Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110231568
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110231568.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou,v právnej veci žalobcu: SSIM, a.s.

Košice, IČO: 31702627, Zbrojničná 12, Košice, zastúpeného JUDr. DušanomAntolom, advokátom,
Konopná 18, Košice, proti žalovaným: 1.) Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR,
IČO: 00151742, Štefanovičova 5, Bratislava, 2.) Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, o
náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

Žalobu voči žalovanému v 1. rade vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na

zaplatenie škody vo výške 297.365.898 eur s prísl. a k náhrade trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v roku 2004 na základe rozhodnutia a pod dozorom Colného úradu
v Košiciach vykonal v colnom sklade obchodné operácie so spoločnosťami MERCURIUS, spoločnosť
s ručením obmedzeným v Košiciach, a Profitube, s.r.o. Košice. Predmetom obchodných operácií bol
predaj materiálu v colnom sklade, technologické operácie tohto hutníckeho materiálu, ktorý žalobca
doniesol z tretích krajín a tento nebol nikdy tovarom EÚ. Tovar po celý čas trvania týchto obchodných
operácií nebol prepustený do režimu voľný obeh na území Slovenskej republiky a teda aj Európskej

únie. Išlo o časť obchodných operácií v objeme okolo mld. SKK. Aktivita žalobcu - SSIM, a. s. Košice
v medzinárodnom obchode v tom čase dosahovala obrat okolo 3 mld. SKK ročne. Žalobca SSIM,
a.s. Košice súčasne veľmi aktívne pracoval na 3 nových projektoch, a to General filter, Mokrance a
BBT. Medzi iným nakúpil veľké množstvo pozemkov, vypracoval rozsiahlu adekvátnu dokumentáciu
k týmto projektom na stavebné povolenie, zaplatil technológie, pričom na tieto skutočnosti podrobne
poukazujeme v ďalšej časti tejto žaloby. Daňový úrad začal vykonávať intenzívne kontroly, ktoré žalobca
a-priori neodmietal a bol im nápomocný. Bol však prekvapený, keď sa kontroly daňového orgánu

sústredili do obchodných aktivít v colnom sklade, ktorý povolili a spravovali colné orgány v Košiciach.
Daňový orgán bol vyzvaný a upozornený colným orgánom na tento nekompetentný postup. Žalobca -
SSIM, a. s. Košice zostal v pozícii medzi dvoma štátnymi orgánmi, a to daňovým orgánom a colným
orgánom, nad ktorými je jeden spoločný ústredný orgán, a to Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Na jednej strane žalobca musel dodržať colné rozhodnutia a zákony a nesmel ich porušiť a na druhej
strane do celého procesu „vstúpil“ daňový orgán, ktorý tvrdil, že nie colný orgán je kompetentný na tento
prípad, preto v tomto prípade práve on postupoval svojím spôsobom a rozhodoval o ňom z vlastnej

iniciatívy. O tejto patovej situácii žalobca viackrát upovedomil daňové i colné riaditeľstvo. Napriek tomu
daňový orgán vo veci konal a vydal rozhodnutia a dorúbení DPH a upovedomil o tejto skutočnosti
oficiálnymi listami všetky bankové inštitúcie žalobcu, katastrálny úrad, kde zablokoval pozemky v
hodnote okolo 150 mil. SKK, orgány polície a správcu cenných papierov a zablokoval aj hutníckymateriál v hodnote okolo 180 mil. SK v skladoch spoločnosti MERCURIUS, s.r.o. Košice. Vtedy finančné
inštitúcie a banky, ktoré mali financovať vyššie uvedené projekty a obchodné operácie žalobcu, rozhodli
o zrušení financovania všetkých obchodných aktivít pre nedôveryhodnosť žalobcu, ktorý vraj dlhuje

štátu na daniach tak vysoké finančné prostriedky. Toto nastalo i napriek tomu, že všetky prípravné
práce, zakúpené pozemky a technológie boli už zaplatené a všetky činnosti boli v podstate uskutočnené.
Toto žalobcu donútilo a viedlo žalobu k tomu, že nemohol pokračovať na prácach projektov Mokrance,
General filter a BBT.
Žalobcoveobchodnéainéaktivityvobratez3mld.SKKnáhlepokleslinaúroveňokolo100mil.SKK(3-4

mil. EUR) ročne. V dôsledku toho žalobca stratil svoje dobré meno obchodných a finančných partnerov
na Slovensku, a predovšetkým v zahraničí. Stratil tak významné finančné pozície a svoju kredibilitu.
Tieto skutočnosti budú preukázané svedecky.
Daňový úrad v Košiciach I v colnom sklade u žalobcu vykonával dlhodobo daňovú kontrolu zameranú
na DPH s tým, že vydal platobný výmer č. j. 695/231/57413/2008Janc z 2. 7. 2008 na sumu 8 642
520 SK za zdaňovacie obdobie jún 2004 a ďalších 29 platobných výmerov rôznych jednacích čísel

datovaných rovnako 2.7.2008 na celkovú sumu vyše 120 mil. SK za zdaňovacie obdobie do decembra
2006. Daňový úrad v Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-60648/08/Sopc zo 16.7. 2008 zriadil
záložné právo a zakázal žalobcovi nakladať so 4 účtami v Československej obchodnej banke a.s.
Bratislava. Daňový úrad v Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-62290/08/Sopc z 23.7.2008 zriadil
záložné právo a zakázal žalobcovi nakladať s 3 účtami v Poštovej banke a.s. Bratislava. Daňový

úrad v Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-62308/08/Sopc z 23. 7. 2008 zriadil záložné právo
a zakázal žalobcovi nakladať s 2 účtami v UniCredit Bank Slovakia a. s. Bratislava. Daňový úrad v
Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-62299/08/Sopc z 23. 7. 2008 zriadil záložné právo a zakázal
žalobcovi nakladať s 2 účtami v Tatra banke a. s. Bratislava. Daňový úrad v Košiciach I rozhodnutím č.
695/340/437-61539/08/Sopc z 21. 7. 2008 zriadil záložné právo a zakázal žalobcovi nakladať s cennými

papiermi v Centrálnom depozitárovi cenných papierov SR a. s. Bratislava.Daňový úrad v Košiciach I
rozhodnutím č. 695/340/437-60676/08/Sopc z 16. 7. 2008 zriadil záložné právo a zakázal žalobcovi
nakladať so všetkými nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX, XXXX, XXXX Q. O.. Ú.. P.. Daňový
úrad v Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-62283/08/Sopc z 23. 7. 2008 zriadil záložné právo a
zakázal žalobcovi nakladať s 10-mi motorovými vozidlami. Všetky neprávoplatné rozhodnutia daňový

úraddoručilvyššieuvedenýmbankámapríslušnýmsubjektom.Napodkladeodvolaniažalobcužalovaný
v 2. rade zrušil všetkých 30 platobných výmerov daňového úradu i 7 rozhodnutí o záložných právach.
Daňový úrad v Košiciach I opakovane 28. 11. 2008 po uzavretí kontroly v colnom sklade vydal 22
platobných výmerov za zdaňovacie obdobie jún 2004 až december 2006 na celkovú sumu 129 820 871
Sk, ktoré boli 4.3. 2009 žalovaným v 2. rade právoplatne potvrdené.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, riaditeľka odboru nepriamych daní listom č.
MF/11660/2010-731 zo 16.3. 2010 oznámila, že v súvislosti s predajom tovaru v colnom sklade platiteľ
dane postupuje podľa zákona o DPH. Bez ohľadu na to, že k predaju tovaru dochádza v colnom sklade,
resp. sa tovar nachádza v rôznych colných režimoch, posúdi sa táto transakcia ako samostatný predmet
dane DPH - dodanie tovaru v tuzemsku a správcom tejto dane je daňový úrad. Colný úrad v Košiciach a

colné úrady v Slovenskej republike pri tovare uskladnenom v colnom sklade ako správcovia ciel a DPH
postupovali a postupujú tak, že tovar je tento vždy oslobodený od cla a DPH a tento nepodlieha daňovej
povinnosti (toto vyplýva z písomných vyjadrení Colného úradu v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach,
Michalovciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a Žiline i právneho odboru Colného riaditeľstva v
Bratislave).Napriek tomu u žalobcu v colnom sklade došlo k neodpodstatnenému dodatočnému výrubu

DPH zo strany daňového orgánu a k neodpodstatnenej nečinnosti colného orgánu, ktorý o aktivite
daňového orgánu vedel a nezamedzil mu v neoprávnenom postupe a rozhodovaní v colnom sklade.
Z týchto dôvodov podal žalobca dňa 22.4.2010 na Ministerstvo financií Slovenskej republiky žiadosť o
predbežnéprerokovanienárokuvzmyslezákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci, ktorej ministerstvo do šiestich mesiacov nevyhovelo a nárok navrhovateľa

neuspokojilo. Listom z 13. 9. 2010 pod sp. zn. MF/15622/2010-241 odmietlo nárok žalobcu uhradiť. V
zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmocisauhrádzaskutočnáškodaaušlýzisk.Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Žalobcovi v dôsledku nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu
žalovanými bola spôsobená škoda, spočívajúca v nasledujúcom: 1) zabránilo sa mu realizovať projekt
výstavby oceliarne v Mokranciach, na ktorý boli vynaložené značné finančné prostriedky v hotovosti
na zakúpenie pozemkov, na odbornú projektovú dokumentáciu, pričom jeho nerealizovaním došlo kvysokým škodám a ušlému zisku vo výške 262.850.000 EUR; 2) ďalej sa mu zabránilo realizovať
projekt výstavby továrne General Filter, čím vznikla škoda vo výške 8.609.665 EUR; 3) zabránilo sa
mu realizovať dostavbu profilovacích liniek BBT v Maďarskej republike, čím vznikla škoda vo výške

20.906.233 EUR; 4) z obchodnej činnosti a na ušlom zisku mu bola spôsobená škoda v rokoch 2007
- 2010 5.000.000 EUR.

K žalobnému návrhu žalovaný v 1. rade uviedol : Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca nerozlišuje
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 5 a nasl. od

nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na to, že daňový úrad

opakovane dňa 28.11. 2008 po uzavretí kontroly v colnom sklade vydal 22 platobných výmerov za
zdaňovacie obdobie jún 2004 až december 2006 na celkovú sumu 129 820 871 Sk, ktoré boli dňa
4.3. 2009 Daňovým riaditeľstvom SR právoplatne potvrdené. Žalobca v konaní o náhrade škody
nemôže tvrdiť, že došlo k neodpodstatnenému výrubu DPH zo strany daňového orgánu a nečinnosti
colného orgánu, ktorý o aktivite daňového orgánu vedel a nezamedzil mu v neoprávnenom postupe a

rozhodovaní v colnom sklade. V tomto konaní o nároku na náhradu škody totiž nezákonnosť právoplatne
vydaných rozhodnutí daňového úradu nie je možné preskúmavať. Pre konanie o náhradu škody platí,
že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase prejednávania nároku poškodeného subjektu už vysloviť
príslušný orgán, ktorý je v zmysle procesných predpisov oprávnený nezákonné rozhodnutie zrušiť
alebo zmeniť. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať

zákonnosť (nezákonnosť) rozhodnutia a túto otázku nemôže riešiť ani ako otázku predbežnú, keďže
tú už dostatočne preukazne vyriešil orgán (v danom prípade daňový orgán), ktorého autoritu musí
rešpektovať aj súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody. Právo na náhradu škody je teda možné
uplatniť až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušil alebo zmenil pre
jeho nezákonnosť príslušný orgán. Nesprávnym úradným postupom sa považuje porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Ide o tie prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov ako rozhodovacou (Rc 35/77). Pri rozhodovacej
činnosti môže byť nesprávnym úradným postupom nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia

v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej
lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (Rc 4
Cdo 60/2003 1/2004 ZSP). Žalobca teda nemôže namietať nesprávny úradný postup, keď výsledkom
postupu daňového úradu boli vydané rozhodnutia - platobné výmery, ktoré ako nezákonné nikdy neboli

zrušené. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že mu bola vyrubená DPH neopodstatnene, mal právo domáhať
sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov v rámci správneho súdnictva s poukazom na
ust. §§ 244 a nasl. O.s.p. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako
neopodstatnenú zamietnuť.

Žalovaný v 2. rade (Daňové riaditeľstvo SR) k žalobe písomne uviedol: Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci upravuje osobitný právny predpis, ktorým
je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci v zákonom stanovených prípadoch zodpovedá

Slovenská republika. Orgánom, ktorý je v zodpovednostných vzťahoch oprávnený v mene štátu konať je
podľa § 4 ods. 1 písm. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy v prípade, ak škoda vznikla
pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto
ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá
bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Ústredným orgánom štátnej správy,

do ktorého pôsobnosti patrí daňová správa ako odvetvie štátnej správy je podľa zákona č. 575/2001
Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Na základe týchto ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov pre Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky nevyplýva pasívna legitimácia v
sporoch o náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Keďže Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky nemá pasívnu legitimáciu v sporoch o náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, nemôže konať v mene
Slovenskej republiky ani v konaní pred súdom. Uvedenú skutočnosť žalobca rešpektoval v postupe
podľa §15 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, avšak samotnú žalobu neodôvodnene
rozšíril aj na Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR. Zároveň v žalobe neuviedol žiadne iné
skutočnosti preukazujúce jeho nárok na náhradu škody, ktoré by mohli odôvodňovať posúdenie tohto

nároku podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, resp. iného právneho predpisu ako je zákon
č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorého aplikáciu na spornú vec žalobca aj sám uvádza.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto

orgánu. Na uvedený účel právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje viacero postupov ako sa
možno v rámci verejného práva domáhať zmeny alebo zrušenia rozhodnutia orgánu štátu zákonom
predpísaným spôsobom, a to: 1) podaním žaloby proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov,
t. j. prostredníctvom právnych prostriedkov správneho súdnictva upravených v 5. časti Občianskeho
súdneho poriadku; 2) využitím mimoriadnych opravných prostriedkov - obnova konania a preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov;
3) podnetom na podanie protestu prokurátora v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov. Žalobca, podal niekoľko žalôb proti Daňovému riaditeľstvu SR na preskúmanie
rozhodnutí DR SR, avšak vzhľadom na späťvzatie týchto žalôb žalobcom boli súdne konania č. 7S
46/2009, 7S 37/2009, 6S 48/2009, 7S 42/2009, 7S 38/2009, 6S 52/2009, 7S 39/2009, 6S 45/2009,

6S 46/2009, 6S 44/2009, 6S 53/2009, 6S 47/2009, 7S 40/2009, 6S 54/2009, 7S 41/2009, 6S 49/2009,
6S 50/2009, 7S 43/2009, 7S 45/2009, 7S 44/2009, 6S 43/2009 a 6S 51/2009 zastavené. Žalobcom
uvádzané rozhodnutia, ktorými mala byť škoda spôsobená sú teda i naďalej právoplatnými a žalovaný
v druhom rade nemá vedomosť o tom, že by ku dňu podania žaloby o náhradu škody bolo niektoré
zo žalobcom uvádzaných právoplatných rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR zrušené alebo zmenené,

a teda žalobcov nárok nespĺňa podmienku uvedenú v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov.
Žalobca vo svojej žalobe okrem toho, že nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia tak ako
to predpokladá § 5 ods. 1 v nadväznosti na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov, neuviedol ani žiadnu skutočnosť preukazujúcu, že škoda, ktorú vyčíslil, bola skutočne

spôsobená v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného v 2.rade vzhľadom na skutočnosť, že
nepreukázal nijakú skutočnú škodu a ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného v 2. rade
a škodou. Žalovaný vo svojej žalobe uvádza, že podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona, ak bola škoda
spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc,
nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu

škody. Žalovaný však neuvádza žiadne argumenty preukazujúce prekročenie právomoci žalovaného v
2. rade pri vydaní rozhodnutí, ktoré žalobca v žalobe uvádza, a preto jeho aplikácia ustanovenia § 6 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v žalobe je bezpredmetná.
Žalovaný ďalej uvádza aplikáciu § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Žalobca však v žalobe neuvádza nijaký nesprávny úradný postup žalovaného v
2. rade, ktorý by mohol zakladať dôvody pre podanie žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení

neskorších predpisov, pričom právoplatné rozhodnutia nemožno považovať za iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, a preto jeho aplikácia § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v žalobe je tiež bezpredmetná.

Žalovaný v 3. rade (Colné riaditeľstvo SR) sa k návrhu písomne vyjadril nasledovne: Žalobca v konaní o

náhrade škody nemôže tvrdiť, že došlo k neopodstatnenému výrubu DPH zo strany daňového orgánu,
keďže uvedené rozhodnutia neboli právne relevantným spôsobom zmenené alebo zrušené a sú stále
právoplatné. Taktiež je neodpostatnené tvrdenie žalobcu, že colný orgán nečinnosťou nezamedzil
daňovému orgánu v neoprávnenom postupe a rozhodovaní. Žiaden colný orgán (ani Colný úradKošice, ani Colné riaditeľstvo SR) nemá dôvod a ani oprávnenie spochybňovať právoplatné rozhodnutia
daňových orgánov a tiež colné orgány nemajú oprávnenie vykonávať kontrolnú činnosť daňových
orgánov pri výkone ich právomoci a kompetencií.

K otázke náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (i keď žalobca si uplatňuje náhradu
škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom) je tiež potrebné uviesť, že nezákonnosť právoplatne
vydaných rozhodnutí daňového úradu nie je možné preskúmavať. Pre konanie o náhradu škody platí,
že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase prejednávania nároku poškodeného subjektu už vysloviť
príslušný orgán, ktorý je v zmysle procesných predpisov oprávnený nezákonné rozhodnutie zrušiť alebo

zmeniť. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že mu bola DPH vyrubená neopodstatnene, mal právo domáhať
sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov na príslušnom súde v rámci správneho
súdnictva.
Z podanej žaloby nevyplýva ani existencia nesprávneho úradného postupu, keďže rozhodnutia
daňového úradu boli vydané v súlade so zákonom - sú stále právoplatné a účastník konania (žalobca)
i orgány verejnej moci ich sú povinné, ak neboli právne relevantným spôsobom zrušené, rešpektovať.

Účastníkom konania namietaná „nečinnosť“ colného úradu nie je, ako už bolo uvedené vyššie, prejavom
nesprávneho úradného postupu. Colný úrad môže konať len v rozsahu svojich právomocí a pôsobnosti a
už vonkoncom nie je oprávnený spochybňovať právoplatné rozhodnutia vydané iným štátnym orgánom
na úseku pôsobnosti tohto štátneho orgánu.
Námietky žalobcu s výkonom právomocí Colného riaditeľstva SR v zásade nesúvisia a ani žiadne

rozhodnutie Colného riaditeľstva SR, či iný jeho úkon, nie sú predmetom žalobcovho podania - žaloby.
Colné riaditeľstvo SR v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. nie je v danej právnej
veci pasívne legitimované byť žalovaným o náhradu škody. Z vyššie uvedených dôvodov teda navrhlo
žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

Dňa 16.12.2011 okresný prokurátor Košice I vstúpil podľa § 35 ods. 2 písm. k) O.s.p. do konania.

Podľa § 10 ods. 1 prvá veta zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2011 sú finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom účastníkmi predložených listinných
dôkazov a zistil nasledovné:
Žalobca v roku 2004 na základe rozhodnutia a pod dozorom Colného úradu v Košiciach vykonal v
colnom sklade obchodné operácie so spoločnosťami MERCURIUS, spoločnosť s ručením obmedzeným

v Košiciach a Profitube, s.r.o. Košice. Predmetom obchodných operácií bol predaj materiálu v colnom
sklade, technologické operácie tohto hutníckeho materiálu, ktorý žalobca doniesol z tretích krajín.
Daňovýúradzačalvykonávaťkontroly,ktorésasústredilidoobchodnýchaktivítvcolnomsklade.Daňový
orgán vo veci konal a vydal rozhodnutia a dorúbení DPH a upovedomil o tejto skutočnosti oficiálnymi
listami všetky bankové inštitúcie žalobcu, katastrálny úrad, kde zablokoval pozemky v hodnote okolo

150 mil. SKK, orgány polície a správcu cenných papierov a zablokoval aj hutnícky materiál v hodnote
okolo 180 mil. SK v skladoch spoločnosti MERCURIUS, s.r.o. Košice.
Daňový úrad v Košiciach I v colnom sklade u žalobcu vykonával dlhodobo daňovú kontrolu zameranú na
DPH s tým, že vydal platobný výmer č. j. 695/231/57413/2008Janc z 2. 7. 2008 na sumu 8 642 520 SK
za zdaňovacie obdobie jún 2004 a ďalších 29 platobných výmerov rôznych jednacích čísel datovaných

rovnako 2.7.2008 na celkovú sumu vyše 120 mil. SK za zdaňovacie obdobie do decembra 2006.
Daňový úrad v Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-60648/08/Sopc zo 16.7. 2008 zriadil záložné
právo a zakázal žalobcovi nakladať so 4 účtami v Československej obchodnej banke a.s. Bratislava.
Daňový úrad v Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-62290/08/Sopc z 23.7.2008 zriadil záložné
právo a zakázal žalobcovi nakladať s 3 účtami v Poštovej banke a.s. Bratislava. Daňový úrad v

Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-62308/08/Sopc z 23. 7. 2008 zriadil záložné právo a zakázal
žalobcovi nakladať s 2 účtami v UniCredit Bank Slovakia a. s. Bratislava. Daňový úrad v Košiciach I
rozhodnutím č. 695/340/437-62299/08/Sopc z 23. 7. 2008 zriadil záložné právo a zakázal žalobcovi
nakladať s 2 účtami v Tatra banke a. s. Bratislava. Daňový úrad v Košiciach I rozhodnutím č.
695/340/437-61539/08/Sopc z 21. 7. 2008 zriadil záložné právo a zakázal žalobcovi nakladať s cennými

papiermi v Centrálnom depozitárovi cenných papierov SR a. s. Bratislava. Daňový úrad v Košiciach
I rozhodnutím č. 695/340/437-60676/08/Sopc z 16. 7. 2008 zriadil záložné právo a zakázal žalobcovi
nakladať so všetkými nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX, XXXX, XXXX Q. O.. Ú.. P.. Daňový
úrad v Košiciach I rozhodnutím č. 695/340/437-62283/08/Sopc z 23. 7. 2008 zriadil záložné právo azakázal žalobcovi nakladať s 10-mi motorovými vozidlami. Neprávoplatné rozhodnutia daňový úrad
doručil vyššie uvedeným bankám a príslušným subjektom.
Vtedy podľa tvrdenia žalobcu finančné inštitúcie a banky, ktoré mali financovať rozpracované projekty

a obchodné operácie žalobcu, rozhodli o zrušení financovania všetkých obchodných aktivít pre
nedôveryhodnosť žalobcu, ktorý vraj dlhuje štátu na daniach tak vysoké finančné prostriedky. Žalobca
preto nemohol pokračovať na prácach projektov Mokrance, General filter a BBT (napriek tomu, že
pozemky a technológie boli už zaplatené a všetky činnosti boli v podstate uskutočnené), klesol mu obrat
a stratil svoje dobré meno u obchodných a finančných partnerov.

Na podklade odvolania žalobcu Daňové riaditeľstvo SR zrušilo vyššie uvedené platobné výmery
daňového úradu i 7 rozhodnutí o záložných právach. Daňový úrad Košice I opakovane 28. 11. 2008
po uzavretí kontroly v colnom sklade vydal 22 platobných výmerov za zdaňovacie obdobie jún 2004 až
december 2006 na celkovú sumu 129 820 871 Sk, ktoré boli 4.3. 2009 Daňovým riaditeľstvom potvrdené
a nadobudli právoplatnosť.
Žalobca dňa 22.4.2010 podal na Ministerstvo financií Slovenskej republiky žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 300 mil. EUR. Listom z 13. 9. 2010 pod
sp. zn. MF/15622/2010-241 odmietlo nárok žalobcu uhradiť.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi

verejnej moci pri výkone verejnej moci,b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len
"územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejne jmoci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa

§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z

poverenia súdu podľa osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil
vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej
správy alebo poverený colný orgán,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na
náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom
konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda

vznikla.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 6 ods. 3 cit. zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné
bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné

rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo
vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno
nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť
príslušným orgánom.
Podľa § 6 ods. 4 cit. zákona ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán

verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť
podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 cit. zákona šát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 5 cit. zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto
zákone osobitným predpisom (OZ).
Podľa § 25 ods. 4 cit. zákona spory vzniknuté z právnych vzťahov upravených týmto zákonom rozhodujú
súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v platnom znení, Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy

pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky je aj ústredným orgánom štátnej správy pre informatizáciu
spoločnosti, koordináciu štátnej pomoci a pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou cien a cenovej
kontroly tovarov ustanovených osobitnými zákonmi.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ku ktorej
v zmysle žaloby malo dôjsť nesprávnym úradným postupom daňového úradu a nečinnosťou colného
orgánu.
Žalovaný v 2. rade (pôvodne ako žalovaní v 2. a 3. rade) namietal nedostatok pasívnej legitimácie v
konaní.
Procesnoulegitimáciousarozumieoprávneniebyťúčastníkomkonania.Vecnoulegitimáciousarozumie

stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo
povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane
žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto,
o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu
v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený

žalovaný.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci upravuje -
ako lexspecialis - zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci v zákonom stanovených prípadoch

zodpovedá Slovenská republika. Orgánom, ktorý je v zodpovednostných vzťahoch oprávnený v mene
štátu konať je podľa § 4 ods. 1 písm. d) cit. Zákona ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy v prípade, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do
pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,
ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného

predpisu. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti daní i colníctva je podľa zákona č. 575/2001
Z.z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Teda pasívne vecne legitimovaným je v danom spore len
žalovaný v 1. rade.
Nakoľko medzi žalovanými z hľadiska hmotného práva neide o nerozlučné spoločenstvo alebo o

vedľajšieúčastníctvoaonárokužalobcuprotižalovanémuv2.rade mohol súdbezprekážokrozhodnúť,
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie a žalobu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Proti druhému výroku nie je prípustné odvolanie (§202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.