Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/306/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115224742
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115224742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., 815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, korešpondenčná adresa
960 01 Zvolen, Nám. SNP 98/2, proti žalovanému P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., P. XX, o
zaplatenie sumy 41,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného s údu
Banská Bystrica č. k. 10C/417/2015-40 zo dňa 05.04.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 41,55 Eur a nahradiť trovy konania v sume 16,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia poistného za obdobie od
13.03.2014 do 13.10.2014 vo výške 41,55 Eur na základe uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 13.12.2013. V
odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd konal vo veci v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v neprítomnosti žalovaného s poukazom na to, že v podanom odpore žalovaný

uplatnený nárok žalobcu odmietol s tým, že predmetné poistenie zaniklo už dňa 13.12.2013 zápisom
prevodu držby poisteného motorového vozidla na inú osobu, pričom poukázal na výpoveď poistnej
zmluvy, ktorú zaslal žalobcovi dňa 27.02.2014; doklad o prevode osobného motorového vozidla však
žalovaný súdu nepredložil. Súd poukázal ďalej na to, že žalobca v písomnom vyjadrení k podanému
tvrdeniu v odpore žalovaného uviedol, že výpoveď žalovaného zo dňa 27.02.2014 eviduje, táto však
neobsahovala kópiu technického preukazu poisteného vozidla, ktorú žalovaný žalobcovi nepredložil ani
na výzvu zo dňa 07.01.2015. Nie je preto preukázané tvrdenie žalovaného, že vozidlo previedol na

inú osobu. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili
dňa 13.12.2013 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Q. C., EČV W na dobu neurčitú, so začiatkom
poistenia 13.12.2013. V zmluve dohodli platenie ročného poistného v štvrťročných splátkach po 17,75
Eur splatných k 13.12.2013, 13.03.2014, 13.06.2014 a 13.09.2014. Žalovaný uhradil len poistné za
prvé poistné obdobie. Poistné splatné v dňoch 13.03.2014, 13.06.2014 a 13.09.2014 neuhradil, a preto
poistenie zaniklo dňa 13.10.2014 v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., čo žalobca žalovanému

oznámil listom zo dňa 31.12.2014. Pri aplikácii § 11 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z., ak zanikne
poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené
poistné, poisťovateľ má nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti
zaniklo. Súd ďalej poukázal na to, že nebolo sporné v konaní, že žalovaný dňa 27.02.2014 zaslalžalobcovi výpoveď poistnej zmluvy odôvodňujúc zmenou majiteľa vozidla dňa 13.12.2013, v konaní
však nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi doklad o prevode poisteného auta predložil, pričom
žalobca žalovaného vyzval e-mailom dňa 07.01.2015 o zaslanie veľkého technického preukazu so

zaznamenanou zmenou držiteľa vozidla, resp. potvrdenie polície, od kedy nie je žalovaný držiteľom
motorového vozidla. Súd vo veci rozhodol aplikujúc na ust. § 153 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. (platného
a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), pričom poukázal na dôkaznú povinnosť strán
sporu, keď nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých protistranou. Súd na základe vykonaného dokazovania mal

za nesporné, že poistná zmluva strán sporu zanikla dňa 13.10.2014 v zmysle § 9 ods. 4 zákona č.
381/2001 Z. z. z dôvodu nezaplatenia poistného a že žalobca má nárok na uplatnenú pomernú časť
poistného ku dňu zániku poistenia v zmysle § 11 ods. 9 cit. zákona. Žalovaný v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že dňa 13.12.2013 previedol poistené vozidlo
na inú osobu a že poistná zmluva zanikla zápisom prevodu poisteného motorového vozidla na inú
osobu,keďdôkaznébremenonažalovanýmtvrdenúskutočnosťmalžalovaný.Vzhľadomnaneunesenie

dôkazného bremena žalovaným, súd rozhodol v súlade s návrhom žalobcu a žalobe žalobcu vyhovel. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku.

2.Vzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovanýuvádzajúc,

že s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť poistné za obdobie
od 13.03.2014 do 13.10.2014, nesúhlasí, pretože v tomto období už došlo k zániku poistenia, keďže
nebol už majiteľom motorového vozidla Q. C., EČV W.. Poukázal na to, že žalobca nepopiera, že obdržal
výpoveď poistnej zmluvy ku dňu 13.12.2013, nie je pravdou, že by nedoložil žalobcovi kópiu technického
preukazu na jeho výzvu, je však pravdou, že žalobcovi doložil prevod vozidla od jeho syna C. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. M. XX, W.-H. A. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. XX. V skutočnosti totiž už
v čase uzatvorenia poistnej zmluvy nebol žalovaný vlastníkom vozidla, ale bol ním jeho syn C., ktorá
skutočnosť nebola zaznamenaná v poistnej zmluve, čo si on ani nevšimol. Táto chyba bola spôsobená
sprostredkovateľom žalobcu, čo však nemôže byť na jeho ujmu. V písomnom odpore uviedol, že došlo
k prevodu držby vozidla na inú osobu, ale súd sa týmto tvrdením nezaoberal. Súd mal urobiť dotaz na

príslušný dopravný inšpektorát. Z osobných dôvodov on zmeškal pojednávanie, na ktorom chcel túto
situáciu vysvetliť. Doložil potvrdenie od OR PZ ODI BB zo dňa 01.04.2016 a potvrdenie od OR PZ ODI
BB zo dňa 02.02.2016 o tom, že nie je vlastníkom motorového vozidla, pričom tvrdil, že týmito dokladmi
predkladá dôkazy o tom, že nebol vlastníkom motorového vozidla v čase podpísania poistnej zmluvy a
že dňa 13.12.2013 bol vykonaný prevod na nového držiteľa vozidla U. N.. Navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť, návrh zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny. Poukázal na to, že žalovaný aj napriek tomu, že bol riadne poučený o povinnosti
označiť a navrhnúť dôkazy v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., tak vykonanie dôkazu, ktorý doložil až do

odvolacieho konania, nenavrhol, nereagoval ani na písomnú námietku žalobcu, že predmetný dôkaz
nebol predložený, nezúčastnil sa pojednávania konaného vo veci samej. Žalovaný si svojim procesne
nezodpovedným konaním zapríčinil, že neboli vykonané dôkazy, ktorých vykonanie mohol v konaní pred
súdom prvej inštancie navrhnúť a v dôsledku toho si nesie žalovaný svoju zodpovednosť za neunesenie
dôkazného bremena. Na dôkaz predložený v odvolacom konaní už nemožno prihliadať a napadnutý

rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.

§ 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.6. V zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na základe podaného odvolania žalovaného, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379
CSP a dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 ods. 1 CSP, mohol krajský súd, ako súd odvolací,
posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 O.s.p. a § 379 a §

380 ods. 1 CSP je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania
preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu ako bolo vydané do 30.06.2016.

8. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe zisteného skutkového stavu v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie), vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ust. § 132 O.s.p. a rozhodnutie
náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
má náležitosti aj podľa § 220 ods. 2 CSP. Preskúmaním konania pred súdom prvej inštancie
odvolací súd zistil, že na základe návrhu žalobcu vo veci súd rozhodol platobným rozkazom č. k.
10C/417/2015-21 zo dňa 19.01.2016, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný tvrdiac, že

žalobcovi doručil výpoveď zo dňa 27.02.2014, ktorou vypovedal zmluvu uzavretú so žalobcom z dôvodu
zmeny majiteľa osobného motorového vozidla ku dňu 13.12.2013. K odporu priložil predmetnú výpoveď
spolu s podacím lístkom. V konaní bolo preukázané, že žalobca v písomnom vyjadrení k podanému
odporu (vyjadrenie zo dňa 17.02.2016) nespochybnil skutočnosť, že žalovaný doručil žalobcovi dňa
04.03.2014 výpoveď poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný sa ňou

domáhal zrušenia zmluvy z dôvodu zmeny majiteľa, avšak predmetná výpoveď neobsahovala kópiu
technického preukazu poisteného vozidla, na ktorú žalovaný vo výpovedi poukazoval, preto ho žalobca
na predmetnú skutočnosť upozornil a vyzval na predloženie dôkazu o tom, že došlo k zápisu zmeny
držiteľa motorového vozidla, čo však žalovaný nevykonal. K písomnému vyjadreniu žalobca zároveň
doložil aj e-mailovú komunikáciu so žalovaným, z ktorej vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného

na doloženie veľkého technického preukazu k predmetnému motorovému vozidlu, v ktorom by bola
zaznamenaná zmena držiteľa vozidla, resp. potvrdenie od polície, od kedy nie je držiteľom motorového
vozidla s tým, že poistnú zmluvu prestornuje k dátumu zmeny držiteľa. Z e-mailovej komunikácie
žalobcu so žalovaným je nepochybné, že túto výzvu žalovaný obdržal a na ňu reagoval tvrdiac, že
technický preukaz doložil. Predmetné písomné vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené spolu

s predvolaním na pojednávanie, ktoré prevzal žalovaný dňa 10.03.2016. Napriek obsahu písomného
vyjadrenia žalobcu v podanom vyjadrení zo dňa 17.02.2016, žiadnym spôsobom súdu v ďalšom
konaní nepreukázal relevantnými dôkazmi zánik poistnej zmluvy tak, ako to tvrdil v podanom odpore,
na pojednávanie dňa 05.04.2016 sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil, preto súd postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vo veci konal aj rozhodol

v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, t. j. dôkazov,
ktoré vykonal na pojednávaní dňa 05.04.2016 a ktoré boli obsahom súdneho spisu. Odvolací súd
mal za preukázané, že predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo doručené žalovanému, obsahovalo aj
náležité poučenie, vrátane poučenia v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a súd poučil žalovaného, že účastníci
konania sú povinní predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti skôr, ako vo veci vyhlási sudca

skončenie dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené
neskôr sa neprihliadne. Zároveň bol poučený, že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň bol žalovaný
v predmetnom predvolaní poučený aj v zmysle § 119 O.s.p., ktorý upravuje postup súdu v prípade
možného odročenia pojednávania, pričom súd pojednávanie dňa 05.04.2016 nemal dôvod odročovať,

keďže neexistoval žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by súd mohol pojednávanie odročiť a žiaden z
účastníkov konania - strán sporu odročenie pojednávania ani nenavrhol. Súd preto správne postupoval,
keď konal vo veci v neprítomnosti žalovaného, po výsluchu zástupcu žalobcu a vykonaní dokazovania a
opätovnompoučenívzmysle§120ods.4O.s.p.zasituácie,žeprítomnýzástupcažalobcunemalžiadne
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, vyhlásil súd dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. Súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
keď tvrdil, že došlo k zániku poistnej zmluvy ku dňu 13.12.2013 a nepredložil o tom súdu žiadny dôkaz
a na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že poistná zmluva, ktorú uzavreli strany
sporu, zanikla dňa 13.10.2014. Odvolací súd poukazuje na to, že strana sporu v čase rozhodovaniasúdu prvej inštancie mala povinnosť tvrdenia v zmysle § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. ako aj povinnosť
označenia dôkazov, ktoré sa vzťahujú na všetky tvrdenia, ktoré v konaní pred súdom tá-ktorá strana
sporu tvrdila. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné

bremeno spočíva na strane sporu, a to bez ohľadu na jeho procesné postavenie v konaní. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pričom súd žalovaného v písomnom predvolaní na pojednávanie náležite v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.
o tejto povinnosti označiť dôkazy riadne poučil. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného v
podanom odvolaní, že vzhľadom k tomu, že v odpore uviedol, že došlo k prevodu držby vozidla na inú

osobu, mal súd urobiť dotaz na príslušný dopravný inšpektorát, keďže dôkazná povinnosť v zmysle §
120 ods. 4 O.s.p.; a to označenie dôkazov, ktoré navrhuje strana sporu v konaní pred súdom vykonať,
zaťažuje výlučne stranu sporu, pričom návrh na vykonanie takéhoto dôkazu žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie nenavrhol, hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný a poučený v zmysle §
120 ods. 4 O.s.p., nedostavil sa ani na predvolanie súdu na pojednávanie, svoju neúčasť žiadnym
spôsobom neospravedlnil. Vzhľadom na takúto situáciu súd prvej inštancie nemal žiadny zákonný

dôvod pre prípadné odročenie pojednávania a vykonanie dôkazov, ktoré strany sporu v konaní ani
nenavrhli. Správne preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, keďže žalovaný neuniesol dôkazné
bremenoanepreukázal,žebydošlokzánikupoistnejzmluvyinýmspôsobomakozdôvodunezaplatenia
poistného v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.. K tvrdeniam, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní,
že v skutočnosti už v čase uzatvorenia poistnej zmluvy on nebol vlastníkom vozidla, ale ním bol jeho

syn C. a tvrdeniam, že dňa 13.12.2013 bol vykonaný prevod na nového držiteľa vozidla U. N., nemohol
odvolací súd prihliadať vzhľadom k tomu, že tieto tvrdenia súd nemohol považovať za odvolací dôvod
v zmysle § 205a Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa

týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, b) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na hore uvedené odvolacie
námietky žalovaného v podanom odvolaní odvolací súd nemohol prihliadať ani v zmysle ust. § 366

CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací

súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil existenciu žiadnej splnenej podmienky v zmysle § 366 CSP
na možné použitie prostriedkov procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, a preto na tieto novoty tvrdené
v odvolaní žalovaného odvolací súd prihliadnuť nemohol. Vzhľadom už na hore uvedené preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti rozsudku
súdu s prihliadnutím na zistený skutkový stav v čase rozhodovania súdu prvej inštancie potvrdil.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže žalobca
bol v konaní úspešný, priznal mu právo na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods.

1 CSP aplikujúc ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešnou
stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).