Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010145
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717010145.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a

sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného T. B. za zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na
ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 6. septembra 2017 o odvolaní obž. T. B. proti
rozsudku senátu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 26/2017 zo dňa 23. 6. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T 26/2017 zo dňa 23.6.2017 vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám odsudzuje obž. T. B., nar. X. X. X.XXX podľa § 208 ods. 3

Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Výrok o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou ponecháva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 26/2017 zo dňa 23. 6. 2017 bol obž. T. B. uznaný
za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že

od presne nezisteného dňa roku 2011, kedy sa spoločne so svojou manželkou Y. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom D., M. XX, nasťahovali do rodinného domu vo D., okres D., na Ul. M. XX, do dňa 30.10.2016
v tomto opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke Y. B. s ktorou žil v spoločnej
domácnosti a to tak, že musela zažívať z jeho strany zastrašovanie, ponižovanie svojej osoby a ľudskej
dôstojnosti, verbálnu a fyzickú agresiu a to tak, že ju fackal po tvári, opľúval jej tvár, nadával jej, že
je „Ukrajinka prašivá, suka smradľavá“ a podobne, ako aj hrubé zaobchádzanie, emočné a finančné
zneužívanie, kde naposledy dňa 30. 10. 2016 v čase okolo 12,45 hod. v rodinnom dome na ulici M.

XXXX/XX, D. bezdôvodne vyvolal hádku so svojou manželkou Y. B., nar. XX.XX.XXXX, následne začal
byť voči nej agresívny a fyzicky ju napadol, tak že ju udieral päsťami do hlavy, fackal ju po tvári, pričom sa
Y. B. pustila z nosa krv, presunul sa za ňou do kúpeľni a tam sa jej vyhrážal „ budeš celá krvavá, zmlátim
ťa ty ukrajinská kurva" chytil ju za vlasy a ťahal ju za ne, poškodená mu povedala, že zavolá telefónom
policajtov, načo jej odpovedal, „ak zavoláš rozbijem Ti ho", čím takto u Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bytom M. XXXX/XX, D. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom toto jeho konanie dosiahlo
vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti.

Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov
nepodmienečne, pričom súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol
obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež prvostupňovýsúd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému uložil i ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. potrvá dovtedy, kým si to bude vyžadovať jeho účel.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v prípade uznania viny neuveril obhajobe
obžalovaného, že od roku 2011 do 30. 10. 2016 poškodenú nezastrašoval, nespôsoboval jej fyzické
a psychické utrpenie, neponižoval jej osobu a ľudskú dôstojnosť, nezaobchádzal s ňou hrubo,
nezneužíval ju emočne a finančne. Práve naopak prvostupňový súd poukazuje na výpovede poškodenej
z prípravného konania a to i po vznesení obvinenia, kde poškodená dňa 30. 10. 2016 a taktiež i

31. 10. 2016, t.j. po vznesení obvinenia veľmi explicitne uviedla všetky skutkové okolnosti, ktoré sa
kladú obvinenému za vinu s tým, že hádky s obžalovaným sú čoraz častejšie, že ju viní, že nemá
lieky, pýta neustále od nej peniaze, pričom v minulosti skoro vôbec nepracoval a sama poškodená
má finančné problémy utiahnuť domácnosť, kde v minulosti ju viackrát obžalovaný fyzicky napadol,
fackaním po tvári, pri hádkach ju vždy opľul do tváre a na hlavu. Mala aj modriny na tvári, avšak u
lekára nikdy nebola, pretože sa bála následkov. Počas tohto obdobia, podľa týchto prvotných výpovedí,

sa poškodenej veľakrát obžalovaný vyhrážal, že keď bude spať, že ju zaškrtí, že jej rozmláti hlavu,
pričom dňa 30. 10. 2016 ju skutočne napadol tak, že ju trikrát udrel päsťou do hlavy, cítila ako jej z
nosa tečie krv. Veľmi explicitne v týchto prvotných výpovediach uviedla nadávky, ktoré jej v tomto čase
obžalovaný adresoval, pričom svokra zavolala policajtov, nakoľko poškodená mala skutočne obavy o
svoj život. Prvostupňový súd neuveril zmeneným výpovediam poškodenej a to tak v prípravnom konaní,

ako i na hlavnom pojednávaní a rovnako tak neuveril ani zmenenej výpovedi svedkyne V. A. - matky
obžalovaného, ktorá taktiež bezprostredne po vznesení obvinenia dňa 31. 10. 2016 veľmi podrobne
popísala okolnosti konfliktu dňa 30. 10. 2016 a taktiež i popísala veľmi podrobne okolnosti spolužitia
medzi obžalovaným a poškodenou s tým, že z obžalovaného je zúfalá, nevie čo má robiť, poškodená
sa ho bojí, že čaká len na to, kedy zavolá políciu. Ku skutku zo dňa 30. 10. 2016 V. A. uviedla, že

obžalovaný vtedy hulákal na svoju ženu, pýtal od nej peniaze „daj mi tie peniaze, lebo ti rozbijem hlavu“,
pričom po nejakom čase preto zobrala vnukov k sebe, išla von fajčiť a keďže počula i naďalej krik, že
poškodenej obžalovaný ústne nadával, zavolala políciu. V ďalších svojich výpovediach už však tieto
skutočnosti táto svedkyňa poprela a to nielen v prípravnom konaní, ale i na hlavnom pojednávaní. Týmto
zmeneným výpovediam prvostupňový súd neuveril a to i s poukazom na znalecké dokazovanie, kde

obe znalkyne z odboru psychiatrie a psychológie veľmi podrobne, presne, objektívne a zodpovedne
a profesionálne pristúpili k spracovaniu znaleckých posudkov a taktiež i k obhájeniu ich výsledkov na
hlavnom pojednávaní. Znalkyňa V.. Q. A. v prípade poškodenej stanovila jednoznačne príčinu a to
psychickú poruchu - zmiešanú úzkostnú depresívnu poruchu, ktorá súvisí s psychickým a fyzickým
týraním zo strany obžalovaného v dôsledku roky trvajúceho diskomfortu - stresu v partnerskom vzťahu.

Táto porucha jednoznačne súvisí s traumou, ktorú svedkyňa prežívala roky v partnerskom živote, pričom
táto znalkyňa taktiež konštatovala, že poškodená má tendenciu ospravedlňovať manžela, pretože stále
verí, že to bude ideálna rodina. Rovnako tak znalkyňa z odboru psychológie W.. X. jednoznačne potvrdila
závery svojho znaleckého dokazovania s tým, že hlavným stresorom u poškodenej je spolužitie s
obžalovaným, kde poškodená je skromnej, dobrosrdečnej povahy. Iné stresory u poškodenej nie sú,

pričom hlavný stresor - obžalovaný vyvolal jej postraumatickú stresovú poruchu. Znalkyňa už v decembri
v roku 2016 predpokladala, že poškodená bude meniť svoju výpoveď voči obžalovanému a to aj zo
strachu,akédôsledkybymalouloženietrestuobžalovanému.Tietoznalkynezotrvalinazáverochsvojich
znaleckých posudkoch i na hlavnom pojednávaní a preto z uvedených dôvodov, najmä s poukazom na
tieto znalecké posudky, prvostupňový súd uznal vinu obžalovaného v zmysle ust. § 208 ods. 1 písm.

a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., keďže obžalovaný blízkej osobe spôsoboval psychické a fyzické utrpenie
a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu alebo
iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, kde tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas.

V súvislosti s druhom a výmerou trestu prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje,
že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, kde naposledy bol trestaný rozsudkom Okresného
súdu Zvolen pod sp. zn. 1T 84/2016 zo dňa 19. 10. 2016, kedy došlo k upusteniu od uloženia súhrnného
trestu, vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Zvolen sp. zn. 2T 104/2003 zo dňa 24. 10. 2003. Tieto
odsúdenia však prvostupňový súd nevzal v úvahu a to z dôvodu, že v daných prípadoch sa jednalo

o riešenie skutkov starých skoro 15 rokov a neuznal to preto ani ako priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. n) Tr. zák. Taktiež vzal v úvahu i správu ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, z ktorej vyplýva,
že správanie a vystupovanie obžalovaného nebolo vždy s ústavným poriadkom a denným režimom a
vyslovuje názor, že uloženie trestu za takejto situácie na samej spodnej hranici trestnej sadzby by boloveľmi benevolentné a preto obžalovanému uložil trest v trvaní 8 rokov, pričom keďže obžalovaný bol
v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil tohto i do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Rovnako tak prvostupňový súd v zmysle záverov znaleckého dokazovania

znalkyne V.. A. uložil obžalovanému i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a to s
odôvodnením, že obžalovaný dlhú dobu užíval omamné látky, resp. iné náhrady a vzhľadom na to, že
obžalovaný doposiaľ riadne neukončil žiadnu začatú liečbu, je potrebné toto liečenie uložiť ústavnou
formou.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie do zápisnice z hlavného
pojednávania obžalovaný, ktoré neskôr doplnil prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu. V
písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného podrobne rozvádza svoje dôvody odvolania a to
tak do viny, ako i uloženého trestu. V prípade viny poukazuje obhajca obžalovaného na skutočnosť, že
ani z jednej svedeckej výpovede nevyplynula skutočnosť, ktorá by preukazovala, že by sa obžalovaný
dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Poukazuje pritom na výpoveď poškodenej, ako aj

výpovede matky obžalovaného, z ktorých výpovedí na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie sú
pravdivé skutočnosti, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby. Pripúšťa len skutočnosť, že 30.
10. 2016 sa spoločne s manželkou - poškodenou pohádali, avšak rozhodne popiera, že by manželke
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, že by ju ponižoval, zastrašoval, hrubo s ňou zaobchádzal,
emočneafinančnejuzneužívalafyzickybolnaňuagresívny.Zdôrazňuje,žepoškodenáužvprípravnom

konaní poprela svoje prvotné výpovede a ani z ďalších výpovedí, osobitne z výpovedí susedov a
rodinných príslušníkov nevyplýva, že by sa takto obžalovaný správal k poškodenej. Ďalej zdôrazňuje,
že už v prípravnom konaní namietol závery znaleckých posudkov znalkýň z odboru psychiatrie a
psychológie, nakoľko tieto mali k dispozícii len prvotné výpovede a že obžalovaného tieto znalkyne
viedli ako narkomana a nekonzultovali tieto skutočnosti s ošetrujúcim lekárom obžalovaného, najmä s

ošetrujúcim lekárom V.. W. a V.. J.. Taktiež uvádza, že hoci žiadal o kontrolné znalecké posudky, súd toto
neakceptoval a rozhodol napriek tomu, že okrem znaleckých posudkov všetky ostatné vykonané dôkazy
vyznievajú v prospech obžalovaného. Rovnako tak v písomných dôvodoch odvolania namieta ustálený
čas spáchania trestnej činnosti, kde vyslovuje názor, že nevie na základe čoho okresný súd ustálil dobu
od kedy mal začať obžalovaný páchať trestnú činnosť, pričom akcentuje, že poškodená na hlavnom

pojednávaní vôbec nevyzerala, že by mala z neho strach, obavu, obávala sa skôr o jeho zdravie, pretože
má problémy s pečeňou. Záverom písomných dôvodov odvolania uvádza, že obžalovaný doposiaľ žil
s manželkou normálnym životom, pričom sa starajú o dve deti a žijú v rodinnom dome, ktorý spoločne
prestavali a upravili, pričom riadne pracoval, aj z toho dôvodu ho prekvapil prístup znalkyne k jeho osobe,
ako aj rozhodnutie súdu o vine. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu

s tým, aby odvolací súd zrušil tento rozsudok prvostupňového súdu a tomuto uložil, aby znova konal a
rozhodol, resp. aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí novozvolený obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných
dôvodov odvolania, pričom naviac poukazuje na viaceré nedostatky, ktoré sa podľa jeho názoru vyskytli

v priebehu prvostupňového konania. V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že absentuje postup
súdu ako reagoval obžalovaný na poučenie o vzťahu k možnému vyhláseniu. Ďalej pri odstraňovaní
rozporov samotná poškodená po prečítaní uviedla „nie je to pravda“, pričom vôbec nie je zrejmé, čo nie
je pravda, či to čo povedala v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní a napokon na hlavnom
pojednávaní, ako i v prípravnom konaní absentuje vyjadrenie obžalovaného, či súhlasí so substitúciou

ustanoveného obhajcu. Záverom uviedol, aby odvolací súd veľmi dôsledne a citlivo zvážil, či v danom
prípade nie je možné aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu a to za situácie, ak krajský súd
dospeje k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Poukázal pritom na skutočnosť, že obžalovaný sa stará
o maloleté deti, ktoré sú na neho naviazané.

Intervenujúci prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje vo
všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny a odvolanie obžalovaného za nezákonné a toto navrhuje
zamietnuť.

Poškodená uviedla, že nikdy nebola bitá, týraná, pričom sa starajú spoločne o deti a snažia sa žiť a

vychovávať svoje maloleté deti.Na záver obžalovaný uviedol, že žiada súd, aby bol v tomto prípade zhovievavý s tým, že ľutuje toho čo
sa stalo, že je pravdou, že sa s manželkou hádali, kde berie väčšiu časť viny na seba, avšak starajú sa
o maloleté deti a preto by chcel, aby súd rozhodol spravodlivo.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného
ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V súvislosti so závermi prvostupňového súdu o uznaní viny, rovnako ako prvostupňový súd i Krajský súd
v Banskej Bystrici považuje prvotné výpovede tak poškodenej Y. B., ako i matky obžalovaného V. A. za
pravdivé a vierohodné a to i napriek tomu, že tieto svedkyne (i poškodená) zmenili svoje výpovede na
hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní. Tieto prvotné výpovede oboch týchto svedkýň zodpovedali
nielen ostatným súvislostiam skutkového deja - samotná matka obžalovaného zavolala políciu, kde ešte

predtým zobrala z miesta bydliska svoje vnúčatá - deti obžalovaného, nakoľko sa už sama nemohla
pozerať na správanie sa a chovanie obžalovaného.

Rovnako ako prvostupňový súd i krajský súd poukazuje v tejto súvislosti najmä na výpovede znalkýň
a to tak znalkyne z odboru psychiatrie, ako i znalkyne z odboru psychológie, kde zo záverov jednak

znaleckých posudkov, ako i záverov, ktoré poskytli na hlavnom pojednávaní, jednoznačne vyplýva,
že v prípade poškodenej zistili známky zmiešanej úzkostnej depresívnej poruchy, ktorou trpela i v
čase skutku a ktorá jednoznačne súvisí s psychickým a fyzickým týraním zo strany manžela, teda v
dôsledku roky trvajúceho diskomfortu - stresu v partnerskom vzťahu, čo bolo i pred inkriminovaným
obdobím, v čase skutku, ako i v súčasnosti, kde sa postupne vyvíja. Podľa znalkyne psychiatričky táto

zmiešaná úzkostne depresívna porucha, ktorou poškodená trpí, jednoznačne súvisí s traumou, ktorú
svedkyňa prežívala roky vo svojom partnerskom vzťahu psychickým a fyzickým týraním zo strany jej
manžela. Taktiež znalkyňa konštatuje, že konanie obvineného dosiahlo vo vzťahu k jeho manželke
vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti. V zmysle záverov znaleckého posudku znalkyne psychologičky, táto
konštatuje, že poškodená vykazuje znaky týraného jedinca a to zmena osobnosti a kompenzačných

mechanizmov v dôsledku chaotického stresu, ako aj znakov posttraumatickej stresovej poruchy a
deštruktívneho správania sa voči sebe v oblasti podrobovania sa zneužívaniu svojej osoby, života v
trvalom strachu z psychických a fyzických útokov voči sebe a maloletým deťom. V súvislosti s osobou
obžalovaného znalkyňa z odboru psychológie konštatuje, že v prípade obžalovaného agresivita u
obvineného nedosahuje patologický stupeň a nie je hlavnou charakteristikou jeho osobnosti, avšak

agresívne správanie sa u neho vyskytuje pri abstinenčných príznakoch z nedostatku drogy, ak sa od
neho vyžaduje zodpovedné správanie a nie sú splnené jeho predstavy a očakávania. K tejto schéme
konania obžalovaného, ako aj k obdobiu, počas ktorého bola páchaná trestná činnosť, krajský súd
poukazuje na záznam o odložení veci v prípade konania, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný B. 22.
6. 2012, kedy po predchádzajúcej slovnej hádke so strýkom taktiež zobral nôž a tento po príchode

manželky zahodil a vyhrážal sa svojej manželke, že uvidí čo sa bude diať. I v tomto prípade prvotné
výpovede poškodenej boli v neprospech obžalovaného, neskôr však poškodená, ako i ďalší rodinní
príslušníci, zmenili svoju výpoveď, na základe toho bola vec odložená. V neposlednom rade považuje
krajský súd v súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného za významnú i skutočnosť, že i počas
hlavného pojednávania dňa 24. 5. 2017 počas výsluchu znalkyne z odboru psychiatrie sa obžalovaný

začal správať nevhodným spôsobom, zvýšeným hlasom vstupoval do výsluchu znalkyne, pričom
predseda senátu rozhodol, že v hlavnom pojednávaní bude pokračované bez prítomnosti obžalovaného
a nariadil eskortujúcim príslušníkom, aby obžalovaného odviedli z pojednávacej miestnosti. Obžalovaný
na výzvy príslušníkov ZVJS nereagoval, aktívne sa bránil priloženiu pút a preto museli byť použité voči
nemu hmaty a chvaty sebaobrany a putá.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu krajský súd sa v podstate stotožnil so závermi
prvostupňového súdu ohľadne pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že i vzhľadom na
odstup času predchádzajúce odsúdenia ani krajský súd nevzal v úvahu. Naproti tomu však sa krajský
súdnestotožnilsozáveromprvostupňovéhosúdu,žejenamiesteobžalovanémuukladaťtrestnaddolnú

hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru krajského súdu v plnom rozsahu postačuje,
ak obžalovanému bude uložený trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.V súvislosti s možnosťou použitia zmierňovacieho ustanovenia, t.j. uloženia trestu pod zákonom
stanovenú trestnú sadzbu (§ 39 ods. 1 Tr. zák.), krajský súd zdôrazňuje, že jednak osoba obžalovaného,
tak ako bola charakterizovaná znalkyňou psychologičkou, ako i psychiatričkou, taktiež i prvotnými

výpoveďami poškodenej a matky obžalovaného, nedáva dostatočnú záruku na to, že by jeho osoba
poskytovaladostatočnézárukynato,abybolomožnétomutouložiťtrestpodzákonomstanovenútrestnú
sadzbu. Rovnako tak i charakter skutku nie je vhodný na aplikáciu tohto inštitútu, kde trest uložený
na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je podľa názoru krajského súdu primeraný.
Naviac krajský súd poznamenáva, že tak ako to vyplýva z prvotných výpovedí poškodenej a matky

obžalovaného, aj zo znaleckého dokazovania, obžalovaný sa hrubého a bezcitného konania dopúšťal
voči manželke i v prítomnosti svojich maloletých detí, neabstinoval s drogami, nemal záujem trvalo sa
zamestnať a vždy sa iba choval účelovo s cieľom uspokojiť svoje potreby.

Vo vzťahu k argumentom nového obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí, že v danom prípade
absentuje postup súdu, ako reagoval obžalovaný na poučenie vo vzťahu k možnému vyhláseniu,

krajský súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo podľa jeho názoru k zásadnému porušeniu
práv na obhajobu. Nik z prítomných, ani zvolený obhajca, ani prokurátor, ani obžalovaný nenamietali
absenciu tohto procesného postupu a je zrejmé, že obžalovaný, pokiaľ popieral spáchanie trestného
činu, bolo zrejmé, že bude potrebné vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhovali procesné strany. Hoci ide
o nesprávny procesný postup prvostupňového súdu, kedy prvostupňový súd neumožnil obžalovanému

urobiť vyhlásenie i o tom, že je nevinný, neznamená to, že by došlo k porušeniu práv na obhajobu.
Vo vzťahu k argumentácii, čo vlastne nie je pravda, čo uviedla poškodená, krajský súd konštatuje, že
vzhľadom na charakter výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že ako vypovedala
samotná poškodená, t.j. vypovedala na hlavnom pojednávaní v prospech obžalovaného a napokon v
prípade argumentácie obhajcu obžalovaného o súhlase so substitúciou ustanoveného obhajcu, taktiež

krajský súd konštatuje, že tak v prípravnom konaní, ako i pri výsluchu na hlavnom pojednávaní bola
vždy doložená substitúcia, pričom obžalovaný takúto substitúciu nikdy nenamietal.

S poukazom potom na skutočnosť, že v prípade uznania viny obžalovaného sa krajský súd v plnom
rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu, najmä však s poukazom na závery znaleckého

dokazovania, avšak nestotožnil sa s výškou uloženého trestu, krajský súd potom rozsudkom uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s
tým, že uložené ochranné opatrenie zostáva nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.