Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/845/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203718
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813203718.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr.
ErikyZajacovejaJUDr.DenisaVékonyhovprávnejvecižalobcuBREBANKSPOLKAAKCYJNA,a.s.so
sídlom Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, identifikačné číslo KRS: 0000025237, podnikajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BRE Bank SA, pobočka zahraničnej
banky mBank v Slovenskej republike, IČO: 36 819 638, so sídlom Einsteinova č. 24, Bratislava, zast.

advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti
žalovanému H. C., trvale bytom W. T., toho času bytom Z. E. XX, DN XX AU, F., U. F., o zaplatenie
364,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.
decembra 2014, č.k. 16C/111/2014-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 364,36 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne
zo sumy 364,36 eur od 13.10.2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe žiadosti žalovaného zo dňa 3.11.2008 o poskytnutie
hotovostného úveru mPôžička uzatvorili účastníci 5.11.2008 Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru
mPôžička HMP044149449. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver v sume
80.000,- Sk (2655,51 eur) na obdobie 48 mesiacov, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na
5.11.2012. RPMN bola dohodnutá vo výške 17,81% pri dohodnutej pohyblivej úrokovej sadzbe vo výške

16,55% ročne v čase uzavretia zmluvy. Celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 29.847,90
Sk (t.j. v prepočte 990,79 eur) podľa údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver bola v danom období 22,21%.
Výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov boli dohodnuté v prílohe s názvom
Harmonogram splátok - M pôžička, ktorá sa nachádza na č. l. 9,10 spisu. Výška mesačnej splátky bola
dohodnutánasumu2287,76Sk(75,94eur)stým,žeprvásplátkabolasplatnádňa5.12.2008aposledná

dňa 5.11.2012. V zmluve o poskytnutí hotovostného úveru si v článku 9 bod 9.3 účastníci dohodli, že
mBank môže odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou a/ alebo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru
spolu s úrokmi, poplatkami a iným príslušenstvom, vyplývajúcim z tejto zmluvy alebo prijať akékoľvek
ďalšie opatrenie podľa tejto zmluvy, smerujúce k úhrade svojich splatných pohľadávok voči dlžníkovi v
prípade podľa písm. f/ ak dlžník poruší ktorúkoľvek povinnosť uvedenú v článku 7 tejto zmluvy. Podľa
článku 7 bod 7.2 dlžník sa zaviazal mať na účte pre mpôžičku v každý Deň splátky čiastku, ktorá

umožňuje mBank vykonať úhradu splátky, úrokov a poplatkov a nákladov vyplývajúcich z tejto zmluvy s
tým, že dlžník týmto oprávňuje mBank na vykonanie úhrady zrážanej čiastky formou bezhotovostnéhoprevodu zrážanej čiastky na akýkoľvek účet mBank. V článku 9 bod 9.5 sa dohodlo, že nasledujúci
deň po účinnosti odstúpenia dlžníka od zmluvy sa všetky záväzky dlžníka vyplývajúce z tejto zmluvy
stávajú splatné a dlžník je povinný v tento deň uhradiť celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným

príslušenstvom vyplývajúcim z tejto zmluvy. Z listu z 4.10.2011 mal súd preukázané, že v uvedenom liste
žalobca voči žalovanému odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mpôžička z dôvodu, že
bol v omeškaní so splácaním viac ako 2 splátok úveru s tým, že zmluva zanikne v deň doručenia tohto
odstúpenia. Listom z 4.10.2011zaslal žalobca žalovanému i návrh úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti
s odstúpením od zmluvy s tým, že celkový dlh k dátumu vyhotovenia tohto návrhu bol 539,38 eur, ktorý

mu navrhol splácať formou mesačných splátok v počte splátok 12 pri minimálnej výške každej mesačnej
splátky 45 eur s tým, že prvá splátka bude uhradená najneskôr do 15.11.2011 s tým, že inak navrhovateľ
pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávok. Z výpisu z účtu žalovaného vedeného u žalobcu z titulu
poskytnutej mpôžičky / č.l. 3-4 spisu/ za obdobie od 5.11.2008 do 29.3.2010 mal súd preukázané, že
žalovaný vyčerpal poskytnutú pôžičku zo strany žalobcu prostredníctvom výberov z bankomatu , a to
v období od 5.11.2008 do 8.1.2009 spolu sumu vo výške 2.597,10 eur, pričom postupne v splátkach

zaplatil dňa 8.1.2009 sumu 75,95 eur, 6.4.2009 sumu 75,95 eur, 6.4.2009 sumu 91 eur a 29.3.2010 sumu
2721,73 eur, čiže celkovo zaplatil spolu 2964,63 eur, pričom z titulu nezaplatených úrokov a poplatkov
za vymáhanie a zasielanie upomienok navrhovateľ eviduje voči nemu dlh k 29.3.2010 spolu vo výške
364,36 eur.

3. Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou
o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 5.11.2008 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Je nepochybné, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy veriteľom a žalovaný bol v čase uzavretia

zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do
oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa
na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Listami
zo dňa 04.10.2011 žalobca odstúpil od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička podľa §
506 Obchodného zákonníka, ako aj v súlade s ustanovením 2.3.5 Obchodných podmienok z dôvodu
porušenia povinností riadneho a včasného splácania úveru zo strany žalovaného. Zároveň vyzval
žalovaného k zaplateniu aktuálneho dlhu vo výške 539,38 eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 48 ods. 1 a 2, §
54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že ak žalobca dňa 04.10.2011 odstúpil
od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej
zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle

§ 39, § 54 ods. 1, § 48 a § 457 OZ je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku
ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy
vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody), účastníci
zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V
tomto prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa od žalovaného vrátenia poskytnutého úveru, nie však

úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na
rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých
podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po
zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky

odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako
dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to žalobca
ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o
odstúpení aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami
od momentu jej uzavretia. Ustanovenie článku obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ

plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie
oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Za daného stavu majú teda prednosť
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v rámci spotrebiteľského
práva (tento názor vyplýva napr. z rozhodnutia KS v Trenčíne č.k. 17Co/50/2012). Ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať
na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/PHS. Súdom
prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods.

3, 4 Občianskeho súdneho poriadku) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky,
ktoré zhoršujú kvalitu života. Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva,
vrátane ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli
žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú

sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Pokiaľ teda žalobca v predmetnej veci presadzuje obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy aj s
poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd poukázal na
to, že toto ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s odstúpením zmluvy nie na Obchodný zákonník,
ale na § 48 Občianskeho zákonníka.

5. Ak teda žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v sume 80.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte 2655,51 eur, od ktorej zmluvy žalobca dňa 4.10.2011
odstúpil, je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len prípadný rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru
prostredníctvomvýberovzbankomatovvobdobíod5.11.2008do8.1.2009spoluvovýške2.597,10eura
sumou, ktorú žalovaný doteraz žalobcovi zaplatil vo výške 2964,63 eur, ktorú sumu mu žalovaný zaplatil

v splátkach uvedených vyššie a to v období od 8.1.2009 do 29.3.2010 z čoho vyplýva, že žalovaný nie je
povinný žalobcovi vrátiť žiadnu sumu, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere sa odstúpením zrušila
s účinkami ex tunc a účastníci tejto zrušenej zmluvy sú si povinní vrátiť len to, čo na základe takejto
zrušenej zmluvy dostali.

6. Preto súd podaný návrh zamietol a žalobcovi nepriznal ani ním uplatnené úroky a poplatky za
vymáhanie pohľadávky, ktoré boli spolu ku dňu 29.3.2010 vyčíslené spolu sumou 364,36 eur, tak ako
to vyplýva z výpisu z úverového účtu na č.l. 3-4 spisu z dôvodov uvedených vyššie. Keďže súd návrh
žalobcu považoval z vyššie uvedených dôvodov za neopodstatnený žalovaný sa nemohol dostať so
zaplatením do omeškania, preto súd návrh i v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9,5 %

ročne zo sumy 364,36 eur za obdobie od 13.10.2011 do zaplatenia, ako neopodstatnený zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania tieto v celom rozsahu nepriznal,
keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Uviedol, že pripravil Zmluvu, ktorá mala všetky náležitosti podľa Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch") a ustanovení § 52-54
Občianskeho zákonníka. Ako podnikateľský subjekt má v rámci demokratického právneho systému

právneho štátu, právo stanoviť si v súlade so všetkými právnymi predpismi slovenskej republiky
podmienky, za ktorých je ochotný svojim zákazníkom poskytnúť určitý finančný produkt. Poznamenal,
že cieľom ustanovení zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa je chrániť ich práva pred dodávateľmi, ktorý
zjavne zneužívajú svoje postavenie a nie porušovať zásadu rovnosti účastníkov konania v tom zmysle,
že sa jednotlivé ustanovenia vyložia presne v prospech spotrebiteľa, aby sa tak mohol vyhnúť plneniu

svojich povinností a záväzkov. Poukázal na to, že k ukončenie zmluvného vzťahu došlo v dôsledku
konania žalovaného, ktorý si neplnil svoje povinnosti a to aj napriek niekoľkým výzvam. Vo všeobecnosti
by to znamenalo, že porušenie zmluvných a zákonných povinností zo strany spotrebiteľa by v danom
prípade znamenalo jeho zákonnú ochranu a tým by dochádzalo k faktickej podpore spotrebiteľa v
porušovaní svojich povinností. Za porušenie povinnosti spotrebiteľa by bol sankcionovaný veriteľ, čo

považuje za neprijateľné. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti a nesplácal úver v
súlade so Zmluvou, tým spôsobom, že nezaplatil viac ako dve splátky, žalobca listom zo dňa 4.10.2011
odstúpil v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ako aj v súlade s ustanovením 2.3.5 obchodných
podmienok mBank od Zmluvy. Citoval ustanovenia § 344, § 351, § 506 Obchodného zákonníka. Je
presvedčený, že odstúpením od úverovej zmluvy zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia zmluvných

splátok úveru žalovaným, nedošlo k zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku ani k zániku všetkých práv
a povinnosti z tejto zmluvy, keďže žalobca bol aj po odstúpení od zmluvy oprávnený požadovať od
žalovaného splatenie dlžnej sumy a príslušenstva. Táto skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia bodu
8.2. písm. d) a ust. bodu 9.3. písm. f) Zmluvy. Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia odzmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48
ods. 2) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. l Obchodného
zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Zastáva názor,

že plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie
vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky je
pohľadávkou zo zmluvy. Tato povinnosť odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká a nemení sa na
pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Naďalej ostáva pohľadávkou z úverovej zmluvy napriek

tomu, že veriteľ od zmluvy odstúpil. Rovnako nesúhlasí s tvrdeniami súdu, že žalovaný nie je povinný
vrátiť žalobcovi žiadne finančné prostriedky. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.655,51
eur, ktorý bol úročený v zmysle bodu 5.1. Zmluvy úrokovou sadzbou vo výške 16,5 % p.a. Žalovaný
sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 75,94 eur, pričom jednotlivé splátky boli
splatné k 5. dňu v mesiaci. Ako vyplýva z výpisu z účtu žalovaný poskytnutý úver čerpal, pričom
úver nesplácal riadne, čím porušil svoje zmluvné povinnosti a dostal sa do omeškania so splácaním

úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplácal úver v zmysle Harmonogramu splátok zaslal žalobca
žalovanému upomienky na úhradu nezaplatených splatných pohľadávok. Upomienky boli zaúčtované
v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, ktorý bol súčasťou zmluvy, a žalovaný s ním bol riadne
oboznámený, čo potvrdil aj svojim podpisom na Zmluve. (bod 11-8. Zmluvy). Ako vyplýva z výpisu z účtu,
predstavuje žalovanú istinu rozdiel medzi debetnými položkami vo výške 3.362,18 eur, do ktorých patrí

suma vyčerpaného úveru vo výške 2.625,64 eur, zmluvný úrok vo výške 254,73 eur, úroky z omeškania
vo výške 434 eur a poplatky vo výške 47,81 eur a kreditným položkami vo výške 2.997,82 eur. Zo
zaplatených splátok, bola čiastka vo výške 736,54 eur použitá na úhradu poplatkov, zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania a suma vo výške 2.261,28 eur ( suma uhradených splátok po odpočítaní čiastky vo
výške 736,54 eur) bola použitá na splatenie úveru, ktorý žalovaný vyčerpal vo výške 2.625,64 eur. Po

započítaní všetkých úhrad v zmysle vyššie uvedeného predstavoval konečný zostatok na účte sumu vo
výške 364,36 eur, pričom sa jedná výlučne len o nesplatenú časť vyčerpaných finančných prostriedkov
a jej súčasťou nie sú poplatky, úroky ani úroky z omeškania. S poukazom na vyššie uvedené je názoru,
že súd pri svojom rozhodovaní nesprávne vyhodnotil a právne posúdil otázku účinkov odstúpenia od
zmluvy o úvere a zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

v časti týkajúcej sa splatenia poskytnutého úveru.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej
inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyporiadal a tieto
preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli tvrdené

také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Nakoľko odvolací súd
sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje, v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP na
odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje a v súvislosti s odvolacím námietkami žalobcu dopĺňa.
12. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní, aj v priebehu konania, zotrváva na stanovisku,
že daný právny vzťah medzi účastníkmi mal byť posudzovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka,

a to najmä otázka odstúpenia a právnych dôsledkov odstúpenia od úverovej zmluvy.
13. Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie vec v tejto otázke správne právne posúdil.
Jeho závery sú aj v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS/402/2013-10
zo dňa 19.06.2013. Týmto rozhodnutím je potvrdená rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky,
ktoré síce uznávajú, že úver je absolútnym obchodom, pričom na úver dopadá tretia časť Obchodného

zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade

duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu
o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
14. Niet pochybností o tom, že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, za ktorú sa považuje
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Naplynutie času, ani jeho dôsledky, vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať
právna úprava obchodného práva a rovnako ani na otázky odstúpenia a dôsledkov odstúpenia od
zmluvy. Vychádza sa z názoru, že niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov, vychádzajúcu

z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne
chráni spotrebiteľov, ktorí takmer žiadnym spôsobom neparticipujú na koncipovaní zmluvy, a preto je
namieste silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54
Občianskeho zákonníka. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna

úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvoma nepodnikateľmi, alebo dvoma podnikateľmi,
alebo o inú než spotrebiteľskú zmluvu. Aj v danom prípade ide o formulárovú zmluvu, ktorej
predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Ak dodávateľ predformuluje
v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
resp. nedá ich do súladu s týmto paragrafom, v zmysle § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dostáva
sa do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné. O takýto rozpor ide aj vtedy,

ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného
zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky
zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.
15. Z uvedeného dôvodu preto treba považovať za správny postup, keď aj dôsledky odstúpenia od
zmluvy sú posudzované podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa

priaznivejšie. V preskúmavanej veci nepochybne právna úprava odstúpenia od zmluvy upravená v
ustanovení § 48 Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšia, keď vychádzajúc z ods. 2
ustanovenia zakotvuje, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy od samého
počiatku, teda ex tunc. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa k zániku zmluvy s účinkami ex tunc,
postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovenia

Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho
zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o vrátenie
plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami
ex tunc, teda postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy
podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa

úpravy Občianskeho zákonníka. Ustanovenie článku obchodných podmienok, podľa ktorého mal
spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je aj podľa odvolacieho súdu
upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka.
Za daného stavu majú teda prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej
právnej úpravy v rámci spotrebiteľského práva V nadväznosti na uvedené vychádzajúc z ust. § 48,

ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka tu je povinnosť účastníkov konania navzájom si vrátiť iba to,
čo si vzájomne plnili, ktoré ust. súd prvej inštancie na danú vec aj správne aplikoval. Ak teda žalobca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 80.000,-
Sk, čo predstavuje v prepočte 2655,51 eur, od ktorej zmluvy žalobca dňa 4.10.2011 odstúpil, je žalovaný
povinný vrátiť žalobcovi len prípadný rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru prostredníctvom výberov

z bankomatov v období od 5.11.2008 do 8.1.2009 spolu vo výške 2.597,10 eur a sumou, ktorú žalovaný
doteraz žalobcovi zaplatil vo výške 2964,63 eur, ktorú sumu mu žalovaný zaplatil v splátkach v období
od 8.1.2009 do 29.3.2010 z čoho vyplýva, že žalovaný nie je povinný žalobcovi vrátiť žiadnu sumu,
nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere sa odstúpením zrušila s účinkami ex tunc a účastníci tejto
zrušenej zmluvy sú si povinní vrátiť len to, čo na základe takejto zrušenej zmluvy dostali. Preto súd prvej

inštancie podaný návrh správne zamietol a žalobcovi nepriznal ani ním uplatnené úroky a poplatky za
vymáhanie pohľadávky, ktoré boli spolu ku dňu 29.3.2010 vyčíslené spolu sumou 364,36 eur, tak ako
to vyplýva z výpisu z úverového účtu na č.l. 3-4 spisu z dôvodov uvedených vyššie. Keďže súd návrh
žalobcu považoval z vyššie uvedených dôvodov za neopodstatnený žalovaný sa nemohol dostať so
zaplatením do omeškania, preto súd prvej inštancie taktiež správne zamietol i návrh v časti uplatnených

úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 364,36 eur za obdobie od 13.10.2011 do zaplatenia,
ako neopodstatnený.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).