Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203595
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114203595.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne E.

R., W.. XX. XX. XXXX, F. L. XX, XXX XX F. F., zastúpenej advokátkou JUDr. Karínou Uhrínovou,
Advokátska kancelária, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, za účasti
intervenientanastranežalovanéhoR..T.A.,W..XX.XX.XXXX,F.Š.W.X,F.F.,zastúpenéhoadvokátom
JUDr. Františkom Vavračom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Súd žalovanému ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného p r i z n á v a nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasasvojímnávrhomdošlýmtunajšiemusúdudňa17.02.2014domáhalauloženiapovinnosti
žalovanému zaplatiť jej sumu 6 638,78 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 19. 12. 2013 až do
zaplatenia ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom notára R.. T. A. pri spisovaní
notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa 19. 11. 2007.

2. Okresný súd návrhu žalobkyne rozsudkom zo dňa 18. 06. 2014 v plnom rozsahu vyhovel. Mal za to, že
nárok žalobkyne bol uplatnený v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona 514/2003 Z. z., pričom boli splnené
všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody v zmysle citovanej špeciálnej právnej úpravy. Podľa
názoru okresného súdu postupom notára JUDr. Pavla Zubáka pri spisovaní notárskej zápisnice č. W.
XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX spísanej medzi žalobkyňou ako veriteľkou a Reality BB
spol. s r. o ako dlžníkom, zastúpenou konateľom U. J. E. U. J.W. ako ručiteľom, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, v príčinnej súvislosti s ktorým potom došlo ku vzniku škody na strane žalobkyne.

Škoda predstavovala nevymožiteľnú pohľadávku vo výške 6 638,78 Eur z titulu zmluvy o pôžičke, keďže
voči ručiteľovi U. J. nebolo možné sa domáhať plnenia z dôvodu, že ručiteľský záväzok bol spísaný
neurčito, a teda bol neplatným právnym úkonom.

3. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného
R.. T. A.. V odvolaní bolo uvedené, že až od 01. 09. 2009 došlo ku zmene právnej úpravy. V čase
spísania právneho úkonu mohol notár odmietnuť vykonať úkon len vtedy, ak odporuje zákonu, alebo

všeobecne záväzným právnym predpisom. Znenie ručiteľského záväzku neodporovalo zákonu - jeho
vada spočívala výlučne v absencii predpokladov zákonom zakotvených za účelom jeho posúdenia ako
záväzku právne perfektného, a teda platného. Do tohto dátumu bolo určenie obsahu notárskej zápisnice
vecou účastníkov konania.Pokiaľ žalobkyňa doručila dlžníkovi 3 výzvy (25. 04. 2009, 25. 10. 2009 a 11. 05. 2010), už po prvej
výzve jej malo byť známe, že nezíska od dlžníka žiadnu sumu, lebo nemá majetok. S podaním žaloby
o odporovateľnosť právneho úkonu mala vedomosť o tom, že veriteľ 21. 11. 2008 predal byt, ktorý

bol jedinou hodnotu, ktorá mohla slúžiť na uspokojenie pôvodného dlhu. Ak aj potom časť notárskej
zápisnice vo vzťahu k ručiteľovi bola neplatná, nárok voči žalovanému mal byť uplatnený v nasledujúci
deň po tom, ako bola zistená táto skutočnosť. Žaloba bola podaná dňa 17. 02. 2014, po viac ako 3
rokoch, a teda nárok je premlčaný.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že hoci sa v zmluve o pôžičke dlžník sám zaviazal, že notárska zápisnica

sa stane vykonateľným titulom, žalobkyňa voči nemu nepodnikla žiadne efektívne právne kroky, napr.
nepodala návrh na vykonanie exekúcie. Za rozporuplné považoval jej tvrdenie, že mala vedomosť v roku
2009, že nemal disponovať žiadnym majetkom, pričom ho vyzývala 11. 05. 2010 na plnenie.
Za príčinu vzniku škody na strane žalobkyne videl výlučne v jej nečinnosti. Poukázal na § 441 O. z. a tiež
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 17Co/76/2012. Pokiaľ by boli splnené všetky
podmienky zodpovednosti za vzniknutú škodu, mohla by sa žalobkyňa domáhať od žalovaného náhrady

len v prípade, ak by bol ručiteľ jediným subjektom, od ktorého by sa mohla domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky, a teda ak by sa v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu, v danom prípade notára,
jej pohľadávka stala absolútne nevymožiteľnou.
Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že neplatnosť ručiteľského záväzku bola len jedným z dôvodov pre
zamietnutie návrhu v konaní 13C/189/2009, pričom žalobkyňa toto rozhodnutie nenapadla odvolaním.

V konaní 16C/113/2012 vzala svoj žalobný návrh späť.

4. Krajský súd rozhodnutím zo dňa 29. 12. 2015 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, že primárnym subjektom, ktorý bol povinný uspokojiť pohľadávku žalobkyne, bol dlžník
Reality BB spol. s r. o., vo vzťahu ku ktorému sa okresný súd uspokojil s tvrdením žalobkyne, že v roku

2009 nevlastnil žiaden majetok. Tento subjekt bol však zrušený až dňom 29. 04. 2013 bez likvidácie.
Podľa krajského súdu pri posúdení otázky zodpovednosti za škodu nevenoval okresný súd dostatočnú
pozornosť požadovanú potrebnú úsiliu žalobkyne na uspokojenie svojej pohľadávky, predovšetkým od
dlžníka. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že až od 01. 09. 2009 bolo do notárskeho poriadku zavedené
ustanovenie § 2 ods. 2, podľa ktorého mali notári dbať svojou činnosťou o usporiadanie a čistotu

právnych vzťahov. Mal za to, že okresný súd nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázaný ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného a to existenciu príčinnej súvislosti, ktorá musí
byť v každom konkrétnom prípade bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Je potrebné rozlišovať pri
viacerých príčinách, či ku vzniku zodpovednosti za škodu došlo v súvislosti s hlavnou príčinou. Z týchto
dôvodov záver okresného súdu krajský súd považoval za predčasný a nesprávny. Zároveň prikázal

zaoberať sa námietkou premlčania vznesenej v odvolacom konaní žalovaným.

5. Súd doplnil dokazovanie výpisom z obchodného registra tunajšieho súdu, rozhodnutím 67Cbr
53/2012, účtovnou uzávierkou firmy Reality BB s.r.o. ku dňu 31. 12. 2008, výpoveďou zástupcov
účastníkov, svedeckou výpoveďou U. J. a zistil tento skutkový stav:

6. Podľa tvrdenia žalobkyne jej sused pán S. ju prehovoril, aby investovala finančné prostriedky získané
z predaja jej rodinného domu za účelom získania vyššieho úroku tým, že ich požičia firme Reality BB
spol. s r. o., pričom záväzok dlžníka bude zabezpečený ručiteľským záväzkom konateľa U. J.. Nevedela,
že má firma Reality BB spol. s r. o. finančné problémy. Zmluvu o pôžičke spisovala pred notárom R.. T.

A. dňa 19. 11. 2007. Požičaná suma 200 000,-- Sk mala byť vrátená do 19. 11. 2008. (V zmluve bolo
uvedené,žesapredlžujeajpouplynutídobysplatnostiodobujednéhorokazarovnakýchpodmienok,ak
dlžníkovi nebol písomne doručený prejav vôle veriteľa, z ktorého vyplýva, že požaduje vrátenie peňazí).
Žalobkyňa uviedla, že prvýkrát vyzývala dlžníka na vrátenie finančných prostriedkov ústne v novembri
2008. Písomne až 25. 04. 2009. Zásielka sa vrátila ako nedoručená. Dôkaz o tom nepredložila. Doklad

o zaslaní písomnej výzvy doložila až z mája 2010. Následne sa od pána S. dozvedela, že spoločnosť
dlžníka je nemajetná. Z týchto dôvodov nepodala voči nej návrh na exekúciu.

7. Dňa 10. 11. 2009 podala žalobu na tunajší súd, ktorou sa domáhala odporovateľnosti právneho
úkonu, ktorým previedol U. J. na Y. J. byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 11. 2008. Konanie sa

viedlo pod sp. zn. 13C/189/2009. Jej návrh bol zamietnutý dňa 24. 01. 2012. Voči rozhodnutiu okresného
súdu sa neodvolala.
Súd odôvodnil zamietnutie návrhu žalobkyne tým, že neboli splnené podmienky odporovateľnosti
právneho úkonu a to najmä nebolo preukázané ukrátenie veriteľa a existencia splatnosti dlhu včase uzatvorenia tohto právneho úkonu. Súd tiež poukázal na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného U. J. z titulu absolútnej neplatnosti ručiteľského záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici
W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX. Na poslednom pojednávaní dňa 20. 01. 2012 bolo predložené

žalobkyňou vyhlásenie o uznaní dlhu spísané U. J. dňa 19. 11. 2010. Súd sa týmto dôkazom v
odôvodnení rozhodnutia nezaoberal.

8. Dňa 06. 10. 2011 podala návrh na tunajší súd voči U. J. ako ručiteľovi o zaplatenie dlžnej sumy.
Konanie sa viedlo pod sp. zn. 16C/113/2012. Návrh vzala späť 31. 10. 2012 na pojednávaní podľa jej

tvrdenia z dôvodu vysloveného predbežného právneho názoru sudcu o tom, že uznanie dlhu z titulu
neplatného ručiteľského záväzku nemôže byť platné.
Na pojednávaní v konaní 9C/47/2014 dňa 28. 09. 2016 predložila vyhlásenie U. J. zo dňa 19. 11. 2010
podľa § 558 O. z., ktorým uznal dlh voči nej z titulu ručiteľského záväzku vyplývajúceho z notárskej
zápisnice spísanej dňa 19. 11. 2007, ktorý je priznaný neprávoplatným platobným rozkazom tunajšieho
súdu 14Ro/237/2010. V tomto je uvedené, že sa jedná o vyhlásenie v zmysle § 546 O. z. o tom, že berie

na sebe voči veriteľke povinnosť, že pohľadávku opísanú v tejto zmluve, s ktorej uznaním dlžníkom v
zmysle § 548 súhlasí, uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

9. Zo spisu 14Ro/237/2010 tunajšieho súd vyplýva, že žalobkyňa podala návrh dňa 29. 09. 2010 na
vydanie platobného rozkazu voči U. J.W. E. Y.. X. J. o zaplatenie sumy 6 638,78 Eur. Platobný rozkaz

bol vydaný dňa 20. 10. 2010 a dňa 14. 12. 2010 vzala návrh späť. Odôvodnila to tým, že žalovaný v 1/
rade uznal dlh v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky a uzavrel dohodu o spôsobe splácania.

10. Z uznesenia 27Cbr/53/2012 tunajšieho súdu bolo zistené, že spoločnosť Reality BB spol. s r.
o. bola zrušená bez likvidácie rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2013. Dôvodom bolo, že U. J., ktorý bol

jediným členom štatutárneho orgánu spoločnosti, nespĺňal podmienku prevádzkovania živnosti, ktorou
je bezúhonnosť. Z tohto dôvodu mu bolo zrušené živnostenské oprávnenie ku dňu 19. 06. 2012.

11. Svedok U. J. uviedol, že pre trestný čin sprenevery v súvislosti s firmou Reality BB spol. s r. o. nastúpil
výkon trestu odňatia slobody v roku 2011, ktorý bol ukončený po 45 mesiacoch. Z tohto dôvodu si na

nič v súvislosti s činnosťou tejto firmy nepamätá.

12. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Mal za to, že žalobkyňa poskytla finančné prostriedky osobe,
ktorú nepoznala, pričom sa jednalo o neserióznu zmluvnú stranu. Samotná žalobkyňa sa potom chovala
nezodpovedne a následne nevyužila všetky právne prostriedky pre vymoženie svojej pohľadávky.

Nie je potom daná priama príčinná súvislosť s konaním notára. Štát nemôže niesť zodpovednosť za
nezodpovedné konanie žalobkyne. Uviedol ďalej, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom
nemajetnosti hlavného dlžníka, ktorý bol vymazaný až v roku 2013.

13. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na náhradu škody v zmysle špeciálnej právnej úpravy zákona

514/2003 Z. z. z titulu nesprávneho úradného postupu.

14. Súd skúmal, či vznesená námietka premlčania nároku žalobkyne je dôvodná.

15. Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti
do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

16. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle citovanej špeciálnej právnej úpravy je premlčacia doba 3-ročná.

17. Jej počiatok spadá v okamih subjektívnej vedomosti poškodeného o existencii škody, t. j. ujmy v
jeho majetkovej sfére, v danom prípade odkedy sa žalobkyňa dozvedela, že sa nemôže domôcť svojho

práva z titulu zmluvy o pôžičke od povinných osôb, t. j. od dlžníka a ručiteľa. Vo vzťahu k žalovanému
ako ručiteľovi z tejto zmluvy sa o tom dozvedela dňa 24. 01. 2012 - od rozhodnutia súdu v konaní
13C/189/2009. Žalobu na tunajší súd podala dňa 17. 02. 2014, t. j. v rámci trojročnej premlčacej lehoty.18. Súd ďalej skúmal, či boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane
žalovaného v zmysle zákona 514/2003 Z. z.

19. Žalobkyňa odvodzovala svoj nárok od nesprávneho úradného postupu notára ako orgánu
konajúceho v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu
19. 11. 2007.

20. Činnosť notára upravoval zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Notárskou

činnosťou okrem iného bolo v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) spisovanie a vydávanie listín o právnych
úkonoch (§ 46 - § 55 NP).

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. účinného k 19. 11. 2007 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

22. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí zo dňa 18. 06. 2014, zákonodarca nešpecifikoval presne, čo je

potrebné považovať za nesprávny úradný postup. Aj keď sa má jednať o stav, kedy príslušný orgán
verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis, za
nesprávny úradný postup možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, kedy orgán verejnej
moci síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s
účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi

princípmi (porovnaj tiež rozhodnutie NS SR 3Cdo 32/2007).

23. Podľa § 46 Notárskeho poriadku účinného ku dňu 19. 11. 2007, notári spisovali účastníkom na
základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

24. Súd si je vedomý toho, že až s účinnosťou od 01. 09. 2009 podľa § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku
bolo výslovne zakotvené, že notári majú dbať svojou činnosťou o usporiadanie a istotu právnych vzťahov
a o predchádzanie sporov. Pokiaľ túto skutočnosť uviedol do odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 18. 06.
2016, bolo to z dôvodu, že chcel tým poukázať na to, že táto skutočnosť vyplývala z účelu zákona aj
pred touto právnou úpravou a touto právnou úpravou bola len výslovne uvedená v texte zákona ako

povinnosť notára.

25. Ustanovenie § 415 O. z. aj v dobe účinnosti do 19. 11. 2007 upravovalo povinnosť každého počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Jednalo sa o zakotvenie všeobecnej preventívnej
povinnosti a to vo vzťahu ku konaniu alebo aj nekonaniu.

26. Pokiaľ potom z textu notárskej zápisnice vyplýva, že účastníkom právneho úkonu je nielen právnická
osoba - dlžník ale aj jej konateľ vystupujúci ako povinná osoba - ručiteľ, pričom chýba vyhlásenie ručiteľa
obsahujúce náležitosti tohto úkonu v zmysle § 546 O. z., ktoré osoba práva neznalá nemôže vedieť
sformulovať v zákonom požadovanej formulácii, zo strany notára, ktorý spisoval zápisnicu o právnom

úkone - ručiteľskom záväzku, sa jednalo minimálne o porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415
O. z. Je zrejmé, že notársku zápisnicu spisoval notár a nejednalo sa len o overenie podpisu účastníkov
zmluvy o pôžičke účastníkov ručiteľského záväzku.

27. Súd ďalej skúmal, či toto porušenie povinnosti na strane notára bolo v príčinnej súvislosti so vznikom

škody ako majetkovej ujmy na strane žalovanej, ktorá predstavovala nevymožiteľnú pohľadávku z titulu
zmluvy o pôžičke.
Pokiaľ áno, či sa jednalo o jednu z hlavných príčin.

28. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia žalobkyne v žalobe ako aj v priebehu konania, neurčitosť

formulácie ručiteľského záväzku v notárskej zápisnici mala byť v príčinnej súvislosti s nevymožiteľnosťou
jej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke s poukazom na dôvody rozhodnutia 13C/189/2009 tunajšieho súdu.29. Predmetom konania 13C/189/2009 bola odporovateľnosť právneho úkonu, ktorým mal previesť
U. J. svoj byt na tretiu osobu. Žaloba bola podávaná voči tejto osobe - Y. J. v zmysle § 42a O. z.
Hlavným dôvodom pre zamietnutie návrhu žalobkyne bola tá skutočnosť, že neboli splnené podmienky

pre vyhovenie žaloby v zmysle § 42a O.z.:
1. Nebolo preukázané, že došlo vôbec k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky, keďže
finančné prostriedky z titulu kúpnej zmluvy boli vyplatené predávajúcemu, t. j. U. J., ktorý za prevod
získal finančné prostriedky v rozsahu 1 430 000,-- Sk, a teda U. J. disponoval dostatočným finančným
obnosom na uspokojenie prípadnej pohľadávky navrhovateľky. Tieto finančné prostriedky boli vyplatené

na účet predávajúcich, t. j. U. J. a jeho manželky.
2. Ďalším dôvodom bola tá skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne v dôsledku jej nečinnosti v zmysle
zmluvy o pôžičke obsiahnutej v notárskej zápisnici sa nestala splatnou v termíne 19. 11. 2008, ale
minimálne až dňom 19. 11. 2009. Právny úkon, ktorým previedol U. J. svoj byt, bol urobený do
tohto dátumu, t. j. pred splatnosťou pohľadávky žalobkyne, a teda nebolo možné ho napádať ako
odporovateľný v zmysle § 42a O. z.

Názor okresného súdu, že ručiteľský záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici je neplatný z dôvodu
neurčitosti, bol uvedený len ako podporný z hľadiska argumentácie súdu v odôvodnení tohto
rozhodnutia. Nemal vzhľadom k hlavným argumentom žiadnu relevanciu k zamietnutiu žaloby.

30. Je treba prisvedčiť tvrdeniu žalovaného a vedľajšieho účastníka v odvolaní voči prvostupňovému

rozhodnutiu, že samotná žalobkyňa svojím správaním zavinila, že vznikla na jej strane škoda z
titulu nevymoženia jej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Z jej výpovede vyplynulo, že požičala
peniaze právnickej osobe spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom mala za to, že jej pohľadávka
je dostatočne zabezpečená majetkom ručiteľa - konateľa tejto spoločnosti, ktorého však osobne
nepoznala, nemala vedomosti o jeho osobných majetkových pomeroch ani pomeroch samotného

dlžníka. Táto osoba navyše sa ukázala ako nevieryhodnou a nezodpovednou. Svedčí o tom dôvod, pre
ktorý následne bola odsúdená v trestnom konaní. Vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi nevykonala žiadnu
aktivitu, aby v čase, ešte keď bolo možné sa domôcť plnenia z titulu zmluvy, sa stala jej pohľadávka
splatnou. Nepodala voči nemu návrh na exekúciu, hoci jej toto oprávnenie vyplývalo priamo z notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Rovnako nepodala návrh na exekúciu ani voči ručiteľovi v čase, keď

považovala jeho ručiteľský záväzok v notárskej zápisnici za platný, keď v konaní 13C/189/2009 bolo
preukázané, že disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami z predaja bytu. Pokiaľ sa domáhala
plnenia od ručiteľa samostatnou žalobou v konaní 16C/113/2012 a 14Ro/237/2010, vzala v týchto
konaniach návrh späť, hoci už v tej dobe mala k dispozícii uznanie dlhu U. J. zo dňa 19. 11. 2010 (t. j. o
3 roky neskôr než spísaná notárska zápisnica), ktorý síce odkazoval na § 558 O. z., ale zároveň svojím

obsahom sa jednalo o vyhlásenie v zmysle § 546 O. z. (ktorý obsah absentoval v notárskej zápisnici).

31. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti na strane notára a vznikom škody v majetkovej sfére žalobkyne, a preto súd návrh
v plnom rozsahu zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom ku zásade úspešnosti v spore v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému ako aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane súd priznal
v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).