Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210318
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512210318.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň

JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu D., s.r.o. so sídlom R., D. XX, B.:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou W. D., s.r.o. so sídlom R., I. 4, proti žalovanému
E. A. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07. júla 2014, č.k. 7C/267/2012-118 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa

domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, nakoľko
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote pre
pohľadávku vzniknutú neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom: Y.
L., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej
škody sumu vo výške 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 702,56,- eur a trovy
konania. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s

účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Toto obdobie
musel žalobca prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia
usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu
pohľadávky žalobcom. Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného

systémuvynaložil70,-eur,naudržanieasprávuinformačnéhosystému40,-eur,ďalejnaadministratívne
spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil 15,- eur. Celkom
v období medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej
vynaložil márne 125,- eur. Ďalej žalobca vo svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzalzdoktrínyprijatejústavnýmsúdom,pričomuskutočnilvýpočetalikvótnympomerom55-eurza
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda 660,- eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,-
eur za mesiac. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol oprikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 17.10.2012, č.k. 19NcC/346/2012-11 súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu v Novom Meste

nad Váhom Mgr. Stanislava Miklánková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na tomto súde pod sp.zn.: 7C/267/2012. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci neboli
zistené žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že je tu dôvod pochybovať o nezaujatosti
namietaného sudcu okresného súdu. Namietaná sudkyňa nemá k veci, k účastníkom ani k ich právnym
zástupcom žiadny významný vzťah z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý by mohol predstavovať dôvod

na jej vylúčenie z prejednávania danej veci a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu.
Podaním zo dňa 04.07.2014 žiadal právny zástupca žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Uviedol, že i napriek tomu, že
uznesením Krajského súdu v Trenčíne bolo rozhodnuté, že sudcovia Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhomniesúvylúčenízrozhodovaniaveci,stýmtorozhodnutímžalobcanesúhlasí.Žalovanývpísomne
podanom vyjadrení k podanému návrhu poukázal na zmätočnosť návrhu na začatie konania, prenášanie

dôkaznej povinnosti žalobcu na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Ďalej namietal,
že dňa 23.4.2012 boli doručené žalovanému prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, v ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach, ktoré sú predmetom tohto konania. Návrhy na
súd žalobca podal pred uplynutím šesťmesačnej lehoty podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.,
preto ide o predčasne uplatnený nárok. Žalobca napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti

tieto nedoplnil, žalovaný preto nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný. Ďalej uviedol,
že otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je
pritom kompetentný preskúmať len ústavný súd. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Na základe vykonaného dokazovania, považoval súd
prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný. Žalobca sa domáha náhrady škody a

nemajetkovejujmyvdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhom
v exekučnom konaní. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej
aj nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Súd prvej inštancie
nevidel v podaní predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaniach o

nárokoch žalobcu, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a je zrejmé, že k
uspokojeniu nároku žalobcu nedošlo. Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho
úradného postupu súdu a vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný

zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu
škody pritom má len ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalobca ani v jednom uplatňovanom nároku
nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. V
prvom rade súd udáva, že žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu ochranu,
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s
§ 127 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, žalobca nepodal ani sťažnosť na prieťahy

konaní predsedovi súdu. V niektorých veciach podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania
namiesto toho, aby reagoval na výzvu súdu predložiť žiadané listiny. Ďalej súd prvého poukázal na
to, že žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody s poukazom na exekučné konania, v ktorých
navrhol vykonať exekúciu alebo viedol exekúciu na svoj návrh na podklade exekučného titulu, a to
vo väčšine prípadov rozhodcovského rozsudku, ktorý tak ako bol v mnohých súdnych rozhodnutiach

prvostupňových, ako i odvolacích súdov a nakoniec i súdu NS SR /napríklad uznesenie NS SR 3Cdo
146/2011 z 13.10. 2011/ vyhodnotený ako nezákonný exekučný titul, tzv. nulitné rozhodnutie, ktoré nikdy
účinky vykonateľného rozhodnutia nemalo, nikdy platne nepriznalo žalobcovi žiadne plnenie práve z
dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú má žalobca vo všetkých úverových zmluvách upravenú
identicky. V takýchto exekučných konaniach s prihliadnutím na oprávneným predkladané exekučné

tituly preto nemohol vzniknúť nesprávny úradný postup, v príčinnej súvislosti s ktorým by žalobcovi
mohla vzniknúť škoda alebo nemajetková ujma. Pokiaľ tvrdí žalobca, že v období nečinnosti súdu mu
vznikla škoda ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov,
na udržanie a správu informačného systém u, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnymexekútorom, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s
urgenciami na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, toto
svojetvrdenieničímnepreukázal.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobcasaprotižalovanému

domáhal zaplatenia škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 702,56 eur tvrdiac, že
Okresný súd Nové Mesto ad Váhom v konaní, v ktorom je žalobca oprávneným proti povinnému Y.
L., EX/6660/2009 nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote,
pričom o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 16.8.2010, pričom
konanie začalo 31.7.2009 - omeškanie viac ako 381 dní/. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom, č.k. 5r/467/2009, EX/6660/09 v exekučnej veci oprávneného D. s.r.o. R. a povinného Y. L., nar.
XX.XX.XXXX súd prvej inštancie zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho
exekútora C.. A. L. bola doručená na súdu dňa 16.09.2009. Výzvou zo dňa 17.09.2009 bol vyzvaný
právny zástupca oprávneného na predloženie spisov Stáleho rozhodcovského súdu. Výzvou zo dňa
09.12.2009 bol vyzvaný právny zástupca oprávneného na predloženie úverovej zmluvy všeobecných
zmluvných podmienok. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.06.2010,

č.k. 5Er/467/2009-21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.10.2010, č.k.
5CoE/324/2010-34 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedeného
skutkového tvrdenia žalobca právne vyvodzoval, že išlo o nesprávny úradný postup. Skutkové tvrdenie
žalobcu o konaní, ktoré vyvolalo zodpovednosť štátu sa nevzťahovalo k postupu, ale k rozhodnutiu
súdu, pričom z § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V danom prípade
však nebolo zistené, že by bolo rozhodnutie, ktorým bolo exekučné konanie zastavené, zmenené alebo
zrušené. Vychádzajúc z uvedeného preto nebola v danom prípade daná zodpovednosť štátu. Súd konal
tak, že medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a jeho rozhodnutím ubehlo nie viac ako 381

dní, ale 257 dní. Takéto konanie súdu nebolo spôsobilé vyvolať u žalobcu vznik škody, preto súd prvej
inštancie návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. sa
mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v
konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.),
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s

ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatňované a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu

postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania.
Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom
okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. Uviedol, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu, neobstojí. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný
súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Čo sa týka konečného rozhodnutia
vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v

rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za
ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil

viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie
svojhoprávanakontradiktórnekonanie,kedyžalobcaakostranakonanianeboloboznámenýsobsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosťnavrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje
len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo

možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru
Ústavnéhosúdu,koncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniastým,žekontradiktórnosťsúdnehoprocesu
sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli

známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je v
odôvodnenírozhodnutiapoznateľnýaniejezrejmé,čiišloolistinyzaloženévexekučnomspise.Súdbez
nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám, keď
žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný list. Súd sa v odôvodnení
rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a
opisujejuakoškodu,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostikonanímdlžníka.Súdvšakúplneignorovalvšetky

tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu
výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje.
Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd dospel k presvedčeniu, že majetková
škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek
tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne

rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach.
Nesúhlasiltiežstvrdením,ženákladynasprávupohľadávkypočasnečinnostisúduzapríčinildlžník,teda
povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten
dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,

ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej
narastá. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením
sa s predloženým Znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody. Súd vo svojom rozhodnutí
vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a

pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci
dôvod. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva,
nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.
Uviedol, že sú irelevantné úvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež
sú irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré

boli vyvolané v právnej sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu
svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal
preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné
prejednanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne

správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu
stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré v celom
rozsahu poukazuje a pre zdôraznenie správnosti uvádza:

5. V priebehu tohto konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa

01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného
zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.8. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopaksúdprvejinštancie
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR

sp.zn. III ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu.
Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorým na základe
týchto premís súd prvej inštancie dospel sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne
aj spravodlivé.

9. Žalobca, napriek úvodnému všeobecnému uvedeniu odvolacích dôvodov vo svojom odvolaní
neuviedol (nepochybne z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní na súdy),
aké konkrétne nedostatky meritórnemu posúdeniu prejednávaného prípadu, teda vecnému dôvodu
zamietnutia návrhu, vytýka. Uvádza len všeobecné konštatovania (napr. "súd sa dopustil viacerých
omylov, keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané"), ktoré uvádzal aj v
návrhu. Okrem toho uvedené odvolacie tvrdenie nevyplýva z predmetného rozhodnutia a nezodpovedá

ani skutkovým zisteniam ani právnemu hodnoteniu uvedenému v odôvodení rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

10. Zároveň odvolací súd uvádza, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu v dôsledku prieťahov
v exekučnom konaní, je nutné konštatovať, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže

určiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a
právnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (1ÚS 27/02, 1ÚS
197/03, 1ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj
zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí
vyznačovať takými významným prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. V
zmysle záverov Ústavného súdu potom možno konštatovať, že dobu od podania žiadosti o udelenie
poverenia do rozhodnutia súdu o tejto žiadosti nemožno považovať za prieťahy v konaní, ktoré by mohli

viesť k vzniku uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, ani za rozhodnutie v lehote,
ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu.

11. Preto odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou
skutočnou škodou, prípadne ušlým ziskom by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k

nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z..

12. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom nutné uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať
prípadnounemajetkovouujmou,takakotopredpokladáustanovenie§17ods.1,2,3zákonač.514/2003

Z. z., by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ vychádzame zo základnej
premisy, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu vôbec nedošlo, nie je dôvod
sa v prejednávanej veci zaoberať ani prípadnou výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2
citovaného zákona.

13. Čo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k
nesprávnymskutkovýmzisteniamnazákladevykonanýchdôkazovažerozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s
predloženýmZnaleckýmposudkomč.1/2014ovýškevzniknutejškody,odvolacísúduvádza,ženakoľko
nebola preukázaná jedna z podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to nesprávny
úradný postup, nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších podmienok a to vznik škody alebo majetkovej

či nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo
majetkovej či nemajetkovej ujmy, nakoľko predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je splnenie
všetkých troch základných predpokladov.15. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí
námietka zo strany žalobcu v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako
vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie o námietke žalobcu ohľadom námietky zaujatosti sudcu,

ktorému bola vec pridelená na prejednanie bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 17.10.2012 pod č.k. 19NcC/346/2012-11, kedy krajský súd rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom Mgr. E. G. nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania
veci. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel
k záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle §

14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a
účastníkom konania. Odvolací súd má teda za to, že ani zaujatosť sudcu rozhodujúceho vo veci, tvrdená
navrhovateľom a uplatnená ako odvolací dôvod daná nie je. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez
ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojim nesprávnym
úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú a nemajetkovú
ujmu v zmysle zákona 514/2003 Z.z.. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd SR opakovane

odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a
spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov, pričom svoj
nárok odvodzuje od postupu tohto okresného súdu.

16. Okrem toho nie je pravdivé tvrdenie v odvolaní, že súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti

žalobcu a žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP, hoci
tak urobiť nemohol. Súd prvej inštancie sa riadne zaoberal vyhodnotením žiadosti žalobcu o odročenie
pojednávania a taktiež v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, z akých dôvodov návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol.

17. Rovnako ďalšie odvolacie námietky zo strany žalobcu neobstoja z dôvodu, že súd prvej inštancie
na prejednanie veci nariadil opakovane pojednávanie, čím účastníkom konania vytvoril predpoklady pre
uplatnenie možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré považujú pre rozhodnutie vo veci za
podstatné. Žiadneho z nariadených pojednávaní sa žalobca napriek riadne doručenému predvolaniu
nezúčastnil, rovnako ako ani žalovaný, preto nemožno uzavrieť, že by v danej súvislosti žalobcovi bola

súdom prvej inštancie odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného v konaní. Túto možnosť
žalobca nevyužil ani po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu, ako to vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
procesne úspešnej žalovanej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
V Trenčíne, dňa 31. mája 2017