Rozsudok – Pracovné právo Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. október 2016

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224111
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514224111.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: L.
B., bytom: P. Y., C. ul. č. XXX/XX, zast.: T.. R. F., bytom: U., W. N., proti žalovanému: SENTINEL PLUS
spol. s r.o., so sídlom: Bratislava, Pečnianska č. 1, IČO: 35 776 510, zast.: Mgr. Martin Paškala, advokát
so sídlom: Bratislava, Záhradnícka č. 27, vo veci určovacej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 78,19 Eur po zákonných zrážkach s úrokom z omeškania
vo výške 5,75% od 01.05.2013 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán sporu n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 17.10.2014 žalobou označenou ako určovacia žaloba na plnenie
žiadal od žalovaného zaplatiť jednomesačný priemerný plat titulom odchodného, preplatiť žalobcovi
dovolenku v trvaní 5 týždňov za rok 2012, 2/12 dovolenky za rok 2013 a úrok z omeškania. V priebehu
pojednávania upresnil žalobca výšku nároku na odchodné vo výške 313,30 Eur, náhradu za nevyčerpanú
dovolenku vo výške 377,29 Eur a trovy konania vo výške 93,50 Eur.
2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť, keď uvádzal, že pokiaľ ide o nárok na vyplatenie odchodného,
žalobcovi bolo vyplatených 300 Eur dňa 06.03.2013 a zostalo nevyplatených 13,30 Eur. Pokiaľ
ide o nárok na preplatenie dovolenky, žalobca tvrdil, že dovolenka mu preplatená bola na základe
dovolenkových lístkov, pričom žalovaný tvrdil, že dovolenku si žalobca riadne čerpal.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán v konaní, oboznámením sa s opismi mzdových listov
za rok 2012 a 2013, výpisom z účtu zo dňa 01.06.2015, dovolenkovými lístkami ohľadom čerpania
dovolenky za rok 2012, potvrdením o prijatí sumy 300 Eur, dohodou o skončení pracovného pomeru zo
dňa 06.03.2013, dohodou o vykonaní práce zo dňa 06.03.2013, pracovnou zmluvou zo dňa 31.11.2010,
výsluchom svedkov L. C., F. L., T. Q., T. R., L. Y., oboznámením sa s knihou služieb a prevádzkovou
knihou a zistil:
4. Žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.11.2010 ako pracovník
SBS. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 06.03.2013 z dôvodu odchodu do starobného
dôchodku. Dňa 06.03.2013 strany v konaní uzatvorili dohodu o vykonaní práce s nástupom do práce od
07.03.2013 s tým, že žalobca bude vykonávať pracovnú úlohu ako pracovník súkromnej bezpečnosti
a informátor. Z výpisu z účtu zo dňa 01.06.2015 mal súd preukázané, že 06.04.2013 bola zaslaná
účet žalobcu suma 313,95 Eur ako mzda za mesiac marec 2013. Z pripojených dovolenkových lístkov,
ktoré boli podpísané žalobcom, mal súd preukázané, že žalobca čerpal dovolenku od 09.07.2012 do
29.07.2012 - 15 dní, od 15.02.2012 do 29.02.2012 - 11 dní a od 02.01.2012 do 10.01.2012 - 6 dní.
Celkovo takto vyčerpal žalobca 32 dní.
5. Žalobca tvrdil, že dovolenkové lístky síce boli ním podpísané, tým bola naplnená formálno-právna
stránka, avšak v realite žalobca určené dni dovolenky nečerpal a chodil do práce. Súd k týmto sporným

skutočnostiam vypočul ako svedkyňu p. L. C., ktorá uviedla, že ona bola zamestnaná u žalovaného ako
manažérka a vykonávala aj účtovnícke práce, to znamená spracovávala podklady pre výplatu miezd
pracovníkov. Podklady o počte odpracovaných hodín a o počte dní čerpanej dovolenky dostávala od p.
L., ktorý bol poverený spracovávaním týchto údajov. Svedkyňa nemala dôvod neveriť týmto podkladom,
keď sa nikto nesťažoval. Problémy boli z hľadiska dodržiavania rozpisu služieb, keď pracovníci mohli
odpracovať 12 hodín, v skutočnosti robili aj 24 hodín, keď takto sa dohodli pracovníci medzi sebou, ale
v skutočnosti bolo vykazovaných len 12 hodín. Uviedla, že vo firme sa nenachádza zošit, kde by sa
evidovali príchody a odchody pracovníkov, keď tento zostal na vrátnici a odovzdaný nebol. Z rozpisu
služieb za rok 2012 a 2013 vyplýva, kedy žalobca čerpal dovolenku a dovolenka bola preplatená.
Svedkyňa ďalej uviedla, že osobne odovzdávala žalobcovi 300 Eur, čo potvrdil svojím podpisom, peniaze
mu dávala na chalupe, išlo o zálohu za mesiac marec 2013, avšak následne mu bola aj zaplatená mzda
za tento mesiac cez účet. Ďalej potvrdila, že žiadanky o dovolenku dostávala od p. L., kde bol riadne
podpis žalobcu a nikdy sa nesťažoval na postup v súvislosti s čerpaním dovolenky. Peniaze vo výške
300 Eur vyplácala svedkyňa z vlastných peňazí a peniaze vo výške 300 Eur odovzdávala ako fyzická
osoba v domnení, že jej to firma preplatí.
6. Konateľ firmy A. D. uviedol, že pokiaľ ide o zaplatenie sumy 300 Eur, tak bol s p. C. v P. Y., kde žalobca
býval a tam bolo odovzdaných 300 Eur, pričom žalobca potvrdil prevzatie peňazí. Konateľ ďalej uvádzal,
že doklad sa zabudol dať do účtovníctva, s odstupom času sa to už nedalo, preto nebolo vrátených p.
C. 300 Eur. Konateľ nemal prehľad o čerpaní dovolenky, keď toto mal na starosti p. L.. Konateľ potvrdil,
že vo firme nebol veľký poriadok. Z rozpisu odpracovaných hodín za rok 2012 podľa dní a hodín v čase,
keď podľa dovolenkových lístkov mal žalobca čerpať dovolenku, nie je uvedené, že by bol v práci.
7. Svedok F. L., ktorý bol zamestnaný u žalovaného ako bezpečnostný pracovník uviedol, že vo firme
KASIKO, pracovalo 6 ľudí, on nebol poverený vedením skupiny, robil rozpis služieb, ten bol na 24-
hodinové zmeny, pričom to bolo nesprávne, keď mali byť 12-hodinové zmeny. Podklad o počte hodín,
ktoré odpracoval ten-ktorý pracovník dával majiteľovi firmy. Nešlo o oficiálny výkaz. Pokiaľ išlo o čerpanie
dovolenky uvádzal, že dovolenka nemala byť kedy čerpaná, on neodsúhlasoval dovolenku, pretože na
to oprávnenie nemal. Zo strany majiteľa firmy nikdy nebolo povedané, aby som si dovolenku vypísal a
zároveň by bolo prikázané, aby som do práce chodil.
8. Svedok T. Q., ktorý bol kolegom žalobcu a pracoval na stredisku KASIKO uviedol, že boli 4 pracovníci,
pokiaľ ide o denné zmeny, tieto boli od pondelka do piatku 12-hodinové, pokiaľ ide o víkendy, tak boli
24-hodinové. Rozpis zmien vypracoval L. so žalobcom. Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky žalobcom, tak
svedok uviedol, že tento čerpal dovolenku po 1-2 dní, pokiaľ ide o dlhšie čerpanie, napr. 1-2 týždne, tak
toto sa nestalo. Na vrátnici mali knihu služieb, kde zapisovali priebeh služieb a knihu mal na starosti
ten, kto službu vykonával.
9. Svedok T. R., ktorý pracoval u žalovaného ako bezpečnostný pracovník a so žalobcom pracoval
len 1 mesiac, a to marec 2013 uviedol, že pokiaľ ide rozpis služieb za marec 2013, tak toto robil p.
D.. V prípade, že sa rozpis služieb nedal dodržať z hľadiska čerpania dovolenky, tak sa pracovníci
navzájom zastupovali a pracovali aj 24 hodín. Príchod a odchod z práce, resp. prítomnosť v práci sa
zaznamenávala v knihe dochádzky a na základe toho sa robil výpočet mzdy podľa odpracovaných
hodín. Svedok ďalej uviedol, že on zošit, kde sa zapisovali príchody a odchody, odovzdal p. C., keď išiel
pracovať do inej firmy a odovzdal všetky veci, ktoré patrili firme žalovaného. Svedok ďalej uviedol, že
sa nestal prípad, pokiaľ ide o mesiac marec 2013, že by niekto čerpal dovolenku a zároveň bol v práci.
10. Svedok L. Y., ktorý bol zamestnaný u žalovaného ako bezpečnostný pracovník uviedol, že služby
boli 12-hodinové, rozpis robil p. D., na konci mesiaca sa spočítalo, koľko hodín bolo odpracovaných,
toto spracovanie bolo len na papieri neoficiálnom. Svedok nevedel uviesť, kto spracoval podklady za
všetkých. Pokiaľ ide o prevádzkovú knihu Zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie, údaje do knihy
zapisoval ten, kto mal službu. Okrem tejto knihy sa viedla kniha príchodov a odchodov.
11. Žalovaný v priebehu pojednávania vzniesol námietku premlčania pokiaľ ide o námietku zaplatenie
odchodného.
12. Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru
po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku,
ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich
pracovných dní po jeho skončení.
13. Podľa § 101 Zákonníka práce, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.
15. Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej
výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

16. Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky
nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať
z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

17. Podľa §188 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.
18. Podľa §188 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe čiastočne, a to do výšky 78,19 Eur. Pokiaľ
ide o priznanú sumu, tak táto pozostáva zo sumy 13,30 Eur, ako rozdiel medzi sumou 300 Eur a 313,30
Eur, čo malo byť zaplatené žalobcovi na odchodnom. Súd zastáva názor, že zaplatením odchodného
je povinnosťou zamestnávateľa po predložení potvrdenia o nároku na starobný dôchodok, čo splnené
bolo a v danom prípade nemožno hovoriť o premlčaní pohľadávky, tak, ako to uvádzal žalovaný, keď
v danom prípade neuplynula všeobecná premlčacia lehota na uplatnenie práva. Súd uznal na základe
vykonaného dokazovania, že žalobcovi bola uhradená suma 300 Eur, o čom svedčí potvrdenie založené
do spisu, podpísané žalobcom o prevzatí sumy 300 Eur, keď nebol spochybnený podpis žalobcu, pričom
len žalobca tvrdil, že peniaze neprevzal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na časovú následnosť,
keď tieto peniaze boli odovzdané žalobcovi 06.03.2013, to jest v čase, keď dohodou skončil pracovný
pomer. V tomto smere toto potvrdila aj svedkyňa C., žalobca spochybňoval tú skutočnosť, kde došlo k
odovzdaniu peňazí, čo súd nepovažoval za plne opodstatnené, keď rozhodnou skutočnosťou bolo to,
že písomným potvrdením žalobca potvrdil prevzatie peňazí. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že
nebola zaplatená plná výška, to j. 313,30 Eur, preto súd zaviazal žalovaného túto sumu zaplatiť.
20. Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu mzdy za dovolenku za rok 2013 vo výške 2/12, čo predstavuje
4,16 dňa a v peňažnom vyjadrení 64,89 Eur, keď z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca dovolenku
čerpal, nebol predložený žiadny doklad o čerpaní zo strany žalovaného a ak pracovný pomer skončil
06.03.2013 a nebola čerpaná dovolenka, má žalobca nárok na jej preplatenie.
21. Pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na preplatenie dovolenky za rok 2012, súd zastáva názor, že tento
nárok opodstatnený nie je. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že dovolenka tak,
ako bola uplatnená a dovolenkové lístky podpísané žalobcom, preplatená bola, čo vyplýva zo mzdových
listov a ak tomu tak bolo, žalobca sa nemôže domáhať preplatenia dovolenky tak, ako to v žalobe
uvádza. Súd v tomto smere poukazuje na to, že ak niečo bolo preplatené, tak bola splnená povinnosť
zo strany zamestnávateľa a nemožno sa nároku domáhať. Iná je situácia, čo však nebolo predmetom
konania, či má žalobca nárok na mzdu za vykonanú prácu tak, ako to sám tvrdil, že počas dovolenky
do práce chodil a ak by bolo preukázané, že túto prácu vykonával so súhlasom zamestnávateľa, potom
vzniká tento mzdový nárok, ktorý však uplatnený nebol. Z dokazovania vyplynulo, že u zamestnávateľa
administratívna agenda nebola v poriadku, sám konateľ to označil, že tam bol neporiadok, neboli k
dispozícii všetky doklady pre preverenie istých skutočností, napríklad dochádzka do práce, spôsob
vykazovania čerpania dovolenky, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia, keď nebol vypracovaný presný
systém z hľadiska vyznačovania prítomnosti a neprítomnosti v práci, záznamy sa robili po rôznych
papierikoch, čo je potom komplikované z hľadiska zosumarizovania. Vychádzajúc z týchto záverov preto
súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keď nebol správne uplatnený nárok.
22. Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 01.05.2013 z nároku, ktorý mu priznal, keď žalovaný sa
dostal do omeškania, keď nevyplatil nároky žalobcu však.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa §257 Civilného sporového poriadku, vyslovil, že strany sporu
nemajú právo na náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Hodný osobitný zreteľ
súd vidí v tom, že evidencia a spracovanie podkladov neboli u žalovaného v takom poriadku, aby
jednotliví pracovníci mali prehľad o tom, na čo majú nárok a na čo nie, potom aj žalobca sa mohol mylne
domnievať, že čo je náhrada mzdy za dovolenku a mzdový nárok, keď podklady boli nedostatočné, resp.
žiadne.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne
vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V
odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.