Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/241/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217713
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115217713.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telecom, a.s.,
so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 28, IČO: 35 763 469, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Škerlíkom,
so sídlom K. T., J. H. č. XXXX/X, proti žalovanej: P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T. L. C., K. G. XXXX/
XX, o zaplatenie 831,41 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 25C/280/2015-63 zo dňa 4. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Žilina č. k. 25C/280/2015-63 zo dňa 4. mája 2016 v
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odvolanie žalovanej odmieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

V nenapadnutom výroku ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej podľa § 43 a § 44 zákona č. 351/2011 z. z. o
elektronických komunikáciách, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť žalobcovi 232,44

Eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 232,44 Eur za obdobie od 10.4.2015 až do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu podľa § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zamietol. Zároveň týmto rozsudkom nepriznal žalovanej podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu
trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe
zmluvy o pripojení zo dňa 31.8.2014, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej verejné
telekomunikačné služby. Žalovaná porušila svoju povinnosť platiť poplatky za poskytnuté a využité

verejné telekomunikačné služby. V dôsledku uvedeného vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť cenu za
poskytnuté služby. Podľa predložených faktúr predstavoval dlh žalovanej sumu 232,44 Eur, ktorú je
povinná vrátiť aj s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05% od 10.4.2015 do zaplatenia. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj zaplatenia
zmluvnejpokutyvovýške598,97Eur,vtejtočastipovažovalokresnýsúdnávrhzanedôvodný.Dôvodom
pre vznik nároku na zmluvnú pokutu malo byť porušenie záväzku viazanosti počas určeného obdobia
žalovanou. Okresný súd konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná.

Táto mala predstavovať okrem iného aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku
porušeniaviazanostivzhľadomnabenefity,ktoréžalobcažalovanejposkytol.Benefitmisarozumiesúčet
všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby ako zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorá
predstavuje rozdiel medzi akciovou cenou a cenou, za ktorú bol žalovanej mobilný telefón predaný.Podľa názoru okresného súdu za škodu nemožno považovať napríklad to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón či iné komunikačné zariadenie za nižšiu
ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telefónu je výsledkom zmluvného

konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento
za zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Z pohľadu súdu prvej inštancie je neprípustné žiadať od
žalovanej zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje cenové vyjadrenie „benefitov“, ktoré žalobca žalovanej pri

uzatváraní zmluvy poskytol, nakoľko žalovaná ako spotrebiteľka bola v presvedčení, že uvedená cena
služieb zahŕňa všetky služby poskytované žalobcom. Zmluvná pokuta za „benefity“ tak predstavuje akýsi
skrytý poplatok navyše za poskytnuté služby, ktorých cena je presne stanovená v zmluve - cenníku
služieb, na ktorú má žalobca nárok pri porušení zmluvy. Zároveň okresný súd konštatoval, že obdobnú
zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4C/93/2012
(žalobca BL Telecom), v dôsledku čoho žalobca nesmel dané zmluvné ustanovenie používať (§ 53a

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naviac súd nemohol zmluvnú pokutu znížiť podľa § 545a Občianskeho
zákonníka, keďže dané ustanovenie je aplikovateľné len v prípade platne dojednanej zmluvnej pokuty.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti

ktorému podala žalovaná odpor. Okresný súd ani protistrana nedali žalobcovi príležitosť pochybovať
o odôvodnenosti požiadavky na uplatnenú zmluvnú pokutu. Podľa názoru odvolateľa dotknutý právny
vzťah sporových strán nemá spotrebiteľský charakter. Vyjadril presvedčenie, že v danej veci bolo
nevyhnutné skúmať vôľu tej strany, ktorá zmluvné podmienky formulované v zmluve nedodržala. Tomu,
kto vyvolal určité konanie (záujem o uzatvorenie zmluvy) nemožno priznávať ochranu na úkor toho,

kto mu uveril. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony iných osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s
nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Z obsahu spisu je zrejmé,
že žalovaná uzavrela zmluvu slobodne a okrem možnosti využívať služby získala rôzne benefity - za
99,- Eur získala telefón, ktorého trhová hodnota bola 679,- Eur, neobmedzený internet, CLIP a Euro
roaming. Za poskytnuté služby však žalovaná nikdy nezaplatila žiadnu platbu, rovnako nereagovala

na výzvy a upozornenia žalobcu. Z takéhoto konania žalovanej odvolateľ vyvodil, že mohlo ísť o
podvodné a úmyselné konanie smerujúce k získaniu služieb s benefitmi. Prejav žalovanej, ktorá
tvrdila, že ju na uzavretie zmluvy nahovorili tretie osoby, ktoré následne služby využívali, svedčia
o tom, že žalovaná nemala záujem byť spotrebiteľkou. Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012 zo dňa 30.5.2012 vyplýva, že pokiaľ sa nepreukáže, že sa žalovaný

správal ako spotrebiteľ, je potrebné posudzovať uplatnený právny nárok na zmluvnú pokutu len z
hľadiska § 544 až § 545a Občianskeho zákonníka. Odvolateľ tiež zvýraznil príliš paternalistický prístup
slovenských súdov v otázke spotrebiteľskej ochrany (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 547/2012),
ako aj nemožnosť poskytnutia ochrany tým spotrebiteľom, ktorí si svoje záväzky ani nezačali plniť
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013). V zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta

vo výške 650,- Eur pre prípad nedodržania zmluvných záväzkov s tým, že jej výška bude klesať v
závislosti na dobe, po ktorú bude žalovaná využívať služby. Bolo nenáležité pri posudzovaní danej
zmluvnej podmienky vychádzať z rozhodnutia sp. zn. 4C/93/2012, pokiaľ sa týkalo iného žalobcu.
Žalobca ďalej zdôraznil, že zmluvná pokuta je všeobecne uznávaný inštitút obligačného práva a plní
zároveň viacero funkcií aj pri zabezpečovaní zmlúv uzatváraných podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o

elektronických komunikáciách. Pokiaľ ide o funkciu kompenzačnú, tak touto funkciou nie je pokrývaný
len rozdiel medzi hodnotou služieb, ktoré boli poskytnuté žalovanej podstatne lacnejšie ako keby sa
nebola zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, ale aj iné benefity a tiež náklady, ktoré
súvisia s obmedzením služieb, následným ich prerušením až deaktiváciou. Zmluvná pokuta tiež plní
funkciu sankčnú, prevenčnú, stimulačnú či výchovnú. Ak by výška zmluvnej pokuty dosahovala iba

hodnotu benefitov a nákladov na práce spojené s nedodržaním záväzku, potom dlžník nemôže mať
dostatočnú motiváciu na riadne a včasné plnenie záväzkov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 32 Odo 1299/2006 vyplýva, že veriteľ má vždy právo na pokutu najmenej vo výške vzniknutej
škody. Súd si mohol jednoduchým prepočtom overiť, že uplatnená zmluvná pokuta je nižšia ako bola
hodnota ňou zabezpečenej zmluvnej povinnosti, pretože pri takej intenzite využívania služieb, ako

počas obdobia troch mesiacov vykázala žalovaná, by bolo možné hodnotiť túto konkrétnu zmluvnú
pokutu ako nízku. Pokiaľ súd nemienil žalobcovi priznať uplatnený nárok na zmluvnú pokutu z
dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, bol povinný skúmať, či nie je možné tento priznať titulom
bezdôvodného obohatenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/196/2009). Žalovaná simohla pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom vybrať konkrétny balík služieb, a to podľa svojich
potrieb. Rozhodnutie súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty tak popiera
princíp rovnosti vyjadrený v § 3 Občianskeho zákonníka. Dojednaná zmluvná pokuta mala podľa

názoru odvolateľa zabrániť „migrovaniu“ klientov, ktorých počet je tiež rozhodujúci pre vytvorenie
stratégie správy mobilnej siete žalobcu. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí
sp. zn. 4Obdo/4/99 1.9.2000 „sama skutočnosť, že strany si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje
zásadám poctivého obchodného styku“. Odvolateľ mal tiež za to, že postupom okresného súdu došlo

k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom predovšetkým tým, že súd neupozornil strany na možnosť
posudzovania zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň nevysvetlil, na základe
akých skutočností mala žalovaná figurovať v danom právnom vzťahu ako spotrebiteľka.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie aj žalovaná, ktorá poukázala na fakt, že je v hmotnej
núdzi a nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu žalovanej sumy. Vyjadrila názor, že žalovanú

sumu by mali zaplatiť tí, ktorí ju zneužili.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla totožné skutočnosti ako vo svojom opravnom
prostriedku.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1CSPacontrarioodvolaniežalovanejodmietolpodľa§386písm.d/CSP.Následnepreskúmalrozsudok
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387
ods. 1 CSP v zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne.

V nenapadnutom výroku ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu“ a
„žalovanej“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporca“, ako sa to uvádza v napadnutom rozsudku.

8. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

9. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

10. Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

11. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

12. Žalovaná doručila okresnému súdu v lehote na podanie odvolania podanie označené ako
„Porozumenie“, ktorého obsah nasvedčoval tomu, že by mohlo ísť o odvolanie. Poukázala v
ňom len na svoju ťaživú finančnú situáciu a na to, že bola zneužitá. Podanie bolo doručené

za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorého regulácia bola rozhodujúca pri posudzovaní
náležitostí opravného prostriedku. Okresný súd následne (už za účinnosti Civilného sporového
poriadku) vyzval žalovanú na odstránenie vád podania, pričom ju zároveň poučil o následkoch
neuposlúchnutia výzvy. Žalovaná následne doručila súdu podanie obsahujúce totožné skutočnosti, akoboli formulované v skoršom „odvolaní“. Tvrdenia žalovanej bránili krajskému súdu definovať rozsah a
dôvody preskúmavania rozsudku, boli formulované všeobecne, stručne a bez jasného vysvetlenia, a
preto bránili súdu pokračovať v odvolacom konaní. Obsah podania nebol vymedzený v súlade s § 363

CSP (resp. predchádzajúcim znením § 205 ods. 1 O.s.p.), z ktorého dôvodu krajský súd odvolanie
odmietol podľa § 386 písm. d/ CSP.

13. Krajský súd následne na základe odvolania žalobcu podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky,
ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí návrhu v časti požadovanej zmluvnej pokuty. Okresný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá
odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených novelou
Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 01. 01. 1992. Zmluvná pokuta
je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju

zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi
škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu
možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia
akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu,
prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o

zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy,
dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute,
ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou
zabezpečený.

15. Krajský súd nijako nespochybňuje účel a podstatu inštitútu zmluvnej pokuty, ako to formuloval vo
svojom opravnom prostriedku žalobca, mal však za to, že spôsob jej zakotvenia v dotknutej zmluve
uzavretej medzi sporovými stranami odporuje právnej úprave, čo správne konštatoval okresný súd vo
svojom rozsudku.

16.Vprvomradesažiadasauviesť,žeprávnyvzťahžalobcuažalovanejmájednoznačnespotrebiteľský
charakter. Žalobca ako obchodná spoločnosť figuroval pri kontraktácii ako podnikateľ, pričom žalovaná
konala ako fyzická osoba - nepodnikateľ prijímajúci predmetnú službu. Ak žalobca v konaní tvrdil, že
žalovaná konala podvodne, či úmyselne s cieľom „vylákať“ od žalobcu drahý mobilný telefón, uvedené
nebolo nijako preukázané. Obe zmluvné strany slobodne a dobrovoľne podpísali zmluvu, v spojitosti s

ktorou žalobca poskytol žalovanej okrem iného aj mobilný telefón.

17. Z obsahu dotknutej zmluvy uzavretej medzi stranami je zjavné, že táto obsahovala aj dojednanie
o zmluvnej pokute, na ktorú mohol vzniknúť nárok pri porušení „záväzku viazanosti“. Zo zmluvných
formulácií nevyplýva naviazanosť zmluvnej pokuty na hodnotu predaného mobilného telefónu; uvedené

možno len vyvodiť z obsahu a usporiadania jednotlivých časti kontraktu, predovšetkým aj zo skutočnosti,
že výška zmluvnej pokuty mala postupne časom klesať (teda na začiatku doby viazanosti bola nižšia
ako na jej konci). Možno sa iba domnievať, že na účely „splatenia“ hodnoty telefónu žalobca formuloval
zmluvné podmienky tak, aby žalovaná zotrvala v zmluvnom vzťahu po istý čas, v ktorom by uhrádzala
náklady na telefonovanie, vrátane skrytých splátok daného mobilného zariadenia.

18. Z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/67/2013 zo dňa 30.8.2013 vyplýva, že
„odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na
skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Musí sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci

súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah
a všetky osobitosti právneho úkonu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v
štandardných zmluvách aj podľa názoru odvolacieho súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd musí brať pri
vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné podmienky a okolnosti,za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 41 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť“. V uvedenom

prípade síce odvolací riešil situáciu, kedy bola v zmluve uzatvorenej žalobcom formulovaná zmluvná
pokuta všeobecne bez väzby na charakter porušenia povinnosti, avšak problém vytknutý krajským
súdom nebol odstránený ani v zmluve posudzovanej v aktuálnej veci (uzavretej dňa 31.8.2014 medzi
sporovými stranami).

19. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že zmluvnú pokutu mohol žalobca požadovať pri porušení záväzku
viazanosti. Keďže zmluvná pokuta má znamenať sankciu za nesplnenie definovanej povinnosti, jej
výška musí zároveň mať spojitosť s takýmto porušením. Tvrdenie o následkoch správania spotrebiteľa -
žalovanej zaťažovalo žalobcu, ktorý mal vysvetliť, ako súvisí nezotrvanie v zmluvnom vzťahu žalovanou
s danou zmluvnou pokutou a jej výškou. Žalobca svojou argumentáciou v celom priebehu konania,
ako aj v podanom opravnom prostriedku postavil na tom, že žalovaná získala drahý mobilný telefón.

Z uvedeného teda možno vyvodiť, že výška zmluvnej pokuty mala kompenzovať práve jeho cenu.
Výslovná formulácia takejto konštrukcie zmluvnej pokuty však zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
nevyplýva.

20. Odvolací súd bol presvedčený, že ani tzv. degresívny charakter zmluvnej pokuty neodstránil

pochybnosti o jej určitosti v zmluve a spotrebiteľke tak nedal jasný obraz o tom, v čom spočívala jej
podstata. V posudzovanej veci sa skôr javí, že sankčný inštitút mal zastrieť náklady žalobcu na mobilný
telefón, ktorý bol žalovanej predaný za zvýhodnenú cenu. Nejasné zmluvné ustanovenia nemohli byť
predmetom súdnej ochranu a krajský súd, rovnako ako súd prvej inštancie považoval ustanovenie o
zmluvnej pokute za neplatné.

21. K tvrdeniam žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože tu nebol vysvetlený
spotrebiteľský status žalovanej, treba uviesť, že rozhodnutie okresného súdu obsahovalo konkrétne
ustanovenia, ktoré mali za následok posúdenie sporu ako spotrebiteľského a tiež argumentáciu o
nedôvodnosti vyjadrení žalobcu k úmyslu žalovanej získať lacno hodnotný mobilný telefón.

22. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa potreby upozornenia žalobcu na posudzovanie zmluvnej pokuty
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, k tomu treba uviesť, že daná otázka mala výlučne právny
charakter. Z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/68/2012 zo dňa 28.11.2012 vyplýva, že
„o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak súd založí svoje rozhodnutie vo veci na

skutočnostiach, ku ktorým sa účastník v dôsledku postupu súdu nemohol nijako vyjadriť, namietať ich,
resp. prezentovať proti nim z jeho pohľadu účinnú právnu argumentáciu, predkladať dôkazy a pod.
Účastník musí mať vždy možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepredvídaného právneho
ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav.
23. Ustanovenie § 100 O.s.p. veta tretia zavedené do nášho právneho poriadku novelou Občianskeho

súdneho poriadku č. 384/2008 Z. z. v tomto smere posilnilo právo na spravodlivý proces tým, že
účastník môže až po samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa predvídať obsah rozhodnutia súdu.
Podľa jeho výslovného znenia môže počas konania súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz
tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Oznámenie právneho posúdenia
veci by sa v žiadnom prípade nemalo uvádzať, ak by jeho obsah bol v podstatných črtách totožný

s právnym posúdením predloženým súdu účastníkmi konania alebo vedľajšími účastníkmi. V takej
procesnej situácii by to znamenalo porušenie nestrannosti súdu a mohlo by to založiť dôvod na námietku
zaujatosti. Navyše, v takej situácii by ani nebolo možné uvažovať o prekvapivom rozhodnutí, lebo by
išlo len o rozhodnutie vo veci samej, ktoré účastníci mohli očakávať, resp. predpokladať. Preto by
súd mal informovať o vlastnom právnom posúdení, ktoré by bolo úplne alebo podstatne odlišné od

toho, ktoré predniesli v priebehu konania účastníci, resp. vedľajší účastníci. Účastník tak bude mať
možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený
skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až
po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu. Správne uplatňovanie
inštitútu vyjadreného v citovanom ustanovení § 100 veta tretia O.s.p. významným spôsobom eliminuje

procesné situácie, kedy sa účastníci snažia preukazovať skutočnosti, ktoré sudca za významné
vôbec nepovažuje a naopak, ku skutočnostiam, podľa sudcu pre posúdenie veci podstatnú, sa vôbec
nevyjadria, resp. nepredložia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.24. Vyjadrenie predbežného právneho názoru sudcu na prejednávanú vec, resp. právne posúdenie na
základe doteraz vykonaných dôkazov nie je v žiadnom prípade sankcia voči jednému z účastníkov a
už vôbec nie návod pre účastníka, ako formulovať skutkové dôvody svojich podaní. Ide o citlivé a v

konečnom dôsledku fakultatívne usmerňovanie účastníkov konania k tomu, na čom je civilný proces
postavený - k prejednaciemu princípu. Správnym uplatňovaním inštitútu podľa § 100 veta tretia O.s.p.
môže dôjsť k naplneniu atribútu sudcu ako nezávislého arbitra sporu. Treba zdôrazniť, že súčasťou
práva na spravodlivý proces je nepochybne i prediktabilita súdneho konania, kontinuálne sledovateľná
línia myšlienkového pochodu sudcu pri hodnotení tvrdených skutočností a vykonaných dôkazov, čím sa

v konečnom dôsledku eliminuje možnosť odôvodňovania odvolaní prekvapivosťou výroku, či nesúladom
medzi vykonaným dokazovaním a výsledným právnym posúdením“.
25. Odvolací súd k uvedenému považuje za potrebné pripomenúť, že podľa Civilného sporového
poriadku je predbežné právne posúdenie veci povinnosťou súdu (§ 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP) a
znamená potrebu za každých okolností prezentovať právnu úpravu, ktorá môže byť na vec aplikovaná,
nie však jej výklad, prípadný výsledok sporu či iné potrebné dôkazy (výnimky upravuje zákon). V

posudzovanej veci postupoval okresný súd ešte v intenciách Občianskeho súdneho poriadku, jeho
povinnosťou nebolo prezentovať svoje predbežné právne posúdenie veci a vzhľadom na obsah podanej
žaloby, v ktorej žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nebolo nevyhnutné zo strany
súdu upozorniť strany na eventuálne použitie právnych predpisov, pretože tieto neboli iné, ako bolo
možné predpokladať.

26. Ak žalobca namietal, že okresný súd nenáležite poukázal na rozhodnutie týkajúce sa úplne iného
žalobcu (BL Telecom), táto argumentácia bola relevantná, avšak nemohla zvrátiť názor krajského súdu
na opodstatnenosť žalobnej požiadavky na zaplatenie zmluvnej pokuty.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 2 CSP, pričom vychádzal
z procesného neúspechu oboch procesných strán - odvolanie žalobcu nebolo dôvodné a odvolanie
žalovanej bolo odmietnuté.

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).