Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37P/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205511
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117205511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci

navrhovateľky P. B., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., Na R. XX proti manželovi Y. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., Na R. XX, t. č. bytom X., L. XX, za účasti maloletej W. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom ako matka, zastúpenej v konaní opatrovníkom Úraodm práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky P. B., rod. P., nar. XX. XX. XXXX a manžela navrhovateľky Y. B., nar. XX.
XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v X. X., zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu X. X.

vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. B., nar.
XX. XX. XXXX v tomto znení:

Maloletá W., nar. XX. XX. XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n
á maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej W., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 220,-
€ mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 10. 03. 2017 domáhala rozvodu
manželstva s manželom z dôvodu rozdielnych názorov na výchovu detí, na spoločný život, ktoré prerástli
do následných konfliktov a nedorozumení medzi nimi. V dôsledku týchto konfliktov bol manžel nervózny,
čo ona vnímala dosť citlivo a nevedela sa s takýmto prístupom manžela zmieriť. Ďalej uviedla, že pred
uzavretím manželstva sa poznali zhruba 1 rok, manželstvo uzatvárali z dôvodu, že boli mladí a zaľúbení.
Od septembra 2016 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, spoločne však rozhodujú vo veciach
rodiny a domácnosti, taktiež spoločne rozhodujú aj ohľadom starostlivosti a výchovy ich maloletej dcéry.

Poukázala na to, že ich manželstvo neplní ani v budúcnosti nebude plniť svoj účel, nakoľko vzťahy
medzi nimi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a preto už nemá záujem na obnovení manželského
spolužitia.2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Ďalej uviedol, že manželstvo uzatvárali z lásky,
pred uzavretím manželstva sa s navrhovateľkou poznali jeden rok. Prvé výrazné problémy v manželstve
nastali v roku 2010, nakoľko začali mať rozdielne názory, nezhodli sa vzájomne na spoločnom chode

domácnosti. Ako hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva označil jeho nervozitu v domácnosti, a to hlavne
z práce a zo spoločnosti.

3. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

6. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu
vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je už takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do
budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie

biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi a funkcie hospodárskej. Účastníci konania
uzatvárali manželstvo po krátkej známosti, ako veľmi mladí a nezrelí, v dôsledku čoho neboli schopní
preklenúť určité povahové a názorové rozdiely, ako aj následné bežné problémy v manželstve. V
súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani vhodné, ani
zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa, pričom ani jeden z manželov už nemá

záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd tak mal splnené podmienky predpokladané v § 23
Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov
medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh, názorov, ktoré prerástli do postupného
citového odcudzenia sa a mali za následok aj vznik nedorozumení medzi nimi, ktoré neboli schopní
preklenúť vecnou, konštruktívnou komunikáciou.

7. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností k maloletej W. B., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, maloletá sa zverí
do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v
bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 220,- € mesačne
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s
maloletou nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.

9. Opatrovník maloletých detí odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu
schváliť z dôvodu, že je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o maloletú zabezpečujú síce obidvaja rodičia, avšak v prevažnej miere matka, ktorá túto
starostlivosť zvláda. Otec potvrdil, že nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym

šetrením taktiež neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka má vytvorené vhodné
majetkové, sociálne, bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú a pre jej všestranný vývoj. Otec sa
podieľa na starostlivosti o maloletú, matka mu v tomto nebráni. Maloletá podľa zhodného vyjadrenia
rodičov má k obidvom rodičom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmieta. Ich komunikácia ako rodičov
ohľadom starostlivosti a výchovy maloletej je na dobrej úrovni. Pri určovaní výšky výživného povinnému

rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to z veku
a odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca.
Maloletá W. má v súčasnosti 15 rokov, navštevuje 1. ročník Evanjelického bilingválneho gymnázia
v Banskej Bystrici, kde sa uhrádza triedny fond 150,- € ročne, stravuje sa doma. Mimo školy navštevuje
tanečný, hip - hopový krúžok, kde sa platí 50,- € štvrťročne, ktorý platí otec a spevácky krúžok, kde

sa platí 15,- € na rok. Zdravotný stav maloletej je dobrý, je vedená v alergologickej ambulancií v ktorej
sú jej počas sezóny predpisované lieky za doplatok 30,- €. Obaja rodičia sú riadne zamestnaní, otec
podľa vlastného vyjadrenia dosahuje čistý mesačný príjem ako SZČO vo výške 550,- € a zároveň si
privyrába príležitostnými brigádami. Matka má čistý mesačný príjem vo výške 850,- €. Rodičia nemajú
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou súd prihliadol na ustanovenia §

25 ods. 2 zákona rodine.

19. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú
dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletej a neodporuje zákonu.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.

21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať
odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

23. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené, písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje odôvodnenie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63

CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 65 CMP).Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o
zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú
oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne
právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.