Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/350/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202847
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814202847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne : Mgr. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom :
JUDr. Peter Vevurka, advokát, O., X. XXX/XX, proti žalovanému: Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z., U. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, K., M. II č. XXX, v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/49/2014-168 zo dňa 15. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním v bode II mení takto :

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 12.387,38 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd odvolacie konanie o odvolaní žalovaného zastavuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.

Žalobkyni a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov takto rozhodol :

I/ Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného tak, že do
výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
- nehnuteľnosti:
- byt č. 29 na 1. p. vchod č. 3, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v
7979/348677 v bytovom dome súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. 541/305, evidovaný na LV č.

XXXX pre obec Tvrdošín, k.ú. M. B., ktorý pozostáva z troch izieb a príslušenstva
- pozemky, evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Tvrdošín, k.ú. M. B. ako C KN parcela č.
541/270 - ostatné plochy vo výmere 333 m2, CKN parc. č. 541/298 - trvalé trávne porasty vo výmere
206 m2, C KN parc. č. 541/305 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2, C KN parc. č. 541/306
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 168 m2, C KN parc. č. 541/307 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 207 m2, C KN parc. č. 541/308 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 174 m2, C KN parc.
č. 541/309 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 222 m2 v spoluvlastníckom podiele 7979/348677,

- hnuteľné veci:
- mixér ponorný ručný
- router k internetu s káblami
- šľahač elektrický- odšťavovač ovocia elektrický -
- strojček na zmrzlinu elektrický
- rýchlovarná konvica

- satelit s príslušenstvom
- DVD prehrávač
- zosilňovač zvuku k TV
- ohrievací vankúšik elektrický
- fén - sušič na vlasy elektrický

- rádiomagnetofón s CD prehrávačom malý
- dotykové lampy - lišta svetelná LIDL dva kusy
- chladnička s mrazničkou Whirlpool
- umývačka riadu Whirlpool
- kufor s elektrickým náradím ( vŕtačka, pílka...)
- meteostanica

- časový spínač k vzduchovaču ( ku akváriám )
- mobily SONY ERICSSON s nabíjačkou - 2 kusy
- mobil moderný vysúvací SONY ERICSSON s nabíjačkou
- lampa - veľká neonka
- lampa - neonka v kuchyni

- lampa nová na stene v obývačke + retiazka
- lampy visiace IKEA 7 kusov
- nová sada hrncov s kufrom
- smaltovaný hrniec veľký ( hnedý )
- panvica teflonová priemer 28 cm

- pokrievka na panvicu priemer 28 cm
- pekáč kovový veľký
- sošky Panny Márie 3 kusy
- akvárium veľké
- akvárium malé

- veľký kufor s ručným náradím ( kľúče, vrtáky, šrobováky, kladivá, metre, imbusáky, kliešte )
- skrutkovač
- posuvné meradlo
- iné náradie: kladivo, kliešte
- nožnice na plech

- pílka ručná
- pumpa na bicykel 2 kusy
- originál obraz od majstra Záborského
- doska na žehlenie a rukávnik na žehlenie
- nemčina EŠKK s kazetami cca 32 lekcií

- slovník anglicko - slovenský PASSWORD
- moderná učebnica nemčiny s audiokazetou
- veľké obrazy zasklené 2 kusy
- obliečky na vankúše a paplón - 4 + 2 kusy
- plachty 3 kusy + 1 veľká dvojitá ( z veľkej obliečky ) béžová

- skriňa spálňová veľká trojdielna so zrkadlom a sklápacími dverami - jelša
- komoda ku skrini - jelša
- posteľ dvojlôžková ( manželská ) masív s roštom
- matrace Materasso 2 kusy
- stolička otočná na kolieskach modrá

- rohový pracovný stôl pod počítač REA čerešňa
- stôl veľký pracovný béžový so zásuvkami
- regál k pracovnému stolu rohovému REA
- polica veľká visiaca - knižnica čerešňa
- polica drevená z dosiek

- policové dosky s konzolami
- konzoly nové
- koberec modrý so svetadielmi IKEA
- nástenka korkovo - biela- skriňa štíhla policová s dverami a 2 zásuvkami
- skriňa štíhla policová so sklom
- poličky na stene k pracovnému stolu 2 kusy

- poličky kovové v kúpeľni 2 kusy
- držiaky IKEA na police v komore, typ ANTONIUS - asi 8 kusov podpera a asi 34 dvojíc konzol.
- kancelárska stolička sivá bez opierok
- elektrický klavír.
a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:

- lyžiarske bežecké topánky
- bežecké lyže s viazaním
- lyžiarske palice
- držiak na lyže
- prilba cyklistická
- turistický ruksak zelený

- peňaženka
- klobúk filcový trampský
- noty na akordeón francúzske - 2 zošity
- držiak na telefón pri nabíjaní.
II/ Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 12 387,38 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III/ Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1482,50 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s., číslo účtu: SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, s variabilným symbolom: 5906160972 do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
IV/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 143, § 148, § 150 Občianskeho zákonníka a
vykonané dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav :
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha, aby súd vyporiadal BSM, ktoré zaniklo
rozvodom manželstva so žalovaným dňa 28. 12. 2012. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že
nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v žalobe. Keďže sa nezhodli na ich ocenení, súd zistil

všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Žochňáka, ktorý ich
cenu určil tak, že cena bytu č. 29 v bytovom dome súpisné číslo XXX s príslušným spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je 44 022,47 EUR a všeobecná
hodnota pozemkov v spoluvlastníckom podiele 7979/348677 je 679,17 EUR, spolu teda všeobecná
hodnota nehnuteľností v BSM je 44 700 EUR. Pokiaľ žalovaný považoval cenu nehnuteľností zistenú

znaleckým posudkom za neprimerane nízku, mal výhrady k metóde polohovej diferenciácie, ktorú
znalec použil a žiadal vypracovať kontrolný znalecký posudok, kde by znalec určil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností porovnávacou metódou, súd jeho požiadavke nevyhovel. Z výsluchu znalca Ing. Jána
Žochňáka vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval metódou polohovej diferenciácie podľa metodiky
vydanej Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorá je na daný prípad plne

aplikovateľná a je štandardnou metódou, využívanou na účely znaleckých posudkov. Znalec uviedol,
že pokiaľ by aj urobil znalecký posudok porovnávacou metódou, tak predpokladá, že rozdiel medzi
výsledkom znaleckého posudku pri použití metódy polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy by
bol minimálny, pretože pri metóde porovnávacej by bral do úvahy nielen prevodné zmluvy na byty s
vyššou cenou, než určil, ale aj nižšou. Znalec doplnil, že on si prezrel ponuky realitných kancelárií na

byty v lokalite Medvedzie a v blízkosti, teda Tvrdošín, Trstená, Nižná a ceny za byty sa pohybovali
zhruba na tej úrovni, ako určil v znaleckom posudku. Z výsluchu znalca teda súd konštatuje, že nie
je dôvod na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, keď znalec použil štandardnú znaleckú
metódu ( čo napokon nerozporoval ani samotný žalovaný ) a riadne splnil úlohu súdu . Súd má dôvod
vykonať dôkaz kontrolným znaleckým posudkom len z vážnych dôvodov , napr. že by znalec nesplnil

úlohu súdu, nepoužil vhodnú metódu, postup, vykonal nesprávne merania, výpočty a pod. Nič také
sporové strany voči znaleckému posudku nenamietali a ani sa v priebehu konania nepreukázalo. Medzi
sporovými stranami tiež nebolo sporné, že byt, ktorý nadobudli do BSM, po rozvode užíva výlučne
žalovaný. Súd prikázal nehnuteľnosti, teda predovšetkým byt, do výlučného vlastníctva žalobkyne,
ktorá po rozvode nemá samostatné bývanie spolu s troma maloletými deťmi, ktoré boli po rozvode

zverené do jej osobnej starostlivosti. S prihliadnutím na potrebu bývania mal. detí preto súd rozhodol, že
nehnuteľnosti pripadnú žalobkyni. Medzi sporovými stranami tiež nebolo sporné, že počas manželstva
im vznikol záväzok titulom zmluvy o úvere so Štátnym fondom rozvoja bývania na základe zmluvy č.
510/7660/1997. Tento záväzok zanikol po rozvode manželstva splatením úveru. Strany sa zhodli na tom( zápisnica o pojednávaní dňa 21. 9. 2015 ), že od rozvodu manželstva bolo na úver zaplatené 8330,36
EUR, z čoho na úver zaplatil žalovaný 355 EUR a zvyšok zaplatila žalobkyňa. Keďže išlo o spoločný
záväzok, z ktorého boli obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne, v rámci širšieho vyporiadania

súd zohľadnil, že žalobkyňa zaplatila väčšiu časť úveru, než na ňu pripadá a to o 3810,18 EUR. Túto
sumu je teda povinný žalobkyni nahradiť. Pôvodne žalovaný žiadal vyporiadať aj osobné motorové
vozidlo zn. Toyota Avensis, počas konania však súhlasil, že toto nebude predmetom vyporiadania,
súd sa preto vyporiadaním tejto veci ďalej nezaoberal. Čo sa týka hnuteľných vecí, žalovaný tvrdil,
že niektoré hnuteľné veci, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe, ešte počas manželstva zanikli, a to či

už v dôsledku poškodenia alebo bežného opotrebovania. Bolo na žalovanom, aby tieto svoje tvrdenia
preukázal. Pokiaľ niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje
tvrdenie preukázať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti; inak platí zásada, že veci existujúce za
trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vyporiadať. Okrem vecí, o ktorých žalovaný
tvrdil, že do vyporiadania nepatria, nemal výhrady k zostatkovým cenám hnuteľných vecí, ktoré uviedla
žalobkyňa. O hnuteľné veci neprejavila záujem žiadna zo strán. Hoci žalovaný v rámci svojej záverečnej

reči spochybňoval, kde sa hnuteľné veci nachádzajú, z ich účelového určenia ( nábytok, kuchynské a
domáce potreby, veci slúžiace na pestovanie záľub žalovaného ) je zrejmé, že tieto hnuteľné veci sa
nachádzajú v byte, ktorý užíva žalovaný a ten to ani v rámci vyjadrenia k žalobe ani v rámci svojej
účastníckej výpovede nespochybňoval. Keďže žiadna zo strán nemá o hnuteľné veci záujem, súd v
súlade so zásadou účelného využitia vecí prikázal zariadenie bytu ( veci, označené v návrhu ako 1. a

3. ) do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá nadobúda do výlučného vlastníctva byt a zvyšné veci,
ktoré podľa svojej povahy slúžia pestovaniu záľub žalovaného, do jeho výlučného vlastníctva ( časť 2.
návrhu ). Toto určenie hnuteľných vecí je v súlade s pôvodným návrhom žalobkyne, doručeným súdu 28.
4. 2014. Súd vyporiadal všetky hnuteľné veci uvedené v návrhu, s výnimkou veci taxameter + anténa,
z ktorej povahy veci je zrejmé, že ide o vec využívanú na výkon povolania jedného z manželov ( v

minulostižalovanýprevádzkovaltaxislužbu). Medzistranamisporuostalospornénajmäto,vakejvýške
žalobkyňa prispela na nadobudnutie bytu vlastnými peňažnými prostriedkami. Žalobkyňa totiž tvrdila
v rámci svojej účastníckej výpovede dňa 29. 4. 2015, že na nadobudnutie bytu zo svojho výlučného
majetku investovala 150 000,- Sk zo stavebného sporenia, ktoré mala pred uzatvorením manželstva a
ktoré zaplatila na zálohu na byt, ďalej 58 000,- Sk zo svojej vkladnej knižky, ďalej, že rodičia jej darovali

na byt 150 000,- Sk tak, že zaplatili zvyšok zálohy na byt. Okrem toho tvrdila, že jej rodičia darovali aj
427 000,- Sk takou formou, že za nich zaplatili rodine P. splátky úveru za byt, pretože táto rodina od nich
mala kúpiť byt a platila namiesto nich platby úveru ŠFRB. Okrem toho tvrdila, že jej rodičia zaplatili 67
000,- Sk za dokončenie bytu, ktorý nadobudli so žalovaným a že to mienili ako darovanie výlučne jej. Na
pojednávaní dňa 12. 8. 2015 ešte doplnila, že okrem peňazí, ktoré jej rodičia za nich vyplatili manželom

P., jej rodičia darovali 356 243,- Sk, 67 000,- Sk na dokončenie bytu a 14 130,90 EUR na splatenie úveru
za byt. Tvrdila, že všetky tieto peniaze darovali rodičia výlučne jej na nadobudnutie bytu. Uviedla, že
žalovaný z peňazí z dedičstva na byt zaplatil 1000 EUR na výmenu okien. Žalovaný potvrdil, že rodičia
žalobkyne im dali 300 000,- Sk na byt, ale on to považoval za darovanie obom manželom, keďže to
malo byť ich spoločné bývanie ako rodiny. Pripustil, že okrem týchto peňazí im rodičia žalovanej dali

počas manželstva ešte nejaké peniaze, ale nevedel upresniť koľko. Matka žalobkyne R. B. so svojej
svedeckej výpovedi dňa 21. 9. 2015 uviedla, že spolu s manželom žalobkyni poskytli počas manželstva
darovaním výlučne jej sumu spolu 1 600 580,- Sk. Potvrdila, že osobám, čo chceli od strán sporu kúpiť
byt ( manželia P. ), zaplatila 314 000,- Sk. Na dokončenie bytu dali 71 000,- Sk ( kuchynská linka, stolár
a elektrikár ). Uviedla, že peniaze darovali výlučne svojej dcére. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 21. 9.

2015 potvrdila, že rodičom vrátili peniaze vo výške 340 000,- Sk, z čoho však 150 000,- Sk boli peniaze,
ktoré im požičali na kúpu auta. Z takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že bolo preukázané, že
rodičia žalobkyne dali 300 000,- Sk pri uzavretí zmluvy o dielo na výstavbu bytu, čo potvrdil aj žalovaný,
hoci zároveň tvrdil, že tieto peniaze darovali rodičia žalobkyne im obom. Pri darovaní je však rozhodujúci
úmysel darcu, takže pokiaľ sa matka žalobkyne vyjadrila, že darovanie bolo mienené výlučne pre jej

dcéru, tak súd tento úmysel darkyne musí zobrať do úvahy. Z výpovede svedkyne R. B. vyplynulo aj , že
okrem týchto 300 000,- Sk za strany sporu zaplatila manželom P. sumu 314 000,- Sk. Žalobkyňa však
potvrdila, že strany im peniaze aj vrátili, a to 340 000,- Sk, z čoho bolo 150 000,- Sk vrátenie pôžičky na
auto, to znamená, že zo sumy 314 000,- Sk, ktorú jej rodičia vrátili namiesto strán manželom P., rodičom
žalobkyne vrátili 190 000,- Sk, rozdiel teda činí 124 000,- Sk. Súd teda vyčíslil investície z oddeleného

majetku žalobkyne na nadobudnutie bytu nasledovne:
- suma 300000,- Sk poskytnutá pri uzavretí zmluvy o dielo, ktorú žalovaný potvrdil ( v prepočte 9 958,18
EUR )- suma 124 000,- Sk ( v prepočte 4116,05 EUR ) ktorú zaplatili rodičia žalobkyne manželom P. a ktorú
im sporové strany nevrátili
- suma 71 000,- Sk ( v prepočte 2356,76 EUR ) zaplatené remeselníkom na dokončenie bytu

- spolu: 16 430,99 EUR.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že z oddeleného majetku na nadobudnutie bytu v Tvrdošíne vynaložila vyššie
investície, toto sa v konaní nepreukázalo. Z listinných dôkazov, ktoré v tomto smere predložila ( faktúry,
príjmové doklady o platení záloh stavebníkovi bytu, výberový lístok z banky ) nie je zrejmé, že by
išlo o prostriedky z jej oddeleného majetku.; tento záver nemožno urobiť zo samej skutočnosti, že na

príjmových pokladničných dokladoch je uvedená ako platiteľ žalobkyňa, keďže nebolo preukázané, že
šlo o prostriedky z jej oddeleného majetku. Súd potom konštatuje, že hodnota majetku v BSM je 44700
EUR ( nehnuteľnosti ) + 4718,10 EUR ( hnuteľné veci ), spolu 49 418,10 EUR. Podiel každého z
bývalých manželov je jedna polovica, teda na každú zo strán pripadá podiel vo výške 24709,05 EUR.
Žalobkyňa nadobúda veci v hodnote 49 155,10 EUR, čo je o 24 116,05 EUR viac, ako je jej podiel.
Okrem toho je žalobkyňa povinná žalovanému nahradiť 500 EUR, čo je suma pripadajúca na jej podiel z

investície z oddeleného majetku žalovaného do spoločného majetku - 1000 EUR, ktoré zaplatil z peňazí
z dedičstva za výmenu okien v byte. Žalovaný nadobúda veci v hodnote 203 EUR, teda o 24 506,05
EUR menej, ako je jeho podiel. Je však povinný žalobkyni nahradiť investície na nadobudnutie bytu vo
výške pripadajúcej na jeho podiel, t.j. vo výške 8 215,49 EUR a polovicu splátok úveru zaplatených po
rozvode, po odpočítaní splátok vo výške 355 EUR, ktoré po rozvode na úver zaplatil, čo predstavuje

čiastku 3810,18 EUR. Po odpočítaní týchto súm z podielu žalovaného súd dospel k záveru, že na
vyrovnanie podielov je žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť sumu 12 387,38 EUR ( žalobkyňa by
mala žalovanému na vyrovnanie podielov doplatiť 24 616,05 EUR, no z tejto sumy sa odpočíta 203
EUR, čo je hodnota vecí, ktoré žalovaný nadobúda, ďalej sa odpočíta čiastka 3 810, 18 EUR ako podiel
žalovaného na úvere a odpočíta sa čiastka 8 215,49 ako náhrada investícií, ktoré žalobkyňa vynaložila

zo svojho oddeleného majetku na spoločný majetok ).

Čo sa týka námietky premlčania vložených investícií do spoločného majetku, ktorú v rámci záverečnej
reči vzniesol prostredníctvom svojho zástupcu žalovaný, súd ju považuje za neopodstatnenú, pretože
iné osoby okrem žalobkyne ( napr. rodičia žalobkyne ) sa nedomáhajú vrátenia peňazí, ktoré poskytli

na nadobudnutie bytu strán a pokiaľ smerovala proti žalobkyni, tak je zrejmé, že tá si nemohla uplatniť
právo na vložené investície počas trvania BSM, ale až po zániku jeho zániku, čo aj v rámci konania o
jeho vyporiadanie v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote urobila.
Pokiaľ súd zamietol návrh zástupcu žalovaného na opätovný výsluch žalovaného ohľadne hnuteľných
vecí, tento dôkaz považoval za nadbytočný, pretože žalovaný sa mal možnosť vyjadriť k žalobe, čo aj

urobil, bol vypočutý a v rámci svojej účastníckej výpovede uviedol, že sa dodatočne vyjadrí k hnuteľným
veciam, teda o ktoré veci má záujem, ale do skončenia dokazovania tak neurobil, hoci mu nič nebránilo,
aby sa vyjadril, a to či už priamo na pojednávaní alebo písomne. Súd potom nevidel dôvod, prečo by
mal opakovať výsluch žalovaného, keď bolo na ňom, aby dal svoje vyjadrenie aj k otázke hnuteľných
vecí a ich prikázania do vlastníctva jednotlivým stranám.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju
nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Súd zobral do úvahy, že ide o konanie, v ktorom nie je viazaný
žalobou, pretože spôsob vyporiadania vyplýva z právneho predpisu a tiež že ani u jedného z účastníkov
nemožno konštatovať úspech alebo neúspech v spore, čo aj čiastočný, pretože sa nepreukázala
časť tvrdení oboch sporových strán ohľadne výšky investícií žalobkyne z jej oddeleného majetku do

spoločného majetku manželov.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku II podala odvolanie
žalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu.Navrhovalaodvolaciemusúdu,abybezdotknutia
savýrokunapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdupodbodomIzmenilrozsudoksúduprvejinštanciepod

bodom II výroku tak, že ju zaviaže zaplatiť žalovanému sumu 4.439,34 Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. 30-dňovú splatnosť žiadala z dôvodu, že má v starostlivosti 3 deti, býva v podnájme, pretože
žalovaný ju trvalo odmieta vpustiť do bytu, ohrozuje ju aj deti, v ktorej veci už bolo začaté trestné stíhanie,
ktoré však pre duševnú poruchu žalovaného bolo zastavené. Vo svojom odvolaní poukazovala na to,
že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä

vo vyhodnotení produkovaných dôkazov o započítaní vlastných prostriedkov žalobkyne vnesených do
nadobudnutia nehnuteľnosti bytu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. M. B. a pozemkoch
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. M. B. v dôsledku čoho súd dospel k nesprávnej sume, ktorú
jej uložil vyplatiť žalovanému na vyporiadavací podiel. Má za to, že rozsudok súdu, jeho odôvodnenie,nevychádza zo zisteného skutkového stavu a z odôvodnenia rozsudku nie je možné ustáliť, akými
dôkazmi sa súd pri svojom rozhodovaní riadil. Súd pochybil aj vo výpočte hodnoty hnuteľných vecí,
ktoré prikázal žalovanému, 203,- Eur, hoci správne súd prikazuje žalovanému veci v hodnote 263,- Eur,

následkom čoho aj záverečná suma je chybná. Má za to, že preukázala ďalšie sumy vynaložené na
získanie bytu z jej vlastných finančných prostriedkov nepatriacich do BSM, s ktorými dôkazmi sa súd
náležite nevyporiadal a nezapočítal tieto vložené investície. Taktiež nesprávne vyhodnotil sumu, ktorú
dostali za predaj bytu v Trnave. Súd nesprávne vyhodnotil aj dar od rodičov.

3. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Svoje podanie - odvolanie žalovaný prípisom zo dňa
10.08.2016 doručeným súdu dňa 22.08.2016 vzal svoje odvolanie proti rozsudku okresného súdu v
celom rozsahu späť.

4. Žalobkyňa a žalovaný k odvolaniam proti rozsudku okresného súdu nepodali písomné vyjadrenie.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobkyňa a žalovaný, v zákonom stanovenej lehote
(§ 362 ods. 1 CSP) napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním v bode II zmenil v súlade s ust. § 388 CSP.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý. V dôsledku
späťvzatia odvolania proti rozsudku okresného súdu zo strany žalovaného odvolacie konanie o odvolaní
žalovaného odvolací súd zastavil v súlade s ust. § 369 CSP.

6. V zmysle ust. § 369 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie

konanie zastaví.

7. V zmysle ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil až na lehotu stanovenú žalobkyni titulom vyplatenia

sumy 12.387,38 Eur žalovanému. Lehota 3 dní na vyplatenie vyššie uvedenej sumy je podľa názoru
odvolacieho súdu krátka a z toho dôvodu v tejto časti odvolaniu žalobkyne vyhovel a určil lehotu na
vyplatenie sumy v zmysle návrhu, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

10. Odvolateľ - žalobkyňa k veci samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v
podanom odvolaní, a na ktoré poukazovala žalobkyňa aj v priebehu prvostupňového konania, odvolací
súd v tejto časti nepovažoval odvolanie za dôvodné, okrem časti týkajúcej sa lehoty ako bolo uvedené

vyššie.

11. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku.12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Vychádzal zo skutočnosti, že v predmetnom konaní nemožno konštatovať úspech
alebo neúspech strán v spore.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)