745.2

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176 proti žalovanému: Q., nar.
X.X.XXXX, bytom C. M., o zaplatenie 1.579,57 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1579,57 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z
omeškania vo výške 360,11 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1579,57 eur

od 30.07.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobným návrhom zo dňa 29.7.2014 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
1.579,57 eur, s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 360,11 eur a úrokom z omeškania

vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.579,57 eur od 30.7.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Nárok odôvodnil tým, že strany sporu dňa 17.5.2009 uzatvorili úverovú zmluvu č. 3905050479, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.800.- eur . Poskytnutý úver sa žalovaný
zaviazal splatiť v 84-tich mesačných splátkach, vrátane úrokov vo výške 40,44 eur. Žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou splátok úveru a preto bol vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru.

2.Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 17C/45/2015-33 z
23.3.2015, ktorý sa však napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného
a preto bol uznesením z 18.7.2016 pod sp. zn. 17 C/45/2015-49 zrušený.

3.Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán sporu - a to žalobcu, ktorému bolo
predvolanie na pojednávanie doručené dňom 29.9.2016 a v neprítomnosti žalovaného, ktorému žaloba

doručená oznámením v zmysle § 116 odsek 2 CSP dňom 16.9.2016 a predvolanie na pojednávanie mu
bolo doručené v zmysel § 106 odsek 3 CSP s poukazom na § 111 odsek 3 CSP dňom 13.10.2016.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a to výpisom z
obchodného registra, Úverovou zmluvou z 17.5.2009 a úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s., výzvou k splateniu úveru z 27.9.2011 s príslušným podacím hárkom, výpisom

z úverového účtu a zistil tento skutkový a právny stav:

5.Dňa 17.5.2009 žalobca a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu č.3905050479, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.800,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v
84-tich mesačných splátkach splatných počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim
po dátume poskytnutia úveru. Ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 16,03%, RPMN vo výške

17,5 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 17,91%, celkové náklady spotrebiteľa boli stanovené vo
výške 1.220,64 eur a poplatok za vedenie úverového účtu bol vo výške 1,63 eur a s poistením preprípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty zdroja pravidelného príjmu a ďalej pre prípad invalidity
alebo smrti následkom úrazu vo výške 2,85 eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s.. V zmysle hlavy 1 §3 VZP uzatvorením úverovej

zmluvy sa spoločnosť zaviazala klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po poskytnutí úveru a stala
spoločnosť veriteľom a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaviazal spoločnosti poskytnutý úver vrátiť
a zaplatiť úroky. Podľa hlavy 5 §1 ÚP klient bol povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti boli určené v úverovej
zmluve.Klientbolpovinnýhradiťspoločnostipravidelnýmesačnýpoplatokzavedenieúverovéhoúčtuvo

výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasil, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do
splátok úveru. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie ( ďalej iba „splátka“) ak z údajov úverovej zmluvy
nevyplýva inak. V zmysle hlavy 7 § 3 VZP klient bol povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri

splátke č. 14 a 15., napokon zaplatil len sumu 961,12 eur, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z úverového
účtu. Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojich záväzkov vyplývajúcich z vyššie uvedenej
úverovej zmluvy žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 1.773,02 eur do 15 dní
od spísania výzvy zo dňa 27.9.2011.

7.Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň
ochrany spotrebiteľa. Podľa hlavy I. článok 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, spoločné
právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa

zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. Podľa hlavy XI. článok 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné

opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2009 do 31.12.2009 (ďalej len OZ)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 odsek 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľskéúvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 odsek 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písmeno b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 17.5.2009
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 517 odsek 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10b nariadenia vlády č. 87/95 Zb. účinného k 1.1.2015, ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom
2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2010 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 232 odsek 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

8.Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrh je
dôvodný v plnom rozsahu. Nie je sporné, že dňa 17.5.2009 strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu č.
3905050479, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru , ktorá zmluva bola uzatvorená
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že ide o

výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný absolútny obchod. Pred touto úpravou má však prednosť
všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov, pokiaľ prichádza vôbec do úvahy v zmysle § 52 a
nasledujúce OZ, prípadne úprava podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu 17.5.2009. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa
vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym

zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných
zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy,
ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp.
inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa §

52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách a zároveň pri zistení, že vylúčenie použitia
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 17.5.2009 podľa jeho § 1,2, neprichádza do úvahy, je
potrebné konštatovať, že citovaná zmluva o poskytnutí splátkového úveru musí na svoju platnosť spĺňať
predpoklady uvedené v § 4 ods. 1 až 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku

dňu 17.5.2009. Posudzovaním bolo zistené, že uvedené náležitosti zachované sú a preto označenú
zmluvu zo dňa 17.5.2009 je potrebné považovať za platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pritom súd
nezistil žiadne neprijateľné podmienky, teda podmienky, resp. ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ). Za tejto
situácie a pri zistení, že žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti a to predovšetkým riadne a včas platiť

jednotlivé splátky úveru a na základe preukázanej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, súd zistil, že
nárok žalobcu je dôvodný. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané, že žalovaný
čerpal úver dňa 18.5.2009, pričom doposiaľ uhradil spolu 961,12 eur, pričom do omeškania sa dostal
už pri splátke č. 10. a 11, v dôsledku čoho žalobca dňa 27.9.2011 zosplatnil úver. Žalovaný si povinnostivyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy riadne a včas neplnil , zaplatenie dlhu nepreukázal a ani netvrdil,
teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia; z tohto
dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.579,57 eur , ktorá pozostáva z istiny

vo výške 65,84 eur, vyčísleného zmluvného úroku vo výške 84,59 eur zosplatnenej istiny vo výške
1408,37 eur, poplatku za vedenie účtu vo výške 6,52 eur a poistenia Bill protection vo výške 14,25 eur
jako aj vyčísleného úroku z omeškania vo výške 360,11 eur od 12.10.2011 do 29.7.2014 ( t.j. spísania
žalobného návrhu).

9. Popri nároku špecifikovanom vyššie žalobca si uplatnil i nárok na zaplatenie príslušenstva - úroku
z omeškania za obdobie od 30.7.2014, tj. až odo dňa vyhotovenia žalobného návrhu. Žalovaný sa
preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 cit.
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania a to už minimálne dňa
22.3.2010, kedy neuhradil 10.tu plátku úveru, avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania až odo dňa
vyhotovenia návrhu, preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania.

10.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262
odsek 1 C.s.p. a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).