Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/261/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205795
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5716205795.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: I. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX C. I. XXX, proti žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50

361 368, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, v štádiu rozhodovania návrhu žalobkyne na
o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.
k. 10C/180/2016-15 zo dňa 02. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 10C/180/2016-15 zo dňa 02. 06. 2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 6 a § 76 ods. 1 písm. e),

f), ods. 2, 4 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
17.08.2007uzavretejmedzižalobcomaPoštovoubankou,a.s.vrámcizmluvyoúvereč.4760010407do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň týmto uznesením súd uložil zamestnávateľovi
žalobcu TURIEC - AGRO, s.r.o., so sídlom Turčiansky Ďur č. 34, 038 43 Turčiansky Ďur, IČO: 31
608 469 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 17.08.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a. s. v rámci zmluvy o úvere č.

4760010407 do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie o trovách predbežného
opatrenia okresný súd ponechal na rozhodnutie vo veci samej.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanom prípade boli splnené podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal na fakt, že medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného (Poštovou bankou, a.s.) došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá mala charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Na zabezpečenie plnenia dohodnutého záväzku bola podľa § 551 Občianskeho

zákonníka dojednaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola esenciálnou súčasťou formulárovej
zmluvy o úvere. Konkrétna suma zrážok dohodnutá nebola. Podľa tvrdenia zamestnávateľa žalobcu
spoločnosti AGRO - TURIEC, s.r.o. zo dňa 17.05.2016 vykonáva zamestnávateľ zrážky zo mzdy žalobcu
od mesiaca máj 2016 na základe výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy od žalovaného na uspokojenie
pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej zmluvy o úvere. Žalobca sa návrhom vo veci samej domáhal
určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Do času právoplatného rozhodnutia vo veci

samej žiadal dočasnej upraviť pomery účastníkov konania (teraz strán sporu - poznámka odvolacieho
súdu) tak, aby nedochádzalo k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy. V tejto súvislosti okresný súd uviedol,
že špecifickosťou dohody o zrážkach zo mzdy je to, že nie je len prostriedkom na zabezpečenie
hlavného záväzku, ale aj určitým spôsobom splácania dlžníkovho záväzku. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania do času
právoplatného meritórneho rozhodnutia (aj keď prejudikovať výsledok sporu nemožno) tak, aby sa

mesačnými zrážkami zo mzdy žalobcu nezvyšovalo uspokojovanie pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorej
súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha návrhom vo veci samej,a to aj s poukazom na reálnu hrozbu poškodzovania práv spotrebiteľa. Nariadené predbežné opatrenie
nepovažovalsúdzaneprimeranýzásah dozmluvnýchzáväzkovýchvzťahovmedziúčastníkmi
konania vzhľadom na spochybnenie platnosti zmluvného základu. Rovnako mal za to, že nariadeným

predbežným opatrením nedôjde k nevyváženému zásahu do práv žalovaného, nakoľko sa jedná len
o dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a nedôjde tu žiadnym spôsobom k narušeniu
činnosti žalovaného, ktorá je potrebná pre plnenie jeho úloh a neobmedzí ani jeho ekonomickú činnosť,
teda zásada primeranosti predbežného opatrenia bude v danom prípade zachovaná. Súd prihliadol aj na
to, že žalobca sa žalobou domáha určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dôvodu

neprijateľných podmienok obsiahnutých v jej dojednaní v rámci zmluvy o úvere a s ohľadom na reálnu
hrozbu poškodzovania majetkových práv spotrebiteľa považoval uvedené skutočnosti za dostatočné
dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak,
že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý, resp. zrušenia rozhodnutia a vrátenia

veci na ďalšie konanie.
4. Namietal, že uznesenie okresného súdu nebolo dostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces, k čomu poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR
aNajvyššiehosúduSR.Ďalejodvolateľupriamilpozornosť naustanovenie§52ods.1Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy, ktoré neumožňovalo kvalifikovať úverovú

zmluvu ako spotrebiteľskú. Zákonom č. 102/2014 Z. z. došlo k novelizácii Občianskeho
zákonníka, ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa majú použiť vždy prednostne na právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uvedené ustanovenie však nemožno použiť retroaktívne.
Daný právny vzťah sporových strán sa mal teda spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žalovaný ďalej v odvolaní vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu, keďže

súčasťouúverovejzmluvybolarozhodcovskádoložkaurčujúcaprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Odvolateľ tiež vyslovil názor, že žalovaný tvorí
spolu s pôvodným veriteľom nerozlučné procesné spoločenstvo, pretože pôvodný veriteľ používa spornú
zmluvnú podmienku v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ustanovenie § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného,

ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu (Poštovú banku, a.s.). O nútené procesné
spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v
konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená
hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane
žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu.

Ak by žalobca namiesto procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých
nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.
Odvolateľ tiež vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že v danom prípade nebol náležite preskúmaný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti, ktorej sa žalobca domáha v
konaní. Pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, žalobca by bol povinný plniť v zmysle

dohodnutýchúverovýchpodmienokasplácaťmesačnépravidelnésplátkyanuityúveruvrovnakejvýške,
ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade vyhovenia žalobe (určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy), táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného
vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda
zasahuje do majetkovej sféry žalobcu, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči

žalovanému znižuje. Ak by aj bola v konaní určená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu
neprijateľnej podmienky, žalovaný by bol zaviazaný vrátiť žalobcovi všetky vykonané zrážky, čím by
sa opätovne žalobca dostal do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume úveru s príslušenstvom.
Pokiaľ by žalobca riadne plnil svoje povinnosti, nemuselo dôjsť k realizácii zabezpečovacieho inštitútu -
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný konštatoval, že žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej

vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať
hrubánerovnováhavprávachapovinnostiachnajehostrane.Právnypredchodcažalovanéhozverejňuje
svoje obchodné podmienky na svojej stránke, z čoho vyplýva, že žalobca sa s nimi mohol kedykoľvek
oboznámiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalovou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o
zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nemožno prijať

záver, že by ho nebolo možné použiť v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Odvolateľ tiež poukázal
na fakt, že ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
hovorilo o neplatnosti „podmienky“, ktorú definuje ustanovenie § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Gramatickým výkladom § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je odôvodnený záver, že dohoda o zrážkachzo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený
vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý
zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti

viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne alebo nie. Naopak je práve na dlžníkovi,
či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Na podporu
svojej argumentácie upriamil odvolateľ pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 13Co/994/2013. Napokon žalovaný zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa nemá absolútny charakter a
nezbavuje spotrebiteľa jeho zodpovednosti za vzniknuté záväzky.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
6. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011, podľa ktorého
zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca
alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem. Vyjadril presvedčenie, že žalovanému
svedčí pasívna vecná legitimácia v spore, nie jeho právnemu predchodcovi a tiež, že je tu daný naliehavý

právny záujem na požadovanom určení tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Sporný právny vzťah je
spotrebiteľský a bolo na mieste skúmať obsah jednotlivých zmluvných podmienok.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval niektoré svoje odvolacie argumenty,
predovšetkým nepreukázanie prítomnosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom

určení. Ďalej tiež uviedol, že vo veci bol dňa 15.04.2011 vydaný rozhodcovský rozsudok (právoplatný
dňa 22.06.2011, vykonateľný 26.06.2011), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Uvedené rozhodnutie však nebolo pripojené k
jeho vyjadreniu.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

9. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového

procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016), odvolací súd
bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných
úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia
krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia ako ekvivalent
pôvodných predbežných opatrení.

10. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení

s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia okresného súdu; aktuálne sú kritériá odôvodnenia
uznesenia predmetom úpravy § 236 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

11. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto
teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdu,sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu,javia
ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť

predmetom vydaného neodkladného opatrenia.12. Aj aktuálne ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená

13. V reakcii na vznesené odvolacie námietky sa odvolací súd v prvom rade zaoberal vznesenou
námietkou nedostatku právomoci všeobecného súdu z dôvodu existencie rozhodcovskej zmluvy a v
nadväznosti na to otázkou prekážky veci rozhodnutej, ako na to poukázal žalovaný vo vyjadrení k
vyjadreniu žalobcu.

14. Z viacerých súdnych sporov musí byť žalovanému a jeho zástupcovi zrejmé, ako pristupuje Krajský
súd v Žiline (a tiež aj ostatné súdy Slovenskej republiky) k hodnoteniu platnosti, resp. neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a spotrebiteľom. Napríklad z
uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn, 6CoE/28/2016 zo dňa 30.09.2016 vyplýva, že rozhodcovská
zmluva formulovaná v zmluve obsahujúca náležitosti rovnaké ako v množstve ďalších prípadov, ktoré

sú odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, nijako nespĺňa kritéria individuálnosti, či
jednotlivého prístupu s ohľadom na potreby konkrétneho spotrebiteľa. Je zjavné, že ide o formulárovú
zmluvu opakovane uzatváranú so spotrebiteľmi, s vopred určenými podmienkami, ktorá jednoznačne
podlieha skúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.

15. Pokiaľ ide o posúdenie samotného obsahu rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej prijateľnosti v
spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu, aj krajský súd považoval za rozhodujúci fakt, že táto dohoda bola
uzavretá s iniciatívy veriteľa, v jeho záujme a v snahe zabezpečiť svoj vlastný prospech. Princíp arbitráže
založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého
cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.

16. Krajský súd navyše dopĺňa, že pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy nebola dodržaná jej písomná
forma (je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach; stručný údaj v zmluve o rozhodcovskej
doložke bez určenia rozhodcovského súdu nebol postačujúci pre konštatovanie
splnenia písomnej formy doložky), ktorá skutočnosť, je aktuálne v rámci judikatúry Najvyššieho súdu
SR posudzovaná ako vada v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (napr. uznesenie NS

SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010).
17. V tejto súvislosti sa žiada tiež poukázať na znenie ustanovenia § 93b ods. 1 a 2 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.03.2010, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom

konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie
ich vzájomných sporov z obchodov. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky

zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý
sanevzťahujeužuzavretározhodcovskázmluva.Klientniejepovinnýprijaťnávrhrozhodcovskejzmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej doložky

malo byť v zmysle zákona výsledkom individuálneho rokovania, a nie produktom nanútenia vo forme
zakomponovaniarozhodcovskejdoložky doneprehľadnýchustanovenívšeobecnýchobchodných
podmienok“.
18. Vychádzajúc z obsahu zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom,
je zrejmé, že ide o obdobný prípad, ako v citovanom rozhodnutí. Rozhodcovská doložka bola

zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok, ktorú skutočnosť nemohol súd
akceptovať ako náležitú formu uzavretiu daného zmluvného typu.

19. K námietke res iudicatae (veci rozhodnutej) krajský súd len stručne poukazuje na fakt, že uvedená
skutočnosť nebola nijako preukázaná, pretože rozsudok, ktorý by mal znamenať procesnú prekážku

aktuálneho konania, nebol žalovaným v konaní predložený.

20.Kotázkespotrebiteľskéhocharakteruzmluvnéhovzťahusažiadauviesť,žeargumentáciaodvolateľa
v tom zmysle, že ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvymedzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom (17.08.2007) neumožňovalo podriadiť úverovú
zmluvu pod ustanovenia civilno-právnej úpravy, opomenula zohľadniť fakt, že v relevantnom čase boli
účinné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré regulácie precizovali ochranu spotrebiteľa aj v úverových
právnych vzťahoch. V kontexte uvedeného je namieste uvažovať, že zo samotných názvov daných
predpisov vyplýva spotrebiteľská povaha sporu a žalobcom namietaná forma zabezpečenia záväzku
nemusí byť súladná s filozofiou spotrebiteľského práva, čo samozrejme bude predmetom posudzovania
vo veci samej.

21. Krajský súd súhlasil s posúdením súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval potrebu dočasnej
úpravy pomerov strán, predovšetkým žalobcu, ktorého majetkové práva môžu byť dotknuté ďalším
vykonávaním zrážok zo mzdy. Uvedený záver však pre konštatovanie potreby nariadenia neodkladného
opatrenia nestačí; súd musel skúmať pravdepodobnosť (osvedčenie) uplatneného nároku, ktorého
ochrany sa žalobca domáhal.

22. Z obsahu predloženej úverovej zmluvy zo dňa 17.08.2007 je zrejmé, že jej súčasťou bola aj dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa strana v konaní domáha. Okresný súd v tejto súvislosti správne
konštatoval, že nešlo len o jednoduchý zabezpečovací prostriedok, ale aj o spôsob úhrady dlhu, v
dôsledku čoho sa pozícia veriteľa javí silnejšia, keď neexistuje „autorita“, ktorá by dohliadla na správnosť
rozsahu vykonávaných zrážok. Inými slovami - ak by veriteľ uskutočnil svoje práva prostredníctvom

žaloby, teda dosiahol by judikovanie svojho práva a následnú exekúciu, prebiehal by proces zásahu do
majetkových práv spotrebiteľa plne v súlade s aktuálnymi štandardmi spotrebiteľsko-právnej ochrany,
ako to vyplýva s množstva súdnych rozhodnutí slovenských súdov tak v sporových, ako aj v exekučných
konaniach.
23. V danom štádiu konania odvolací súd nemohol detailne skúmať podstatu právneho vzťahu žalobcu

a žalovaného, a ani nemienil a priori spochybňovať možnosť zabezpečenia záväzku prostredníctvom
inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, avšak mal za to, že na účely vyriešenia platnosti či neplatnosti
dotknutej zmluvy bolo nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné. Uvedené platí o to viac, že
uspokojením pohľadávky veriteľa by v konečnom dôsledku stratilo aktuálne konanie svoje opodstatnenie
a žalobca by už nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V tomto smere preto odvolací

súd reaguje aj na námietky žalobcu argumentujúceho nesplnením podmienok podľa §
80 písm. c) O.s.p., resp. aktuálne § 137 písm. c) CSP, keď zvolený procesný prostriedok znamená pre
žalobcu ochranu v podobe nemožnosti veriteľa realizovať svoje právo „vlastnou“ cestou, bez kontroly
súdnej moci.

24. Napokon k námietkam žalovaného, ktorý poukazoval na existenciu nerozlučného procesného
spoločenstva na strane žalovaného a jeho právneho predchodcu, odvolací súd si dovolí citovať z
ďalšieho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa sp. zn. 6Co/678/2015 24.02.2016: „Pre posúdenie,
či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné procesné spoločenstvo, je rozhodná povaha predmetu
konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania

bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo.
Väčšina spoločenstiev účastníkov má povahu samostatného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo
vzniká najčastejšie tam, kde sú účastníkmi konania dedičia; väčšinou preto, že vstúpili do konania
namiesto poručiteľa alebo že predmetom konania je spor o dedičské právo alebo že uplatňujú nároky
týkajúce sa majetku poručiteľa, ktorý doposiaľ nebol v dedičskom konaní vyporiadaný. O nerozlučné

spoločenstvo ide rovnako napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o
určenierodičovstva,vkonaníourčenieneplatnostidobrovoľnejdražbyapod.Všetkyspomínanéprípady
majú spoločný znak - povaha predmetu konania vyžaduje vydanie meritórneho rozhodnutia, ktoré
bude zaväzovať všetkých účastníkov; rozhodnutie s účinkami len voči niektorým z nich by v takýchto
konaniach strácalo zmysel, malo len akademický charakter, nevyriešilo by s konečnou platnosťou

existujúci spor a viedlo by k produkovaniu ďalších súdnych konaní.
25. Na ilustráciu dáva odvolací súd do pozornosti aj napr. konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva,
kde rozhodnutie musí byť vydané za účasti všetkých dedičov, pretože jeho následná záväznosť má
významné právne dôsledky pre rozhodovanie dedičského súdu. V dedičskom konaní je totiž okruh
účastníkov striktne stanovený zákonom (§ 175b O.s.p.) a rozhodnutie o určení, že vec patrí do

dedičstva, musí mať účinky voči všetkým týmto účastníkom, inak by bolo v konaní nepoužiteľné, lebo by
nezaväzovalo každého z dedičov. Obdobne v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva sa toto musí týkať všetkých spoluvlastníkov, pretože bez účasti niektorého z nichby rozsudok strácal akýkoľvek zmysel - nezaväzoval by toho, kto nebol v konaní účastný a výsledok
vyporiadania by nemohol byť uskutočnený.“
26. Predmetom tohto konania je však individuálny zmluvný vzťah, v ktorom figuruje žalobca ako

dlžník a žalovaný ako veriteľ. Veriteľ vstúpil do daného vzťahu ako singulárny právny nástupca a
nadobudol tak všetky veriteľské oprávnenia vyplývajúce tak z hmotného, ako aj procesného práva. Jeho
právny predchodca nemá voči žalobcovi žiadne práva ani povinnosti, a ani obsah ustanovenia § 53a
Občianskeho zákonníka nemohol na uvedenom závere nič zmeniť. Postup proti právnemu predchodcovi
žalovaného by mohol byť predmetom osobitného súdneho konania, prípadne aj predmetom konania

o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. V žiadnom prípade však v súdenej veci neexistuje
hmotnoprávna skutočnosť, ktorá by mala viesť k nevyhnutnosti „zapojenia“ právneho predchodcu
žalovaného ako nerozlučného spoločníka do aktuálneho konania.

27. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v súvislosti s rozhodnutím
okresného súdu vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 1a 2 CSP.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)