Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406207985
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1406207985.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. G.. Z.. B.. K. T., C.: N.
XX, C., v zast.: JUDr. Valéria Takáčová, PhD., advokátka so sídlom: Ružová 27, Košice, proti žalovanej:
H. Ú. A.. Z. Š., A.. Z.Á. Š., K. K.: C. X, C., o výplatu odstupného, na odvolanie žalobkyne a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C/95/2006-177 zo dňa 25. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadnej zo strán sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanej uložil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť

žalobcovi 605,- eur s úrokom z omeškania 13 % ročne od 01. 06. 2003 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 580, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 76, § 134 ods. 4, § 129, Zákonníka práce, § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. a
vecne tým, že žalobou zo dňa 28. 04. 2006 žiadala žalobkyňa súd, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie
663,83 eura (20.000,- Sk) s 22 % úrokom z omeškania od 01. 06. 2003 do zaplatenia z titulu

výplaty odstupného vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04. 03. 2002 na dobu neurčitú v
pracovnej pozícii poverený pracovník notára. Listom zo dňa 28. 01. 2003, ktorý bol žalobcovi doručený
na pracovisku v ten istý deň dal žalovaný žalobcovi dňom 01. 02. 2003 výpoveď pre nadbytočnosť
v zmysle ustanovení § 59 ods. 1 písm. b) a § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpovedná doba a

pracovnýpomeržalobcusaskončildňa 30.04.2003.Anitátoskutočnosťmedzistranamisporunebola
sporná. Žalobcovi vzniklo právo na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku,
ktorý mu žalovaným nebol vyplatený, a preto svoj nárok uplatnil na súde touto žalobou. Medzi stranami
taktiež nebolo sporné, že žalovaný nevyplatil žalobcovi odstupné. Z mzdového listu žalobcu (č. l. 54 -
56 spisu) súd zistil, že za prvý štvrťrok roku 2003 je priemerný hrubý mesačný zárobok žalobcu v sume
302,50 eura. Keď žalobca mal priemerný hodinový zárobok v sume 52,40 Sk (brutto mzda za 1/2003 =
6.000,- Sk, za 2/2003 = 10.000,- Sk, za 3/2003 = 10.000,- Sk, t. j. spolu 26.000,- Sk). Žalobca odpracoval

496 hodín. Žalobca vyčíslil priemerný mesačný zárobok sumou 331,93 eura (10.000,- Sk) a žalovaný
sumou 301,95 eura. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV, 7Cpr/43/2006 súd zistil, že na základe
návrhu žalobcu zo dňa 17. 06. 2003 prebiehalo medzi účastníkmi konanie o neplatnosť výpovede podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Z. P. Rozsudkom č. k. 7Cpr/43/2003-141 zo dňa 25. 02. 2009 v spojení s rozsudkomKrajského súdu v Bratislave 4Co/163/2009-169 zo dňa 02. 12. 2009 bol návrh žalobcu zamietnutý a
konanie bolo skončené právoplatne dňom 21. 01. 2010. Na základe dovolania žalobcu zo dňa 17. 02.
2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo/95/2010 zo dňa 24. 02. 2011 rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 12. 2009 sp. zn. 4Co/163/2009-169 zrušil a vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 06. 04. 2011 potvrdil rozsudok Okresného súdu zo
dňa 25. 02. 2009 č. k. 7Cpr/43/2003-141 a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 247,28
eura. Toto konanie bolo právoplatne skončené 25. 05. 2011. Listom žalovaného zo dňa 03. 04. 2010
adresovaného žalobcovi oznámil žalovaný, že má voči žalobcovi pohľadávku 1.895,29 eura z titulu

náhrady trov konania vo veci Okresného súdu Bratislava IV., č. k. 7Cpr/43/03-141 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 12. 2009. Žalobca voči žalovanému vykazuje pohľadávku vo
výške 1.216,46 eura, a to z titulu odstupného pri skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Započítaním pohľadávok, ktoré sa kryjú do výšky 1.216,46 eura zaniká pohľadávka
žalobcu, čím mu vznikol na trovách konania nedoplatok 678,83 eura. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu,
aby túto sumu bez zbytočného odkladu zaplatil. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 678,83 eura dňa 27.

04. 2010. Žalobca aj napriek tomuto trval naďalej na podanej žalobe, keď podľa jeho názoru pohľadávky
ktoré mali účastníci medzi sebou nie je možné započítať a navyše Zákonník práce takúto možnosť
nepozná. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že do započítania zo strany žalovaného mal žalobca nárok
na výplatu dvojmesačného odstupného.

4. Uznesením Krajského súdu v Bratislave 5Co/228/2012-148 zo dňa 27. 10. 2015 bol rozsudok súdu
1. stupňa č. k. 6C/95/2006-118 zo dňa 08. 03. 2012 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Podľa názoru súdu 2. stupňa nie je možné započítanie v zmysle § 580 OZ, tak ako urobil súd 1.
stupňa. Žalovaný svoje pohľadávky voči žalobcovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou
námietkou. Uložil súdu 1. stupňa presný výpočet výšky odstupného a uplatnených úrokov z omeškania.

5. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že žalobca mal nárok na odstupné vo výške dvoch
platov. Žalobca vyčíslil svoj nárok sumou 663,87 eura (20.000,- Sk). Žalovaný vyčíslil nárok žalovaného
sumou 603,90 eura (9.096,60 Sk). Súd pri vyčíslení priemerného zárobku za prvý štvrťrok vychádzal
tak, že žalobca za toto obdobie mal spolu zárobok 26.000,- Sk brutto a odpracoval 496 hodín, takže

jeho hodinová mzda bola 52,40 Sk. Pri osemhodinovom pracovnom čase bol žalobcov denný zárobok
419,20 Sk, ktorý súd vynásobil sumou 21,74 priemerným počtom pracovných dní v mesiaci a takto určil
priemerný mesačný zárobok žalobcu 9.113,40 Sk, t. j. 302,50 eura. Pri takomto výpočte mal žalovaný
povinnosť zaplatiť na odstupné sumu 605,- eur. Žalovaný je v omeškaní s plnením dlhu od 01. 05. 2003,
avšak žalobca uplatnil úrok z omeškania až od nasledujúceho mesiaca, t. j. od 01. 06. 2003. Preto súd

žalobcovi mohol priznať úrok z omeškania len od 01. 06. 2003 vo výške 13 % ročne, čo zodpovedá
dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ku dňu omeškania 01. 05. 2003. Pri svojom rozhodovaní sa
súd riadil názorom súdu 2. stupňa, podľa ktorého nie je možné započítanie pohľadávok tak ako urobil
žalovaný v tomto konaní. Preto súd priznal žalobcovi nárok na sumu 605,- eur s úrokom z omeškania
13 % ročne od 01. 06. 2003 do zaplatenia a žalobu v časti prevyšujúcu sumu 605,- eur a úrokov z

omeškania 13 % ročne od 01. 06. 2003 ako nedôvodnú zamietol.

5. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (aj keď ich účastník vníma
ako relevantné), ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu sa vysporiadalo len so skutkovým a

právnym základom rozhodnutia, t.j. či boli naplnené hmotnoprávne predpoklady pre výplatu odstupného
v zmysle §§ 76 a 134 ZP. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 252 ods. 2 CSP, vzhľadom na to, že žalobca
bol neúspešný vo výške 58,87 eura a v úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne (22 - 13 %) od 01.

06. 2003 ku dňu rozhodnutia súdu t. j. za vyše 13 rokov.

8. Proti predmetnému rozhodnutia podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa
odôvodnilatým,žesúdprvejinštancieneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalňounavrhnuté

dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe ním vykonaných dôkazov
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej sa žalobkyňa odvoláva na ust. § 205a, § 221 ods.
1 písm. f/ a h/ O. s. p. a § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ C. s. p. Žalobkyňa namieta, že súd neakceptoval
ust. § 76 ods. 2 a 5, § 129 a § 130 Zákonníka práce a zároveň namieta, že v odôvodnení rozsudkunie je uvedené, akými normami sa riadil konajúci súd pri stanovení dátumu a výšky úroku z omeškania.
Žalobkyňa namieta, že súd nevykonal dôkaz výsluchom žalovanej , nedal možnosť položiť jej otázky
a doterajšie dôkazy doplnil aj o podklady, ktoré môže predložiť len žalovaná na stanovenie priemernej

mzdy ako odstupného a zistenie termínu výplaty mzdy.

9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v
časti výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná je toho názoru, že predmetná istina bola
žalobkyni priznaná neprávom, keďže o jej úhradu ponížila žalovaná svoju pohľadávku voči žalobkyni, čo

už namietala aj v konaní na prvej inštancii. Žalovaná následne poukazuje na to, že súd prvej inštancie
nesprávne určil výšku aj počiatok plynutia priznaného úroku z omeškania.

10. K vyjadreniu žalovanej, žalobkyňa repliku vyjadrenia súdu nezaslala.

11. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie voči výroku I. podala odvolanie taktiež žalovaná,

ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaná právne odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C. s.
p. Žalovaná popiera pohľadávku žalobkyne, nakoľko tá zanikla započítaním. Žalovaná poukazuje, že
medzi stranami prebiehalo súčasne aj konanie o neplatnosť výpovede, pričom táto žaloba žalobkyne
bola zamietnutá a žalovanej vznikol nárok titulom prisúdených trov konania vo výške 1.895,29 eur.

Tento si žalovaná započítala voči pohľadávke žalobkyne vo výške 1.216,46 eur, ktorú voči nej evidovala
žalobkyňa z titulu odstupného pri skončení pracovného pomeru Úrok vo výške 13 % ročne je neúmerne
vysoký a žalovaná ho považuje za rozporný s dobrými mravmi.

12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, sa ktorá opätovne žiada odvolací súd, aby zrušil

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci
svojho vyjadrenia žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie neuvádza, akými právnymi normami sa
riadil v bodoch 11, 12 a 13 odôvodnenia rozsudku. V rámci svojho vyjadrenia sa žalobkyňa pridŕža svojej
argumentácii uvedenej v odvolaní.

13. K vyjadreniu žalobkyne, žalovaná repliku vyjadrenia súdu nezaslala.

14. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovanej nie je opodstatnené.

16. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C. s. p.

18. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie,
ktorý pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade s pokynmi a právnym názorom nadriadeného súdu
podľa § 391 ods. 2 C. s. p.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nepriznal
právo na náhradu trov žiadnej zo strán konania nakoľko ani jedna nebola v odvolacom konaní úspešná.20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).