Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204527
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515204527.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému X. E., bytom J. XX/X, V., o vymoženie sumy
145,20 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu W. I. č. k. XEr/XXX/XXXX-

XX zo dňa 07. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 16430/09 zo dňa
01.10.2009. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa
02.06.2008. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd
predložený exekučný titul, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá splynula s ostatnými
podmienkami v tejto štandardnej spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná,

úverovú zmluvu mohol ako celok odmietnuť alebo prijať vrátane podmienok upravených vo všeobecných
podmienkach, doložka núti spotrebiteľa v istých prípadoch podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takáto
individuálne nedojednaná podmienka dosahuje intenzitu hrubého nepomeru v neprospech spotrebiteľa
a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobilo jej
neplatnosť. Následkom toho tak vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo
základných podmienok vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe týchto skutočností súd zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie
odvolania odôvodnil tým, že súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav
veci. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc

danú mu Exekučným poriadkom. Exekučný súd je v postavení, kedy je oprávnený preskúmať len
formálnu stránku predloženého exekučného titulu. Súd je oprávnený skúmať len povahu plnenia,
na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie
samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. Exekučný súd svojím postupom nahrádzal konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní,
čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45

Zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným
súdom. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu formou samostatnéhoprávnehoúkonuanasamostatnejlistine,aleborozhodcovskúdoložkuvrámcivšeobecnýchobchodných
podmienok, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred

štátnym súdom, poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pričom cieľom tejto
právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať

a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,

ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri

postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17., ktoré
tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 02.06.2008 uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá
zverila právomoc prejednať spory zo zmluvy rozhodcovskému súdu, ak žalujúca strana podá žalobu na

tomto súde, alebo všeobecnému súdu Slovenskej republiky, nebola platne uzavretá, a teda ako taká
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc
rozhodcovského súdu.

8. Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nesporné, že táto nespĺňa zákonné
náležitosti pre platnosť rozhodcovskej doložky. Samotná zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej
dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, a nedošlo ani k podpisu
všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu
v zmluve o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa
účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

9. Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje

informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba
znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne
forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky; typová zmluva s rozhodcovskou doložkou
ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými netransparentne splynula ajejpredloženiepovinnémubezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétnehorozhodcovskéhosúdu,
bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané
je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v

takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

10. Odvolací súd navyše dodáva, že neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplynula aj z nedodržania
zákonnej podmienky podľa § 3, 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. nedodržanie písomnej formy
rozhodcovskej zmluvy.

11. Je teda neplatná aj z tohto dôvodu. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o
úvere na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská
doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná
vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami
alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy,

a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez
možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo 245/2010).

12. Je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný

exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto
rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie
exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného
konania.

13. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu osobitnej
rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, odvolací súd
uvádza, že z dokladov predložených oprávneným nachádzajúcich sa v súdnom spise, ako aj z odkazu
predloženého rozhodcovského rozsudku k otázke právomoci tohto orgánu vo veci konať nepochybne

vyplýva, že rozhodcovská doložka v tejto veci je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
bod 17. Rozhodcovská zmluva nebola predložená oprávneným ani dodatočne s podaným odvolaním.

14. K ďalšej odvolacej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník účinný od
1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie

vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. K odvolaciemu argumentu oprávneného o nevýlučnej úprave právomoci rozhodcovského súdu na
riešenie sporov z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle uzavretej rozhodcovskej doložky poukazuje

odvolací súd na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 27.9.2010, tiež citovaným súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, podľa
ktorého ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,

ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

16. Námietky oprávneného v podanom odvolaní vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú dôvodné a
súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal

exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).