Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/274/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111205352
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111205352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a členov senátu JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľa: S. Y., bytom Q., T. XXX/X,
zastúpený spoločnosťou Aequitas s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Na Troskách 26, IČO: 36 628 841,
proti odporkyniam: 1. P. A., bytom Q., T. XXX/XX, 2. H. U., bytom Q., X. XXX/XX, 3. Z.. M. A., bytom Q., T.
XXX/XX, odporkyne v 1. - 3. rade zastúpené JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom v Nitre,
Kupecká 18, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 19. júna 2012 č. k. 18C/47/2011-180 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa podaný

25. 02. 2011, ktorým sa domáhal, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
z dôvodu, že právni predchodcovia odporkýň nemohli predmetné nehnuteľnosti vydržať, pretože o
žijúcom univerzálnom dedičovi vedeli, nemohli byť z toho dôvodu dobromyseľné. Na danej žalobe
existuje naliehavý právny záujem, nakoľko právne postavenie navrhovateľa je neisté a spochybnené.
Súd prvého stupňa uviedol, že z výpisu z LV č. XXX kat. úz. Q. vyplýva, že odporkyne v l. - 3. rade sú
podielové spoluvlastníčky nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Q. parc. č. XXXX o výmere 518
m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria s

tým, že odporkyňa v l. rade je podielovou spoluvlastníčkou vo výške 1 a odporkyne v 2. a 3. rade sú
podielové spoluvlastníčky každá v podiele 1. Nehnuteľnosti nadobudli na základe dedičských rozhodnutí
D/2209/1979 a D/893/1991. Dňa 12. 12. 1947 bola predložená na Daňový úrad Nitra kúpnopredajná
zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi P. Y., zastúpeným splnomocnencom vdovou D. X., ako výlučnou
dedičkou po neb. Y. Y., ako odpredávateľmi a z druhej strany medzi W. A. a W. X. ako kupiteľmi.
Predmetom kúpy bola celá nehnuteľnosť zapísaná vo vl. č. 213 pre kat. úz. Q. parc. č. XXX - dom pop.
č. 252 s dvorom na ul. J. v Q. za kúpnu cenu 600 000,- Kčs. Ďalej bolo uvedené, že do držby a úžitku

odkúpených nehnuteľností kupitelia vstupujú dňom podpísania zmluvy. Kupitelia prevzali na seba všetky
intabulované dlžoby na odpredanej nehnuteľností viaznuce a zaplatili mimo toho ešte odpredávateľom
20 000,- Kčs v hotovosti. Z odpisu č. 1325/1947 vyplýva, že Y. Y., nar. v roku XXXX a jeho manželka
A. boli ako príslušníci židovskej národnosti v roku 1942 deportovaní za hranice štátu, nevrátili sa,
nepodali žiadnu správu, a preto boli považovaní za nezvestných. Z výťahu pod sp. zn. D/1047/1948
z 12. 05. 1949 súd prvého stupňa zistil, že zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti po nebohom, keď
za mŕtveho bol vyhlásený Y. Y., vyplýva, že predmetom dedenia sú nehnuteľnosti v kat. úz. Q. vo vl. č.

213. Zo zákona bola povolená dediť jeho sestra vdova D. X., ktorá vyhlásila, že pozostalosť prevzala
a vyplatí pozostalostné dlžoby, prevodný poplatok, dávku z obohatenia a útraty pokračovania. Bola
predložená kúpnopredajná zmluva č. A8105/47, na základe ktorej dedička predmetné nehnuteľnosti
odpredala rovným dielom W. Furkovi a W. X. a žiadala, aby sa tieto nehnuteľnosti v rámci kúpy nakupiteľov prepísali. Z uznesenia následne vyplýva, že nehnuteľnosti vo vl. č. 213 parc. č. XXX budú
zapísané v podiele 7/16 W. A. a v podiele 7/16 W. X.. Z vl. č. 213 bolo preukázané, že podiel W. A. a
W. X. je pre každého v podiele 1/16 titulom kúpy a titulom dedenia 2818/1949 pre každého v podiele

7/16. Dňa 24. 04. 1967 bola spísaná notárska zápisnica NZ/187/1967 z ktorej vyplýva, že W. X. a
J. A. žiadali spísať do notárskej zápisnice kúpnu zmluvu s tým, že W. X. ako predávajúci odpredáva
J. A. celé svoje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Q. vo vl. č. 213 parc. č. XXX - dom súp.
č. 525 a dvor v J. ulici vo výmere 157 štvorcových siah za kúpnu cenu 64 876,- Kčs a dáva súhlas,
aby nehnuteľnosti boli zapísané na kupujúceho J. A.. J. A. zomrel XX. XX. XXXX, dedičské konanie

prebiehalo pod sp. zn. D/893/1991 a dedičkou sa stala Z.. M. A., t. j. odporkyňa v 3. rade a to okrem iného
i nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX parc. č. XXXX - dom č. 33, zastavaná plocha, parc. č. XXXX
- zastavaná plocha pod A1 v podiele 1. W. A. zomrel XX. XX. XXXX, pričom predmetom dedenia boli
nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 213 parc. č. XXX dom s dvorom pod B22/a, 24/a v podiele 8/16, parc.
č. 767 a dedičkami sa stali H. U. v 1 a P. A. v 1. Podľa Obyčajového práva platného na území terajšej
Slovenskej republiky vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe sa neprevádzalo

už uzavretím zmluvy, ale až zápisom prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Tento tzv.
konštitutívny charakter zápisov do pozemkovej knihy zanikol účinnosťou Občianskeho zákonníka z roku
1950 (zák. č. 141/1950 Zb.). Nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkami sú odporkyne v l. - 3. rade nadobudli
na základe kúpnej zmluvy ich právni predchodcovia W. A. a J. A., čo bolo preukázané jednak kúpnou
zmluvou z roku 1947 ako i dedičským konaním po neb. Y. Y.. Jeho jedinou dedičkou bola sestra D. X.,

ktorá v rámci dedičského konania predložila kúpnu zmluvu zo dňa 10. 12. 1947 a ako dedička požiadala,
aby boli dotknuté nehnuteľnosti prepísané priamo na W. A. a W. X., ktorí neskôr svoj podiel odpredal
J. A.. Na základe kúpnej zmluvy bolo zapísané vlastnícke právo do pozemkovej knihy. Súd prvého
stupňa uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že kúpna zmluva z roku 1947 je absolútne
neplatný právny úkon, nakoľko spĺňala všetky náležitosti a jej písomná forma bola predmetom zápisu

do pozemkovej knihy. V čase dedičského konania po Y. Y. neboli známi iní zákonní dedičia, čo vyplýva
z dedičského spisu. Dedičstvo nadobudla v dobrej viere v tej dobe jediná známa zákonná dedička D. X.
(D1407/1948).Ďalejsúdprvéhostupňauviedol,žeakbybolavyhodnotenákúpnazmluvazroku1947za
neplatnú, právni predchodcovia odporkýň by sa stali oprávnenými držiteľkami nehnuteľností a nadobudli
by vlastnícke právo titulom vydržania, ktorú dobromyseľnosť odvodzovali od predmetnej kúpnej zmluvy,

nehnuteľnosť užívali v zákonom stanovenú dobu od roku 1947, ktorá skončila najneskôr uplynutím 10
ročnej lehoty počítanej od 01. 01. 1951, t. j. k 01. 01. 1961, išlo o spôsobilý predmet vydržania. Podľa
obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. 12. 1950 vlastnícke právo nadobudol ten, kto
malnehnuteľnosťpodobu32rokovakosvojuvpokojnejdržbe.Zápisvpozemkovejknihemalvtomčase
hmotnoprávny a nielen registračný charakter. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť

ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je po
práve. Opak sa musel dokazovať. Podľa intertemporálneho ust. § 562 OZ č. 141/1950 Zb. sa od 01.
01. 1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového
práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 1951 sa v zmysle § 566 OZ č. 141/1950 Zb.
skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty, počítanej od 01. 01. 1951, ak už medzitým neuplynula

skôr. Navrhovateľ sa začal svojho vlastníckeho práva domáhať až podaním žaloby 25. 02. 2011. Ani
vypočutí svedkovia nepreukázali, že by sa svojho práva domáhal už skôr. Súd prvého stupňa poukázal
na výsluch svedka H. R., ktorý iba potvrdil, že navrhovateľ si išiel pozrieť rodinný dom, nedomáhal sa
vlastníckeho práva. Takisto svedkyňa F. Y. potvrdila, že sa spolu s navrhovateľom boli pozrieť na jeho
rodičovský dom. Svedkyňa sama potvrdila, že navrhovateľ vedel, že nehnuteľnosť bola predaná, pretože

potvrdila, že navrhovateľ žil v domnienke, že sestra otca navrhovateľa D. X. nehnuteľnosti predala. Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodne podaný zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s
poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby v zmysle § 220 OSP rozsudok
zmenil tak, že návrhu vyhovie. Poukázal na to, že v priebehu konania relevantne preukázal existenciu
svojej osoby ako dediča, resp. právneho nástupcu svojho otca Y. Y.. Právo už v tom čase poznalo
inštitút tzv. neopomenuteľného dediča, preto vlastníkom spoluvlastníckeho podielu Y. Y. sa po smrti

oboch rodičov stal on ako univerzálny a neopomenuteľný dedič. Podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu platného v tom čase, t. j. dočasných súdnych pravidiel Judexkuriálnej konferencie, keď
niet posledného poriadku (teda závetu), celé imanie poručiteľa pripadá jeho zákonným dedičom, a
ak niektorý z nich už nežije, ale ostali po ňom zákonní potomkovia, títo zdedia podiel, ktorý bypripadal jemu. Pani D. X. sa nemohla stať jedinou dedičkou právneho predchodcu navrhovateľa
a ani previesť nehnuteľnosti zmluvou na právnych predchodcov odporcov v l. až 3. rade. Prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na W. A. a W. X. bol právnym úkonom v rozpore so zákonom,

je to teda absolútne neplatný právny úkon. Takýto právny úkon nemá právne účinky a nemôže mu byť
poskytnutá ochrana. Pokiaľ ide o vydržanie, právni predchodcovia odporcu v l. - 3. rade sa osobne
podieľali na podnikateľských aktivitách rodiny Y., s ktorou spolu žili a bývali, preto je nepochybné,
že museli mať vedomosť o existencii univerzálneho dediča Y. Y., t. j. navrhovateľa, v čase vkladu
vlastníckeho práva dňa 07. 09. 1949 dokonca plnoletého. Poukázal na rozpory vo výpovedi J. X. a

v čestnom vyhlásení T. U.. Právni predchodcovia odporkýň v 1. - 3. rade o existencii navrhovateľa a
pomeroch rodiny Y. vedeli už v čase, keď nadobúdali spoluvlastnícky podiel P. Y. k nehnuteľnostiam.
Keďže vedeli o žijúcom univerzálnom dedičovi, nemohli predmetné nehnuteľnosti vydržať, neboli
dobromyseľní. Ak neboli dobromyseľní právni predchodcovia odporkýň v l. - 3. rade, nemohli byť
dobromyseľní ani ich právni nástupcovia. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska
vlastníckeprávoknehnuteľnostiamnemoholnadobudnúťten,ktoneboldobromyseľnýprizačiatkusvojej

držby. Uplatnením práva k nehnuteľnostiam zo strany navrhovateľa voči odporkyniam v l. - 3. rade došlo
k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby, teda aj v prípade, ak by bolo možné pripustiť dobromyseľnosť zo
strany odporkýň v 1. - 3. rade, uplatnením práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam došlo k jej prerušeniu.
Poukázal na to, že svedkyňa sa jasne vyjadrila, že s navrhovateľom navštívila nehnuteľnosti prvýkrát v
roku 1990 a navrhovateľ navštívil sporné nehnuteľnosti opakovane viackrát. Vydržanie nehnuteľnosti zo

strany odporkýň v l. - 3. rade bolo možné najskôr k 01. 01. 1992, ku dňu účinnosti novely Občianskeho
zákonníka č. 509/1991 Zb. Keďže navrhovateľ sa svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam domáhal
už v roku 1990, od toho času nemohli byť odporkyne dobromyseľné, a teda k vydržaniu ani nemohlo
dôjsť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje bez nariadenia ústneho pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní
pred jeho vyhlásením.

Podľa § 211 ods. 2 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že pôvodnými vlastníkmi
nehnuteľností zapísaných pôvodne vo vl. č. 213 ako parc. č. XXX s domom č. 252 a dvorom v ulici

J. v Q. boli P. Y. v podiele 2/16 a Y. Y. v podiele 14/16. Y. Y. s rodinou bol v roku 1942 deportovaný
za hranice, dňom 15. 06. 1943 bol vyhlásený za mŕtveho, potomkov nezanechal, preto pozostalosť
po ňom bola povolaná dediť jeho sestra D. X., rod. Y.. Uvedená skutočnosť vyplýva z Výťahu zo
zápisnice o pojednávaní pozostalosti D 1407/48 zo dňa 12. 05. 1949. D. X. pozostalosť po Y. Y. v
dedičskom konaní prevzala a zaviazala sa vyplatiť pozostalostné dlžoby - pohľadávku v Y. banke v

sume 350 000,- Kčs, daňové nedoplatky v sume 95 000,- Kčs, pohľadávku G. A. v sume 150 000,- Kčs.
Právnym zástupcom D. X. bola predložená kúpna zmluva zo dňa 10. 12. 1947, ktorou predávajúci 1.
P. Y., zastúpený splnomocnencom D. X., rodenou Y. a 2. D. X. ako výlučná dedička po Y. Y. odpredali
kupujúcim 1. W. A. a 2. W. X. celú nehnuteľnosť vo vl. č. 213, k. ú. Q., parcela XXX, dom č. 252 s dvorom
v ulici J., v Q. za sumu 600 000,- Kčs tak, že kupujúci prevzali na seba všetky intabulované dlžoby

na odpredávanej nehnuteľnosti viaznuce a zaplatili mimo toho ešte predávajúcim sumu 20 000,- Kčs v
hotovosti. V dedičskom konaní po Y. Y. dedička D. X. žiadala, aby nehnuteľnosti vo vl. 213 v čiastke 7/8,
ktoré boli predmetom dedenia a ktoré odpredala uvedenou kúpnou zmluvou, boli priamo titulom kúpy
prepísané na kupujúcich. Okresný súd v Nitre v rámci uvedeného dedičského konania vydal uznesenie,ktorým pozostalosť odovzdal dedičke a po právoplatnosti sa vkladalo právo vlastníctva titulom kúpy -
p. XXX vo vl. 213 podiel 14/16 v prospech W. A. v podiele 7/16 a v prospech W. X. v podiele 7/16 k
celku. Obaja už boli evidovaní ako spoluvlastníci uvedenej nehnuteľnosti každý v podiele 1/16 titulom

kúpy od P. Y. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 12. 1947, pretože uvedenou zmluvou mohli platne
nadobudnúť iba vlastnícky podiel P. Y., keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy D. X. ešte nezískala
vlastnícky pozostalosť po Y. Y..

W. A. zomrel dňa XX. XX. XXXX, dedičské konanie sa viedlo pod sp. zn. D 2209/79, nehnuteľnosti vo

vl. 213 p. č. XXX, dom č. 252 s dvorom v podiele 8/16 zdedili odporcovia v 1. a 2. rade. W. X. odpredal
svoj spoluvlastnícky podiel 8/16 k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou zo dňa 24. 04. 1967
spísanou formou notárskej zápisnice NZ 187/67 J. A., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, dedičské konanie
sa viedlo pod sp. zn. D 893/91 a nehnuteľnosti už zapísané na LV XXX - p. XXXX, dom č. 33, zastavané
plochy, p. 1426 zastavané plochy v podiele 1/2 vlastnícky nadobudla odporkyňa v 3. rade.

Z toho vyplýva, že D. X. odpredala nehnuteľnosti kúpnou zmluvou ešte pred ich nadobudnutím v
dedičskom konaní, preto tento jej úkon samostatne nevyvolal právne účinky a bol právne usporiadaný
v dedičskom konaní po Y. Y. tak, že po odovzdaní dedičstva sa vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam priamo zapísalo na kupujúcich.

Navrhovateľ v konaní vypočutý nebol, žije v Z. a podľa lekárskej správy jeho zdravotný stav mu
neumožňuje sa k veci vyjadriť. V Z. bola vypočutá jeho manželka F. Y. ako svedkyňa, ktorá uviedla,
že spolu s navrhovateľom boli na Slovensku, chcel vidieť svoj rodný dom, určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam sa skôr nedomáhal, pretože si myslel, že jeho sestra D. X. ich predala, až neskôr zistil,
že ich nepredala. Napriek absencii výsluchu navrhovateľa v konaní, súd prvého stupňa mal splnené

podmienky na rozhodnutie vo veci, pretože z predložených listinných dôkazov a výsluchov svedkov a
odporcov mal dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav.

V čase smrti Y. Y. právna úprava dedenia bola zakotvená v zák. čl. XVI: 1894 o pozostalostnom
konaní, podľa ktorého dedič nadobudol dedičstvo smrťou zostaviteľa a z moci zákona bez akéhokoľvek

ďalšieho svojho pričinenia. Skoncovanie pozostalostného pokračovania nebolo podľa platného práva na
Slovensku prvou podmienkou, aby dedičstvo bolo nadobudnuté. Toto pokračovanie bolo potrebné jedine
na to, aby zmena práv, nastúpivšia úmrtím zostaviteľa, bola v záujme zachovania týchto práv súdne
usporiadaná. V prípade, ak ku pozostalosti patril nehnuteľný majetok (§ 20 bod 1), potom, vzhľadom
na udržanie poriadku v pozemkových knihách, bol pozostalostný súd povinný zaviesť pozostalostné

pokračovanie z úradnej povinnosti.

O odporujúcich si nárokoch viac osôb, vznesených na pozostalosť alebo jej časť na základe dedičského
práva, rozhodoval súd v dedičskom spore. Predmetom dedičského sporu mohol byť aj nárok na
vydanie dedičstva (i povinného podielu), vznesený na základe dedičského titulu proti niekomu, ktorý

ho tiež dedičským titulom zadržoval, čo do zodpovednosti nepravého dediča voči pravému dedičovi
obdobne platili právne pravidlá o vrátení bezzákladného obohatenia, záležalo na tom, či nepravý dedič
vedel o nesprávnosti alebo neplatnosti dedičského titulu, na základe ktorého dedičstvo odňal, resp. ho
zadržoval,tedanajehobezolstnostialeboobmyseľnosti.Dedičskýsporbolomožnézačaťipoodovzdaní
pozostalosti alebo vydaní vysvedčenia o dedení v riadnej 32 ročnej premlčacej lehote.

Od 01. 01. 1951 bol platný Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ktorý upravoval ochranu dediča v
ustanovení § 557 ods. 1 tak, že ak sa zistil pravý dedič len neskoršie, bol povinný i ten, komu súd
dedičstvopotvrdil,vydaťmumajetok,ktorýmalzdedičstva,podľazásadooprávnenomaneoprávnenom
držiteľovi (§§ 145 a nasl.); pritom sa však nesmel na škodu pravého dediča obohatiť. Kto dobromyseľne

nadobudol niečo od nepravého dediča, ktorému nadobudnutie súd potvrdil, nikomu za to nezodpovedal.
Nárok na vydanie dedičstva sa premlčal uplynutím troch rokov od poručiteľovej smrti alebo odo dňa, keď
jeho vyhlásenie za mŕtveho nadobudlo právoplatnosť (§ 558). V zmysle § 562 ustanoveniami uvedeného
zákona sa spravovali, pokiaľ nebolo ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1. januárom
1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravovali skorším právom. Pri dedení sa použilo právo

platné v deň smrti poručiteľa (§ 565).

Od 01. 04. 1964 je platný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý upravuje ochranu dediča v § 485
ods. 1, podľa ktorého, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, jepovinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Kto
dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený

tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča (§ 486). V zmysle § 854, pokiaľ ďalej nie je
uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú
podľadoterajšíchpredpisov.Podľa§859ods.1,pridedenísapoužijeprávoplatnévdeňsmrtiporučiteľa;
ak však bol závet zriadený pred 1. aprílom 1964, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších predpisov.

Ustanovenie § 860 ustanovuje, že podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú
lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.

Ustanovenie § 485 OZ upravuje situáciu, keď dedičstvo bolo potvrdené nepravému dedičovi, hoci tu boli
dedičia zo závetu alebo zo zákona. Ide vlastne o ochranu vlastníckeho práva oprávnených dedičov s tým
rozdielom, že zatiaľ čo vlastnícke právo je nepremlčateľné (§ 100 ods. 2 OZ), právo oprávneného dediča

navydaniededičstvaprotinepravémudedičovisapremlčuje(§105OZ).Oprávnenýmdedičomjeosoba,
ktorá je síce dedičom poručiteľovho majetku už v dobe jeho smrti, ale súd s ním ako dedičom nekonal.
Je to teda osoba, ktorej svedčí niektorý z dedičských titulov, príp. i štát (§ 487 OZ). Za oprávneného
dediča nemožno považovať toho, kto so svojím nárokom v dedičskom konaní neuspel. Ďalej môže ísť
o prípad, keď bol dedič určený závetom, ktorý súd vyhlási za neplatný. Nepravým dedičom je osoba,

ktorá podľa rozhodnutia súdu o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva
ho nadobudnúť nemala vôbec alebo nie v takom rozsahu, v akom ho nadobudla (nepravým dedičom
nie je ten, kto sa svojpomocne ujal držby veci z dedičstva). Nepravý dedič je povinný oprávnenému
dedičovi vydať majetok, ktorý získal z dedičstva. Táto povinnosť sa týka všetkého majetku, ktorý v
dedičskom konaní vyšiel najavo, ale i majetku, ktorý síce nebol predmetom dedičského konania, ale

ktorý si nepravý dedič od poručiteľa prisvojil. Povinnosť nepravého dediča vydať „všetok majetok, ktorý
z dedičstva má“ sa spravuje zásadami o bezdôvodnom obohatení. Z týchto zásad vyplýva, že v prvom
rade pôjde o naturálnu reštitúciu a ak to nie je dobre možné, je nepravý dedič povinný oprávnenému
dedičovi poskytnúť peňažnú náhradu (porovnaj § 458 ods. 1 OZ). Peňažná náhrada prichádza do úvahy
najmä vtedy, ak nepravý dedič previedol vec, ktorú nadobudol z dedičstva, na tretie osoby (porovnaj

§ 486 OZ).

Oprávnený dedič môže svoje právo na vydanie dedičstva uplatniť voči nepravému dedičovi dedičskou
žalobou (hereditas petitio). Takúto žalobu je oprávnený podať len ten, kto nebol účastníkom konania
o dedičstve, hoci ním mal byť (R 44/1986). Žaloba oprávneného dediča smeruje proti nepravému

dedičovi a jeho obsahom je vydanie majetku, ktorý má z dedičstva. Takúto žalobu súd akceptuje iba
za podmienky, že dedičské konanie, v ktorom bolo dedičstvo potvrdené nepravému dedičovi, bolo
právoplatne skončené (§ 175s ods. 1 OSP). Na rozdiel od vlastníckej žaloby dedičská žaloba podlieha
premlčaniu. Dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým bolo dedičstvo potvrdené
nepravému dedičovi, začína plynúť oprávnenému dedičovi 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie

nároku proti nepravému dedičovi (§ 105 OZ). Do skončenia dedičského konania by sa oprávnený dedič
mohol na súde domáhať toho, aby sa stal účastníkom tohto konania.

Žalobca musí v súdnom konaní o vydanie dedičstva preukázať, že ku dňu smrti poručiteľa spĺňal
predpoklady nadobudnutia dedičstva alebo jeho časti (spôsobilosť byť dedičom, dedičský titul) a že to

mal byť on, komu sa malo dedičstvo potvrdiť, keby skutočnosti zakladajúce jeho dedičské právo vyšli
najavo do doby právoplatného skončenia dedičského konania.

Ak dedičská žaloba proti nepravému dedičovi nebola podaná v premlčacej dobe (§ 101 a § 105 OZ)
a neoprávnený dedič je dobromyseľný v tom, že je oprávneným držiteľom dedičstva, nadobudne veci

z dedičstva vydržaním (k podmienkam vydržania pozri § 134 OZ). Postup pri vydaní neoprávnene
nadobudnutého dedičstva sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Do úvahy prichádza najmä aplikácia ustanovení § 458 a § 459 OZ o rozsahu a spôsobe vydania
bezdôvodného obohatenia. Rozsah nároku oprávneného dediča sa rovná jeho dedičskému podielu. Ak
vydanie dedičstva nie je dobre možné, prichádza do úvahy peňažná náhrada.

Ak nepravý dedič prevedie vec patriacu do dedičstva na ďalšiu osobu, musí oprávnenému dedičovi za
túto vec poskytnúť peňažnú náhradu, a to vo výške ceny, za ktorú by danú vec bolo možné predať v čase,
kedy sa namiesto vydania veci poskytuje peňažná náhrada (ak o vydaní dedičstva, resp. o poskytnutípeňažnej náhrady rozhoduje súd, vychádza sa zo stavu ku dňu rozhodnutia o žalobe). Pre záver o výške
peňažnej náhrady nie je dôležité, či neoprávnený dedič vec patriacu do dedičstva previedol na inú osobu
za odplatu či bezodplatne, prípadne, čo pri odplatnom prevode za vec získal, pretože uskutočnenie

takéhoto prevodu, ako dôsledok prejavu vôle neoprávneného dediča, nemôže viesť k ujme na strane
oprávneného dediča.

Zuvedenýchskutočnostíjezrejmé,ževcelejhistóriiprávnejúpravyochranyoprávnenéhodedičabolaje
zachovaný rovnaký princíp. Oprávnený dedič, s ktorým sa pri prejednaní pozostalosti nekonalo, môže sa

domáhať svojho nároku na dedičstvo v spore proti nepravému dedičovi alebo jeho právnym nástupcom.
Pokiaľ už nie je možné vydanie predmetu dedičstva, nastupuje právo na finančné plnenie. Navrhovateľ
takúto žalobu nepodal. Odporcovia nadobudli nehnuteľnosti od dedičky D. X., nemali vedomosť, že
môže ísť o nepravú dedičku. Pokiaľ menovaná bola nepravou dedičkou, tretie osoby, na ktoré zdedené
nehnuteľnosti previedla, sú chránené akoby ich nadobudli od pravého dediča.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.