Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202947
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114202947.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu BANCO
BANIF MAIS, S.A., č. zápisu: 500280312, so sídlom Avenida 24 de Julho, N98, Santos-o Velho, Lisabon,
Portugalsko, práv. zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava,
proti žalovanému Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, E., L., o zaplatenie 1.265,87 eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa, v časti uplatneného nároku na úrok vo výške 18,22 % ročne z čiastky 1.265,87 € odo dňa

28.11.2013 do zaplatenia, zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2014 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.265,87 eur s príslušenstvom. Žalobu skutkovo odôvodnil
tým, že dňa 10.06.2009 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 11206, na základe ktorej
poskytol žalovanému úver v sume 3.642,20 eur za účelom kúpy motorového vozidla. Úver sa žalovaný
zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 85,63 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 20.07.2009.
Žalovaný zaplatil len 37 splátok úveru a od 20.07.2012 úver nesplácal. Žalobca vyzval žalovaného na

úhradu dlžných splátok dňa 07.06.2013 a listom odoslaným dňa 19.11.2013 následne žalobca celý úver
predčasne zosplatnil k 27.11.2013 z dôvodu, že bol žalovaný v omeškaní s úhradou jednej splátky viac
ako 3 mesiace.

2. Podaním doručeným súdu dňa 15.06.2015 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie
istiny 1.000,- eur, úroku do dňa 27.11.2013 v sume 17,87 eur, úroku z omeškania do dňa 27.11.2013 v

sume 2.378,61 eur, úroku vo výške 18,22 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 28.11.2013 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.017,87 eur od 28.11.2013 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1.702,96 eur od 28.11.2013 do zaplatenia a poplatkov
v sume 40,- eur. O čiastočnom zastavení konania rozhodol súd uznesením č.k. 4C/62/2014-53 zo
dňa 04.05.2016. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala istina 1.265,87 eur spolu
s nezaplateným zmluvným úrokom do dňa 27.11.2013 v sume 437,09 eur, nezaplateným zákonným

úrokom z omeškania do dňa 27.11.2013 v sume 76,98 eur, zmluvným úrokom vo výške 18,22 % ročne
zo sumy 1.265,87 eur odo dňa 28.11.2013 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 1.702,96 eur odo dňa 28.11.2013 do zaplatenia. Žalobca súčasne špecifikoval, že
kapitalizovaný úrok v sume 437,09 eur je úrok za jednotlivé nezaplatené splátky odo dňa nasledujúceho
po dni ich splatnosti až do vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru, teda ide o úroky vo výške
18,22% ročne pripadajúci k 38. až 53. splátke úveru. Kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 76,98 eur

je počítaný z každej neuhradenej splátky úveru až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Uviedol,že žalovaný uhradil 37 splátok, pričom na poníženie úveru bola použitá aj suma 1.000,- eur ako výťažok
z predaja motorového vozidla.

3. Žalovaný uvádzal, že úver použil na kúpu auta v autobazáre AAA, kde mu povedali inú cenu, ako
bola nakoniec uvedená v zmluve, auto stálo 3.200,- eur ale celkový úver bol vyšší. Uviedol, že žiaden
finančný plán mu pri podpísaní zmluvy nebol predložený ani doručený, prvýkrát ho videl, keď mu ho súd
doručil spolu so žalobou.

4. Podaním doručeným súdu dňa 21.02.2017 žalobca vzal žalobu späť ešte aj v časti nároku na úrok vo
výške 18,22 % ročne z čiastky 1.265,87 eur od 28.11.2013 do zaplatenia.

5. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku CSP), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa§141ods.1CSP,Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti nároku na úrok vo výške

18,22 % ročne z čiastky 1.265,87 eur od 28.11.2013 do zaplatenia, súd v tejto časti konanie zastavil,
pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v tejto časti sa nevyžaduje, keďže k späťvzatiu žaloby
v uvedenej časti došlo pred prvým pojednávaním vo veci.

8. Po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania ostal nárok na zaplatenie:

- istiny 1.265,87 eur,
-nezaplateného zmluvného úroku do dňa 27.11.2013 v sume 437,09 eur,
- nezaplateného zákonného úroku z omeškania do dňa 27.11.2013 v sume 76,98 eur,
- úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.702,96 eur odo dňa 28.11.2013 do zaplatenia.

9. Na pojednávanie nariadené na deň 07.04.2017 sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý na podanej
žalobe zotrval v celom rozsahu v znení doručených čiastočných späťvzatí žaloby.

10.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa 10.06.2009 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 3.642,20 eur za účelom kúpy motorového
vozidla, ktorý mal žalovaný splácať v 72 mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci počnúc
dňom 20.07.2009 s konečnou splatnosťou 20.06.2015 v sume 85,63 eur. Úroková sadzba bola 18,22%,
RPMN 21,02%, s celkovou výškou úveru 6.045,84 eur. K zmluve boli pripojené aj všeobecné obchodné

podmienky (VOP). Na zabezpečenie pohľadávok z úveru dňa 10.06.2009 bola uzatvorená aj zmluva o
zriadení záložného práva, kde zálohom bolo motorové vozidlo, na kúpu ktorého bol poskytovaný úver.

12. Listom zo dňa 07.06.2013 bol žalovaný upozornený na nesplácanie záväzkov zo zmluvy o úvere a
na to, že pokiaľ bude v omeškaní s úhradou splátky o viac než 3 mesiace, bude vyhlásená predčasná

splatnosť úveru. Žalovanému bolo upozornenie doručované dňa 10.06.2013. Listom zo dňa 19.11.2013
žalobca vyhlásil mimoriadnu predčasnú splatnosť úveru podľa bodu 19 VOP k 27.11.2013, nakoľko
žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac než 3 mesiace a bol vyzvaný na úhradu dlhu
vyčísleného podrobne v tomto liste. List bol žalovanému doručovaný dňa 19.11.2013.

13. Podľa finančného plánu žalovaný uhradil celkovo sumu 3.217,35 eur (súčet súm v položke „splatená
čiastka“). Za predaj zálohu v rámci výkonu záložného práva na podklade vyššie uvedenej záložnej
zmluvy žalobca ako veriteľ utŕžil sumu 1.000,- eur.

14. Zákonné ustanovenia:

Podľaustanovenia§1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy ospotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľaust.§2písm.e)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť

veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ods. 3 Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo

zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 10.06.2009
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého žalovaný čerpal celkovú sumu 3.642,20
eur.

16. Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahovala náležitosti podľa citovaných
ust. § 4 ods. 2 písm. i/ a k/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. V
zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaný sa zaväzuje splatiť úver v 72 mesačných splátkach vo výške
po 85,63 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o
tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia
zmluvy bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu
účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho
ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona, ktorý každý z

atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky
pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne).

Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška mesačnej splátky pozostávajúca z
istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky
úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka
na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej
splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je

podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť iba na úhradu
úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver,
istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú (bez toho,
aby mal dlžník možnosť si uvedené skontrolovať) v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého
dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je v zmluve presne vymedzené, aká

časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli
pochybnosti o tom, ako mali byť splátky splatené dlžníkom započítavané na úhradu dlžného úveru s
príslušenstvom. Okrem toho súd poukazuje na to, že v zmluve absentuje aj náležitosť podľa § 4 ods. 2
písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z., a to priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver.
17. Absenciu uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje tým, že úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona. V konaní bolo nesporné,
že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.642,20 eur, pričom žalovaný uhradil celkovo sumu
3.217,35 eur a ďalších 1.000,- eur predstavujúcich výťažok z predaja vozidla bolo tiež započítaných na
úhradu úveru. Vychádzajúc z uvedeného pri konštatovaní, že úver je nutné považovať za bezúročný
a bez poplatkov je zrejmé, že poskytnutá istina úveru bola už zo strany žalovaného uhradená. Z

uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Keďže je úver bezúročný, súd žalobu zamietol aj v časti o
zaplatenie kapitalizovaného úroku 437,09 eur. Vzhľadom na to, že nebola dôvodná istina, súd žalobu
zamietol aj v časti úrokov z omeškania na ňu sa viažucich, vrátane kapitalizovaných úrokov z omeškania.18. Súd pre úplnosť dodáva, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15
z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z

obsahu tohto rozhodnutia, ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým
za účelom implementácie tejto smernice v SR a predtým zákonom 258/2001 Z.z.), musí vnútroštátny
súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo
a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok

nepriamy, teda či môže zákon č. 258/2001 Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok
smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. To znamená, že pokiaľ aj zo
smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v prejednávanej
veci najmä nedostatok rozčlenia splátok na istinu, úrok a poplatky) nemá spôsobovať bezúročnosť a
bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý vyslovene

hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje.
Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto
veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to,
že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od
ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého

právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek
uvedenému, keby aj absencia náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie priemernej hodnoty RPMN by aj

tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie takej
povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované
podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný
význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera

nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou
povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o priemernej
hodnote RPMN, ktorý v zmluve absentoval, je nepochybne takým údajom, ktorý má vplyv na schopnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku v porovnaní s inými úvermi dostupnými na trhu, keďže ide o
ukazovateľ výhodnosti úveru. Táto náležitosť má podstatný vplyv pri rozhodovaní sa spotrebiteľa o tom,

či sa mu daný úver za danej RPMN a úrokovej sadzbe poskytovaný žalobcom vlastne oplatí, resp. či je
dôvodné hľadať a využiť služby iného poskytovateľa úverov za RPMN nižšej, než ponúka žalobca tak,
aby sa táto čo najviac približovala tej priemernej RPMN, za ktorú sú úvery na trhu bežne dostupné.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Úspech žalovaného predstavujú všetky tie časti, v ktorých súd konanie zastavil nakoľko späťvzatia
žaloby v týchto častiach žalobca nijako neodôvodňoval a nešlo o späťvzatia, na ktoré by dal podnet
žalovaný svojím správaním (tým, že by tieto nároky uhradil po začatí konania), a teda žalobca nesie
procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania. Vo zvyšku, ktorý ostal predmetom konania po
čiastočných späťvzatiach žaloby, bola žaloba zamietnutá, čiže aj tento zvyšok predstavuje úspech

žalovaného. Zhrnúc uvedené, žalovaný bol úspešný v rozsahu 100%, a preto by mal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko žalovanému žiadne trovy zo spisu nevyplývajú
(žiadne hotové výdavky, súdne poplatky, ani trovy právneho zastúpenia), súd žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.