Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/573/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206212647
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206212647.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: A.. Y. Ž.A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom HviezdS. XX, XXX XX L., proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XX, XXX XX L., zast. JUDr. Miroslav Mikuš, advokát, Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, o náhradu škody,
na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.04.2015,
č.k. 18C 120/2006-402, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.182, 43

eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vozvyškusažalobavčastiozaplateniemimoriadnehoodškodneniazabolesťasťaženiespoločenského
uplatnenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 21.370,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že o ostávajúcom nároku,
náhradetrovkonaniaaprávnehozastúpeniaaosúdnompoplatkusúdrozhodnevkonečnomrozhodnutí.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1, § 444 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 ods. 1, § 4 ods. 1,2, §6 ods. 1, § 7 ods.
1,2,3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaná bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia( ďalej len
„vyhláška“), a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalovaný dňa 28.01.2001 o 13:30 hod. v G. Z. pred bytovkou č. XXX udrel päsťou do hlavy žalobcu,
následkom čoho tento spadol na zem a tu ho niekoľkokrát kopal do celého tela. Uvedeným konaním
žalovaný spôsobil žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a to trieštivú zlomeninu hlavy a krčku pravej ramennej

kosti s posunom úlomkov a podliatinu v oblasti krku, v oblasti pravého oka, čeľuste
vľavo, ľavého kolena, hrudníka vľavo. Práceneschopnosť žalobcu v dôsledku uvedených zranení trvala
od 29.01.2002 do 02.04.2002, pričom liečba žalobcu si vyžiadala opakované operačné zákroky, teda
podstúpil bolestivý spôsob liečby, pričom táto bolesť je chronická, pretrváva až do súčasnosti. H.. L.
Š., J.. stanovil výšku bolestného bodovou hodnotou 220 bodov a hodnotu sťaženia spoločenského
uplatnenia hodnotou 150 bodov. Súd prvej inštancie považoval za opodstatnené použitie § 7 ods. 3
vyhlášky, nakoľko mal za to, že ani dvojnásobné zvýšenie bolestného podľa § 6 ods. 2 tejto vyhlášky

nemožno považovať za dostatočné a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu za utrpenú bolesť
vo výške zodpovedajúcej 30-násobku základného bodového ohodnotenia, po znížení o už zaplatenú
úhradu bolestného. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že následky úrazu spôsobeného
žalovaným majú negatívny vplyv na osobný a spoločenský život žalobcu a znemožňujú mu vykonávanieelementárnych každodenných činností, ktoré bežne vykonával v dobe pred útokom žalovaného, preto
dospel k záveru, že odškodnenie vo výške základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia je vzhľadom na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nedostačujúce a zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku
základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie rozhodol
vo veci čiastočným rozsudkom (§ 152 ods.2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len
„O.s.p.“) s tým, že o zostávajúcom nároku o náhradu straty na zárobku v sume 14.262,73 eur (429
679 Sk), o náhrade trov konania a právneho zastúpenia a o súdnom poplatku rozhodne v končenom

rozhodnutí.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie zdôvodnil ust.
§ 205 ods. 2 písm. a), b) c), d), f) O.s.p. a ďalej tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil
s tým, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 druhá
veta O.s.p, nakoľko uvedený postup nepovažoval za hospodárny vzhľadom na dĺžku konania. Poukázal

na skutočnosť, že súd v konaní dvakrát vydal uznesenie, ktorým ukončil dokazovanie, čo považuje za
inú vadu v konaní. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v napadnutom rozhodnutí v súlade s
odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 3Co/370/2012-334 na str. 10, keď vykonal
dokazovanie iba v obmedzenej miere a vykonané dokazovanie právne posúdil v rozpore so skutkovým
stavom. Výpovede svedkov označil ako účelové a v rozpore s informáciami vyplývajúcimi so znaleckého

posudku (H.. Y.) a vyjadreniami H.. R.. Namietal, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal zapojenie
žalobcu do kultúrneho, športového, politického života, preto nie je zrejmé, na základe čoho považoval
súd za splnenú podmienku významného zapojenia do spoločenského, športového, kultúrneho života
žalobcu pred úrazom. Žiadal preto, aby odvolací súd doplnil dokazovanie smerujúce k
preukázaniu zmeny vykonávanej činnosti pred úrazom a po úraze, tak aby sa v konaní dalo

jednoznačne preukázať nárok na takéto zvýšenie odškodnenia. Poukázal na výpis zo živnostenského
registra žalobcu, ktorý ukončil činnosť až 30. 4. 2008, preto má za to, že touto skutočnosťou je úplne
popretý nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, pretože po ukončení
PN sa žalobca zapojil do výkonu svojej činnosti rovnako, ako pred škodnou udalosťou. Rovnako
poukázal na skutočnosť, že činnosť žalobcu nebola pred škodou udalosťou ničím výnimočná - teda

hodná osobitného zreteľa, ktorý je uvedený v predmetnej vyhláške a potvrdený judikatúrou. Rovnako
uvedený nárok vylučuje skutočnosť, že celkové obmedzenie žalobcu je spôsobené dvoma úrazmi v
rozličných časoch, nakoľko predchádzajúci úraz má v zmysle znaleckého posudku rovnaký význam
na celkový zdravotný stav žalobcu, ako druhý úraz. Mal za to, že dokazovaním sa preukázalo, že
zranenie a celkové obmedzenie života žalobcu je spôsobené prinajmenšom dvomi

udalosťami rovnakého významu, pričom ak by predchádzajúci úraz neexistoval, obmedzenia žalobcu
by neboli takéhoto rozsahu. Táto skutočnosť tak významným spôsobom popiera odôvodnenosť žaloby
žalobcu, pretože ak by mu mal byť prisúdený nárok na mimoriadne odškodnenie, musel by byť úraz,
ktorý výrazným spôsobom obmedzuje prípadne vylučuje návrat k pôvodnému životu, spôsobený jedinou
škodovou udalosťou, ktorej následky sú už spomínaného a vyššie uvedeného rozsahu. Táto skutočnosť

sa nie len že v konaní nepreukázala, ba dokonca dokazovaním sa vylúčila, pretože žalobca mal pred
škodovou udalosťou rovnaké zranenie na druhej ruke, pričom až kombinácia zranení spôsobuje celkové
životné obmedzenie. Ani v prípade, ak by obe zranenia boli spôsobené škodovou udalosťou, žalobca by
nemal nárok na mimoriadne odškodnenie, pretože sa v zmysle vlastnej výpovede vrátil k bežnému životu
po ukončení PN a naďalej vykonával podnikateľskú činnosť. Mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal

všetko dokazovanie, ktoré vykonať mal a poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 19. 4. 2010 a uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil znalecký posudok J.. H.. Y.. Dal do pozornosti vyjadrenie
H.. R., ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 11.1. 2014 jednoznačne uvádza, že bolesť je lokalizovaná
v obidvoch ramenách, ako aj jej výpoveď kedy uviedla, že vo veku v akom je žalobca je bežné, že
ľudia užívajú opiody. V závere konštatoval, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/370/2012-334 a pri rozhodovaní o nároku sa nevysporiadal, so
spoločenským životom žalobcu pred úrazom, vzťahom zranenia na druhom ramene k celkovému
zdravotnému stavu žalobcu, chorobnými zmenami žalobcu existujúcimi vzhľadom na jeho biologický
vek a neodôvodnil v čom mal za preukázané nemožnosť návratu k pôvodnému spôsobu života, keď poúraze žalobca preukázateľne podnikal ešte do roku 2008. Vzhľadom k uvedenému žalovaný žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť vykonané
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.

6. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.).

Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie
žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods.
2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd
ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní
s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní

žalovaného rozhodol odvolací súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli

v neprospech strany.

9. V prejednávanej veci sa žalobca domáha nároku na zaplatenie 35 632,97 eur (1.073.479 Sk),
pozostávajúceho zo sumy 21 370,24 eur (643.800 Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a zo sumy 14 262,73 eur (429.679 Sk) titulom náhrady

straty na zárobku. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný ho dňa 28.01.2001 o 13:30 hod. v G. Z. pred
bytovkou č. XXX udrel päsťou do hlavy, následkom čoho spadol na zem a tu ho niekoľkokrát kopal do
celého tela, čím mu spôsobil trieštivú zlomeninu hlavy a krčku pravej ramennej kosti s posunom úlomkov
a podliatinu v oblasti krku. Tieto zranenia si vyžiadali dlhodobé liečenie a zanechali u žalobcu trvalé
následky. H.. L. Š., J.. stanovil výšku bolestného bodovou hodnotou 220 bodov a hodnotu sťaženia

spoločenskéhouplatneniahodnotou150bodov.Žalobcažiadal,abymusúdpriznalnároknamimoriadne
zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a to s prihliadnutím na to, že škoda
na zdraví bola spôsobená úmyselným trestným činom, pričom žalovaný napadol človeka o tridsať rokov
staršieho, keď využijúc svoju fyzickú prevahu úmyselne spôsobil žalobcovi zranenia, ktoré majú pre
neho trvalé následky. Okrem toho žalobca žiada od žalovaného náhradu straty na zárobku počas

jeho práceneschopnosti , o ktorých nárokoch súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodoval. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 4T/69/2002 zo dňa 09.09.2004, právoplatným dňa 08.03.2005
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/19/2005 dňa 08.03.2005 bol žalovaný
uznaný za vinného zo spáchania trestného činu a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného
roka, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. V uvedenom

trestnom konaní bol žalovaný zaviazaný na náhradu škody v sume 22.200 Sk, pričom vo zvyšku svojho
nároku bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.12.2011 č.k.
18C/120/2006-310 a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21 370,24

eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (výrok I), vo
zvyšku žalobu žalobcu zamietol(výrok II) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu
1 282,21 eur titulom súdneho poplatku (výrok III). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním
žalovaný, a to v časti zaplatenia 21 370,24 eur titulom mimoriadneho zvýšenia za bolesť a sťaženiespoločenského uplatnenia a žalobca v časti zamietnutia návrhu, v ktorej sa domáhal zaplatenia 14
262,72 eur titulom náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti.

11. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2012 č.k. 3Co/370/2012-334 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Podľa § 380 ods. 2 C.s.p., na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Podľa § 118 ods. 4 O.s.p., ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve
účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd
uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

14. Podľa § 152 ods. 1 O.s.p., rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd

rozhoduje vo veci samej uznesením.

15. Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však
účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

16. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, pri škode na zdraví sa
jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

17. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky, odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených

v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.

18.Podľa§3ods.2 vyhlášky,aksavykonáposkončenomliečeníoperácia,ktorámápríčinuvpoškodení
na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto

operáciu najskôr porovnávať.

19. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

20. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi

zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vzniknú v dôsledku posudzovaného
poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien
zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už poškodený a
ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri
pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods.

2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

21. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

22. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú
v odsekoch 1 a 2.

23. Nakoľko odvolací súd ex offo prihliada na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj bez

návrhu by posudzoval splnenie procesných podmienok pred súdom prvej inštancie. V podanom odvolaní
žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vo veci nehospodárne o nárokoch podľa § 7 ods.3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. rozhodoval čiastočným rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p. a vo veci
vydal dve rozhodnutia o ukončení dokazovania. K tejto námietke poznamenáva, že keďže sa súd prvejinštancie po zrušujúcom uznesení odvolacím súdom prednostne zameral na preukázanie dôvodnosti
nároku žalobcu titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a
nezameral sa na dokazovanie súvisiace s nárokom na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku (napr.

zisťovanie priemerného zárobku žalobcu vo vzťahu k zaplateným odvodom v rozhodnom období
podľa predpisov sociálneho poistenia), boli v prejednávanom prípade splnené podmienky na vydanie
čiastočného rozsudku vo veci a postup súdu prvej inštancie bol procesne správny.

24. K námietke žalovaného ohľadne vady konania spočívajúcej vo vydaní dvoch rozhodnutí o vyhlásení

dokazovania za skončené odvolací súd uvádza, že uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené je
uznesením, ktorým súd upravuje priebeh konania, preto ním nie je viazaný. Ust. § 202 ods. 3 písm. a)
O.s.p., proti uzneseniu o vedení konania ani nepripúšťalo odvolanie. Žalovaným namietaný nesprávny
procesný postup tak nemal vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej a nedošlo ním ani k odňatiu práva
konať pred súdom, ani k procesnej vade konania v zmysle ustanovenia § 221 O.s.p., preto uvedenú
námietku odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj žalovaným

namietanú skutočnosť, že svedkovia K. B., E. B. C. D. Ž. sú so žalobcom v blízkom vzťahu. Existencia
blízkehovzťahusvedkakúčastníkovikonaniasamaosebenespôsobuje nedôveryhodnosťnavrhnutého
svedka, a to i s ohľadom na to, že vypočutí svedkovia boli riadne poučení podľa ust. § 126 ods. 2 O.s.p..
Naviac je treba si uvedomiť, že preukázanie skutočností potrebných pre posúdenie nárokov podľa § 7
ods.3 vyhl.č. 32/1965 Zb. predpokladá o.i. aj preukazovanie skutočností, ktoré vníma svojimi zmyslami

práve najbližšie okolie poškodeného (vrátane blízkych rodinných príslušníkov).

25. Námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré v konaní vykonať
mal, poukazujúc na podanie zo dňa 19.04.2010, posúdil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd
v tejto súvislosti dáva do pozornosti pojednávanie zo dňa 4.10.2010, na ktorom bol vo veci vypočutý

znalec prof. H.. E. Y., M.., ktorý sa vyjadroval k písomným otázkam žalovaného uvedeným v podaní
zo dňa 19.04.2010, pričom žalovaný v časti návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých
svedkov, ponechal na úvahe súdu, ktorých svedkov s ohľadom na ich vypočutie v trestnom konaní,
bude považovať v konaní za potrebné vypočuť. Ďalšie v odvolaní navrhované dôkazné prostriedky
sa vzťahujú na nárok žalobcu týkajúci sa ostatných nárokov, ktoré nie sú predmetom napadnutého

rozhodnutia

26.Odvolacísúdkonštatuje,žepredmetomodvolaciehoprieskumuje výroksúduprvejinštancie,ktorým
rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 7 ods.3 vyhlášky). S ohľadom na skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie súdu

prvej inštancie bolo odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
bol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej v súlade s ust. § 226 O.s.p. viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí zo dňa 28.09.2012 č.k. 3Co/370/2012-334.

27. Obsahom spisu je preukázané, že žalovaný dňa 28.01.2001 v G. Z. pred bytovkou č. XXX, spôsobil

žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví, a to trieštivú zlomeninu hlavy a krčku pravej ramennej kosti s posunom
úlomkov a podliatinu v oblasti krku, v oblasti pravého oka, čeľuste vľavo, ľavého
kolena, hrudníka vľavo na základe čoho bol Okresným súdom Bratislava III zo dňa 09.09.2004 uznaný
za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, 3 Trestného zákona. Súčasne bola
žalovanémutrestnýmrozsudkomuloženápovinnosťnahradiťžalobcovi škoduvovýške22000Sk,ktoré

zodpovedalo základnému bodovému ohodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu, pričom nebolo sporným, že žalovaný uvedenú sumu žalobcovi uhradil.

28. Posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.05.2002, vypracovaným H..
L. Š. boli vytrpené bolesti žalobcu ohodnotené spolu na 110 b (pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu 5b,

pomliaždenie tváre 5b, kominut. fr. hlavice humeru 60b, pomliaždenie Ľ kolenného kĺbu ťažšieho stupňa
15b, zlomenina VI. rebra 25b). Vzhľadom na operačnú liečbu, výraznú bolestivosť a
subklinický priebeh infektu H.. L. Š. základné bodové ohodnotenie zvýšil na dvojnásobok základného
bodového ohodnotenia, t.j. na 220b. Sťaženie spoločenského uplatnenia v posudku lekár vyhodnotil na
150b,atovzhľadomnadiagnostikovanéobmedzeniehybnostipravéhoramennéhokĺbuťažkéhostupňa.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 01.06.2006 titulom mimoriadneho odškodnenia
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia domáhal priznania 30-násobku základného bodového
ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného vo vyššie uvedenom posudkupo zohľadnení už priznanej náhrady škody v trestnom konaní, t.j. sumy vo výške 21 370,24 eur (643.800
Sk).

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho dospel k
záveru, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na vec aplikoval správne
ustanovenia právneho predpisu, ktoré však sčasti nesprávne interpretoval.

30. V napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade žalobcu je dôvodným
priznanie mimoriadneho odškodnenia za utrpenú bolesť vo výške zodpovedajúcej 30-násobku
základného bodového ohodnotenia. Svoj právny záver zdôvodnil opakovanými operačnými zákrokmi,
ktoré podstúpil žalobca, bolestivým spôsobom liečby, pričom táto bolesť je chronická, pretrváva až do
súčasnosti a v ktorých dôsledku je žalobca nútený dlhodobo užívať opioidy.

31. Odvolací súd poukazuje na ust. § 7 ods. 3 vyhlášky, ktoré umožňuje súdu odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, za podmienky, že sa
jedná o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky
zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného lekárom (v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky )

je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť
len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samo
predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre
uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Dôvody umožňujúce výnimočné
zvýšenie odškodnenia za bolesť treba však vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode

I ods. 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä
ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie
ich následkov (R 48/2004), pričom zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdu musí zodpovedať
mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu.

32. Odvolací súd dáva do pozornosti, že lekár H.. L. Š., J.. pri hodnotení vytrpenej bolesti spôsobenej
úrazom a liečbou vychádza zo základnej sadzby počtu bodov stanovených pod písm. B. bod I. prílohy
k vyhláške a základné bolestné zvýšil až o 100%, a to postupom podľa odseku 7, A. Zásady pre
hodnotenie, I. Odškodnenie za bolesť, i keď podľa odseku 6, A. Zásady pre hodnotenie, I. Odškodnenie
za bolesť, lekár podávajúci posudok mohol poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 zvýšiť

len o polovicu, ak zistil, že a/ došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ak b/ poškodenie na zdraví
vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali
komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., a ak c/ povaha zranenia si vyžiadala
operačný výkon. Účastníci spôsob hodnotenia vytrpenej bolesti lekárom H.. L. Š., J.. nesporovali a
žalovaný uhradil na základe rozhodnutia v trestnom konaní žalobcovi takto priznané základné bodové

ohodnotenie bolestného v plnom rozsahu. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom je
namieste vtedy, ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia za bolesť na dvojnásobok základnej
sadzby, nepostačuje na primerané zmiernenie následkov, avšak súdom priznané odškodnenie za bolesť
potom musí byť primerané povahe poškodenia zdravia a priebehu liečenia.

33. Odvolací súd v súvislosti s priznávaním mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť poukazuje na
to, že splnenie predpokladu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočíva najmä v povahe spôsobeného
poškodenia alebo priebehu liečenia. Za dôvod osobitného zreteľa však bez ďalšieho nemožno
považovať ďalšiu operáciu poškodeného, bez bližšej špecifikácie jej náročnosti, zložitosti, komplikácii či
rizikovostiprezdraviečiživotpoškodeného.Úvahasúduo„primeranosti“zvýšenianiejeneobmedzená,

lebo vyhláška tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné odškodnenie a
pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ
a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácií usmerňujú úvahu súdu o miere „primeranosti“
zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľ (viď rozsudok NS SR, sp. zn.: 3Cdo
114/2007). Z obsahu spisu ani z posudku H.. L. Š., J.. odvolací súd nemal za preukázané, že žalobca

podstúpil, príp. že jeho zdravotný stav si vyžadoval náročnejšiu a bolestivejšiu liečbu v takej miere,
že lekárom priznané navýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného až v rozsahu 100 % sa
javí nepostačujúcim. Je totiž nesporným, že náhradu škody za bolesť je možné uplatniť len do doby
pokiaľ zdravotný stav v dôsledku reparácie narušenia nie je stabilizovaný. Prípadné pretrvávanie bolestiaj po ustálení zdravotného stavu v dôsledku operačných zákrokov nie je možné zahrnúť do bolestného
a jeho prípadného zvýšenia. Pretrvávajúce bolesti aj po ustálení stavu je možné následne posudzovať
ako prípadné sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že v

posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky na priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného u
žalobcu a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

34. V časti uplatňovaného nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa
odvolací súd stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie v tom, že následky úrazu spôsobeného

žalovaným majú negatívny vplyv na osobný a spoločenský život žalobcu a
znemožňujúmuvykonávanieelementárnychkaždodennýchčinností,ktorébežnevykonávalvdobepred
úrazom. Pri vyhodnocovaní vplyvu úrazu na osobný život žalobcu v časti jeho
pracovných aktivít však musí konštatovať, že po úraze nedošlo u žalobcu k výraznému obmedzeniu
či znemožneniu jeho ďalšieho pracovného uplatnenia, nakoľko žalobca sa napriek spôsobenému úrazu
opätovne zapojil do vykonávania podnikateľskej činnosti, a to až do 30.04.2008. Opätovné zapojenie sa

do pracovne oblasti zo strany žalobcu bezprostredne po úraze bolo potvrdené aj vyjadrením svedkyne
K. B., ktorá uviedla, že ju a jej manžela žalobca po presťahovaní do G. Z. v roku 2002 zaúčal
pre firmu Transservis, ktorá následne zanikla a bola založená nová spoločnosť Transservis, s.r.o.. Z
vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že pri vykonávaní prác v záhradke, v rámci voľného času, je
žalobca následkom úrazu obmedzený pri vykonávaní prác so zdvihnutými končatinami, nie úplne a

v celom rozsahu. Pri posudzovaní následkov úrazu na spoločenský život žalobcu odvolací súd dáva
do pozornosti, že žalobca sa pred úrazom v roku 2001 venoval príležitostne turistike, a príležitostne
navštevoval kultúrne podujatia, pričom po úraze je v týchto aktivitách v dôsledku obmedzenej hybnosti
oboch horných končatín obmedzený.

35. Odvolací súd pri posudzovaní vplyvu poškodenia na zdraví žalobcu v dôsledku úrazu v roku 2001, na
rozdiel od záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, považuje za zásadnú skutočnosť, že
predchádzajúci úraz žalobcu z roku 1999 na ľavej ruke v zásadnej miere ovplyvňuje rozsah následkov
úrazu z roku 2001 na spoločenský, rodinný a osobný život žalobcu. Uvedené konštatoval v Znaleckom
posudku č. 9/2008 aj znalec prof. H.. E. Y., M.. ktorý uviedol, že obmedzenie žalobcu

v bežnom spôsobe života, a to v činnostiach so zdvihnutou hornou končatinou, je skomplikované tým,
že podobný nález má aj na ľavom ramene z úrazu z roku 1999, preto ak by nemal taký závažný nález
na ľavom ramene, nebol by v bežnom živote takto závažne obmedzený. Správnosť uvedených úvah
vyplýva, aj z vyjadrenia svedka K. B., dcéry žalobcu, ktorá uviedla, že nemala vedomosť
o tom, že žalobca mal úraz príp. operáciu v rokoch 1999-2000 a bola presvedčená o tom, že zdravotný

stav žalobcu bol pred úrazom v roku 2001 dobrý a ani neregistrovala jeho problémy s
ľavou rukou. Rovnako svedok E.X. B., zať žalobcu, vo výsluchu potvrdil, že žalobca sa po úraze v roku
1999 na ľavej ruke nesťažoval na zdravotné problémy a bol aktívny, pričom zmena nastala až po úraze
v roku 2001 na pravej ruke.

36. Zohľadniac skutočnosť, že obmedzenie žalobcu v bežnom živote pri dvíhaní hornej končatiny mu
spôsobuje obmedzenie pri bežnej hygiene, obliekaní a nosení nákupov, s prihliadnutím na vek žalobcu
v čase poškodenia zdravia, jeho príležitostné zapájanie sa do spoločenských a športových aktivít pred
úrazom, bez zásadnej zmeny v pracovnej oblasti bezprostredne po úraze, odvolací súd na rozdiel od
súdu prvej inštancie dospel k úvahe, že dôvodným je titulom mimoriadneho odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia (§ 7 ods.3 vyhlášky) priznať žalobcovi 15 násobok základného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri tejto úvahe zohľadnil, že vykonaným
dokazovaním (vyjadrenie ošetrujúcej lekárky žalobcu ), pri zohľadnení veku žalobcu, nebola v konaní
preukázaná príčinná súvislosť medzi úrazom žalobcu z roku 2001 a nutnosťou jeho požívania opiátov
na zmiernenie bolesti. V konaní nebol hodnoverne preukázaný ani vplyv úrazu z roku 2001 na psychiku

žalobcu.

37. Na základe uvedeného odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
prisudzujúcom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 15 násobku základného bodového

ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (150 bodov x 60 Sk = 9.000 Sk x 15 = 135.000 Sk),
zníženého o plnenie žalovaným na základe rozhodnutia v trestnom konaní (9.000 Sk), t.j. v sume
4.182,43 eur a vo zvyšku žalobu v časti o zaplatenie mimoriadneho odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia zamietol.38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, a to s poukazom na ust. §
396 ods.1 C.s.p. a ust. § 262 ods. 3 C.s.p., nakoľko súd prvej inštancie vo veci rozhodoval čiastočným

rozsudkom a vyhradil si právo o trovách konania rozhodnúť v rozsudku, ktorým rozhodne o celom
uplatnenom nároku.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).