Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216506
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114216506.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň:JUDr.AndreaDudášováaJUDr.ĽuboslavaVanková,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:
O. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov - otec: Ing. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Magdaléna
Lesayová, bytom Hlavná 27/A, Trnava, matka: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, R. U., zastúpená
advokátkou: JUDr. Zuzana Lapárová, Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
20P/168/2014-556 zo dňa 29. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., III. ako aj v závislom výroku o
náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Súd zveruje maloletého O. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017
stým,žeobajarodičiasúoprávnenímaloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetokvbežnýchveciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017 sumou

160,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Zročné výživné za obdobie od 17.06.2014 do 02.01.2017 v sume 3.643,74 Eur sa povoľuje otcovi
zaplatiť v splátkach vo výške 102,- Eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.
IV. Súd konanie v časti o návrhu matky na úpravu styku zastavuje.
V. Súd konanie v časti o návrhu otca zastavuje.

VI. Matka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 241,98 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
VII. Otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 91,98 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 62, § 65 ods. 1, §

75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 3 a ods. 4 Civilného sporového poriadku.
Vecne argumentoval tým, že na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. súdom. V konaní mal súd
zo zhodných skutkových tvrdení matky a otca preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnejdomácnosti a na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému sa nedohodli. Rodičia
boli v čase začatia konania manželia, dňa 03.01.2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Trnava č.k. 19P/75/2014-242 zo dňa 28.09.2016 vo výroku, ktorým súd manželstvo otca a matky

rozviedol, vo výrokoch o úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode podala matka
odvolanie. Predmetom konania je preto úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O.
na čas od podania návrhu dňa 17.06.2014 do rozvodu manželstva, t.j. do 02.01.2017.

3. Návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bol podaný dôvodne,

keďže rodičia nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva.

4. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 20P/168/2014-7 zo dňa 20.06.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/22/2014-21 zo dňa 24.07.2014 ponechal maloletého v osobnej
starostlivosti matky. Zo zhodného tvrdenia matky a otca mal súd preukázané, že maloletý bol v období

od 17.06.2014 do 02.01.2017 v osobnej starostlivosti matky, preto súd vo výroku I. rozhodol tak, že
maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017 s tým, že
obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, keď
súd len deklaroval toho času už nemenný stav od 17.06.2014 do 02.01.2017.
Ďalej bolo predmetom konania rozhodovanie o výške výživného otca pre maloletého O.. Pri určovaní

výškyvýživnéhovychádzalsúdzoskutočnosti,žematkamaloletéhobolaodpodanianávrhudojúla2016
na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Od augusta
2016 je matka nezamestnaná, je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nemá žiadny
príjem. Matka sa plánovala zamestnať, ale maloletý býval často chorý, bývala s ním na OČR, preto
do práce nenastúpila. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého je potrebné, aby matka s ním zostala

doma, preto požiadala o predĺženie rodičovskej dovolenky. Matka poberá prídavok na dieťa vo výške
23,52 Eur mesačne. Matka do mája 2016 bývala s maloletým v 2-izbovom byte s rodičmi, bratom a jeho
dcérou a za bývanie a stravu platila rodičom 50,- Eur mesačne. Matka sa s maloletým dňa 13.06.2016
presťahovala do R. U. k partnerovi do 4 izbového bytu v jeho vlastníctve a v decembri 2016 do rodinného
domu vo vlastníctve partnera. Matka partnerovi na bývanie neprispieva žiadnou sumou, výdavky na

bývanie hradí partner a to sumu 4,64 Eur za RTVS, 35,80 Eur za UPC, 20,- Eur za vodu, 150,- Eur za
plyn, 20,- Eur za elektrinu, 12,- Eur za Freesat. Partner ju finančne podporuje, je zamestnaný, jeho čistá
priemerná mesačná mzda za rok 2016 bola 1.379,27 Eur, má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej
dcére. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Matka spláca úver N. D. vo výške
20,- Eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému O..

5. Maloletý O. v čase začatia konania nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie, matka s ním bola
na rodičovskej dovolenke a výdavky s ním boli bežné. Za odôvodnené výdavky súd považoval výdavok
na stravu vo výške 90,- Eur mesačne, na oblečenie 30,- Eur mesačne, na drogériu 40,- Eur mesačne, z
toho 20,- Eur plienky, 5,- Eur na lieky, 25,- Eur na bývanie, spolu 190,- Eur mesačne. Maloletý dňa od

01.09.2016 začal navštevovať materskú školu, matka uhrádza školné vo výške 14,- Eur, režijné náklady
na stravu vo výške 2,- Eur, stravné 1,12 Eur na deň, triedny fond 20,- Eur na rok, školský fond 30,- Eur na
rok. Maloletý nenavštevuje žiadne krúžky, na karneval v škôlke mu matka kupovala kostým a zaplatila
poplatok do divadla. Pri nástupe do škôlky mal maloletý väčšie výdavky na nákup potrieb v papiernictve
vo výške 15,- Eur a na nákup oblečenia. Od nástupu do materskej školy býva maloletý chorý každý

mesiac, približne 2,5 týždňa z mesiaca je chorý, matka uhrádza mimo predpisu do 20,- Eur mesačne
za lieky. Imunologička, alergoligička a detská lekárka odporučili matke vyradiť maloletého z kolektívu,
preto matka požiadala o predĺženie rodičovskej dovolenky.

6. V čase začatia konania bol otec zamestnaný u zamestnávateľa D. s.r.o., od októbra 2016 je

zamestnaný u zamestnávateľa I. s.r.o. Otcova čistá priemerná mesačná mzda bola od februára 2014 do
decembra 2014 vo výške 793,15 Eur, od januára 2015 do decembra 2015 bola otcova čistá priemerná
mesačná mzda vo výške 882,47 Eur mesačne, od januára 2016 do decembra 2016 bol otcov čistý
priemerný mesačný príjem vo výške 1.119,67 Eur. Od 15.10.2016 otec poberal rodičovský príspevok. V
časezačatiakonaniaotecbývalusvojejmatkyvrodinnomdomevK.,nabývaniejeprispievalsumou50,-

Eur mesačne a odovzdával jej stravné lístky v hodnote 50,- - 60,- Eur. Následne sa otec presťahoval k
partnerke do rodinného domu v N., ktorého vlastníčkou je jeho partnerka. Otec platí na uvedený rodinný
dom hypotéku vo výške 157,61 Eur mesačne, vodu 6,74 Eur, elektriku 45,77 Eur, plyn 15,- Eur, RTVS
4,64 Eur, internet 14,01 Eur. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Otec spláca úvery nadobudnuté počasmanželstva a to B. D. vo výške 299,69 Eur, I. I. vo výške 231,80 Eur. Náklady na cestovné do práce má
otec vo výške 130,- Eur mesačne. Otec má zdravotné problémy so srdcom, mesačne dopláca na lieky
5,90 Eur. Otcova partnerka poberala v roku 2016 nemocenské od januára do februára a od februára

do októbra 2016 materské spolu vo výške 5.556,50 Eur, následne bola dobrovoľne nezamestnaná a
od apríla nastupuje na rodičovskú dovolenku. Partnerka poberá prídavok na maloletého Q. vo výške
23,52 Eur mesačne. V čase začatia konania mal otec vyživovaciu povinnosť len k maloletému O., dňa
XX.XX.XXXX otcovi pribudla vyživovaciu povinnosť k maloletému Q., na ktorého sú bežné výdavky vo
výške 120,- Eur mesačne a 25,- Eur mesačne na lieky. Otec platil výživné vo výške 40,- Eur mesačne

až na jeden mesiac, kedy zaplatil 60,- Eur.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uložil otcovi, ktorému nebol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti, povinnosť platiť na výživu maloletého s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017
sumu 160,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď počiatok vyživovacej
povinnosti určil od podania návrhu dňa 17.06.2014 podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine,

nakoľko v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné
rozhodnúť o priznaní výživného spätne od podania návrhu.

8. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z čistej priemernej mesačne mzdy otca za roku 2014 vo
výške 793,15 Eur mesačne. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výživné platí vo výške 20% až 30% z

príjmu povinného rodiča. V danom prípade 20% zo sumy 793,15 Eur je suma 160,- Eur a 30% zo
sumy 793,15 Eur je 237,95 Eur. Súd preto pri určovaní výživné vychádzal z uvedeného rozmedzia a
po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého súd určil výživné na spodnej hranici, t.j. vo výške 160,-
Eur. Súd prihliadol na to, že maloletý je dieťa útleho veku, ktoré je s matkou na rodičovskej dovolenke
a táto suma výživného od otca spolu s prídavkami na maloletého vo výške 23,52 Eur a výživným zo

stranymatky,ktorásanavýživnomnamaloletéhopodieľapredovšetkýmešteajosobnoustarostlivosťou,
pokryje odôvodnené potreby maloletého zistené vo výške 190,- Eur a zároveň zodpovedá zárobkovým
možnostiam a schopnostiam otca. V roku 2015 sa príjem otca zvýšil o cca 89,- Eur, čo však súd
nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúce zmenu výšky výživného. K podstatnej zmene
pomerovnastraneotcadošlodňaXX.XX.XXXX,kedysaotcovinarodilsynQ.aotcovitakpribudlaďalšia

vyživovacia povinnosť. Zároveň sa avšak otcovi zvýšil čistý priemerný mesačný príjem na sumu 1.119,67
Eur mesačne, preto súd výživné na maloletého O. neznižoval, keď vzhľadom na dve vyživovacie
povinnosti je dôvodné výživné určiť zo sumy 25% z príjmu povinného rodiča, t.j. vo výške 280,- Eur, z
ktorej sumy je otec schopný platiť výživné na obe svoje maloleté deti. Od 01.09.2016 maloletý O. začal
navštevovať materskú školu, čo súd považoval za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého,

avšak zároveň maloletý bol neustále chorý, z mesiaca bol približne 2,5 týždňa doma, preto v súvislosti
s návštevou materskej školy sa výdavky na maloletého zvýšili len mierne a zároveň odbudol výdavok na
bývanie, keď matka maloletého do júna 2016 bývala u rodičov, ktorým na bývanie prispievala sumou 50,-
Eur mesačne, t.j. 25,- za maloletého, avšak po presťahovaní k súčasnému partnerovi matka na bývanie
neprispieva žiadnou sumou a znížil sa aj výdavok na hygienické potreby - plienky, ktoré už maloletý

nepoužíva. Súd preto nezvýšil výživné otca na maloletého a toto ponechal vo výške 160,- Eur. Takto
určenú výšku výživného považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého ako i za
primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca berúc do úvahy zásadu, že životná
úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá.

9. Otec počas celého konania poukazoval na to, že nemôže platiť na maloletého O. vyššie výživné
ako 40,- Eur, resp. 50,- Eur mesačne z dôvodu, že spláca úvery nadobudnuté počas manželstva vo
výške 531,49 Eur mesačne. Tieto však nemôžu byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej
povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí

podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých
detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.
Výživné na maloleté dieťa je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami
otca. Po uhradení výživného môže otec zo sumy, ktorá mu z jeho príjmu zostane, t.j. zo sumy 839,67

Eur (po zohľadnení výživného aj na druhé dieťa), uhradiť ostatné svoje pohľadávky, aj tie podľa
neho nevyhnutné. Záväzky otca a matky nadobudnuté počas trvania manželstva budú predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie je možné na ne prihliadať v tomto konaní
ako na prednostné pohľadávky. Otec ďalej poukázal na to, že s partnerkou čaká ďalšie dieťa, toto však včase vyhlásenie rozhodnutia nebolo narodené, preto súd nemohol prihliadnuť naň ako na už existujúcu
vyživovaciu povinnosť otca.

10. Určením výživného od podania návrhu od 17.06.2014 do 02.01.2017 vznikol otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom v sume 3.643,74 Eur. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre maloletého
vo výške 4.884,94 Eur (od 17.06.2014 do 30.06.2014 výživné v sume 74,62 Eur, t.j. 160,- Eur : 30 dní
x 14 dní, od 01.07.2014 do 31.12.2016 výživné v sume 4.800,- Eur, t.j. 160,- Eur x 30 mesiacov, od
01.01.2017 do 02.01.2017 v sume 10,32 Eur, t.j. 160,- Eur : 31 dní x 2 dni), od ktorej sumy súd odrátal

výživne zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 1.241,20 Eur (od 17.06.2014 do 30.06.2014
výživné v sume 18,62 Eur, t.j. 40,- Eur : 30 dní x 14 dní, od 01.07.2014 do 31.12.2016 výživné v sume
1.220,- Eur, t.j. 40,- Eur x 29 mesiacov + 60,- Eur x 1 mesiac, od 01.01.2017 do 02.01.2017 v sume
2,58 Eur, t.j. 40,- Eur : 31 dní x 2 dni). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi
zaplatiť v splátkach vo výške 102,- Eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

11. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh
na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

12. Vzhľadom na to, že matka vzala svoj návrh v časti o úpravu styku otca s maloletým O. späť, súd
konanie v časti o návrhu matky na úpravu styku zastavil, keď so zastavením konania v tejto časti súhlasil
aj otec a v konaní nebolo potrebné pokračovať, nakoľko sa jednalo len o úpravu styku na čas do rozvodu
manželstva rodičov, t.j. do 02.01.2017.

13. Vzhľadom na to, že otec vzal svoj návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti späť,
súd konanie v časti o návrhu otca zastavil, keď matka ani opatrovník so zastavením konania v tejto
časti nevyjadrili nesúhlas a súd v konaní vyhovel návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej
starostlivosti.

14. Súd zároveň rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré štát zaplatil znalkyni zo
štátnych prostriedkov vo výške 333,96 Eur tak, že matka, ktorá bola v konaní oslobodená od súdneho
poplatku a ktorej nebola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, je povinná zaplatiť
náhradu trov konania štátu vo výške 241,98 Eur, nakoľko oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

sa nevťahuje na náhradu trov konania štátu a otec, ktorý v konaní zložil preddavok vo výške 150,-
Eur, je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 91,98 Eur, teda každý rodičov uhradí 50%
trov znaleckého dokazovania, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletého a za
účelom preukázania tvrdení oboch rodičov, pričom znalec nevylúčil zverenie maloletého do starostlivosti
ani jedného z rodičov a v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku sa neuplatňuje ani zásada

úspechu ani zavinenia.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu

ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku nezistil.

16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a to proti
výrokom II. a III., ktorými súd určil výživné na výživu mal. O. s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017

sumou 160,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v bode III. rozhodol
o zročnom výživnom za obdobie od 17.06.2014 do 02.01.2017 v sume 3.643,74 Eur, ktoré mu
povolil zaplatiť v splátkach po 102,- Eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnom celého plnenia. Namieta, že napadnutým rozsudkom súd rozhodol komplexne o výkone

rodičovských práv a povinností k maloletému a súdu nemožno uprieť, že vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie, napriek tomu však otec tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov najmä pokiaľ ide o stanovenie výšky výživného pre maloletého k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Otcovi v období od 17.06.2014 do 02.01.2017 sa mesačná čistá mzda pohybovala v rozmedzí793,15 Eur až 882,47 Eur, od januára 2016 do októbra 2016 1.020,26 Eur. Pre obdobie 2016 súd mal
zohľadniť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keď sa mu XX.XX.XXXX narodil s partnerkou
maloletý syn Q..

Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil ani tú skutočnosť, že v osobe
mal. O. ide o dieťa v útlom veku, ktoré pri dĺžke pojednávania v prejednávanej veci dosiahlo vek od 1 do
3,5 roka a nebolo preukázané, že maloletý by v tomto veku mal také potreby ako školopovinné dieťa.
Poukázal na to, že matka od 13.06.2016 žije s novým partnerom Ing. K. H. v R. U. v rodinnom dome jej
partnera, pričom mu na bývanie, energie, RTVS, UPC, nič neprispieva. Jej partner ju finančne podporuje,

v zamestnaní jeho priemerná mesačná mzda predstavuje 1.379,27 Eur, pričom má jednu vyživovaciu
povinnosť k maloletej dcére, ktorou jej prispieva 50,- Eur mesačne. Zdôraznil, že po uhradení výživného
mu zostane 839,67 Eur, čo je suma aj po zohľadnení výživného na druhé dieťa, pričom si musí hradiť
všetky svoje ostatné potreby vrátane nevyhnutných. Zdôraznil, že je zaťažený platením spoločných
úverov, ktoré si počas manželstva vzali s matkou mal. O., avšak úvery spláca iba on a to z toho
jednoduchého dôvodu, že keby tieto úvery nesplácal, stali by sa exekučnými titulmi a bankové inštitúcie

by exekúciou postihli príjem otca s ponechaním životného minima. Zdôraznil, že v období od 17.06.2014
do 02.01.2017 zaplatil výživné v celkovej sume 1.220,- Eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v bodoch II. a III. zmenil tak, že otec je povinný prispievať s účinnosťou od 17.06.2014 do
02.01.2017 sumou 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné v sume
305,- Eur žiadal povoliť zaplatiť v splátkach po 61,- Eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

17. K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie matka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne,vktoromzhrnulaodvolacieargumentyotcaazaujalazáver,žeprvoinštančnýsúdvykonalvo
veci rozsiahle dokazovanie a pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti, teda ako celkovú sociálnu

situáciu na strane otca maloletého, tak aj celkovú sociálnu situáciu na strane matky dieťaťa. Čo sa týka
spoločných úverov, táto otázka je vec, ktorá sa má riešiť v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Zdôraznila, že aj zo zmlúv o úveroch vyplýva, že úverovú zmluvu v F. a
úverovú zmluvu v B. D. popisovala aj matka dieťaťa, s peniazmi však disponoval iba otec dieťaťa. O
uzavretí úverovej zmluvy v I. I. ani o tom na čo mali byť tieto peniaze použité matka maloletého nevie nič.

Uznala, že otec zaplatil celkove na výživnom 1.220,- Eur, tzn. platil minimálnu sumu, hoci musel vedieť,
že táto je len nevýrazným príspevkom na výživu syna. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

18. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach.

19. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p.
subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),
účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,

pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p., § 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a zročného výživného
potvrdiť.

21. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (3).

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na

podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne
jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na
ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. - prvá časť). Odvolací súd pre potrebu vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 3 a druhá časť § 387 ods. 2 C.s.p.)
dopĺňa:

24. Čo sa týka určenia výživného, v danom konaní ide o výživné na čas od podania návrhu matkou
do 02.01.2017 právoplatného rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva rodičov pred Okresným súdom
Trnava.

25.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti

nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

26. V zmysle súdom prvej inštancie správne aplikovaných zákonných ustanovení všeobecne vyplýva,
že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené

potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so

zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,

ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové

pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred

zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Výživné rodiča k všetkým jeho deťom má podľa zaužívanej
súdnej praxe dosahovať 20% až 30% jeho príjmu, samozrejme vždy s prihliadnutím na individuálne
okolnosti každého konkrétneho prípadu.

27. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným riadil, odôvodnené potreby detí ako aj zárobkove schopnosti
a možnosti rodičov riadne posúdil kompletne, z výsledkov dokazovanie vyvodil správny záver a
rozhodnutie v tejto časti riadne odôvodnil, pričom so záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súdstotožňuje a nepovažuje za potrebné dôvody súdom prvej inštancie stanovenia výšky výživné pre obe
deti opakovať. Argumentácia otca je opakovaním jeho tvrdení pred súdom prvej inštancie, s čím sa súd
v napadnutom rozsudku dostatočne vyporiadal. Výživné pre maloletého súd určil v primeranej výške s

prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov
s tým, výživné odstupňoval v závislosti od zárobku otca a veku maloletého, pričom pri ostatnej úprave
prihliadol i ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mal. Q., ktorý pochádza z jeho terajšieho vzťahu.

28. Vzhľadom na správne určenú výšku mesačného výživného a zistenie v akej výške otec výživné

zaplatil, správny je aj výrok súdu, ktorým súd vyčíslil zročné výživné pre mal. O..

29. Čo sa týka odvolacích námietok otca v ich súhrne, odvolací súd ani jednu z nich nepovažoval za
natoľko dôvodnú, že by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. a v závislom výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne
správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p..

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).