Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1038/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810205931
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3810205931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: P. X., bytom B., A. XXX/XX,
zastúpeného: JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom M. Hodžu 14/1, Prievidza, proti žalovanej:
P. A., bytom R. XXXX/XX, A., o zľavu z kúpnej ceny, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 7. mája 2015, č. k. 11C/70/2010-372, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v trovách konania a v trovách
štátu žalovanej, p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13
267, 06 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13 267,06 eur od 29.05.2010 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré
budú vyčíslené do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o sumu 140,51 eur zastavil, zároveň
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu preddavkované trovy vo výške 323,84 eur na účet súdu prvej
inštancie a rovnako žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu preddavkované trovy vo výške 923,84 eur
na účet súdu prvej inštancie, u oboch do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie odôvodnil ust. § 596, § 597 ods. 1, § 598, § 599 ods. 1, 2 OZ a výsledkami vykonaného
dokazovania, keď mal preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Poukázal na to, že v ust. § 597 ods.
1 Obč. zák. sú upravené práva kupujúceho vo vzťahu k predávajúcemu, ak vada predávanej veci vyjde
najavo dodatočne, pričom zároveň musí byť splnená druhá podmienka, že na túto vadu predávajúci
kupujúceho neupozornil. V takomto prípade je daná zodpovednosť predávajúceho za takúto vadu. Ide
o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy
s kupujúcim neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel, alebo nevedel.

Kupujúci má v prípade dodatočnej vady bezpodmienečne právo na poskytnutie zľavy z dojednanej
kúpnej ceny. Zákon výšku tejto zľavy priamo neustanovuje, určuje však zásadu primeranosti: zľava
musí zodpovedať povahe a rozsahu vady. Kupujúci má ďalej právo, ak dodatočne vyjde najavo vada, na
ktorú nebol kupujúci upozornený, odstúpiť od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným
právnym úkonom kupujúceho, pričom odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Ust. §
598 OZ upravuje právo kupujúceho na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Základnou podmienkou uplatnenia práva zo zodpovednosti

vady na súde je, aby kupujúci predávajúcemu vytkol vady veci v záručnej dobe. Súd uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal najskôr zľavy z kúpnej ceny v čiastke 13 277, 57 eur, ktorú uviedol voľnou
úvahou a uplatnil aj náhradu nevyhnutných nákladov v čiastke 130 eur, ktoré predstavujú poplatok za
vyhotovenie znaleckého posudku, teda celkovo uplatnil 13 407,57 eur. V priebehu konania uplatnil zľavuz kúpnej ceny v sume 13 267,06 eur v súlade so znaleckým posudkom Ing. Hurajta, PhD. a žiadal
priznať aj úrok z omeškania z tejto sumy od 29.05.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne. Zo skutkových
zistení mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.2008, za ktorú zaplatil žalovanej kúpnu cenu v čiastke 3 300
000 Sk. Žalobca vykonal pred kúpou rodinného domu ohliadku spolu so žalovanou, dom sa mu páčil a
žiadne vizuálne vady na ňom nevidel. Tento kupoval ako nedokončený a neskolaudovaný. Pri dome videl
žumpu a z toho usúdil, že dom nemá kanalizáciu, pričom v tomto nevidel žiaden problém. Problém nastal
až na jar roku 2009, keď vodu musel odčerpávať a do domu mu zatekalo. Žalobca vodu odčerpával, o

čom svedčia faktúry za obdobie február až máj 2009 a január a marec 2010, toto odčerpanie potvrdil
aj svedok W. B.. Žalobca nevedel, či pivničné priestory mali izoláciu proti spodnej vode, nikto ho na
túto skutočnosť neupozornil, keďže projektovú dokumentáciu od rodinného domu pri kúpe nedostal.
Manžel žalovanej ho upozornil, že musí vyčistiť strešný zvod na ulicu, aby voda mala kadiaľ odtekať.
Riadil sa jeho informáciou a urobil tak po kúpe v auguste 2008. Vysvetlil mu, ako má vo vodu zo septiku
odčerpávať a žalobca tak aj robil. Bol si vedomý, že nič neopomenul, čerpal vodu zo septiku, čistil

strešné zvody a aj napriek tomu mal zatečené pivničné priestory. Dochádzalo doslova k zatopeniu týchto
priestorov a vodu musel odčerpávať pomocou čerpadla. Túto skutočnosť oznámil žalovanej listom z
15.05.2009 a tým uplatnil zľavu z kúpnej ceny v čiastke 15 000 eur a uplatnil ju v súlade s § 599 ods.
1 Obč. zák.. Ďalej súd uviedol, že zatekanie do rodinného domu žalobcu potvrdil aj svedok D. K., ktorý
vedel, že predchádzajúci vlastník rodinného domu predal dom práve kvôli tomuto problému. Problém so

zatekaním svojho rodinného domu tento svedok vyriešil izoláciou. Aj ostatní vlastníci si rodinné domy
proti zatekaniu zabezpečili. Rovnako svedok M. potvrdil, že rodinné domy, ktoré sú pod úrovňou cesty
1,20 m, medzi nimi i rodinný dom žalobcu, mali problém so zatekaním, ale každý vlastník rodinného
domu si problém zatekania vyriešil. Aj predchádzajúcemu vlastníkovi rodinného domu do tohto zatekalo
a dom predal. Súd poukázal na to, že zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, odvetvie

poruchystavieb,jednoznačnevyplynulo,žepríčinouprenikaniavodydopivnicerodinnéhodomužalobcu
je chýbajúca vodorovná a čiastočne chýbajúca zvislá izolácia proti vodnej vlhkosti v rohovej miestnosti,
ale vzhľadom na nepriepustnosť príčinou je nedostatočná zvislá a vodorovná izolácia. Stavba nie je
podľa stavebného zákona zabezpečená proti spodnej vode. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola
vada zrejmá a bola viditeľná. Nekvalita izolácie proti spodnej vode bola už opravovaná akvatronom 6,

t. z., že sa už prejavovala. Znalec konštatoval, že táto skutočnosť vyplynula z obsahu spisu. V danom
prípade ide teda o skrytú vadu chýbajúcej tlakovej izolácie proti spodnej vode a chýbajúcu časť zvislej
a vodorovnej izolácie proti zemnej vlhkosti. Znalec považoval objekt za nekvalitne vyhotovený, akoby
izolácia vôbec nebola v celom rozsahu. Vzhľadom k tejto vade stanovil znalec rozdiel kúpnej ceny ku
dňu uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.2008 na sumu 23 563 eur. Pri výške zľavy súd vychádzal zo

stanoviska žalobcu na poslednom pojednávaní, na ktorom upresnil zľavu v súlade s výškou uvedenou
v znaleckom posudku znalca Ing. Hurajta, PhD., ktorý ju stanovil na sumu 13 267,06 eur, hoci znalec
Ing. Ferkl výšku zľavy stanovil na sumu 23 563 eur. Výška zľavy z kúpnej ceny je podľa názoru súdu
primeraná vzhľadom na zníženie funkčných vlastností rodinného domu, v ktorom žalobca práve pre vadu
- zatekanie, rodinný dom nedokončil a nikdy v ňom nebýval. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel a určil

žalovanej povinnosť zaplatiť zľavu z kúpnej ceny žalobcovi vo výške 13 267,06 eur. V súlade s ust. § 517
ods. 2 OZ, ako aj nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. zároveň žalovanej uložil povinnosť spolu s istinou
zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 29.05.2010 do zaplatenia,
keď sa tohto dňa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania. Rozhodnutie o náhrade
trov konania štátu súd odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy štátu predstavujú náklady spojené so

znaleckým posudkom znalca Ing. Hurajta, PhD. vo výške 560,03 eur. a Ing. Ferkla vo výške 1 278,78
eur a cestovné osobným motorovým vozidlom Prievidza - Lazany a späť pri ohliadke rodinného domu
na mieste samom v sume 8,90 eur. Spolu trovy štátu predstavujú 1 847,68 eur. Žalobca zložil zálohu
na znalecké dokazovanie v čiastke 600 eur a žalovaná nezložila žiadnu zálohu. Nariadenie znaleckého
dokazovania bolo pritom v záujme oboch účastníkov, pričom na posúdenie výšky zľavy z kúpnej ceny

bolopotrebnénariadiťznaleckédokazovanie.Súdpretozaviazalzaplatiťštátutrovyobidvochúčastníkov
polovicou, teda zo sumy 1847, 68 eur každého sumou 923, 84 eur. U žalobcu zohľadnil už zloženú
zálohu vo výške 600 eur, potom má tento doplatiť sumu 323,84 eur a žalovaná, ktorá nezaplatila žiadnu
zálohu, má povinnosť zaplatiť štátu náhradu vo výške 923, 84 eur. Vzhľadom na majetkové pomery
žalovanej nie sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto bola zaviazaná zaplatiť

celú výšku náhrady trov konania štátu v sume 923, 84 eur. V súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd
vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.2. Proti tomu rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá namietala rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, ako aj v časti, ktorou bola zaviazaná zaplatiť trovy preddavkované
štátom. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, teda, že súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávny
právny záver. Je toho názoru, že súd sa zásadného pochybenia dopustil v tom, že si neujasnil, či v
danom prípade zatekanie dažďovej vody do pivničných priestorov predmetného domu je vadou ako
predpokladá ust. § 597 ods. 1,2 OZ. Je toho názoru, že z výpovedí svedkov J.. A., K., A. a B. vyplývajú
skutočnosti svedčiace o opaku. Podľa žalobcu prvykrát došlo k zatopeniu domu začiatkom marca 2009,

teda išlo o jarné mesiace, kedy sa topil sneh a logicky voda musela natekať do septiku, na čo bol žalobca
výslovne upozornený. Taktiež žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bol žalovanou, resp. jej manželom
upozornený aj na to, že má čistiť strešné zvody, teda aby sa neupchali a nevytopili pivnice. Je toho
názoru,ženariadenéznaleckédokazovanievovecibolozbytočné,pretožeakovyplynulozosvedeckých
výpovedí, žalobca bol riadne upozornený na to, že na ulici, kde sa dom nachádza nie je kanalizácia
a tiež aj na to - že je potrebné čistiť strešné zvody, aby sa neupchali, - že dažďová voda nateká do

septiku, preto je potrebné sledovať hladinu tejto vody v septiku a ak je vysoká treba ju vyčerpať. Ak
by žalobca bol riadne dodržiaval všetky tieto pokyny, k žiadnemu zatečeniu vody do pivníc by nebolo
došlo. Žalobca totiž v dome ako sám uviedol nebýval, takže nemohol pravidelne kontrolovať hladinu
dažďovej vody, ktorá samozrejme zaplnila septik a potom sa z neho dostalo až do pivničných priestorov
domu. Poslednou dôležitou skutočnosťou je fakt, že predmetom predaja nebol dokončený rodinný dom,

ale išlo o rozostavaný dom s prideleným súpisným číslom. Tento dom teda nebol skolaudovaný, čo má
podľa jej názoru taktiež zásadný význam v tom, že predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy nebol dom
dokončený a nie je možné uplatňovať právo zo zodpovednosti za vady z nedokončenej stavby, teda
z právne neúplnej veci. Príčinou zatekania vody do predmetného rodinného domu, teda bola dažďová
voda, prípadne nevyčistené strešné zvody, pretože to žalobca nerobil. Teda to, čo mu bolo výslovne

zdôraznené - sledovanie hladiny vody v septiku a čistenie strešných žľabov - nedodržal, takže nie je
možné, aby súd považoval túto skutočnosť za vadu. Žiadny zo znalcov sa nevyjadril k otázke, či by došlo
k zatekaniu pivníc vtedy, ak by bol žalobca vodu zo septiku riadne čerpal a taktiež aj čistil pravidelne
všetky domové žľaby. Žiadala preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho
konania. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že vec nemá vady. Opakované znalecké dokazovanie
jednoznačne preukázalo, že vec vady má. Tieto vady boli v znaleckých posudkoch podrobne

špecifikované, preto niet pochybností o tvrdení kvalifikovaných znalcov príslušného odboru, že vady, za
ktoré on požaduje zľavu z kúpnej ceny, uvedená nehnuteľnosť má. Nedostatočná izolácia spôsobujúca
zatopenie suterénnych priestorov ani nemôže byť kvalifikovaná inak ako vada veci. Uvedené vady mala
nehnuteľnosť už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, čo je tiež nepochybné a rovnako bolo dostatočne
preukázané, že žalovaná o týchto vadách mala vedomosť, napriek tomu ho na ne neupozornila.

Žalovaná v odvolaní tvrdí, že predpokladom uplatnenia zľavy z kúpnej ceny v dôsledku existencie
vady je preukázanie samotnej vady ako takej. Toto tvrdenie je zarážajúce vzhľadom na vyjadrenie
troch nezávislých znalcov k uvedenej skutočnosti, ktorí sa jednoznačne zhodli v tom, že vec vady
má. Ďalej žalovaná v odvolaní účelovo cituje v konaní ňou navrhnutých svedkov. Tieto tvrdenia však
nepreukazujú skutočnosť, že nehnuteľnosť nemá vady, resp. nie sú schopné vyvrátiť tvrdenia, že

vady nehnuteľnosti, na ktoré on nebol upozornený ako kupujúci, bránia jej nerušenému užívaniu ako
veci bez vád. Rovnako účelovými sa javia tvrdenia žalovanej v odvolaní, že predmetom prevodu bola
nedokončená nehnuteľnosť, nakoľko ak by uvedenú vadu diela bolo spôsobilo práve to, že stavba
je nedokončená, to práve odôvodňuje, že o nedostatočnej izolácii, resp. o potrebe jej dokončenia, a
teda dodatočnej zvýšenej investícii mal byť kupujúci predávajúcim informovaný. Je dôležitá skutočnosť,

že práve uvedená a preukázaná vada do dnešného dňa mu bráni nehnuteľnosť užívať. Dodal, že sa
stotožňuje so závermi vykonaného znaleckého dokazovania, napriek tomu v snahe o čo najrýchlejšie
ukončenie sporu nezvýšil uplatnenú zľavu na sumu uvedenú v znaleckom posudku Ing. Ferkla.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.5. Odvolaním žalovanej nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v
časti 140,51 eur, ako aj v povinnosti žalobcu zaplatiť trovy preddavkované štátom, preto v týchto častiach
je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( § 367

ods. 2 CSP).

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalovanej bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb.).

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací
súd v danej veci posudzoval žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase

podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci,
ktoré boli v odvolaní žalovanou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovanej sú v podstate totožné s námietkami, ktoré

uplatnila pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu už vyporiadal súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj
správne rozhodol. Odvolací súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na
tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné.

9. Podstatou žalovanou uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť uplatneného dôvodu na odvolanie. V danej

veci súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov predložených v spise a preskúmaním veci odvolací súd
nezistil, že by bral v úvahu skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli alebo
nevyšli v konaní najavo a žeby tak dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

11. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, a to s poukazom predovšetkým

na kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ferklom, že príčinou prenikania vody do pivnice
rodinného domu žalobcu je chýbajúca vodorovná a čiastočne chýbajúca zvislá izolácia proti vodnej
vlhkosti v rohovej miestnosti, určenej na skladovanie zeleniny, pričom vzhľadom na nepriepustnosť,
príčinou je nedostatočná zvislá a vodorovná izolácia, ktorá je vykonaná IPA natavením s ochranou AZC
dosky, pričom zdrojom vody je zrážková voda meniaca sa na vodu spodnú, tlakovú. Znalec jednoznačne

konštatoval, že rodinný dom v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 27.06.2008 túto vadu mal. Stavba
pritom nie je zabezpečená podľa stavebného zákona proti spodnej vode, keď čerpadlo pri zlyhaní stavbu
ohrozuje. Nepochybne časť chýbajúcej izolácie vodorovnej proti zemnej vlhkosti je vada zrejmá, ktorá
bola viditeľná v čase uzavretia kúpnej zmluvy a nekvalita izolácie proti spodnej vode, ktorá už bola
opravovaná aquatronom 6 do výšky 0,8 m, je vada skrytá.

12. Závery znaleckého dokazovania o vade nehnuteľnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu
jednoznačné, preto poukaz žalovanej na svedecké výpovede označených svedkov, vypočutých pred
súdom prvej inštancie, tieto závery nemôžu zvrátiť. Rovnako je nepochybný záver súdu prvej inštancie,
že žalovaná musela o vade nehnuteľnosti vedieť ( oprava izolácie žalovanou) a na túto vadu žalobcu

neupozornila. Uvedená vada vyšla najavo až dodatočne, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že
žalobca má v zmysle ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na primeranú zľavu z dojednanej
kúpnej ceny. Na tomto správnom závere súdu prvej inštancie je bez právnej relevancie námietka
žalovanej, že predmetný dom bol predávaný nedokončený a neskolaudovaný.13. Odvolací súd považoval za správnu aj samotnú výšku priznanej zľavy z kúpnej ceny, vychádzajúcu
zo znaleckého posudku Ing. Hurajta, PhD, keď žalobca v rodinnom dome z dôvodu tejto vady nikdy

nebýval a tento nedokončil., pričom v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a nariadením
vládyč.87/1995Z.z.súdsprávnepriznalžalobcoviajúrokyzomeškaniazpriznanejsumyod29.05.2010
do zaplatenia, keď žalobca si uplatnil tieto dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanej, ktorá
jej preukázateľne bola doručená 28.05.2010.

14. Odvolací súd za vecne správne považoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady
trov konania, keď súd prvej inštancie náhradu trov konania priznal žalobcovi voči žalovanej, ktorá bola
v spore neúspešná, pričom o výške samotných trov si vyhradil rozhodnutie v zmysle ust. § 151 ods. 3
O.s.p. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Pokiaľ ide povinnosť žalovanej zaplatiť štátu trovy konania vo výške 923,84 eur, aj v tejto časti

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Podľa§148ods.1O.s.p.,štátmápodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

17. Vzhľadom k výsledku sporu by mal štát proti žalovanej podľa citovaného ust. § 148 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu celých trov konania v sume 1 847,68 eur, vyplatenú za znalecké posudky
znalcovi Ing. Hurajtovi, PhD. v sume 560,03 eur a znalcovi Ing. Ferklovi v sume 1 278,78 eur. Keďže súd
prvej inštancie žalovanej nesprávne túto povinnosť uložil iba v polovici ( v sume 923,84 eur), za situácie,

že žalobca proti rozhodnutiu o jeho povinnosti zaplatiť štátu náhradu trov konania odvolanie nepodal
a odvolací súd nemohol zhoršiť postavenie odvolateľky ( zásada reformatio in peius), nezostávalo
odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním v napadnutých

častiach podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odvolací súd podľa § 387 ods. 2
CSP odkazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa
stotožňuje.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,

§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej
nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške týchto trov v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).