Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244596
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: G.. U.. O. H., A.. XX.XX.XXXX,
W. U. X, XXX XX W., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2,
Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša
č. 1, Bratislava, o zaplatenie 3.483,93 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo 14. novembra 2013 č. k. 16C 194/2011-138, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal

zaplatenia sumy 3.483,93 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
žalovanejprivykonávaníbankovéhodohľadunadčinnosťouPODIELOVÉHODRUŽSTVASLOVENSKÉ
INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“, „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s
CP“). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom aj rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a zároveň zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c) OSP. Žalovanej nepriznal náhradu trov
konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16. 4. 2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
Družstvo v upozornení z 13. 5. 2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9. 1. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením

Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva
roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje
a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou

činnosťou Družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovaniea vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo

výške8%ročne.Rozhodnutímz8.1.2008,č.E.-XXXX/X/XXXXA.nazákladekontrolyvykonanejvroku
2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí
špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní
o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 7. 5. 2008, č. L.-XXX/XXXX, zrušila a
vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. E.-

XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za
porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001
Z.z. Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím z 22. 4. 2008, č. E.-XXXX-X/XXXX-F. zmenila
podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie
investičnejslužbypodľa§6ods.1písm.d)vspojenís§5ods.1písm.a),b),ac)zákonač.566/2001Z.z.

s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností
a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom
rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa
30.03.2010 Družstvo požiadalo listom z 15. 4. 2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa

Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo
odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich
členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi

spôsobiť pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov
eur. Ďalším listom zo dňa 23.4. 2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy
v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči
Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných
prostriedkov jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30. 4. 2010 a následne

urgenciou zo dňa 30. 6. 2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o
predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.
V súvislosti s oznámením Družstva z 10.05.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009
bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa
14. 5. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z.,

žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009
nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa
správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť
otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v
účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne

získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v
účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v
účtovnej závierke v reálnej hodnote. Národná banka Slovenska si listom z 01.06.2010 vyžiadala od
Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre
G.. D. Č., G.. N. U., I.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa

Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 5.10.2009. Národná banka Slovenska vydala dňa 12. 7. 2010
rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. E.-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť
zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže
na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia

klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím z 21.12.2010, č. E.-XXXX-X/XXXX, A. podľa
§ 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods.
2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť
predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska

rozhodnutím z 1. 3. 2011, Č.. L.-XXX/XXXX. Národná banka Slovenska rozhodnutím z 26.08.2010 č.
E.-XXXX/X-X/XXXX zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu
investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť
neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada NárodnejbankySlovenskarozhodnutímzo07.12.2010č.L.-XXXX/XXXX.Uvedenýmrozhodnutiampredchádzala
výzva NBS zo dňa 10. 5 .2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície
zo dňa 28. 4. 2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10. 5.

2010 č. E.-XXXX/X-X/XXXX A. prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z.
o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím z 30. 5. 2011 č. E.-XXXXX-X/XXXX NBS zakázala Družstvu
ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4
písm.c)zák.č.566/2001Z.z.zdôvoduporušeniaustanovenia§129ods.3vspojenís§128ods.1písm.
b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým,

že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS
sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny
a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v
Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na
diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý

by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie.
Listom z 26. 4. 2007 požiadala Národná banka Slovenska v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z.
v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o
investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.
12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch,

ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku
družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s
informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 9.
5. 2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú
závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov

náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za
polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.08.2007 NBS z predložených
údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva
je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI
HOLDING, a. s.. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť

voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo
v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť

štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo
sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. V rámci
reakcie splnomocnený zástupca Družstva P.. D. M. v liste z 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva
nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo
rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje

jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29. 1. 2008 informovalo NBS, že
od 1. 1. 2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto
doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného

rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na
CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a
to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009 spolu s
vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze
Družstva z 3. 3. 2009, ktorej predmetom bolo okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej

účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008,
3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009, na
ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/
správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných
členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21.10.2009 Národná

banka Slovenska listom zo dňa 27.10.2009 informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky podľa
§ 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona,
nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia
na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstatytrestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák. a trestného činu porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm. b) Tr. zák. na Úrad boja proti korupcii Prezídia
Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s

cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi
s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po
obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 8. 1. 2010 Družstvo vo vyjadrení z 19.03.2010
upozorňovaloobchodníkascennýmipapierminazávažnýnesúladskutočnejfinančnejkondícieportfólia,
ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa

vyúčtovania zo dňa 8. 1.2010. Listom z 12. 4. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi
na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010
v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo 16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi
s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24 764 991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň
považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi
predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia

listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom z 03.05.2010 a opätovne zo 17.05.2010 Družstvo vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o
riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek
a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s
cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228 954 eur a na doplatenie

rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio Družstva nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Zo spisu Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 19C 56/2011 súd prvého stupňa zistil, že ide o právnu vec žalobcu PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti žalovanej SR - Národná banka Slovenska a predmetom
uvedeného konania je náhrada škody vo výške 63.163.426,03 eur s prísl., ktorá mala byť spôsobená

nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Ten mal spočívať v tom,
že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi pri výkone dohľadu nad
jeho činnosťou NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu nedostatkov a ani na ich
zamedzenie do budúcna, b/ NBS neurobila potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku
Družstva, najmä ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi,

c/ NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi na základe podnetu Družstva z
15.04.2010, ani nereagovala na jeho list z 26.04.2010, ktorým dalo podnet na vyhlásenie obchodníka
s cennými papiermi za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom, a tak spôsobila, že obchodník s
cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a toto si nemohlo uplatniť
nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u garančného fondu investícií, a napokon d/ inými

zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou, NBS spôsobila, že neprijala vhodné opatrenia (sankcie) na
zabezpečenie, aby obchodník s cennými papiermi nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za
účelom uspokojenia pohľadávky Družstva. Škoda, ktorej úhrady sa Družstvo domáhalo v sume 63 163
426, 03 eur predstavovala skutočnú škodu v sume 26 575. 807,88 eur a ušlý zisk v sume 36 587 618,15
eur, z toho skutočná škoda pozostávala 1/ zo sumy 19 649 001,52 eur, ktorú obchodník s cennými

papiermi prijal od Družstva ako klienta a zodpovedala základnému imaniu Družstva, 2/ zo sumy 1 571
920,12 eur ako zhodnotenia 8% zo sumy 19 649 001,52 eur, 3/ zo sumy 4 958 228 eur ako peňažných
prostriedkov zverených obchodníkovi s cennými papiermi za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky
a 4/ zo sumy 396 658,24 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 4 958 228 eur. Predmetné konanie
nie je právoplatne skončené. Ďalej súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že

Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.04.2011 č. k. 3K 95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.05.2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený
P.. P. D.. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov,
v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia
uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy

potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím
obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže
on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas
celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo
o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov

a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel
určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích
podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené
nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadnépopretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, pretože v takom prípade
sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným
nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o

stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010 z 20.08.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že
v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými
nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli
niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú
pritom tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni I. B., E. N. F. z iného členského

štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj obchodníkovi
s cennými papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového
vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase
pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. Pokiaľ ide o
vecnú a časovú špecifikáciu nesprávneho úradného postupu žalovanej, žalobca poukazoval na podanie
- doplnenie žaloby z 11. 4. 2013. Uviedol, že sa stal majiteľom členského podielu v sume 3.883,93 eur.

Žalobca požiadal o zníženie a zrušenie členského podielu žiadosťou zo dňa 20. 1. 2011. Na základe
Dohody o znížení členského podielu zo dňa 20. 1. 2011 mu vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho
podielu vo výške 3.483,93 eur a Družstvo žalobcovi vystavilo vlastnú zmenku č. 2755 znejúcu na
sumu 3.483,93 eur. Táto hodnota predstavuje zároveň i výšku škody uplatňovanú v konaní. Žalobca
požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, jeho nárok však nebol ani čiastočne

uspokojený. Žalobca ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K 95/2010 vo výške 3.483,93 eur, ktorú pohľadávku
správca konkurznej podstaty poprel a žalobca podal na súd incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej
podstaty; konanie je vedené pod sp. zn. 5Cbi 95/2011. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa
vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná.

Súd 1. stupňa vec posúdil po právnej stránke s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d), ods.2, § 9 ods. 1, §15
ods. 1, §17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Podľa súdu prvého stupňa žalobca v konaní nepreukázal vznik
škody ani nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. S poukazom na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR a ČR (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz 110/84, sp. zn. 4Cdo
199/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) mal za to, že nárok na

náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal
ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie

sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Vzhľadom
na to súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu
a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať
zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, keďže Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/

povinného, resp. osoby, ktorá je povinná žalobcovi vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho
podielu. Žalobca si síce uplatnil formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva
pohľadávku voči Družstvu, avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania
svojich práv voči Družstvu. Žalobca podľa súdu prvého stupňa nepreukázal ani nesprávny úradný postup
žalovanej. Tento mal podľa neho spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých

do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania
činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v
Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 8. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tomto
smere súd prvého stupňa poukázal na to, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila

od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a od 01. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa §
129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby
alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniťsprávne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície.
Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom
prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán

Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu
investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom,
najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť,
že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie

Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená
do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
aleborealizáciuposkytovanýchslužieb,ktoréposkytuje(§128ods.1písm.a/bod10zákonač.566/2001
Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými
papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky

v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20. 4. do
6. 5. 2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však
jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala žalobkyňa), pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001
Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na

Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z). Národná banka Slovenska vyzvala
Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia
NBS 26. 8. 2010 č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska
síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké
nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek

viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia z 30.
5. 2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé,
že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej

strany k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov
podľa zápisu z 24. 8. 2007, súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania je nesprávny
úradný postup žalovanej, a nie obchodníka s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s
ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie žalobcovi. Žalobca nebol v žiadnom záväzkovom ani

inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe
zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti
len jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z.
a vzhľadom na to sa informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu
podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu

dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe
údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12. 2005 a k 31. 12. 2006 síce zistila nedostatky v oblasti
dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007

nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny
orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad
rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti
Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24. 8. 2007 a súčasne

dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24. 8.
2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových
hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré
oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1. 6. 2010. Z listinných dôkazov,
najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokút vo výške 500.000,-Sk, resp. vo výške 300.000,-

Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. E. XXXX/X/XXXX, resp. rozhodnutie z 20. 8. 2008 č. E.-XXXX-X/
XXXX) je zrejmé, že Národná banka Slovenska sledovala aj činnosť obchodníka s cennými papiermi,
pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák. č. 747/2004 Z.z. o
dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konaniepred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení
pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej
sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom

s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou
Družstva,ktorémalovšetkydostupnéinformácieočinnostiobchodníka,abyzabezpečilopriamukontrolu
plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno
zanedbať ani povinnosti samotného žalobcu, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať
o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým"

a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich
s Družstvom. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že na postup a povinnosti Družstva v súvislosti s
ProspektominvestíciísavzťahujesmernicaEurópskehoparlamentuaRadyč.2003/71/Eszo4.11.2003
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, súd prvého stupňa dal do pozornosti, že táto smernica
bola transponovaná do zákona č. 566/2001 Z.z. (viď bod 7. zoznamu prebraných právne záväzných

aktov EU) a týka sa primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku
1 ods. 1, je zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom
trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu. Na účely tejto smernice sa za

cenné papiere pritom považujú prevoditeľné cenné papiere definované v článku 1 odseku 4 smernice
Rady č. 93/22/EHS z 10. 5. 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria k nim
a/ akcie akciových spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b/
dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a
c/ všetky ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie

takýchto prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú
právo na peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že žalobcom označená
smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es zo dňa 4. 11. 2003, sa primárne aplikuje na
prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. Zároveň, pri
smerniciach ako sekundárnych právnych aktov Európskej únie platí, že štát je povinný prevziať obsah

transpozičného ustanovenia a formulovať ho jasne, presne a transparentne tak, ako je formulovaný
obsah samotných preberajúcich článkov smernice. Keďže označená smernica európskeho parlamentu
a rady 2003/71/ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku , do zákona číslo 566/2001 Z.z.
a týkala sa primárne oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke cenných
papierov, a nie pri verejnej ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo vzťahu

k prejednávanej veci je irelevantné zaoberať sa otázkami uvedenými žalobcom v návrhu na začatie
prejudiciálneho konania. Vzhľadom na to, súd rozhodol tak, že nepožiada súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o predbežnej otázke a návrh žalobcu zo dňa 15. 10. 2013 na prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca namietol, že argument žalovanej, že NBS upozornila družstvo, že vykonávala dohľad nad
činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č.
566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobca

nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobcu správny záver
súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobcovi a
porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol
porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Ku škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti
žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobca nebol

„bdelý“. Súd svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor
občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich
investovanie v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko
rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov
dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papierov je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1. 5.
2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria
k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papierovmala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi neurobila - všetky
informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu
a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším úradom pre finančný

trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol
dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako
tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom

pod sp. zn. 7 C 206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila,
že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené
zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka. Inými slovami, Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. V konaní sp. zn. 7 C
206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou

nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI holding a.s., CI reality s.r.o. a
Global production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI holding a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo
konateľom, G.. D. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej

akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI
holding a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči
obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich
aj výslovne pre družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani
po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 euro, rovnako

ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle
zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo
celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku

2010 do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim postupom
potvrdila tieto tvrdenia žalobcu o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o
cenných papieroch, keď NBS obchodníkovi odňala licenciu na činnosť 4. 3. 2011 a družstvu zakázala
činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku
2011. V ďalšom žalobca poukazoval na to, že NBS rozhodnutím z 30. 5. 2011 zakázala družstvu predaj

majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných
NBS v Prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu
investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od
mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti
neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31. 12. 2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27. 8.

2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí
a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009,
údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009
a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti

Družstva, boli neaktuálne už k 31. 12. 2006 ). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim
konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v
spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31. 12. 2006, avšak NBS voči družstvu
úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala
činnosť. Ohľadom predčasnosti žaloby žalobca uviedol, že existujúce konkurzné konanie samo osebe

nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu
škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať,
či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v
konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať
až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného

správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žalobca poukázal na to, že jeho pohľadávka
bola správcom popretá a vedie proti správcovi incidenčné žaloby, t. j. v danom konkurze ani viac ako
2 roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom správca sa navyše opakovane
vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva 100 % v rozsahu resp., že šancena uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Žalobca napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o
pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom

ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods. 1 druhá veta tak,
že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej

predpokladov. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná nesprávne úradne postupovala tým, že riadne nevykonávala bankový dohľad nad uvedenými
subjektmi. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že zákonom č. 129/2010 Z.z. účinným od 1. 6. 2010

bol novelizovaný zák. č. 566/2001 Z.z. tak, že § 129 zák. č. 566/2001 Z.z. bol doplnený odsekom 3,
podľa ktorého boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť
dodržiavať schválený prospekt investícií. To znamená, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt malo až od 1. 6. 2010 zákonom stanovenú povinnosť dodržiavať schválený
Projekt investícií a až od tohto termínu teda mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený

Projekt investícií. Do 1. 6. 2010 NBS takýto dohľad nemohla vykonávať vzhľadom na čl. 2 ods. 2
Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosť aktualizovať projekt investície podľa § 125c ods. 1 v spojení
s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
až od 1. 1. 2009 a to na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 ( novela zákona č. 566/2001 Z.z.

účinná od 1. 1. 2009 ). Za úplnosť a pravdivosť skutočností uvedených v Prospekte investície vždy
zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ( § 128 ods. 1 písm.
h/ zák. č. 566/2001 Z.z. ). Rovnako za dodržiavanie Projektu investície družstva PDSI zodpovedal jeho
štatutárny orgán, ktorým bolo predstavenstvo družstva. Zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľom
verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzovania

a rozloženia, resp. krytia rizík. Preto tieto neexistujúce povinnosti NBS ani nemohla kontrolovať. NBS
mohla kontrolovať iba to, či družstvo PDSI plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č.
566/2001 Z.z. ( tieto ustanovenia boli zrušené ku dňu 22. 7. 2013 zákonom č. 206/2013 Z.z. ). NBS
nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva PDSI, keďže takéto oprávnenie jej zo zák.
č. 566/2001 Z.z. nevyplývalo. Správnosť finančných ukazovateľov družstva PDSI mohol potvrdiť iba

audítor. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že v rokoch 2010 - 2011 NBS vo vzťahu k družstvu
vydala viaceré rozhodnutia, ktoré nesvedčia o tom, že by bola nečinná. O nečinnosti NBS rovnako
nesvedčia ani ďalšie jej kroky z predchádzajúceho obdobia (viď zápis z prerokovania problémov a
nezrovnalostí z 24. 8. 2007, rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK-9750/3/2007, ktorým bola spoločnosti
Capital Invest, o.c.p., a. s. uložená pokuta 500 000 Sk, rozhodnutie z 20. 8. 2008 č. OPK-9750-5/2007,

ktorým bola tej istej spoločnosti uložená pokuta 300 000 Sk ). Ak sa žalobca bráni tým, že investoval
do družstva v dobrej viere, že jeho činnosť podlieha bankovému dohľadu zo strany žalovanej, treba
vychádzať zo skutočností, ktoré tu boli v čase jeho vstupu do družstva. Zo zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí v činnosti PDSI a jeho dcérskych spoločností zo dňa 24. 8. 2007 vyplynulo,
že NBS ešte listom zo dňa 25. 4. 2007 si vyžiadala od týchto spoločností štruktúru majetku k 31.

12. 2005 a 31. 12. 2006. Následne v rámci svojej pôsobnosti na spoločnom stretnutí dňa 24. 8. 2007
upozornila zástupcov PDSI, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené
portfólio, ktoré bolo tvorené len zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding a.s., ktorý
v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP a navrhla potrebné riešenia tejto situácie (okreminých napr. vytvoriť portfólio jednotlivých družstiev nerizikovými dlhopismi, napríklad štátnymi dlhopismi
vydanými Ministerstvom financií SR). Zástupcovia PDSI však uvedené závery a odporúčania NBS
odmietli akceptovať. Zdôraznili, že vytýkané nedostatky žalovanou považujú len za odporúčanie a nie

uloženie povinnosti družstvám týkajúcich sa ich investičnej stratégie. K požiadavke NBS týkajúcej sa
nadobudnutia finančných nástrojov aj od iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI holding a.s. zástupcovia PDSI uviedli, že tento postup považujú vzhľadom na nastavený a úspešne
vykonávaný systém investovania za problematický. Zdôrazňovali, že z ekonomického hľadiska je pre
družstvá výhodnejšie investovať peňažné prostriedky do spoločnosti v rámci skupiny CI holding a.s.

Z toho je zrejmé, že NBS už začiatkom roka 2007 (vyžiadaním si a preverením štruktúry majetku
PDSI), ale aj následne, a to v rozsahu oprávnení daných jej zákonom, vykonávala nad činnosťou PDSI
riadny dohľad, keď včas upozornila jeho predstaviteľov na zistené nedostatky v jeho činnosti resp. na
rizikovosť rozloženia portfólia družstva. Zástupcovia Družstva nielenže neprijali odporúčané opatrenia
navrhnuté žalovanou, ale oneskorene ukončili aj zmluvu o riadení portfólia uzavretú medzi Družstvom
a obchodníkom s CP, v dôsledku čoho majetok družstva ním spravovaný nebol družstvu odovzdaný.

Odvolací súd má za to, že Družstvo za danej situácie (ak sa odmietlo riadiť odporúčaniami NBS) malo
riadne informovať svojich členov o vytýkaných nedostatkoch v hospodárení a nemalo prijímať nové
členské vklady od ďalších členov resp. malo existujúcich členov upozorniť na riziká vytýkané žalovanou
a umožniť im v tom čase sa rozhodnúť o ďalšom zotrvaní v družstve. Ak tak napriek tomu nekonalo, a
prijímalo aj ďalšie členské vklady a zároveň sa zaväzovalo vyplatiť aj budúce výnosy, tak nových ako aj

existujúcich členov (vrátane žalobcu), uvádzalo do omylu, keďže už v tom čase mu muselo byť známe,
že žalobcovi majetkový vklad vrátane výnosu nebude schopné v budúcnosti vyplatiť. Príčinou vzniku
škody teda podľa názoru odvolacieho súdu nebol nedostatok bankového dohľadu, ale absencia prijatia
potrebných opatrení zo strany predstaviteľov Družstva, ktorými by sa kontrolovala činnosť obchodníka
s cennými papiermi, ako aj neprijatie opatrení predstaviteľmi družstva po tom, čo ich na nedostatky v

hospodárení s majetkom družstva riadne informovala NBS na spoločnom stretnutí. K odvolacej námietke
žalobcu týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací súd uvádza, že podľa § 129 ods. 1
O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo
jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. V prejednávanej veci z obsahu zápisníc z pojednávaní pred

prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom založených
listinných dôkazov. Sami účastníci na pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2013 zhodne vyhlásili, že
obsahy všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise sú im známe, pričom súd čítaním
oboznámil účastníkov konania o rozsahu založených listinných dôkazov v spise. Napokon súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie predpísaným spôsobom, keď na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013

oboznámil prítomných účastníkov s obsahom všetkých relevantných listinných dôkazov, čo nepochybne
vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania. Táto odvolacia námietka žalobcu teda neobstojí.
Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.