Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216803
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715216803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská
energetika, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, právne zastúpeného
advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, so sídlom T., E. X, proti žalovanému P. P., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom R., F. XXXX/X, toho času P. H. W., G. XXX/X, o zaplatenie 69,59 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17Csp/139/2015-58 zo dňa 30. júna
2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobcovi 69,59 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 26.11.2013 do zaplatenia.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne titulom náhrady trov prvoinštančného konania sumu
25,49 eur.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zrušení platobného rozkazu

Okresného súdu Martin sp. zn. 17C/139/2015 zo dňa 13.4.2016.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3-iny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 69,59 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 26.11.2013 do
zaplatenia. Mal za preukázané, že žalovaný ako odberateľ uzavrel so žalobcom ako dodávateľom
dňa 2.2.2011 zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, na základe ktorej žalobca žalovanému dodával
elektrinu a s tým súvisiace služby. Faktúrou splatnou dňa 25.11.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému

cenu za dodanú elektrinu a súvisiace služby vo výške 69,59 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Nárok
žalobcu tak okresný súd vyhodnotil ako opodstatnený. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou
predmetného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry (25.11.2013) žalovaného
zaťažuje aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania.
2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore neúspešnému
žalovanémuuložilpovinnosťnahradiťichžalobcovivcelkovejsume76,48eur,ktorúvýškutrovkonkrétne
špecifikoval. Zároveň samostatným výrokom zrušil - pre nedoručenie žalovanému - pôvodne v súdenej

veci vydaný platobný rozkaz.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný
súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Samotnú faktúru žalobcu zo dňa 8.11.2015 považoval zabezpredmetnú, lebo nehnuteľnosť na adrese R., F. XXXX/X, nevlastnil od 29.11.2011. V tejto spojitosti
poukazoval na výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 12.12.2011.

4. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňoval medzi stranami
uzavretú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny k odbernému miestu na adrese R., F. X/XX. V zmysle
platných obchodných podmienok uzatvorením takej zmluvy odberateľ potvrdzuje, že je vlastníkom
nehnuteľnosti alebo že má súhlas jej vlastníka na dodávku a distribúciu elektriny do odberného mesta,
ktoré sa v nehnuteľnosti nachádza. Žalobca doplnil, že informáciu od žalovaného o zmene vlastníckych

práv k dotknutej nehnuteľnosti neeviduje, preto nemohol pristúpiť k ukončeniu zmluvy. K tomu došlo
až ku dňu 31.10.2013 z dôvodu zmeny dodávateľa energie, pričom ku danému dňu zmluvný vzťah so
žalovaným trval a k tomuto dátumu bola žalovanému vystavená aj posledná vyúčtovacia faktúra.

5. V následnom vyjadrení žalovaný uviedol, že nepopiera uzavretie zmluvy o dodávke a distribúcii
elektriny so žalobcom. Opätovne však poukázal na zmenu vlastníctva danej nehnuteľnosti. Vzhľadom

na zrušenie klientského centra žalobcu v Martine „prebehla“ prihláška na odber elektriny k odbernému
miestu po nadobudnutí dotknutej nehnuteľnosti novým vlastníkom elektronicky. Dodal, že „doposiaľ nie
je zrejmé, kto uhradil odber elektrickej energie za rok 2011 a 2012“.

6. Žalobca v reakcii na popísané vyjadrenie odvolateľa zotrval na svojich tvrdeniach z prvotného

vyjadreniakodvolaniuprotistranyakonštatovalcelkovúúčelovosťodvolaniažalovaného.Toneobsahuje
žiadne právne relevantné odôvodnenie a ide iba o snahu žalovaného vyhnúť sa plneniu záväzkov voči
žalobcovi. Len na okraj doplnil, že zo štyroch platieb za roky 201-2012 boli dve zaplatené poštovou
poukážkou a dve prevodom z účtu; vždy v mene žalovaného.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v

odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP; z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v
odvolanímnenapadnutomvýrokuozrušeníplatobnéhorozkazu)avpreskúmavanejčastibeznariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu v
meritórnom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania
podľa § 388 CSP zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. Základom posudzovanej veci je existencia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Žalovaný
vôbec nespochybňoval uzatvorenie zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny so žalobcom; naopak toto
(výslovne) potvrdil. V zmysle predmetnej zmluvy bol žalobca dodávateľom a žalovaný odberateľom
elektriny, a to (aj) v období, ktorého sa nárok na zaplatenie ceny uplatnený v prejednávanom prípade

týka; t.j. od 19.2.2013 do 31.10.2013.
9. Žalovanému ako odberateľovi elektriny tak vznikol záväzok uhradiť cenu odobranej elektrickej
energie. Otázka vlastníka nehnuteľnosti nie je rozhodujúca. Podstatné je, kto je, resp. v rozhodnom
období bol podľa uzatvorenej zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny jej odberateľom v predmetnom
odbernom mieste. Týmto subjektom bol jednoznačne žalovaný. Nebolo preukázané ukončenie

zmluvnéhovzťahutýkajúcehosadanéhoodbernéhomiestapredvyššieuvedenýmrozhodnýmobdobím;
napr. odhlásením žalovaného (ako pôvodného odberateľa) a prihlásením nového odberateľa (nového
vlastníka nehnuteľnosti). Bez ohľadu na prípustnosť takýchto nových skutkových tvrdení (§ 366 CSP,
resp. v čase rozhodovania okresného súdu § 205a ods. 1 O.s.p.) súvisiaca argumentácia odvolateľa je
veľmi všeobecná a nie je podporená ani žiadnym konkrétnym (aspoň označeným) dôkazom.

10. Bezpredmetná je tiež (procesná) odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania. V napadnutom rozsudku okresný súd náležite vysvetlil, s poukazom na
príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, že vzhľadom na predmet konania, resp. výšku
uplatňovaného nároku, ide o drobný spor, v ktorom nie je potrebné nariaďovať pojednávanie (body 7. až

9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Predmetný procesný postup v plnej miere zodpovedá stavu
prejednávaného prípadu i súvisiacim právnym normám citovaným v rozsudku okresného súdu.

11. Nakoľko žalobcom vymedzené odvolacie námietky, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

12. Naproti tomu krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v súvisiacom výroku o trovách konania.
Vzhľadom na to, že išlo o tzv. drobný spor a výška trov pri uplatňovanom nároku 69,59 eur činila76,48 eur, bolo zo strany okresného súdu namieste aplikovať ustanovenie vtedy účinného § 150 ods.
2 O.s.p. Ten umožňoval v drobných sporoch nepriznať alebo znížiť náhradu trov konania, ak boli
neprimerané voči pohľadávke. Za neprimerané možno označiť trovy, ktoré bez nutnosti vykonania

vyššieho počtu úkonov právnej služby (nehovoriac o ich nízkej odbornej náročnosti) presahujú samotnú
výšku nárokovanej pohľadávky.
13. Hoci aktuálne účinný procesný predpis neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce citovanému § 150
ods. 2 O.s.p., aplikáciou všeobecnej právnej normy umožňujúcej modifikáciu náhrady trov konania (§
257 CSP) je prípustné zohľadniť aj tieto súvislosti jednotlivého prípadu. Nadväzne odvolací súd za

rešpektujúcevyššieuvedenékonkrétnostisúdenejveciatiežspotrebiteľskýcharakterzmluvnéhovzťahu
sporových strán považoval primerané zníženie náhrady trov konania žalobcovi na rozsah jednej tretiny.
Vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania tak ide o sumu 25,49 eur (76,48 eur : 3). Len na okraj
krajský súd dodáva, že podľa aktuálne účinnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhoduje z
úradnej povinnosti (§ 262 ods. 1 CSP).

14. Úvahy a závery vymedzené v predchádzajúcich dvoch bodoch sa v plnej miere týkajú i odvolacieho
konania, z ktorého titulu krajský súd konštatoval, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu jeho
trov v rozsahu jednej tretiny. Odvolateľ - žalovaný totiž nebol v odvolacom štádiu konania úspešný a
vo všeobecnosti by ho zaťažovala povinnosť náhrady trov konania protistrane v celom rozsahu (§ 255
ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP), avšak vyššie rozoberané kritérium (ne)primeranosti náhrady trov

modifikuje tento procesný nárok žalobcu v súdenej veci i v odvolacom konaní.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.