Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/531/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415216160
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415216160.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámky,sudkyňouMgr.BoženouCsibrányiovou,vprávnejvecižalobcu:Z.kancelária

poisťovateľov, so sídlom H. cesta XX, XXX XX N. XX, L.: XX XXX XXX, právne zastupuje M.. M. O., A..,
R. XX, XXX XX N., proti žalovaným v rade: 1. Z. Z., spol. s.r.o., so sídlom G. XX, N. - mestská časť F.
XXX XX, L.:XX XXX XXX, 2. Z. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX H. nad S. č. XXX, právne zastupuje
M.. H. S., advokát, M. XXXX/X, XXX XX S. , o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v I. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.388,30 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1.388,30 eur od 07.04.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanému v II. rade z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v I. rade a to v
rozsahu 100 % .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v

rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2015 domáhal od žalovaných v rade 1 a
2 zaplatenia sumy 1.388,30 eur s príslušenstvom. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému v rade 1 /
držiteľovi motorového vozidla/ uplatnil v súlade s ustanovením § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko žalobca z poistného garančného fondu plnil za
žalovaného v rade 1. a voči žalovanému v rade 2 / šoférovi motorového vozidla/ si svoj nárok uplatnil
podľa 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Na základe návrhu žalobcu vydal súd vo veci platobný rozkaz 9C/531/2015-39, ktorým návrhu v
celom rozsahu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podali včas odpor obaja žalovaní, čím došlo v súlade
s § 174 ods. 2 v tom čase platného a účinného OSP k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a súd
na prejednanie veci nariadil pojednávanie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom
navrhnutého svedka vypočul žalovaného v rade 2.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:Žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovaných v rade 1 a 2 zaplatenia žalovanej sumy a to z dôvodu,
že žalobca z poistného garančného fondu plnil za žalovaného v rade 1.. Z listinného dôkazu - Záznamu

o dopravnej nehode, založeného na č.l. 8 v spise súd zistil, že dňa 14.11.2014 o 17,30 hod. došlo v
obci Šaľa -Veča k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v rade 2 motorovým vozidlom Škoda
Fábia, EVČ: NZ-411-EH, ktorého držiteľom bol v tom čase žalovaný v rade 1 a ktorou nehodou bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW X6, EVČ: SA-606 CI, ktorého držiteľom bola obchodná
spoločnosť ROD INVEST CAPITAL, s.r.o./poškodený/. Poškodený mal auto havarijne poistené, preto

mu z havarijnej poistky bola poisťovňou KOOPERATÍVA vyplatené poistné plnenie vo výške 1.222,33
eur / č.l. 14 v spise/ a v zmysle ustanovenia § 813 ods. 1 a § 814 Občianskeho zákonníka mu
bol Allianz- Slovenskou poisťovňou a.s. vyplatený aj rozdiel medzi skutočnou škodou a plnením z
havarijného poistenia vo výške 165,97 eur / č.l. 22 v spise/. Keďže v tom čase vozidlo, ktorým bola
spôsobená škoda/ Škoda Fábia, EVČ: NZ-411-EH / nebolo v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
povinne zmluvné poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

vznikla žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poisťovni,
ktorá vyplatila poistné plnenie poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou nepoisteného motorového vozidla. Právo na vyplatenie tohto plnenia vyplýva z
ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z listinných dôkazov založených v spise na č.l. 24 a
26 mal súd preukázané, že žalobca vyplatil z garančného fondu poisťovateľovi poškodeného poskytnuté

poistné plnenie, ktoré predstavuje škodu na motorovom vozidle poškodeného. Vyplatením tejto škody
poisťovateľovi poškodeného / na ktorého toto právo prešlo podľa § 813 ods. 1 OZ/ prešlo právo
poškodeného / žalobcu/ vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu / žalovaný 1/
a to v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. na žalobcu. Voči žalovanému v rade 2 si žalobca
svoj nárok uplatnil podľa ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tvrdil, že žalovaný v rade

2 v čase škodovej udalosti neriadil motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, v súvislosti s
plnením si pracovných povinností.
Žalovaní v rade 1 a 2 však nárok žalobcu popierali. Žalovaný v rade 1 v odpore namietal výšku
poskytnutého poistného plnenia a žalovaný v rade 2 tvrdil, že za škodu nemôže zodpovedať, pretože ku
nej prišlo v súvislosti s plnením si jeho pracovných povinností a jeho zodpovednosť je vylúčená podľa

§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v rade 1 na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy
vykonať nenavrhol. Žalovaný v rade 2 navrhol vykonať výsluch svedka pána Michal Bistroviča a navrhol,
aby bol sám vypočutý ako účastník konania.
V konaní vypočutý svedok Michal Bistrovič uviedol, že u žalovaného v 1. rade bol zamestnaný v rokoch
2014-2015. Žalovaný v 1. rade bol jeho zamestnávateľ a žalovaný v 2. rade bol jeho kolega. Svedok bol

v tom čase stavbyvedúci na stavbe v Rohožníku a žalovaný v 2. rade bol manažér toho projektu. Pri tej
akcii sa zoznámili. Ani s jedným zo žalovaných však nie je a ani nebol v priateľskom vzťahu. Na nehodu
žalovaného v rade 2 si pamätal, boli totiž v Rohožníku, na tej stavbe, kde bolo stretnutie so stavebným
dozorom. Bol tam vtedy aj žalovaný v 2. rade. Potom odchádzali naspäť do Nových Zámkov, do sídla
firmy. Svedok išiel svojím služobným autom a pred ním išiel autom žalovaný v 2. rade. Ešte na kopci

pri Babe ho svedok predbehol a až keď prišiel do Nových Zámkov, dozvedel sa, že žalovaný v 2. rade
mal autonehodu. Aj on cestoval z Rohožníka do firmy zamestnávateľa. Svedok potvrdil, že žalovaný v
rade 2 bol na stavbe v Rohožníku služobným autom. Svedok potvrdil, že po ukončení prác sa autá
odparkovávali vo firme na parkovisku a parkovisko bolo vo firme na P. Blahu v Nových Zámkoch. Bolo
to v sídle firmy.

V konaní vypočutý žalovaný v rade 2 uviedol, že v deň nehody ráno prišiel svojim súkromným autom
do sídla firmy, kde mali malú pracovnú poradu s pánom Slávikom a dohodli sa na tom , čo sa bude
robiť. Potom išiel žalovaný v rade 2 pracovne na stavbu do Rohožníka. Cestou späť z Rohožníka cca
o 17.00 hod. chytil zápchu na ceste, išiel v kolóne áut a v rýchlosti cca 7 km/hod. vrazil do auta pred
ním. To auto predo ním totiž prudko zabrzdilo a nestihol to ubrzdiť. Žalovaný v rade 2 uviedol, že hneď

volal pánovi Slávikovi a oznámil mu, čo sa stalo. On mu povedal, že sa nič nedeje, a povedal mu aby
spísali záznam o nehode. Žalovaný 2 uviedol, že bol spísaný záznam a potom prišiel s autom do sídla
firmy a odparkoval ho. Následne nasadol do svojho súkromného auta a išiel domov. Žalovaný v rade
2 ešte doplnil, že pred jazdou si skontroloval, či mu svietia svetlá, skontroloval si technický preukaz,
zelenú kartu, všetko bolo OK. Robil to tak preto, lebo na uvedenom služobnom aute jazdil aj konateľ

firmy. Žalovaný ďalej uviedol, že nevie, čo sa stalo ďalej s tým autom, pretože Nikoleta Horváthová,
ktorá robila takmer všetko vo firme, mu povedala, aby sa o to nestaral, že oni všetko nahlásili. Jemu
následne, v pondelok, pridelili iné služobné auto. Žalovaný v rade 2 uviedol, že nikdy, ani na bežnýmeter nepoužil služobné auto na súkromné účely, a to z dôvodu, že mal informácie, že konateľ má v
služobných autách GPS a kontroluje, ako sa autá využívajú.

5. Podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa §427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa §427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou

udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
platnom znení tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie

poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
Podľa § 2 písm. f),g)h)j) zákona č. 381/2001 Z.z. poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti,
poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa
tohto zákona,

škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie
poisťovateľa alebo kancelárie,
poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu,
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto

je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných prípadoch ten, kto je
vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa§4ods.1zákonač.381/2001Z.z.poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedá

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa§20ods.1zákonač.381/2001Z.z.zriaďujesakancelária,ktorájeprávnickouosobou.24) Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa
do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Podľa §20 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Kancelária spravuje poistný garančný fond.

Podľa §24 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie
podľa § 20 ods. 5 ,
z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16 .

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti

poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a
ods. 1 písm. a) . Kancelária
jepovinnápožadovaťodpríslušnejkanceláriepoisťovateľovnáhradutoho,čoplnilapoškodenémupodľa
odseku 2 písm. e).

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nebolo sporné, že žalovaný v rade 1
bol v čase vzniku škodovej udalosti držiteľom motorového vozidla Škoda fábia EVČ NZ 411-Ha, ktoré
v tom čase nebolo povinne zmluvne poistené , ako to upravuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z.. Uvedené nerozporoval ani samotný žalovaný v rade1. Taktiež nebolo sporné, že žalobcavyplatil z poistného garančného fondu škodu vo výške 1.388,30 eur poisťovateľovi poškodeného /
poisťovňa ktorá plnila poškodenému z havarijného poistenia/ škodu , ktorá vznikla na motorovom
vozidle poškodeného. Uvedené taktiež nik nerozporoval. Sporný bol však nárok žalobcu voči žalovaným

na náhradu tejto škody, ktorú si žalobca uplatňoval podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. . Žalovaný
v rade 1. namietla výšku poskytnutého plnenia a žalovaný v rade 2. tvrdil, že v zmysle § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka je jeho zodpovednosť voči žalobcovi vylúčená.
7. Podľa súdu bolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcu o vzniku škodovej udalosti, ktorá bola
spôsobená motorovým vozidlom, ktorého držiteľom bol žalovaný v rade 1. a ktoré v čase nehody

šoféroval žalovaný v rade 2.. Žalovaní uvedené nijakým spôsobom nespochybnili. Poškodenému bola
škoda na motorovom vozidle vyplatená z havarijného poistenia, ani uvedené tvrdenie žalovaní nijakým
spôsobom nespochybnili. Taktiež nebolo v konaní sporné, že žalobca vyplatil z poistného garančného
fondu škodu vo výške žalovanej sumy , ktorá vznikla na motorovom vozidle poškodeného. K úhrade tejto
škody došlo vložením peňažných prostriedkov na účet poisťovateľa poškodeného , ktorý škodu / poistné
plnenie / vyplatil poškodenému z havarijného poistenia a ktorému nárok na vyplatenie z garančného

fondu vznikol ako osobe oprávnenej v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené taktiež
nik nespochybnil. Sporný bol však nárok žalobcu voči žalovaným na náhradu tejto škody , ktorú si
žalobca voči nim uplatňoval podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

8. Žalovaný v rade 1 , ako bolo uvedené, v konaní spochybnil výšku poskytnutého poistného plnenia,
pretože nesúhlasil s nadhodnotenými jednotkovými cenami za opravu poškodeného vozidla, uvedené
tvrdenie však nijakým spôsobom nepreukázal a na jeho preukázanie dôkazy nenavrhol. V zmysle § 24
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2
písm. b) cit. zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Z uvedeného je zrejmé, že má právo voči tomu

kto skutočne zodpovedná za škodu podľa § 427 ods. 1 a odsek 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal
preukázané, že škoda bola spôsobená motorovým vozidlom, ktorého držiteľom bol žalovaný v rade 1./
právnická osoba/ a ktoré vozidlo slúžilo ako služobné vozidlo pre jeho zamestnancov. Uvedené vozidlo
nebolo v čase vzniku škodovej udalosti povinne zmluvne poistené. Preto podľa súdu žalovaný v rade 1
zodpovedná za túto škodu podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je preto povinný v zmysle § 24

ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. nahradiť žalobcovi to, čo za neho tento plnil. Ako bolo uvedené, žalobca
plnil za žalovaného poisťovateľovi poškodeného a to škodu vo výške žalovanej sumy. Uvedené preto
zakladá nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia poskytnutého z poistného garančného fondu vo
výške 1.388,30 eur. Poistná udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného v rade
1., ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie

škody / §§ 420, 427 ods. 2 OZ/. Vzhľadom na uvedené súd zaviazla žalovaného v rade 1. na úhradu
žalovanej istiny v celom rozsahu.

9. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, s ktorým je žalovaný v rade 1 v omeškaní, súd

priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
noviel. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 7.4.2015, kedy už bol žalovaný v rade 1
s úhradou dlžnej sumy v omeškaní. Dňa 27.3.2015 mu bola doručená výzva na úhradu dlžnej sumy a
bola mu daná lehota na jej úhradu do 6.4.20215. Nasledujúcim dňom sa žalovaný v rade 1 dostal do

omeškania s plnením peňažného záväzku.

10. Žalovaný v rade 1 síce v odpore spochybnil výšku škody, ktorá mala poškodenému na motorovom
vozidle vzniknúť, nijakým spôsobom a nad všetku pochybnosť však toto svoje tvrdenie nepreukázal a
na preukázanie žiadne dôkazy nenavrhol. Preto súd uvedené tvrdenie považoval za ničím nepodloženú

obranu žalovaného. Okrem uvedeného žalovaný v rade 1. , ktorý mal predvolanie na posledné
pojednávanie riadne doručené už dňa 3.5.2017, súdu deň pred pojednávaním , 21.6.2017, doručil
ospravedlnenie, v ktorom Ing. Nikoleta Horváthová v mene žalovaného v 1. rade ospravedlňuje jeho
neúčasť z dôvodu, že konateľ spoločnosti čerpá dovolenku do 30.06.2017. Súd emailom obratom
na emailovú adresu, z ktorej prišlo ospravedlnenie, oznámil žalovanému v 1. rade, že túto žiadosť o

odročenie pojednávania neakceptuje. V samotnej žiadosti sa konštatuje, že konateľ čerpá dlhodobú
dovolenku, pričom požiadal o odročenie pojednávania deň pred pojednávaním, čo súd nepovažuje
za včasné oznámenie a vážnych dôvodov na odročenie pojednávania. Preto súd vo veci konal a
pojednával aj v neprítomnosti žalovaného v rade 1 a to s poukazom na ustanovenie §183 C.s.p..11. Okrem žalovaného v rade 1, sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy aj od žalovaného v rade

2..Zvykonanéhodokazovaniasíce vyplynulo,žežalovanývrade2. šoférovalmotorovévozidlo,ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda, ale toto vozidlo šoféroval ako zamestnanec , pri plnení si svojich
pracovných povinností, čo mal súd jednoznačne preukázané výsluchov svedka Michala Bistroviča,
ktorý potvrdil, že nehoda bola spôsobená služobným autom žalovaného v rade 1, a táto sa stala pri
spiatočnej ceste z pracovnej cesty / zo stavby v Rohožníku/ , kedy sa žalovaný v rade 2 vracal do sídla

zamestnávateľa. To, že žalovaný v rade 2. bol v čase dopravnej nehody / 14.11.2014/ zamestnancom
žalovaného v rade 1 mal súd preukázané šetrením prostredníctvom Sociálnej poisťovne, kde zistil, že
pracovný pomer trval v období od 2.6.2014 do 23.11.2015. Keďže mal súd preukázané, že žalovaný v
rade 2. si v čase vzniku škody plnil svoje pracovné povinnosti, má súd zato, že za túto škoda žalovaný v
rade2akozamestnanecpodľa§420ods.2Občianskehozákonníkanezodpovedá,alezaňuzodpovedá
zamestnávateľ a to žalovaný v rade 1.. Žalobca síce tvrdil, že žalovaný v rade 2. škodu spôsobil v

čase, keď si neplnil pracovné povinnosti, toto svoje tvrdenia však nijakým spôsobom nepreukázal, ani
nenavrholdôkazynajehopreukázanie.Naopak,akobolouvedené,výsluchomsvedkabolopreukázané,
že k nehode došlo počas pracovnej cesty žalovaného v rade 1.. Vzhľadom na uvedené súd žalobu voči
žalovanému v rade 2. ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

12. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. V konaní bola žalobe vyhovené len voči žalovanému v rade 1.. Voči žalovanému v rade 2 bola
žaloba zamietnutá. O trovách konania súd preto rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému v rade 2 priznal voči v konaní neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. A v konaní plne úspešnému žalobcovi voči
neúspešnémužalovanémuvrade1.priznaltiežnároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.Ovýške

trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.